Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1929-2021.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1929/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831 proti povinnému: T. H., W.: XX.X.XXXX, L. L. J.. Y..C.. Š.V. XXX/XX, XXX XX L. M., o vymoženie 1725,48 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie, 911 01 Trenčín, IČO: 36130681 pod sp. zn. 239EX 386/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 72,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 27.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1725,48 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1790016269 zo dňa 10.03.2017 vydaného Zdravotnou poisťovňou Union, a. s., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.04.2017.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.06.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Ladislava Ďorďoviča, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie, 911 01 Trenčín, IČO: 36130681, ktorý ju vedie pod sp. zn. 239EX 386/21. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.06.2021 bolo doručené povinnému dňa 30.06.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2021. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 20.07.2021. 4. Povinný vo svojom podaní označenom ako ,,Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. § 61k písm.a)d) Exekučného poriadku a Námietky proti trovám a úrokom v predmetnej exekúcií v celom rozsahu“ uvádza, že súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a nebolo doručované na adresu povinného. Povinný má taktiež za to, že došlo k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Povinný poukazuje na Zákon č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, §21 Zákona o zdravotnom poistení a Zákon č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný ďalej uvádza, že neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Povinný na záver poukazuje na §39, §53c Občianskeho zákonníka a článok 46 ods.1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a má za to, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Na základe uvedeného povinný žiada, aby súd predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že exekučným titulom na základe ktorého je vedená exekúcia je výkaz nedoplatkov č. 1790016269 vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 11.03.2017 v zmysle § 17a ods.1 zákona o zdravotnom poistení. Oprávnený ďalej uvádza, že predmetným výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie rokov 2014 a 2015, úroky z omeškania v zmysle §18 zákona o zdravotnom poistení a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov spolu v sume 1735,48 eur. K tvrdeniam povinného, že mu predmetný výkaz nedoplatkov nebol doručený oprávnený uvádza, že sa nezakladajú na pravde, nakoľko oprávnený disponuje doručenkou k predmetnému výkazu nedoplatkov. Oprávnený poukazuje na to, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu si zdravotná poisťovňa uplatnila svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.05.2021. K tvrdeniam povinného, že exekúcia mala byť zastavená podľa zák.č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní oprávnený uvádza, že na zastavenie exekúcie nie sú naplnené zákonné požiadavky, nakoľko v tomto prípade ide o exekúciu, ktorá začala v roku 2021, a taktiež nie sú splnené ani ďalšie zákonom vyžadované požiadavky. Oprávnený žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril. 7. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
13. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
14. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
17. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
18. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
19. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
20. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Výkaz nedoplatkov č. 1790016269 zo dňa 10.03.2017 vydaný Zdravotnou poisťovňou Union, a. s., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.04.2017.
21. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 22. K tvrdeniam povinného súd uvádza, že v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a
vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu námietky do 15 dní odo dňa doručenia exekučného titulu, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1725,48 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 1725,48 Eur s príslušenstvom. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené.
23. K tvrdeniam povinného, že Výkaz nedoplatkov č. 1790016269 zo dňa 10.03.2017 vydaný Zdravotnou poisťovňou Union, a. s., nie je spôsobilým exekučným titulom a povinnému nebol nikdy doručený súd uvádza, že na základe priloženej kópie doručenky má za preukázané, že predmetný výkaz nedoplatkov bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 20.03.2017 a Výkaz nedoplatkov č. 1790016269 zo dňa 10.03.2017 vydaný Zdravotnou poisťovňou Union, a. s. je spôsobilým exekučným titulom.
24. V zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V tomto prípade sa exekúcia nezačala dôvodne. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko došlo k premlčaniu predmetného nároku. Súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu má za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je nutné predmetnú exekúciu celkom zastaviť z dôvodov uvedených v zmysle § 61k Exekučného poriadku
25. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania. Podmienkou, aby mohlo nastúpiť premlčanie práva vymáhať poistné je predchádzajúce úspešné uplatnenie nároku na poistné (existencia exekučného titulu).
26. Premlčacia doba začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu dňa 05.04.2017. Premlčacia doba uplynula dňa 05.04.2020, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 27.05.2021, čiže po uplynutí premlčacej doby.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
32. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
33. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhlášky“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 34. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 35. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. 36. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 37. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. V tejto veci súd uvádza, že nedôvodné podanie návrhu na vykonanie exekúcie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému pričítať. Pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov. 38. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k vyčísleniu trov exekúcie zo dňa 22.09.2021 uviedol, že si uplatňuje náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 Eur. V otázke výšky náhrady paušálnych nákladov súdneho exekútora súd uvádza, že pri určovaní tejto výšky vychádzal z ustanovení § 21, § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych nákladov vo výške 60,00 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky súd mu ju v celkovej výške 60,00 Eur priznal a priznal mu aj 20 % DPH zo sumy 60,00 Eur, t.j. 12,00 Eur, čiže dokopy 72,00 Eur, pretože súd mal z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, predloženej exekútorom, za preukázané, že súdny exekútor je platcom DPH. Súd zaviazal na úhradu oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.