Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-29-2019.pdf
PDF · 113.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z. súd P. II sudkyňou E.. D. P. v spore žalobcu: S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpeného H.. D.. D. P. B., advokátom, so sídlom Ku H. 4, P., proti žalovanému: J. republika, v mene ktorej koná E. vnútra SR, so sídlom H. 2, T., o zaplatenie X.XXX,XX L. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
W. je povinný zaplatiť žalobcovi X.XXX L. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
W. má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu z výšky priznaného nároku.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobou podanou súdu dňa X.X.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na peňažnú náhradu vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v čl. X písm.b/J. XXXX/XX/ES, ktorá ku dňu podania tohto návrhu predstavuje sumu XXXX,XX L. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
X. V žalobe pôvodne uviedol, že svoj nárok uplatňuje ako náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice L. únie J. republikou - E. vnútra SR, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda. W. sa domnieval, že právomoc súdu v prejednávanej veci je založená podľa ustanovenia § 25 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Z. z. v spojení s ustanovením § 7 ods. X Z. súdneho poriadku (ktorý zodpovedá § 3 zákonu č. XXX/XXXX Z. z. B. sporový poriadok - ďalej ako „B.“ - pozn. súdu). K., že je príslušníkom U. a záchranného zboru J. republiky (ďalej aj ako „SR“), ktorý vykonáva štátnu službu v P. na H. č. 4. W. je J. republika, ktorá koná prostredníctvom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prevzatia smernice L. únie (ďalej ako „EÚ“) alebo v dôsledku nedodržania lehoty na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. W. povinnosti E. vnútra SR týkajúce sa U. a záchranného zboru upravuje ustanovenia § 11 písm. c ) zákona XXX/XXXX Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je E. vnútra SR ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, hasičský a záchranný zbor. K predbežnému prerokovaniu nároku žalobca v zmysle § 15 zákona č. XXX/XXXX Z. z. uviedol, že v prejednávanej veci nie je potrebné podľa rozhodnutia J. dvora EÚ (ďalej aj ako „L.“), vec C-XXX/XX, keďže právo L. únie tomuto postupu bráni. V jeho prípade ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovanej pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva garantovaného úniovým právom (právo na XX hodinovú týždennú pracovnú dobu podľa čl. X písm. b) J.) s následným vznikom práva na súdnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym orgánom členského štátu. K., že týždenný pracovný čas žalobcu ako príslušníka hasičského zboru SR sa skladá zo XX,X hodinových pracovných zmien, po
ktorých nasleduje X,X hodinová pohotovosť, t.j. XX hodinové zmeny, teda v takom rozsahu, že úhrn takto naskladaného týždenného pracovného času pravidelne prekračuje XX hodín. H. na úniovú úpravu pracovného času zamestnancov - na J. č. XX/XXX/ES a J. XXXX/XX/ES, ktorá v čl. X písm. b) J. XXXX/ XX/ES/Maximálny týždenný pracovný čas/ stanovuje, že: „H. pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín“. V prípade hasičov túto situáciu riešil J. dvor L. únie tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci C - XXX/XX G. Fuß týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov uviedol, že „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle J. XXXX/XX/ES“. H. žalobcu napriek tomu, že príloha č. X k W. o hasičskom a záchrannom zbore (ďalej ako „W.“) uvádza, že do jeho znenia bola prebratá J., znenie jeho príslušných ustanovení túto skutočnosť nepotvrdzuje. V okolnostiach prípadu uviedol, že žiadne ustanovenie W. neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času. Q. skutočnosť sa nachádza napr. v W. práce § 96 ods. 2, avšak toto ustanovenie sa na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje. H. aj na rozsudky L. súdneho dvora (ďalej ako „L.“), podľa ktorých sú orgány členského štátu ex officio povinné aplikovať pravidlá úniového práva v záujme zabezpečenia ochrany jednotlivcov (C-XXX/XX, C -XXX/ XX, C.XXX/XX, C-XX/XX). Q. formuláciu má potvrdzovať L. vo veci Fuß, bod XX, C - XXX/XX, kde je uvedené, že čl. X písm. b) J. má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcovi právo, ktoré môže priamo uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi, pričom ide o právo na XX hodinový pracovný čas aj pre žalobcu, ktorý má tak právo dovolávať sa porušenia čl. X smernice v dôsledku, že jeho pracovná pohotovosť sa mu nezapočítava do pracovného času s následným vznikom škody.
X. Podľa žalobcu je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či boli naplnené úniové podmienky vzniku zodpovednosti členského štátu. V zmysle stabilizovanej judikatúry ide o to, či cieľom porušenia právnej normy bolo priznať jednotlivcom práva, či porušenie bolo dostatočne závažné a či medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (C - XXX/XX, bod XX, C-XXX/XX, bod XX).
X. Žalobca poukázal na ust. § 3 W. č. XXX/XXXX Z.z., ktorý stanovuje, že štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci a pri výkone verejnej moci tiež nesprávnym úradným postupom, pričom tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. V zmysle ust. § 4 citovaného zákona za škodu zodpovedá ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia J. L. únie a v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto E. alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. W. skutočnosťou, o ktorú teda žalobca opiera svoje tvrdenie o porušení článku X písm.b/J. XXXX/XX/ES a následne návrh na náhradu spôsobenej škody je nesprávna transpozícia smernice do zákona o hasičskom zbore, podľa ktorého sa doba ich služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného pracovného času hasičov, v dôsledku čoho dochádza k jeho pravidelnému prekračovaniu nad rozsah určený unijným právom a vzniká nárok na náhradu škody pred vnútroštátnym súdom. W. poukázal na to, že sú mu už vyše troch rokov rozvrhované služby tak, že na XX resp. XX,X hodinovú riadnu službu služobne nadväzuje určená X resp. X,X hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Q. sú pritom určované na čas nočných hodín. V priemere každý hasič pracujúci na zmeny bežne strávi na pracovisku týždenne XX,XX hodín, čo je v rozpore s čl. X písm.b/J. XXXX/XX. H. týždenný pracovný čas hasičov predstavuje XX hodín, žalobca tak odpracuje každý týždeň X hodín nad limit stanovený právom únie. Za posledné tri roky u neho predstavovali takto odpracované hodiny nad právom povolený týždenný limit služobného pracovného času, čím žalobcovi vznikla škoda. V dôsledku práce nad rámec týždenného pracovného času vznikla žalobcovi škoda v súvislosti s dôsledkom straty času na odpočinok, na ktorý by mal nárok ak by bol jeho maximálny týždenný pracovný čas garantovaný právom únie dodržaný. S. zásadu primeranosti žalobca žiadal, aby mu bola peňažná náhrada vyplatená do výšky podľa § 1X2 ods. 2 písm.a/ W. o hasičskom zbore formou doplatku vo výške XX % (XX % - XX %) zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, pričom zdôraznil, že neuplatňuje voči žalovanému mzdový nárok podľa § 122 W. alebo nárok na náhradu škody spôsobenej porušením únijného práva pre určenie výšky, ktorého použil spôsob výpočtu stanovený zákonom o hasičskom a záchrannom zbore.
X. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa XX.X.XXXX k žalobe tento namietol miestnu nepríslušnosť súdu v zmysle ust. § 17 B. sporového poriadku, nakoľko miestne príslušným je okresný súd, v obvode ktorého
má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu smernice a aplikáciu svojej sídlo. F. postúpiť vec Z. súdu T. I. W. poukázal na okolnosť, že žalobca uplatnil svoj nárok v zmysle ust. § 514/2003 Z.z., pričom nárok na náhradu škody podľa predmetného zákona je potrebné vopred priebežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného. F. predbežne prerokovaný nárok žalobcu nebol, žalovaný namietol nedostatok podmienok konania a navrhol konanie v súlade s ust. § 161 ods .X C.s.p. zastaviť. W. žalovaný namietal neexistenciu podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle ust. § 514/2003 a to nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, škodu a príčinnú súvislosť. V prejednávanej veci nebol žiadnym príslušným orgánom konštatovaný nesprávny úradný postup, nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie zrušené alebo nezákonné. Z hľadiska vzniku škody žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko všetky služby mal zhodnotené vo svojej mzde. H. žalobca poukázal na okolnosť, že všetky služobné pohotovosti boli určené iba v noci od XX hod do X hod, nie je zrejmé, aké činnosti by v danom čase vykonával s rodičmi, rodinou resp. v rámci svojich záujmov. W. zároveň uviedol, že súd nemá právomoc rozhodovať vo veci vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáha pracovnoprávnych nárokov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. o hasičskom zbore. V prípade nezastavenia konania alternatívne žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
X. Uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX súd konanie vo veci zastavil.
X. Krajský súd v P. uznesením č.k. XCo/XX/XXXX predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že podľa názoru súdu druhej inštancie, žalobcom uplatnený nárok vychádzajúc z obsahu žaloby je nárokom na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení Z. zákonníka, keďže nejde o nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 514/2003 Z.z.
X. Po postúpení veci Z. súdu T. I, P. súd v T. uznesením č.k. XXNc X/XXXX-XXX určil, že nesúhlas Z. súdu T. I s postúpením veci Z. súdom P. II je dôvodný a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie sporu je Z. súd P. II.
X. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
XX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX upresnil žalobu tak, že nárok uplatnený v konaní si žalobca uplatňuje za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, pričom nárok si uplatňuje v dôsledku nesprávnej aplikácie smernice tak ako poukázal v žalobe, pričom najbližší možný mechanizmus uplatnenia nároku na finančnú náhradu je uplatnenie v zmysle § 11 až XX Z. zákonníka.
XX. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vzniesol námietku premlčania za obdobie troch rokov od takto zmeneného žalobného návrhu žalobcu. H. na okolnosť, že ide o zmenu žaloby a zmenu skutkových okolností pre priznanie nároku žalobcovi.
XX. Žalobca v podaní doručenom súdu X.X.XXXX poukázal na okolnosť, že nárok žalobcu ako škodu vzniknutú v dôsledku porušenia unijného práva možno posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. W. možnosti úhrady umožňuje § 13 ods. X Z. zákonníka, pretože ho nepodmieňuje výlučne situácia zníženia dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere alebo jej vážnosti v spoločnosti. H. uplatnenia vnútroštátnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa Z. zákonníka sú v zásade identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v režime unijnej zodpovednosti, nakoľko sa rovnako predpokladá existencia zásahu spôsobilého objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu a napokon musí ísť o zásah neoprávnený a napokon musí existovať príčinná súvislosť medzi už uvedenými podmienkami.
XX. Žalobca v konaní predložil doklady P. riaditeľstva U. a záchranného zboru v P. preukazujúce dochádzku žalobcu v období od júna XXXX do júna XXXX preukazujúce odpracované nadčasy žalobcom v tomto období. K. okolnosť žalovaným nebola spochybnená, túto skutočnosť súd považoval medzi stranami za nespornú.
XX. Z hľadiska spornej právomoci strán sporu súd uvádza, že právomoc súdu je daná na prerokovanie veci v súlade s ust. § 3 C.s.p. vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca nárok uplatnil nie titulom mzdového nároku, ale ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením unijného práva prípadne z
analogickej aplikácie uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. §13 Z. zákonníka. Q. nárok je všeobecný súd v zmysle ust. § 3 C.s.p. oprávnený prejednávať a rozhodnúť.
XX. Podaním zo dňa X.X.XXXX žalobca zároveň poukázal na okolnosť, že preambula platnej J. XXXX/ XX/ES špecifikuje, že dlhé doby nočnej práce môže poškodiť zdravie pracovníkov a ohroziť bezpečnosti na pracovisku a že treba obmedziť trvanie nočnej práce vrátane nadčasov. Z. pracovníčka by mal byť dostatočne dlhý, nepretržitý, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia úraz ani sebe ani spolupracovníkom alebo iným osobám a že si dlhodobo nepoškodia psychické a fyzické zdravie.
XX. Súd rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi XXXX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu XX%.
XX. Krajský súd v P. uznesením sp.zn. XCo X/XXXX-XXX zrušil predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci s odôvodnením, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania žalovaného založenú na názore, že žalobca právo na náhradu škody nemajetkovej ujmy za čas od X.X.XXXX do XX.X.XXXX uplatnil až podaním zo dňa XX.X.XXXX. J. prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úlohami ohľadne spôsobu posúdenia zmeny žaloby, čo mal za následok nesprávnu aplikáciu ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní v prevažnej časti nároku žalobcu, preto úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v tomto uznesení posúdiť nárok žalobcu, pretože na námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú nemožno prihliadať. W. odvolací súd podotkol, že aj s prihliadnutím na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach vo svojom základe je nárok žalobcu opodstatnený avšak výšku nemajetkovej ujmy je potrebné posudzovať v každom prípade jednotlivo podľa osoby žalobcu a tiež aký mal tento zásah nepriaznivý dopad na všetky sféry života žalobcu.
XX. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu bolo sporné, či u žalobcu došlo k porušeniu práva L. únie J. republikou v dôsledku nesprávneho prebratia J. EÚ XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku konkrétne či do zákona č. XXX/XXXX Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore sa premietli ustanovenia J. č. XXXX/XX/ES v čl. X písm.b/ o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov a či sa doň premietnuť mali. W. bola za obdobie uplatneného nároku tri roky pred podaním žaloby vyplatená peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle ust. § X22 ods. 1 W. č. XXX/XXXX Z.z., táto skutočnosť medzi stranami sporu nie je sporná.
XX. Z ustanovenia § 85 zákona č. XXX/XXXX Z. z. (podľa ktorého služobným časom príslušníka je časový úsek v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom „J. čas príslušníka je XX hodín týždenne), z ustanovenia § 92 tohto zákona (podľa ktorého J. úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v miestne vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. X v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni) vyplýva, že služobná pohotovosť podľa W. o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“. R. na uvedené sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. K. § 122 zákona č. XXX/XXXX Z. z. potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. X“. L. právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorý nemá povahu služobného platu. K. § 103 zákona o hasičskom zbore výslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku X (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná náhrada v štátnej službe (ods. X ustanovenia § X03 v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.).
XX. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že smernica XXXX/XX ES nebola správne prebratá. W. ako príslušník U. záchranného zboru J. republiky spadajúceho pod E. vnútra J. republiky má smernicou garantované právo na XX hodinový pracovný čas. V stálej štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora nepochybne odpracoval v rokoch XXXX až XXXX (t.j. od XX/XXXX - XX/XXXX vrátane) priemerný týždenný pracovný čas presahujúci týždenný pracovný čas stanovený v článku X písm. b) J. L. parlamentu a S. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, na základe čoho súd uzavrel, že sa môže dovolávať práva N. na vyvodenie zodpovednosti orgánov dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tohto ustanovenia proti J. republiky.
XX. Súd dodáva, že nesprávne prebratie smernice do zákona č. XXX/XXXX Z. z. a jeho dodržiavanie E. vnútra J. republiky, resp. U. a záchranným zborom J. republiky, ktoré však nerešpektuje smernicu XXXX/XX ES v článku X písm. b), ktorá je pre tento vzťah priamo aplikovateľná, v zmysle rozsudku Fuß nezbavuje J. republiku zodpovednosti za jej nedodržiavanie v prípade hasičov zamestnaných vo verejnoprávnom sektore, a nie je preto relevantné žalovaným zdôrazňované rozlíšenie medzi zodpovednosťou J. republiky za nesprávnu transpozíciu a zodpovednosťou zamestnávateľa žalobcu za nesprávnu aplikáciu pri úprave pracovného času v služobnom pomere žalobcu.
XX. Podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody v nadväznosti na uvedené nemožno pre daný prípad vzťahovať z § 420 a nasl. Z. zákonníka a ani zo zákona č. XXX/XXXX Z. z. (o ktorých nesplnení v danom prípade sa podrobnejšie žalovaný vyjadril), ale sú dané v zmysle stabilizovanej judikatúry L. súdneho dvora (C - XXX/XX, Fuß, C - XXX/XX Q. K. y J. G.) - 1. cieľom porušenej právnej normy N. je priznať jednotlivcom práva, 2. porušenie je dostatočne závažné a 3. medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť.
XX. Článok X písm. b) J. predstavuje právnu normu N., ktorá jednotlivcom priznáva práva, pričom súd poukazuje aj na rozsudok L. vo veci G. Fuß (C - XXX/XX), ktorý konštatuje priamy účinok čl. X písm. b) J., keď podľa neho priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. H. podmienka týkajúce sa existencie práva na náhradu škody vo veci samej je splnená.
XX. Porušenie práva N. je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou J. dvora v danej oblasti. Z judikatúry J. dvora jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle J.. Z. súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle J. neponecháva priestor na akékoľvek „rozumné pochybnosti“. P. žalobca v dotknutom období odpracoval nad stanovený limit v zmysle čl. X písm. b) J., ide o zjavné porušenie judikatúry J. dvora, musí sa preto považovať za dostatočne závažné porušenie práva N.. H. je vo veci samej splnená aj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie nároku na náhradu škody.
XX. Vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu druhej inštancie sp.zn. XCo XX/XXXX-XXX žalobcom uplatnený nárok vychádzajúci z obsahu žaloby je nárokom škody podľa všeobecných ustanovení Z. zákonníka, nejde o nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. W. č. XXX/XXXX Z.z. a následne žalobca podaním zo dňa X.X.XXXX žiadal uplatnený nárok vzniknutej škody podľa unijného práva a posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch.
XX. Predpokladom pre zodpovednosť za škodu v zmysle všeobecných ustanovení Z. zákonníka č. XX/XXXX Z.z. sú porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu pre vznik škody ako nemajetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou), b/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobí.
XX. Predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. X Z. zákonníka, na ktorú analogickú aplikáciu sa žalobca pri uplatnení svojho nároku odvolával, je existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení či ohrození osobnosti fyzickej osoby, jej fyzickej a morálnej integrite, b/neoprávnenosť tohto zásahu, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.
XX. V danom prípade nakoľko žalobcom uplatnený nárok bolo potrebné aj keď analogicky posudzovať ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri aplikácii ustanovenia § 13 ods. X Z. zákonníka.
XX. Žalobca žalobou podanou súdu X.X.XXXX uplatnil nárok za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, k čomu smerovalo aj dokazovanie žalobcu - predložené listinné dôkazy preukazujúce prácu žalobcu nadčas v uvedenom období.
XX. Podľa ust. § 100 OZ, H. sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. H. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Q. nie je dotknuté ustanovenie § 105. W. práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. F. sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
XX. Podľa ust. § 101 OZ, H. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
XX. Súd v danom prípade dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným v konaní nie je dôvodná, vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, že podanie zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalobca neuplatnil nárok podľa úst. § 514/03 Zb. zákonov ako to pôvodne uviedol v žalobe, nie je možné považovať za zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 B., nakoľko vyjadrenia žalobcu neznamenali žiadnu zmenu podstatných skutkových okolností, z ktorých nárok vychádzal ale išlo iba o právne posúdenie veci.
XX. Súd ďalej následne teda posudzoval len dôvodnosť nároku žalobcu za nepremlčané obdobie troch rokov pred podaním žaloby od X.X.XXXX do X.X.XXXX.
XX. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie toho kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. W. za zásah do ochrany osobnosti sa preto nemôže nikdy vylúčiť dôkazom ospravedlniteľného omylu, predpokladom zodpovednosti nie je ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu, stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením.
XX. Súd dospel k záveru, že podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. X Z. zákonníka u žalobcu boli dané za vyššie uvedené obdobie, nakoľko súd ako neoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcu zo strany žalovaného posúdil nesprávne prebratie J. do zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorá skutočnosť bola spôsobilá privodiť následky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, a to v dôsledku straty času na odpočinok, na ktorý by žalobca mal nárok, ak bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný, keďže žalobca musel pracovať viac v dôsledku nezarátania služobnej pohotovosti do pracovného času.
XX. Súd pri stanovení výšky náhrady za zásah žalovaného do nemajetkovej sféry žalobcu, a to práva na odpočinok, súkromie a rodinný život prihliadal na závažnosť ujmy, ktorá mu takýmto zásahom vznikla a následky takýmto zásahom vyvolané, resp. následky, ktoré by takýto zásah bol spôsobilý vyvolať, na okolnosti zásahu, ako aj na doterajšiu súdnu prax pri rozhodovaní o náhrady nemajetkovej ujmy súdov aplikujúc ust. § 13 Z. zákonníka.
XX. Súd uzavrel, že žalobca bol ukrátený o čas odpočinku, ktorý by mohol tráviť regeneráciou svojich psychických a fyzických síl, ako aj budovaniu vzťahov v rámci rodiny prípadne širších vzťahov, keď tento čas musel tráviť výkonom pracovnej pohotovosti nad rámec stanovený smernicou.
XX. Je zrejmé z listinných dôkazov predložených žalobcom, že tento stav trval dlhodobo a súd v danom prípade posudzoval nepremlčané obdobie X rokov pred podaním žaloby a zároveň súd v konaní zohľadnil, že žalobca v konaní nepreukázal a v tomto smere ani nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo reálny dopad tohto zásahu na jeho medziľudské vzťahy, rodinné vzťahy, prípadne na reálne zhoršený zdravotný stav a žalobca ani po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.
XX. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukázal, že by sa zásah negatívne odrazil v jeho medziľudských prípadne pracovných vzťahoch, súd prihliadal aj na spôsobilosť zásahu narušiť jeho zákonom chránené
práva (možnosť dopadu na rodinné a medziľudské vzťahy, prípadne možnosť napr. pracovného úrazu v dôsledku nedostatku odpočinku).
XX. Vzhľadom na uvedené a nepreukázanie reálnych následkov zásahu súd považoval za primeranú výšku nemajetkovej ujmy za posudzované obdobie X rokov pred podaním žaloby v sume XXXX eur berúc do úvahy súdmi priznanú výšku nemajetkovej ujmy v zásadnejších prípadoch zásahu do práva na ochranu osobnosti spočívajúcich v porušení práva na súkromný a rodinný život (v prípade ublíženia na zdraví, úmrtia rodinného príslušníka prípadne zverejňovania nepravdivých skutočností).
XX. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
XX. Podľa ust. § X55 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s úst. § X55 ods. 2 B. tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov v rozsahu XXX%, teda v celom rozsahu výšky priznaného nároku, keďže stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. W. nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 170/99).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.