Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-10-2021.pdf
PDF · 70.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného Claimman, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Steinerov dvor 2, IČO: 50 291 726, (pôvodný oprávnený Orange Slovensko, a.s.) proti povinnému C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. E. E., so sídlom U. XXX, (pôvodný povinný W. J., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX), o vymoženie 629,22 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca, so sídlom Q., E. E. XXX/XX pod sp. zn EX 800/07, na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10Er/248/2007-126 zo dňa 24.2.2021 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh povinného na zastavenie exekúcie. Konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že (terajší) povinný zdedil po pôvodnom povinnom majetok v hodnote 33.693,89 eur a do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Okrem iného prevzal aj pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Nadväzne strohé konštatovanie (terajšieho) povinného, že je nemajetný a má aj ďalšie záväzky, nemožno považovať za dôvod zastavenia exekúcie tak, ako ho definuje § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. 2. Okresný súd dodal, že aktuálne posudzovaný návrh na zastavenie exekúcie bol podaný len cca jeden mesiac po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o obdobnom (aj obsahovo) návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dotknuté rozhodnutie bolo pritom potvrdené i odvolacím súdom - uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30CoE/23/2020 zo dňa 8.4.2020. Okresný súd v danej spojitosti uzavrel, že povinný v (aktuálnom) návrhu podanom ku dňu 19.11.2020 neuviedol ani nedokladoval žiadne iné skutočnosti či dôvody oproti návrhu na zastavenie exekúcie datovanému ku dňu 20.11.2019, ktoré by predstavovali skutočnosti majúce za následok zánik vymáhaného nároku alebo inak spôsobujúce neprípustnosť exekúcie. Dospel preto k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto uzneseniu odvolanie (na hranici úplnosti z hľadiska náležitostí tohto oprávneného prostriedku podľa § 363 CSP) povinný, ktorý sa domáhal „zrušenia exekúcie“. Zopakoval tvrdenie, že nevie, o aký záväzok ide. Rovnako opakovane uviedol, že od 29.11.2013 je odkázaný na pobyt v Domove sociálnych služieb. V dotknutom zariadení musí platiť mesačne úhradu od 314 do 348 eur (v závislosti od počtu dní toho ktorého kalendárneho mesiaca), pričom jeho príjmom je iba dávka v hmotnej núdzi vo výške 195,70 eur mesačne. Z daného titulu jeho dlh voči zariadeniu sa neustále zvyšuje, aktuálne (ku dňu podania odvolania) činí 15.219 eur. Zároveň spláca dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni; k čomu pripojil fotokópie poštových poukážok o zaplatení (aj opakovanom) súm vo výške 5, 10 a 50 eur (celkovo 80 eur) v období od 19.12.2018 do 17.2.2021.
4. Oprávnený a ani súdny exekútor sa k odvolaniu povinného (vecne) nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Neobstojí opakovane uvádzaný argument odvolateľa/povinného o tom, že si nie je vedomý záväzku voči oprávnenému. Už okresný súd dostatočne jasne konštatoval, že ide o záväzok/dlh pôvodného povinného W. J. (ktorý zomrel XX.X.XXXX), pričom nadobúdateľom dedičstva po menovanom sa stal práve (terajší povinný) C. J., nar. XX.X.XXXX. 7. Za predmetný dlh poručiteľa W. J. povinný zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva (tá v „čistom“ vyjadrení činí 33.693,89 eur) nielen v zmysle (všeobecnej) zákonnej úpravy - § 470 ods. 1 Obč. zák., ale bezprostredne aj podľa osvedčenia o dedičstve (sp. zn. Okresného súdu Dolný Kubín 6D/15/2016 z 2.6.2016), keď sa C. J., nar. XX.X.XXXX stal preberateľom práve aj dlhu vymáhaného v súdenej exekučnej veci (sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Janeca Ex 800/07). Navyše, uznesením vydanom v prejednávanom prípade dňa 3.7.2017 bolo rozhodnuté o pristúpení (terajšieho povinného) C. J., nar. XX.X.XXXX, do konania na miesto dovtedajšieho povinného W. J., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Dotknuté uznesenie (terajší) povinný prevzal dňa 11.8.2017.
8. Rovnako správne okresný súd ustálil, že povinného nemožno považovať za nemajetného. Ako už bolo uvedené i vyššie, v dedičskom konaní po pôvodnom povinnom W. J. terajší povinný - C. J., nar. XX.X.XXXX - nadobudol (nehnuteľný) majetok v čistej hodnote dedičstva 33.693,89 eur. Odvolateľ ani len netvrdí, že by (už) nebol vlastníkom dotknutého majetku, resp. že by bol tento majetok zaťažený nejakými právami, ktoré negujú, resp. aspoň relevantne znižujú jeho hodnotu. 9. Za daného stavu - a to ani pri tvrdenom (nie však preukázanom - pozn. odvolacieho súdu) dlhu voči Domovu sociálnych služieb - a výške vymáhanej pohľadávky (629,22 eur s príslušenstvom) nie je namieste konštatovať nemajetnosť povinného, prípadne taký nepomer medzi jeho aktívami a dlhmi, ktoré by podmieňovali záver o eventualite zastavenia exekúcie z titulu nedostatku majetku povinného.
10. Hoci aktuálne posudzovaný návrh povinného na zastavenie exekúcie a jeho návrh posudzovaný v predchádzajúcom období (v odvolacom štádiu pod sp. zn. tunajšieho súdu 30CoE/23/2020) sú obsahovo veľmi podobné a kvalitatívne sú v nich tvrdené identické skutkové okolnosti, nemožno prijať záver o existencii prekážky veci už rozsúdenej, z ktorého titulu by konanie v aktuálnom štádiu posudzovania malo/muselo byť zastavené. Uvedenému bráni prioritne povinnosť exekučného súdu z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 v spojení s § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) v ktoromkoľvek momente exekúcie skúmať danosť podmienok na zastavenie exekúcie (teda aj eventualitu nemajetnosti povinného) v spojení s objektívne daným plynutím času.
11. Napriek uvedenému bude potrebné bližšie objasniť všetky súvislosti súdenej exekučnej veci. Z doterajšieho prístupu povinného je zrejmé, že podania obsahujúce jeho nesúhlas s exekúciou bude podávať naďalej; s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou i s využitím identického „vzoru“ podania, v ktorom bude len upravovať hodnoty jednotlivých číselných položiek. Takýto postup však nemôže byť (hoci pri čisto formalistickom výklade zákona č. 233/2019 Z.z. by sa to mohlo zdať) prekážkou na zastavenie danej exekúcie, ak v rozhodnom období nedošlo k vymoženiu relevantnej sumy vymáhanej pohľadávky; čo sa z obsahu spisu javí pomerne pravdepodobným (k 21.2.2020 nebola vymožená žiadna suma - č.l. 74; a ani z neskorších písomností vymoženie čo i len časti vymáhanej pohľadávky nevyplýva). 12. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že sumy, na zaplatenie ktorých poukazuje povinný v odvolaní - v rozmedzí decembra 2018 až februára 2021 celkovo 80 eur - sa týkajú exekúcie odlišnej od súdeného prípadu.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.