Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24CoP-24-2021.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wgshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Z. XXX/XX, M. H. L., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, dieťa rodičov: otec P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, K. a matka P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. XXX/ XX, M. H. L., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/342/2019 -118 zo dňa 18.11.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.12.2019 sa matka maloletého domáhala voči otcovi zvýšenia výživného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8P/342/2019 -118 zo dňa 18.11.2020 tak, že cit.: „I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15P/7/2012 -41 zo dňa 27.01.2012 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo sumy 80,-- eur mesačne na sumu 150,-- eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 05.12.2019.
II. D l ž n é výživné za obdobie od 05.12.2019 do 15.11.2020 vo výške 829,80 eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2022.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4, 5; 65 ods. 1; 75 ods. 1; 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
4. Konštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/7/2012 dňa 27.01.2012. Od posledného rozhodnutia súdu uplynula doba takmer deviatich rokov a maloletý vo februári tohto roku dovŕšil vek 16 rokov. Matka zabezpečujúca starostlivosť o maloletého zarába mesačne sumu okolo 500,- Eur. Otec po celý čas od naposledy určenej vyživovacej
povinnosti má vymeriavacie základy, ktoré nedosahujú sumu ani 500,- Eur mesačne, preto podľa názoru súdu otcovi tento stav vyhovuje aj preto, aby nemusel na výživu prispievať viac. Ani lekársky nález preukazujúci známky počínajúcej artrózy nemôže byť dôvodom na to, aby otec prispieval v nezmenenom rozsahu po dobu takmer deviatich rokov. Pri určení vyživovacej povinnosti súd zisťoval možnosti na internete otca zamestnať sa v odbore, teda potencialitu možnosti dosiahnuť iný príjem pri vzdelaní, ktoré má, a to zváračské a zámočnícke práce. Súd zistil, že ponuky práce náhodne zisťované na internete sú omnoho vyššie a to niekoľkonásobne, napr. práca v E. pre zváračov a zámočníkov a to aj na živnosť s platom od 1600-2000,- Eur a k tomu zamestnávateľ ponúka aj ubytovanie, ďalej napr. ponuka práce v T. pre zváračov a zámočníkov s odmenou za prácu 8-10,- Eur na hodinu, práca v E. V. K., ponúkaná mzda 5 600,- Eur mesačne, Michalovce Kerex s.r.o, práca vo výške 1000-1300,- Eur (naviac otec má byt v K.), teda zisťovaním na internete súd zistil, že druh práce, ktorý otec robiť vie a jeho odmena za prácu predstavuje sumu 4,- Eurá na hodinu, je u iných zamestnávateľov platená násobne vyššie, naviac zamestnávatelia hľadajúci osoby spôsobilé vykonávať druh práce, na ktorú má odborné vzdelanie, ponúkajú aj ubytovanie. Nakoľko vyživovacia povinnosť povinného otca má prednosť pred inými výdavkami otca, otec počas celého obdobia od naposledy určovanej vyživovacej povinnosti teda od roku 2012 si nenašiel zamestnanie s vyšším príjmom, preto podľa názoru súdu otcovi tento stav vyhovuje preto, aby nemusel prispievať na výživu takmer dospelého syna viac. Sumu, ktorú súd určil, považoval za primeranú potrebám maloletého aj schopnostiam a možnostiam povinného otca.
5. Dlžné výživné od 05.12. 2019 (od podania návrhu na súd) do 15.11.2020 vo výške 829,80 Eur povolil súd zaplatiť otcovi do konca roku 2022.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia k odvolaniu.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
7. Otec v odvolaní namietal, že v tomto prípade bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť v roku 2012 a v tomto konaní sa rodičia na určení výšky výživného dohodli na rozsahu 80,- Eur mesačne, preto v konaní neboli posudzované príjmy a výdavky. I napriek tomu, že v tomto konaní boli zistené minimálne príjmy otca, jeho nepriaznivá finančná situácia, ako aj vážne zdravotné problémy, ktoré otcovi neumožňujú plnohodnotne pracovať a dosahovať vyššie príjmy, súd vec vyhodnotil tak, že podľa zisťovania na internete je možné dosiahnuť zamestnanie s vyšším príjmom a otcovi tento stav vyhovuje, aby nemusel prispievať na výživu syna viac. Nesúhlasil s úvahami súdu týkajúcimi sa zamestnania, otcových príjmov a jeho zdravotného stavu. Súd zároveň nevzal do úvahy ani otcov zhoršený zdravotný stav, súvisiaci s ochorením chrbtice a kolien, ktoré pre degeneratívne zmeny 3. stupňa vyžadujú operatívny zákrok, čo predpokladá ďalšie finančné náklady a znížený príjem počas trvania práceneschopnosti.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrili kolízny opatrovník a matka, ktorí navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ , g/ CSP ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP ) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
10. Podľa § 121 CMP , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine “). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod..
14. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého N. k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného určenia výživného mal maloletý 8 rokov, v súčasnosti má maloletý 17 a 1 roka a je žiakom strednej školy. Nepochybne preto na strane maloletého vzrástli náklady v súvislosti so štúdiom, ako aj výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Vzhľadom na vek a potreby maloletého s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca považuje odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný.
15. Otec v odvolaní namieta úvahy súdu, ktorými sa riadil pri určení výšky výživného vychádzajúc pritom z možností a schopností otca dosahovať príjem.
16. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života. Súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom, jeho vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať.
17. Otec v odvolaní namieta, že ponuky práce, na ktoré poukázal súd prvej inštancie nezodpovedajú jeho kvalifikácii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje ponuky na trhu práce, na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie, ako aj na ponuky práce, na ktoré poukazovala matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Z týchto vyplýva, že v regióne, v ktorom býva otec sú dostupné ponuky práce, ktoré zodpovedajú kvalifikácii otca a ktoré ponúkajú mzdové ohodnotenie približne v dvojnásobnej výške, než ktoré dosahuje otec. Ako to vyplýva z lustrácie vykonanej odvolacím súdom, otec je odo dňa 27.6.2019 evidovaný ako SZČO, jeho mesačný vymeriavací základ predstavuje 546 Eur. Čo sa týka tvrdení otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý ho obmedzuje v schopnosti dosahovať príjem, otec v konaní predložil lekárske správy, z obsahu ktorých vyplýva, že má zdravotné problémy s kolenom, avšak nepreukázal, aby mu tento zdravotný problém bráni, resp. ho obmedzoval v možnosti dosahovať príjem.
18. V preskúmavanom prípade do popredia preto vystupuje potencialita príjmov otca, kedy súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádza z príjmov, ktoré by tento rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax, dopyt na trhu práce a podobne. Na základe zistených odôvodnených potrieb maloletého a príjmových pomerov otca, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, podaný návrh o zvýšenie výživného za dôvodný. Súdom určená suma výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, je zároveň faktickým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca.
19. Správnemu rozhodnutiu o zvýšení výživného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne zodpovedá aj správne rozhodnutie o dlžnom výživnom vo výške 360,- Eur.
20. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 387 ods. 1 , 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Podľa ust. § 57 CMP , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
22. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh. Súd rozhoduje o nároku na náhradu a o výške trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ak bol v konaní podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. Odvolací súd však zastáva názor, že z dôvodu právnej istoty účastníkov konania je vhodné uviesť výrok o trovách konania aj v prípade, ak si účastníci náhradu trov konania neuplatnili.
23. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o trovách konania, pretože návrh na ich priznanie nebol podaný, odvolací súd z dôvodu právnej istoty rozhodol o trovách celého, t. j. prvoinštančného aj odvolacieho konania, a to postupom podľa ust. § 52 CMP , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP .
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).