Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-139-2021.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Subarea
1Cob/139/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: AGB GROUP s.r.o., 976 64 Beňuš č. 496, IČO: 44 570 554 proti žalovanému: S&T Slovakia s. r. o., Mlynské Nivy 71, 821 05 Bratislava, IČO: 31 349 935, zast.: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/136/2021-48 zo dňa 12.8.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/136/2021-48 zo dňa 12.8.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 4.8.2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa voči žalobcovi výkonu záložného práva na základe Zmluvy o záložnom práve k členskému podielu uzavretej dňa 9.1.2019 medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom na členský podiel žalobcu v družstve Poľnohospodárske družstvo „Bukovina“, so sídlom Strelníky, 976 55 Strelníky, Slovenská republika, IČO: 00 189 36, zapísanom v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Dr, vložka č. 20/S, vo výške 76,3%, ktorý zodpovedá členskému vkladu žalobcu do družstva vo výške 600.000 eur, a to predajom predmetu záložného práva na dražbe, predajom predmetu záložného práva podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, priamym predajom predmetu zálohu tretím osobám, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže na predmet zálohu v zmysle § 281 Obchodného zákonníka.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako záložca uzavrel so žalovaným ako záložným veriteľom dňa 9.1.2019 Zmluvu o záložnom práve k členskému podielu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na členský podiel žalobcu v družstve Poľnohospodárske družstvo „Bukovina“ vo výške 76,3 %, ktorý zodpovedá členskému vkladu žalobcu do družstva vo výške 600.000 eur. Dôvodom zriadenia záložného práva k členskému podielu žalobcu na družstve na základne záložnej zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného vzniknutých voči žalobcovi z objednávky č. 9031016219 a z objednávky č. 9031016218 zo dňa 18.4.2018, na základe ktorých sa žalobca zaviazal žalovanému uhradiť za dodávku určitého tovaru odplatu vo výške 975.325,97 eur s lehotou splatnosti do 15.2.2019. Žalobca a žalovaný sa v záložnej zmluve okrem iného dohodli, že v prípade, ak pohľadávky nebudú zo strany žalobcu riadne a včas žalovanému splnené, žalovaný môže začať výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu a včasnému zaplateniu pohľadávok žalovanému, žalovaný žalobcovi zaslal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021, doručené žalobcovi dňa 20.7.2021, v
ktorom žalobcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že pohľadávky zabezpečené zriadením záložného práva k členskému podielu žalobcu na družstve neboli riadne v lehote splatnosti žalobcom uhradené, žalovaný začína výkon záložného práva spôsobom priameho predaja predmetu záložného práva. Žalobca listom žalovanému uviedol, že nesúhlasí s výkonom záložného práva formou priameho predaja, keďže má za to, že záložná zmluva je absolútne neplatná. Žalobca má vedomosť o tom, že za žalovaného - záložného veriteľa záložnú zmluvu nikdy nepodpisoval jeho štatutárny orgán p. S. S.. Podľa vyjadrení štatutárneho orgánu žalobcu, tento bol vyzývaný opakovane Notárskym úradom JUDr. Petra Kriška, PhD., notár, aby zabezpečil podpis záložného veriteľa - žalovaného na záložnej zmluve, pričom túto podpísala za žalovaného iná osoba ako jeho štatutárny orgán, o čom svedčí aj to, že podpis žalovaného na záložnej zmluve je celkom odlišný ako jeho podpis na Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021, hoci v obidvoch dokumentoch ako v záložnej zmluve tak aj v Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021 je označený rovnaký štatutárny orgán žalovaného, a teda podpisy žalovaného na obidvoch dokumentoch by mali byť rovnaké. Okrem iného žalobca uviedol, že podpis osoby, ktorá konala za žalovaného - záložného veriteľa pri podpise záložnej zmluvy sa nezhoduje s označením - menom a ani priezviskom štatutárneho orgánu žalovaného uvedeným v záložnej zmluve. Záložná zmluva nemôže byť preto podkladom k výkonu záložného práva k členskému podielu žalobcu na družstve, keďže ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že pri podpise záložnej zmluvy nekonal štatutárny orgán žalovaného. Žalobca má za to, že konanie žalovaného súvisiace s výkonom záložného práva na členský podiel žalobcu na družstve v zmysle Záložnej zmluvy zakladá u žalobcu dôvodnú obavu vzniku bezprostrednej ujmy na vlastníckom práve žalobcu k členskému podielu na družstve. V dôsledku výkonu záložného práva na členský podiel žalobcu na družstve zo strany žalovaného, by došlo k odňatiu vlastníckeho práva žalobcu k členskému podielu, ktoré by bolo následne možné zo strany žalobcu len veľmi ťažko spätne nadobudnúť. Konaním žalovaného by teda vznikla taká ujma na strane žalobcu, ktorú by bolo následne možné len veľmi ťažko reparovať. Nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana spočíva v práve žalobcu ako vlastníka brániť sa proti neprimeranému a neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva k členskému podielu na družstve v podobe predaja jeho majetku spôsobom uvedeným v záložnej zmluve.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa voči žalobcovi výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve k členskému podielu uzavretej dňa 9.1.2019 medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom na členský podiel žalobcu v družstve Poľnohospodárske družstvo „Bukovina“, so sídlom Strelníky, 976 55 Strelníky, Slovenská republika, IČO: 00 189 36, vo výške 76,30 %, ktorý zodpovedá členskému vkladu žalobcu do družstva vo výške 600.000 eur, a to predajom predmetu záložného práva na dražbe, predajom predmetu záložného práva podľa zákona č. 233/1995 Z.z., priamym predajom predmetu zálohu tretím osobám, či vyhlásením verejnej obchodnej súťaže na predmet zálohu. Z konania žalovaného zatiaľ v danom štádiu konania súd prvej inštancie nedospel k presvedčeniu, že sa tento správa spôsobom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Žalovaný síce v liste zo dňa 14.7.2021 adresovanom žalobcovi uviedol, že začína výkon záložného práva priamym predajom predmetu záložného práva v dôsledku neuhradenia zabezpečenej pohľadávky riadne a včas žalobcom, avšak žalobca na tento list žalovanému odpovedal v liste zo dňa 23.7.2021 tak, že nesúhlasí s výkonom záložného práva formou priameho predaja spolu s uvedením, že podľa jeho názoru je záložná zmluva o záložnom práve k členskému podielu zo dňa 9.1.2019 neplatná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný má vedomosť o tom, že žalobca spochybňuje platnosť predmetnej záložnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami a keďže žalobca do spisu nedoložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že žalovaný reálne začal s výkonom záložného práva titulom spornej záložnej zmluvy, prvoinštančný súd nedospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Samotné tvrdenie, že žalovaný v liste zo dňa 14.7.2021 uvádza, že začína výkon záložného práva priamym predajom predmetu záložného práva, samo osebe podľa názoru konajúceho súdu neosvedčuje, že žalobcovi bezprostredne hrozí vznik škody značného rozsahu, resp. že by malo bezprostredne dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva žalobcu k členskému podielu. Z listinných dôkazov založených do spisu nevyplýva, že by žalovaný skutočne začal podnikať reálne kroky v súvislosti s výkonom záložného práva, a to s ohľadom na skutočnosť, že má vedomosť o tom, že žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne dôvody, prečo nedošlo k uhradeniu pohľadávok, ktoré boli zabezpečené prostredníctvom záložnej zmluvy, ani nijak nevysvetlil, prečo platnosť predmetnej záložnej zmluvy namietal až po viac ako dvoch rokoch po jej uzatvorení. V
danom prípade súd prvej inštancie nemal dostatočným spôsobom osvedčené, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý bezodkladne vyžaduje upraviť pomery medzi sporovými stranami. Práve naopak, nariadením neodkladného konania by za daného skutkového stavu veci došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, čo by v žiadnom prípade neprispelo k vyriešeniu spornej otázky medzi subjektmi konania. S poukazom na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi značnú ujmu, mal konajúci súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keďže podľa názoru žalobcu, už len tým, že žalovaný má nesporne v úmysle pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja členského podielu vo vlastníctve žalobcu na základe neplatnej zmluvy o záložnom práve k členskému podielu, čo jednoznačne vyplýva z jeho oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021, existuje naliehavá potreba upraviť aspoň dočasne pomery strán, a to vydaním neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na členský podiel žalobcu v družstve, pretože ak by súd takéto opatrenie nenakladať so založeným členským podielom vo vzťahu k žalovanému neuložil, žalovaný by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva viaznuceho na členskom podiele žalobcu, ktorý by predal, čím by žalobcovi spôsobil také nepriaznivé následky, ktoré by nebolo možné v budúcnosti odstrániť ani navrátiť do pôvodného stavu.
5. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade výkonu záložného práva na členský podiel spôsobom priameho predaja predmetu zálohu sa ani nemôže dozvedieť to, že žalovaný vykonáva reálne kroky smerujúce k predaju predmetu zálohu, keďže podľa záložnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pri predaji predmetu zálohu žalovaný ako záložný veriteľ koná v mene žalobcu ako záložcu. Žalobca tak reálne nemá možnosť zistiť, že žalovaný jedná s treťou osobou o predaji predmetu zálohu. Dôvodnú obavu o bezprostredne hroziacej ujme na vlastníckom práve žalobcu k členskému podielu preto predstavuje už samotné oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného práva na predmet zálohu zo dňa 14.7.2021, keďže takéto oznámenie predstavuje dôkaz o tom, že žalovaný má úmysel pristúpiť k výkonu záložného práva. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.7.2021 o tom, že nesúhlasí s výkonom záložného práva formou priameho predaja zaslané žalovanému ešte neznamená, že žalovaný nemôže po oznámení o začatí výkonu záložného práva aj reálne vykonávať kroky smerujúce k predaju predmetu zálohu. Žalobca teda považuje právny záver súdu prvej inštancie o absencii existencie bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu k členskému podielu za nesprávnu a v rozopre s ustálenou rozhodovacou praxou.
6. Žalobca namietal tiež tvrdenie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne dôvody, prečo nedošlo k uhradeniu pohľadávok, ktoré boli zabezpečené prostredníctvom záložnej zmluvy, ani nijak nevysvetlil, prečo platnosť záložnej zmluvy namietal až po viac ako dvoch rokoch po jej uzatvorení, pričom takého konštatovanie súdu zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Predmetné konštatovanie súdu totiž nijako nesúvisí s danou vecou. Účelom neodkladného opatrenia je zamedziť žalovanému v neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k členskému podielu, ktorého následkom by bola strata vlastníctva žalobcu k členskému podielu. Žalobca považuje za celkom irelevantné zaoberať sa skutočnosťou, prečo nedošlo z jeho strany k úhrade záložnou zmluvou zabezpečených pohľadávok, ako aj tým, že neplatnosť záložnej zmluvy namieta až po dvoch rokoch. Žalobca je toho názoru, že má právo na poskytnutie súdnej ochrany v podobe ochrany jeho vlastníckeho práva k členskému podielu ak je z predložených dôkazov zrejmé, že k zriadeniu záložného práva na členský podiel došlo na základe neplatnej záložnej zmluvy, a to aj vtedy, ak nedošlo k úhrade splatných pohľadávok zabezpečených záložným právom. Žalobca má za to, že v danom prípade je nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi konania spočívajúca v zamedzení výkonu záložného práva žalovaným na členský podiel žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 9.1.2019. Žalobca uviedol všetky podstatné skutočnosti a predložil všetky dôkazy, ktoré preukazujú neplatnosť záložnej zmluvy. Ako uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo záložnej zmluvy a z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021 jednoznačne vyplýva, že záložnú zmluvu nepodpisovala za záložného veriteľa oprávnená osoba. Podpis na záložnej zmluve je totiž odlišný ako na oznámení o začatí výkonu záložného práva,
hoci na oboch dokumentoch je uvedená tá istá osoba. Z uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.
7. Keďže podľa názoru žalobcu boli v danom prípade splnené všetky podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.9.2021 uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a doplnil, že žalobca predovšetkým nijako nepreukázal, že by žalovaný mal konať protiprávne, t.j. v rozpore so zákonom alebo so zmluvou. Žalobca síce v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že podľa jeho názoru je zmluva o zriadení záložného práva neplatná, avšak toto nijako nepreukázal. Žalovaný je toho názoru, že výkonom záložného práva nevzniká záložcovi žiadna ujma. Ide o zákonné uplatnenie práv a nárokov záložného veriteľa. Žalovaný má za to, že pokiaľ nie je nespochybniteľne preukázané, že by záložný veriteľ mal svojim konaním porušovať zákon alebo zmluvu, zrejme výkonom záložného práva riadne v súlade s právnymi predpismi a zmluvou nespôsobuje záložcovi ujmu.
9. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že záložná zmluva je neplatná. Okrem toho, že žalobca tvrdí, že záložná zmluva je neplatná, nie je na taký záver žiadny dôvod, podklad ani dôkaz. Naopak to, že záložca sám záložné právo zmluvou zriadil a sám požiadal o jeho registráciu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, svedčí o tom, že záložné právo je zriadené riadne, platne, na základe platnej zmluvy a registrované tak, že v súlade s platnou právnou úpravou vzniklo a je možné ho vykonať. Ako žalobca uviedol aj v návrhu, pohľadávky zabezpečené záložným právom, ktoré sám zriadil, boli splatné 15.2.2019. Pre to, že bolo zrejmé, že svoje záväzky žalobca riadne a včas nesplní, navrhol žalovanému ich zabezpečenie záložným právom a rokoval so žalovaným o tom, aby žalovaný splatné pohľadávky nevymáhal, keďže sú zabezpečené. Aj preto žalobca nikdy neplatnosť záložnej zmluvy nenamietal. Práve konaním žalobcu vznikala a vzniká žalovanému ujma a straty.
10. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že záložnú zmluvu nepodpísal štatutárny orgán odporcu. Rovnako odmieta a popiera aj ďalej v návrhu uvedené tvrdenia žalobcu, ktorý tvrdí, že podpis záložného veriteľa je celkom odlišný ako jeho podpis na Oznámení o začatí výkonu záložného práva a tiež že podpisy na obidvoch dokumentoch by mali byť rovnaké. Tiež popierame tvrdenie žalobcu, že podpis osoby, ktorá konala za záložného veriteľa pri podpise záložnej zmluvy sa nezhoduje s označením - meno a ani priezviskom štatutárneho orgánu odporcu uvedeným v záložnej zmluve. K uvedeným tvrdeniam má žalovaný za potrebné uviesť, že sú účelové a ničím nepodložené. Žalobca nepreukázal, že by bol osobou spôsobilou posudzovať zhodnosť podpisov. Je scestné tvrdiť, že podpis na záložnej zmluve sa nezhoduje s označením štatutárneho orgánu menom a priezviskom. To v podstate platí aj pre podpis na Oznámení o začatí výkonu záložného práva. Na záložnej zmluve sú v časti podpisov uvedené dva podpisy, a to podpisy každej z popisujúcich osôb. Ani z jedného sa podľa názoru žalovaného nedá vyčítať meno alebo priezvisko. Ide o znaky resp. zhluk znakov, ktorý každému z pozorovateľov môže evokovať iné meno, priezvisko či označenie. Pokiaľ ide o to, či podpisy sú zhodné alebo nie, je nepochybné, že osoba môže používať viacero podpisov a každý môže byť odlišný. Teda tvrdenia žalobcu nijako nepreukázali, že by záložnú zmluvu nepodpísala konateľka žalovaného. Ide len o tvrdenia, ktoré ničím nepodložil a ani nedoložil, no napriek tomu uvádza závery, ktoré sú v zásade výsledkom jeho názorov, nie však objektívnym hodnotením a už vôbec nie preukázanou skutočnosťou. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca začal neplatnosť záložnej zmluvy tvrdiť až v čase, keď žalovaný odmietol jeho návrhy na upustenie od vymáhania celého splatného záväzku žalobcu voči žalovanému a jeho nahradeniu záväzkom zaplatiť podstatne nižšiu sumu s tým, že ju uhradí okamžite. Je nesporné, že žalobca záložnou zmluvou riadne disponoval aj disponuje, že záložné právo zriadil a zabezpečil jeho vznik (registráciu) a výpis z Notárskeho centrálneho registra predložil žalovanému, aby ho ubezpečil, že záložné právo riadne vzniklo a pohľadávky sú zabezpečené, čím si zabezpečil prospech a výhodu v tom, že nesplnil splatný záväzok a žalovaný jeho splnenie nevymáhal.
11. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
16. Podľa tvrdenia žalobcu v konaní vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o záložnom práve k členskému podielu zo dňa 9.1.2019 z dôvodu, že za žalovaného ako záložného veriteľa danú zmluvu nepodpísal jeho štatutárny orgán. K uvedenému tvrdeniu dospel žalobca porovnaním podpisu v záložnej zmluve zo dňa 9.1.2019 a v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.7.2021.
17. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj odvolania žalobcu konštatuje, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnutá neodkladná ochrana.
18. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
19. Pre osvedčenie hmotnoprávneho nároku, teda pre určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve k členskému podielu, nepredložil žalobca argumenty v rozsahu zákonom predpokladanej potreby osvedčenia ním tvrdených skutočností minimálne ako vysoko pravdepodobných, a to s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Vizuálne porovnanie podpisov a následné vyslovenie záveru, že jeden z podpisov nepatrí konajúcej osoby, nie je možné považovať v intenciách vyššie uvedeného za dostatočné osvedčenie pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana. Na podporu takéhoto záveru žalobca neuviedol žiadne skutočnosti. Nemenej podstatné sú tiež samotné okolnosti vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva k členskému podielu, keď podľa tvrdenia žalovaného to bol žalobca, ktorý sám požiadal o jej registráciu v Notárskom centrálnom registri záložných práv a výpis z Notárskeho centrálneho registra predložil žalovanému, aby ho ubezpečil, že záložné právo riadne vzniklo a pohľadávky sú zabezpečené. Teda žalobca predmetnou zmluvou disponoval od jej uzatvorenia, pričom do času výkonu záložného práva jej platnosť nenamietal.
20. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že v konaní neboli osvedčené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).