Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcov: 1/ R., bytom Z. XX, 2/ C., bytom Z. XX a 3/ C., bytom Z. XXX, všetci žalobcovia zast. JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Legionárska 618, Trenčín, proti žalovanému: D., bytom Z., zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Smetanova 1655/7, Trenčín a JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júla 2020, č.k. -292, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenom na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny, a to parcela registra C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to stavba S. súp. č. XX postavená na pozemku parcely registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 v rozsahu, ako je toto vecné bremeno zakreslené na geometrickom pláne č. XXC XXX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, úradne overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 18.3.2019 pod č. 249/19. Citovaný geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Výrokom II. uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 1.200 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. znalkyni Ing. Marte Odokienkovej, Q., priznal nárok na náhradu znalečného voči žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd v prospech vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Q. vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to stavba S. súp. č. XX postavená na pozemku parcely registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2, zriadil bezodplatne vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území Z., obec Z., okres Trenčín vedený na LV č. XXXX Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny, a to: parcela

registra C-KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, a to v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne. V žalobe uviedli, že každý zo žalobcov je v podiele 1/3-ina spoluvlastníkom rodinného domu, v prospech ktorého žiadali zriadiť vecné bremeno. Rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/X. zo dňa X.X.XXXX. K rodinnému domu bol doposiaľ umožnený prístup cez nehnuteľnosti parc. č. XXXX a XXXX, ktoré boli evidované v pozemkovej knihe ako „cesta“. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci v súčasnosti nemajú právne zabezpečený prístup k ich rodinnému domu. Nehnuteľnosti, ktoré slúžili ako prístupová cesta k rodinnému domu, sú vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia majú za to, že konanie žalovaného smeruje k úplnému obmedzeniu prechodu a prejazdu k ich rodinnému domu, čím znemožňujú jeho riadne užívanie. Cestu nie je možné podľa žalobcov zriadiť inak, ako na základe ustanovenia . Bez zriadenia tohto vecného bremena by žalobcovia žili v neistote ohľadom prístupu, ktorý by im vlastník pozemku, teda žalovaný, mohol kedykoľvek znemožniť. Žalobcovia nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy nemajú jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti.

3. Žalobcovia sa tak domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovými vozidlami, teda v práve cesty cez pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. Z., ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

4. Súd prvej inštancie úvodom svojho právneho posúdenia uviedol, že návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, čo v tomto prípade sú žalobcovia ako vlastníci domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XXXX k.ú. Z., a je daná ich aktívna vecná legitimácia v konaní. Pasívne vecne legitimovaným je vlastník pozemku, ktorý navrhuje vlastník stavby zaťažiť právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Bolo preukázané z výpisu z listu vlastníctva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/ X, ku ktorému navrhujú žalobcovia zriadiť právo cesty, je žalovaný a je tým daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.

5. Za priľahlý pozemok je treba v zmysle judikatúry súdov považovať pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii. Priľahlým pozemkom sa teda rozumie nielen pozemok bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale všetky pozemky, cez ktoré vedie alebo môže viesť prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba žalobcu. Priľahlým pozemkom je pozemok žalobcu parcela registra "C" č. XXXX/X k.ú. Z. vzhľadom na jeho umiestnenie, keďže s ním susedí verejne prístupná pozemná komunikácia a na tento pozemok žalobcu sa napája parcela registra "C" č. XXXX/X, na ktorej sa nachádza podľa výpisu z tejto parcely z katastrálneho internetového portálu miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia, a k nej je bezprostredne priľahlá parcela registra "C" č. XXXX, na ktorej sa tiež nachádza podľa výpisu z tejto parcely z katastrálneho internetového portálu miestna komunikácia, resp. účelová komunikácia a parcela registra "C" č. XXXX priamo susedí s parcelou reg. "C" č. XXXX, na ktorej je postavený dom súp. č. XX patriaci žalobcom.

6. Na prístup k domu užívali žalobcovia aj v minulosti parcely reg. "C" č. XXXX a XXXX/X ako cestu, ktorá cesta pokračovala cez pozemok, aktuálne patriaci žalovanému, na ktorom má žalovaný postavený rodinný dom súp. č. XX, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia tieto parcely na prístup z verejnej komunikácie užívali od postavenia ich rodinného domu súp. č. XX, na stavbu ktorého bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom v Trenčíne zn. Výst. 344/1989-327/5 dňa 5.4.1989, a nikto im v užívaní parciel nebránil, pričom k určitým obmedzeniam v užívaní prístupovej cesty došlo až v čase, keď žalovaný zbúral svoj pôvodný rodinný dom a v roku XXXX na základe stavebného povolenia Obce Z. sp. SN. zo dňa XX.X.XXXX začal stavať nový rodinný dom, ktorému bolo pridelené súp. č. XX.

7. Parcely reg. "C" č. XXXX a XXXX/X sú označené ako pozemné komunikácie aj v katastrálnej mape. Na parcely reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X, ktoré žalobcovia užívali na prístup k ich rodinnému domu, sa potom podľa súdu prvej inštancie vzťahuje režim všeobecného užívania v zmysle v znení účinného od 20.5.2018, podľa ktorého môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Súkromné práva vlastníka pozemku sú v takomto prípade obmedzené verejnoprávnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Každý je teda oprávnený pozemnú komunikáciu užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré je určená, a tomu zodpovedá oprávnenie žalobcov užívať tieto parcely reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/ X na prístup k ich domu, ako aj povinnosť vlastníkov parciel reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X umožniť

žalobcom takéto užívanie. Nebolo teda podľa súdu prvej inštancie potrebné, ako tvrdil žalovaný, žalobu o zriadenie vecného bremena podať aj proti vlastníkom parciel reg. "C" č. XXXX a č. XXXX/X., na ktorých je zriadená pozemná komunikácia. Parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX môžu byť užívané na súvislý prístup od verejnej komunikácie až k domu žalobcov na parc. č. XXXX. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvádzaných pozemkov ani iných pozemkov, cez ktoré by sa mohli dostať k verejne prístupnej pozemnej komunikácii.

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia nemajú prístup k ich stavbe rodinného domu na parcele č. XXXX k.ú. Z. z verejnej komunikácie. Žiadali prístup pešo aj motorovými vozidlami, ako ho realizovali aj v minulosti, a aby stavba ich domu bola prístupná aj pre vozidlá zdravotnej pomoci alebo hasičskej techniky. V rodinnom dome, ktorého sú žalobcovia spoluvlastníkmi, uspokojujú žalobcovia 1/ a 2/ svoje právo na bývanie, a pre riadne užívanie, údržbu rodinného domu žalobcami je potrebný aj prístup motorovými vozidlami. Zabezpečenie užívania domu žalobcov je aj vo všeobecnom záujme, v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností, pretože neužívaná a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal, že k stavbe žalobcov je možné viesť prístupovú cestu inou trasou, ktorá neprechádza cez jeho pozemok. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie cez vedľajšie pozemky parc. reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k.ú. Z.. Z fotografií, ktoré sú obsahom znaleckého posudku znalkyne Ing. Marty Odokienkovej, z ďalších predložených fotografií a zo zhodných tvrdení strán bolo preukázané, že v priebehu súdneho konania domy postavené na týchto parcelách boli zbúrané, obec povrch parciel zarovnala aj s pomocou žalovaného a vysypala na parcely štrkodrť. Bolo tiež preukázané, že Obec Z. nadobudla do výlučného vlastníctva niektoré z týchto parciel, a to parc. reg. "C" č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X. Pozemky parc. reg. "C" č. XXXX a č. XXXX však nie sú vo vlastníctve žalobcov a ani vo výlučnom vlastníctve Obce Z., pretože podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. tieto parcely sú vo vlastníctve XX spoluvlastníkov a Obce Z., ktorej patrí podiel o veľkosti XXX/ XXXX-in. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že obcou zriadená nespevnená prístupová plocha vedie aj po parcele reg. "C" č. XXXX, ktorej cíp prilieha k verejnej komunikácii, pričom podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. Z. túto parcelu nevlastní žiaden zo žalobcov, ale spoluvlastníkmi sú iné osoby v pošte XX, pričom Obci Z. patrí spoluvlastnícky podiel X/XX-ina. Podľa správ Obce Z. zo dňa 19.9.2019 a zo dňa 14.5.2020 na týchto parcelách Obec Z. zriadila nespevnenú prístupovú plochu s povrchom štrkodrť, ale nejedná sa o pozemnú komunikáciu v zmysle , nie je zapísaná v zozname miestnych komunikácií, pričom Obec Z. uvažuje po majetkovoprávnom vysporiadaní ostatných pozemkov zriadiť miestnu komunikáciu, ktorá by slúžila nielen pre dom žalobcov, ale aj pre ostatné nehnuteľnosti v danej lokalite.

10. Parcely reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX sú teda v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, nie však žalobcov a obec nie je ani väčšinový spoluvlastník týchto parciel, a nemôže podľa prijať rozhodnutie o ich prenechaní do užívania ako prístupovej cesty obyvateľom obce. Obcou nedávno vybudovaná nespevnená plocha vysypaná štrkodrťou na týchto pozemkoch síce fakticky sprístupnila dom žalobcov z verejne prístupnej pozemnej komunikácie, avšak bez toho, aby obec predtým vykúpila väčšinové podiely v parcelách reg. "C" č. XXXX, XXXX, XXXX a tento faktický úkon Obce Z. nezakladá právo obyvateľov obce ani žalobcov bezodplatne využívať tieto pozemky na prechod a prejazd k ich domom v danej lokalite. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by spoluvlastníci týchto troch parciel súhlasili s tým, aby sa tieto parcely, na ktorých obec zriadila nespevnenú prístupovú plochu, využívali na účel prechodu peši a prejazdu autami po parcelách v prospech žalobcov a iných obyvateľov obce na prístup k ich domom v danej lokalite. Súhlas k tomu udeliť zrejme ani nemohli, keďže väčšina z nich zomrela pred rokom 2018, kedy obec upravila povrch parciel na nespevnenú prístupovú plochu. Dôkazné bremeno ohľadom žalovaným tvrdenej možnosti iného prístupu žalobcov zaťažovalo v konaní žalovaného.

11. Z výsluchu žalobcov síce vyplynulo, že žalobcovia využívajú na prístup k ich domu túto obcou zriadenú nespevnenú plochu a robia tak väčšinou z dôvodu, aby sa vyhli hádkam so žalovaným, avšak žalobcovia nepoznajú spoluvlastníkov, resp. právnych nástupcov parciel, ktorých povrch bol obcou upravený na nespevnenú prístupovú plochu, a bez ich súhlasu, bez zmluvného, resp. zákonného základu, žalobcovia nemajú oprávnenie tieto pozemky využívať na prechod a prejazd za účelom prístupu k ich rodinnému domu. Právne postavenie žalobcov je podľa súdu prvej inštancie neisté,

pretože nie je vylúčené, že im počas užívania tejto náhradnej prístupovej cesty spoluvlastníci pozemkov, resp. ich právni nástupcovia (keďže niektorí spoluvlastníci sú podľa výpisov z LV mŕtvi), zamedzia prechod cez tieto parcely, na ktorých bola obcou zriadená nespevnená prístupová plocha. Užívaním tohto náhradného prístupu bez preukázaného súhlasu spoluvlastníkov pozemkov, bez dohody so spoluvlastníkmi, bez opory v zákone sa žalobcovia vystavujú riziku, že spoluvlastníci pozemkov budú od nich požadovať náhradu za užívanie ich pozemkov. Všetky tieto skutočnosti, konštatoval súd prvej inštancie, môžu viesť k vyvolaniu ďalších súdnych sporov či už o uloženie zákazu užívania pozemkov, alebo vydania neoprávneného majetkového prospechu, a to na ťarchu žalobcov z dôvodu neoprávneného užívania týchto pozemkov. Obec Z. podľa jej správ zaslaných súdu má v pláne na uvedených pozemkoch zriadiť miestnu komunikáciu, ktorá bude v rámci inštitútu všeobecného užívania v zmysle zakladať oprávnenie obyvateľov obce, vrátane žalobcov užívať zriadenú miestnu komunikáciu spôsobom obvyklým na účely, na ktoré bola určená, ale plánuje to až po majetkovoprávnom vysporiadaní ohľadom parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, ku ktorému vysporiadaniu však zatiaľ nedošlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, ku ktorému dňu pozemná komunikácia na uvedených pozemkoch zriadená nebola, a po právnej stránke teda žalobcovia tento iný prístup k ich domu zabezpečený nemajú.

12. Žalovaný spočiatku v konaní súhlasil so zriadením práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok a považoval prípadnú ohliadku na mieste samom za nadbytočnú; požadoval od žalobcov primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena. Až po vypracovaní geometrického plánu znalca geodeta Ing. Romana Wágnera zo dňa 25.2.2019, ktorý je prílohou znaleckého posudku tohto znalca č. X/ XXXX, v ktorom bolo právo prechodu cez pozemok žalovaného parc. reg. "C" č. XXXX/X zakreslené, začal žalovaný v podaní zo dňa 21.5.2019 prejavovať nesúhlas s tým, aby bolo vecné bremeno tadiaľ trasované s odôvodnením, že sa tam nachádza hlavný vchod do jeho domu a prechod žalobcov by ho i s manželkou obťažoval. Menej by ho obmedzovalo, pokiaľ by žalobcovia prechádzali poza jeho dom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prístup z verejnej komunikácie poza dom žalovaného vedie cez parcelu č. XXXX, teda inú parcelu žalovaného, než tú, ktorú žalobcovia už v žalobe žiadali zaťažiť vecným bremenom. Z obsahu žaloby a jej príloh bolo žalovanému známe, cez ktorý pozemok navrhujú žalobcovia zriadiť prístupovú cestu k ich rodinnému domu. V rozpore so zásadou koncentrácie konania v zmysle tak žalovaný oneskorene až po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom geodetom, ktorý zisťoval nevyhnutný rozsah práva prechodu a prejazdu cez žalobcami navrhovanú parcelu č. XXXX/X, začal tvrdiť, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena cez pozemok parc. č. XXXX/X, lebo ho táto trasa vecného bremena bude viac obťažovať, než pokiaľ by mala cesta byť trasovaná cez jeho pozemok parc. č. XXXX. Či prístupová cesta poza dom žalovaného, teda cez parcelu č. XXXX, spĺňa šírkové parametre a aký je jej nevyhnutný rozsah v zmysle technických predpisov, by bolo možné posúdiť až na základe ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie, ktoré by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania a vznik ďalších trov konania. Z geometrického plánu zároveň vyplýva, že znalec Ing. Roman Wágner zakreslil vecné bremeno ďalej od domu žalovaného po okraji pozemku žalovaného parc. č. XXXX/X, aby bol žalovaný čo najmenej obmedzovaný, keď budú po jeho pozemku prechádzať žalobcovia. Súd prvej inštancie však dodal, že z katastrálnej mapy vyplývajúca poloha parciel č. XXXX, č. XXXX, a parcely č. XXXX/X, na ktorej je pozemná komunikácia vedúca k domu žalobcov, a na ktorú by sa musela napájať trasa vecného bremena, pokiaľ by mal byť ním zaťažený pozemok parc. č. XXXX, by mohla viesť len k trasovaniu vecného bremena stredom južnejšej polovice parcely č. XXXX, teda nie po okrajoch parcely č. XXXX, keďže tomu bráni stavba postavená na vedľajšej parcele žalovaného č. XXXX, a vecné bremeno by ďalej viedlo severnou časťou parcely č. XXXX tesne vedľa rodinného domu žalovaného a takto vedené právo cesty by nepochybne obmedzovalo žalovaného v oveľa väčšom rozsahu, keďže by mu znemožnilo plnohodnotne využiť parcelu č. XXXX.

13. Pri rozhodovaní o žalobe na zriadenie vecného bremena musel súd prvej inštancie zohľadniť aj špecifické okolnosti, za ktorých ostala stavba bez prístupu k verejnej komunikácii a ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby. V tomto prípade samotný žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že pôvodne žalobcovia na prístup z verejnej komunikácie k ich domu používali prístupovú cestu, ktorá viedla po pozemku, na ktorom je teraz postavený dom žalovaného. Pozemok parc. č. XXXX/X nadobudol žalovaný do vlastníctva na základe vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici JUDr. Dušana Mikitu, Trenčín F. zo dňa XX.X.XXXX. Ako vyplýva z výpisu zo zápisnice č. 20/2010 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Z. zo dňa 3.5.2010, opatreného aj prezenčnom listinou prítomných s ich podpismi, Obec Z., ako aj prítomný žalobca 1/ a ďalší dotknutí obyvatelia obce súhlasili

s tým, aby v dôsledku žalovaným plánovanej výstavby nového rodinného domu bola pôvodná prístupová cesta k rodinným domom súp. č. XX a XX preložená s tým, že na zasadnutí prítomný žalovaný svoj stavebný zámer vysvetlil i na geometrickom pláne č. 14/09 zo dňa 14.12.2009, vyhotovenom Ing. Michalom Strakom. Žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 26.4.2010, na ktorom je úradne overený jeho podpis, čestne vyhlásil, že počas výstavby rodinného domu na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX k.ú. Z. umožní prejazd cez parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, ako je to zelenou farbou vyznačené na priloženom geometrickom pláne, a po výstavbe rodinného domu umožní prejazd cez parcely č. XXXX a XXXX/X, ako je to modrou farbou vyznačené na priloženom geometrickom pláne. V geometrickom pláne č. 14/09 Ing. Michala Straku zo dňa 14.12.2009, predloženom žalobcami, je vyznačené, cez ktoré parcely sa žalovaný zaviazal umožniť prejazd počas a po výstavbe jeho rodinného domu. Z parc. č. XXXX bola vytvorená parcela č. XXXX/X, ktorú navrhujú žalobcovia zaťažiť vecným bremenom. Na základe uvedeného čestného prehlásenia žalovaného, pred obecným zastupiteľstvom prezentovaného zámeru žalovaného o stavbe nového domu a jeho zámeru o preložení pôvodnej prístupovej cesty k domu žalobcov Obec Z. vydala súhlasné stanovisko k vyhláseniu o vydržaní pozemku žalovaným, a vydala aj stavebné povolenie na stavbu rodinného domu žalovaného s povinnosťou stavebníka po kolaudácii rodinného domu zrealizovať prístupovú cestu k domom súp. č. XX, XX. Osoby odkázané na prístupovú cestu (vrátane žalobcov) sa spoliehali, že žalovaný svoje sľuby dodrží. Žalovaný si bol od začiatku vedomý toho, že pri plnení svojho prísľubu v čestnom prehlásení bude musieť po postavení rodinného domu umožniť žalobcom prechod a prejazd po jeho pozemku parc. č. XXXX/X vedľa svojho rodinného domu, a že bude v dôsledku toho obmedzovaný v užívaní svojho pozemku. Preto súd prvej inštancie nemohol zohľadniť tvrdenie žalovaného, že zriadením práva cesty cez jeho pozemok parc. č. XXXX/X bude neprimerane rušený prechodom a prejazdom žalobcami po tejto parcele , keď tam bude žalovaný sedieť, oddychovať pred domom. Nemohol súd prvej inštancie zohľadniť ani tvrdenia žalovaného, že on bude viac obmedzený ako by boli obmedzení vlastníci susedných pozemkov (vrátane parc. č. XXXX, XXXX), na ktorých by bolo zriadené vecné bremeno, keďže na nich už nie sú postavené domy. Súd prvej inštancie nemohol zamietnuť žalobu o zriadenie vecného bremena len z dôvodu, že v priebehu konania boli zbúrané domy na vedľajších parcelách nepatriacich žalovanému, ktoré parcely neboli predmetom konania a vytvoril sa na nich priestor po technickej stránke vhodný na zriadenie práva cesty. V zmysle judikatúry súdov platí, že právo cesty má byť zriadené na priľahlom pozemku tak, aby bol vlastník pozemku čo najmenej obmedzovaný, a to sa týka najmä prípadov, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty cez pozemok mohla viesť. Toto pravidlo bolo dodržané, pretože právo prechodu a prejazdu podľa geometrického plánu Ing. Romana Wágnera je trasované v nevyhnutnom rozsahu a po okraji pozemku žalovaného parc. č. XXXX/X a obmedzuje vlastníka pozemku v prípustnom nevyhnutnom rozsahu.

14. Tvrdenia žalovaného, že nijako nebránil žalobcom v prechode a prejazde cez predmetnú parcelu boli podľa súdu prvej inštancie vyvrátené. Už v čase realizácie výstavby rodinného domu žalovaného postavil žalovaný za účelom zhotovenia fasády na dome drevené lešenie okolo domu tak, že bol obmedzený prístup pre dopravnú obsluhu rodinného domu žalobcov, ako to vyplýva z tvrdení žalobcov a výzvy Obce Z. ŠSD 121/2014/-002/Mi zo dňa 14.4.2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy vykonal práce na lešení a potom bezodkladne odstránil tú časť lešenia, ktorá bráni prejazdu techniky. Ďalej žalobcovia uvádzali, že žalovaný zvykol zaparkovať autá na parcele č. XXXX/X, čím žalobcom znemožnil použiť parcelu č. XXXX/X na prístup k ich domu, resp. mal na parcele uskladnené drevo, prípadne iné veci. Tieto tvrdenia boli podľa súdu prvej inštancie preukázané. Vzhľadom na tieto faktické okolnosti žalobcovia nadobudli obavu, že žalovaný napriek svojmu prísľubu v čestnom prehlásení im zamedzí prechod a prejazd cez jeho parcelu, a to najmä po tom, keď žalovaný podal ohlásenie drobnej stavby na vybudovanie oplotenia okolo predmetnej parcely. Preto sa obrátili na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a následne podali žalobu.

15. Neobstojí podľa súdu prvej inštancie ani výhrada žalovaného, že žalovaný žalobcom ponúkal, že im zriadi vecné bremeno zmluvou cez parcelu č. XXXX k.ú. Z. za obvyklú cenu listom zo dňa 10.7.2015, pričom navrhnutá zmluva uzavretá nebola, a preto by mala byť žaloba s poukazom na judikát Rc 32/2006 zamietnutá. Z odpovede právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 23.7.2015 na uvedený list žalovaného vyplýva, že žalobcovia súhlasili s uzavretím tejto dohody o zriadení vecného bremena, ale bezodplatne poukazujúc na prísľub žalovaného v čestnom prehlásení zo dňa 26.4.2010, že umožní po jeho parcele prejazd žalobcom a poukazujúc na stavebné povolenie zo dňa 13.4.2011 na rodinný dom žalovaného, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného ako stavebníka zrealizovať prístupovú cestu pre žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia boli ochotní uzavrieť so žalovaným dohodu o zriadení vecného bremena, ale chceli zmluvne zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne

vzhľadom na okolnosti, na základe ktorých prišli o pôvodnú prístupovú cestu preto, lebo si žalovaný na nej postavil nový rodinný dom a učinil prísľuby ohľadom preloženia tejto pôvodnej prístupovej cesty na inú časť jeho pozemku. Následne žalobcovia listom zo dňa 10.8.2016 navrhli žalovanému uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. Z. v prospech vlastníka rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXX k.ú. Z., a to za náhradu v sume 500 eur s tým, že žalobcovia budú znášať pomerné náklady na nevyhnutnú údržbu prístupovej cesty, no žalovaný nesúhlasil s touto navrhovanou výškou odplaty za zriadenie vecného bremena, pretože sa mu zdala nízka, čo prezentoval aj v rámci konania. Uvedená korešpondencia sporových strán je obsiahnutá aj v spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. . Z popísaných okolností možno podľa súdu prvej inštancie uzavrieť, že strany pred podaním žaloby mali ochotu dohodnúť sa na zmluvnom zriadení vecného bremena, avšak nedohodli sa na výške odplaty za vecné bremeno. Nedosiahnutie dohody preto musí byť podľa mienky súdu prvej inštancie pripísané na vrub v rovnakom pomere tak žalobcom, ako aj žalovanému.

16. Žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcov na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Súd prvej inštancie k tomuto tvrdeniu uviedol, že nie je vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu preto bude súdom odopretá právna ochrana. Takýto postup súdu podľa má však miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne, keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci sa o takýto prípad rozhodne nejedná. Žalobou sa žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty cez pozemok žalovaného, oprávnene poukazujúc na okolnosti, za ktorých bez ich zavinenia stratili pôvodnú prístupovú cestu k ich domu, a poukazujúc na prísľub žalovaného vo forme čestného prehlásenia, že po dokončení stavby svojho rodinného domu umožní žalobcom prechod a prejazd po jeho parcele, aby žalobcovia mali prístup k ich domu. Žalobcovia preukázateľne nemajú zabezpečený prístup k ich rodinnému domu z verejne prístupnej komunikácie. Ani náhradná prístupová plocha zhotovená obcou im takýto prístup po právnej stránke nezabezpečuje. Po zohľadnení uvedených relevantných individuálnych okolností tohto prípadu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je šikanózna a nie je ani zneužitím práva. Nebol preto dôvod odoprieť ochranu uplatnenému právu žalobcov.

17. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd prvej inštancie o nároku žalobcov rozhodol v zmysle tak, že vecné bremeno zriadil v zmysle geometrického plánu vypracovaného dňa 25.2.2019 súdom ustanoveným znalcom z odboru geodézia Ing. Romanom Wágnerom. Geometrický plán je prílohou č. 3 znaleckého posudku č. 4/2019 Ing. Romana Wágnera, ktorý bol stranám riadne doručený. Menovaný znalec sa oboznámil s obsahom spisu, vykonal ohliadku na mieste samom, zameral predmetnú parcelu č. XXXX/X a v geometrickom pláne zakreslil rozsah vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/X. Pri užívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú žalobcovia a žalovaný povinní správať sa voči sebe navzájom s náležitou úctou a vyvarovať sa slovným konfliktom.

18. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade, že sa Obci Z. v budúcnosti podarí odkúpiť podiely ostatných spoluvlastníkov v pozemkoch, na ktorých obec zriadi riadnu pozemnú komunikáciu v zmysle zákona, v dôsledku takej zmeny pomerov môže súd na základe žaloby o zrušenie vecného bremena v zmysle rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

19. Žalovanému, ktorého vlastnícke právo je v dôsledku zriadeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nútene obmedzené, vznikol nárok na primeranú náhradu v zmysle SR. Vecné bremeno nemôže byť zriadené bezodplatne, ako to v žalobe navrhovali žalobcovia. Súd prvej inštancie výšku primeranej náhrady v sume 1.200 eur pre žalovaného ako vlastníka zaťaženého pozemku stanovil na základe znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného dňa 11.11.2019 Ing. Martou Odokienkovou, znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Sporové strany správnosť záverov znalkyne v znaleckom posudku nespochybňovali. Súd prvej inštancie dodal, že

obmedzenia žalovaného v dôsledku zriadenia vecného bremena sú zohľadnené v primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie podľa vo výroku II. žalobcom určil lehotu na vyplatenie primeranej náhrady v sume 1.200 eur v prospech žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože žalobcovia nežiadali dlhšiu lehotu na plnenie.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie zohľadnil zásadu úspechu vyplývajúcu z ustanovení , . Žalobcovia a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, pretože vecné bremeno síce súd zriadil v zmysle žaloby žalobcov, avšak nie bez odplaty, ako žalobcovia navrhovali v žalobnom petite, ale súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za zriadené vecné bremeno. S nárokom vlastníka panujúcej stavby na zriadenie vecného bremena je spojený nárok vlastníka zaťaženého pozemku na primeranú náhradu voči vlastníkovi stavby. Preto súd prvej inštancie uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vyhodnotil ako čiastočný neúspech žalobcov. Súd prvej inštancie potom ustálil, že nemožno konštatovať prevažný úspech žalobcov a ani žalovaného a podľa výrokom III. vyslovil, že žalobcovia a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.

21. Súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa Ing. Marta Odokienková za vypracovaný posudok č. 3/2020 uplatnila znalečné vo výške 245,37 eur, no zložený preddavok 200 eur pokryl len časť tohto znalečného. Vzhľadom na výsledok konania súd prvej inštancie výrokom IV. priznal znalkyni proti žalobcom nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %, a proti žalovanému nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50 %.

22. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

23. Žalovaný namietal, že CKN parcela č. XXXX/X nie je vlastníctvom žalobcu, ale žalovaného. Na CKN parcelu č. XXXX/X a č. XXXX nie sú založené listy vlastníctva. Z internetového katastrálneho portálu však vyplýva, že pri oboch týchto pozemkoch je ako druh pozemku vyznačené - zastavaná plocha a nádvorie a spôsob ich používania je uvedená číslica 22. V legende pri tejto číslici je uvedené: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalovaný tvrdil, že označenie pozemku katastrálnym orgánom a podľa katastrálneho zákona však rozhodne nedáva tomuto pozemku status miestnej či účelovej komunikácie. Tento status môže pozemku priznať iba právoplatné rozhodnutie stavebného úradu podľa stavebného zákona. Napriek skutočnosti, že zo samotnej poznámky č. 22 vyplýva, že by mohlo ísť aj o poľnú či lesnú cestu, či dokonca chodník, súd prvej inštancie konštatoval, že je to miestna, resp. účelová komunikácia. Z akého dôkazu súd prvej inštancie čerpal túto informáciu, nie je žalovanému zrejmé. Z faktického stavu i právneho stavu je evidentné, že na daných parcelách sa jedná skôr o poľný chodník, ako o poľnú cestu, ktorý nemá vôbec žiadne spevnenie, a je to len trávnatá plocha, a nie miestna či účelová komunikácia, o čom by sa súd prvej inštancie osobne presvedčil, pokiaľ by akceptoval opakovane podávaný návrh na obhliadku.

24. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že tieto parcely sú označené ako pozemné komunikácie aj v katastrálnej mape, a preto sa na ne vzťahuje režim všeobecného užívania podľa Žalovaný sa nestotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie. Jednak právny status akejkoľvek stavby v intraviláne obce - a cestné telesá rozhodne stavbou sú - je predovšetkým vecou stavebného úradu, a nie katastrálneho orgánu. Vychádzať preto možno iba z právoplatného administratívneho rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Takéto rozhodnutia tu však nie sú.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že k stavbe žalobcov je možné viesť prístupovú cestu inou trasou, ktorá neprechádza cez jeho pozemok. Opak je však podľa žalovaného pravdu. Jednak nie on, ale žalobca je povinný preukázať splnenie podmienok na zriadenie vecného bremena, a jednak napriek tejto povinnosti žalobcu preukázal, že je možné zriadiť vecné bremeno, a to cez pozemky, ktoré až na malé výnimky vlastní obec a kúpila ich len za tým účelom, aby na nich žalobcom cestu zriadila, čo aj urobila.

26. Ďalej žalovaný upozornil, že cestu, ktorú doteraz využívajú po jeho pozemku, je vysypaná štrkom a upravená. Z ním predložených fotografii a z vyjadrení samotnej obce však bolo preukázané, že je to zriadená prístupová po celom koridore parciel č. XXXX až XXXX a nielen na niektorých z týchto parciel.

Nie je tu žiaden porast, hlina či nerovnosti, ako uvádzajú žalobcovia. Naopak, je to lepšia cesta, než aká je na parcele č. XXXX/X, ktorá je jeho dvorom.

27. Následne žalovaný uviedol, že ako je zrejmé z katastrálnej mapy pre katastrálne územie Z., koridor, na ktorých stáli hlinené neobývané a polorozpadnuté budovy, tvoria parcely č. XXXX až XXXX. Z týchto parciel iba jediná parcela, a to parcela č. XXXX o výmere 36 m2 nie je vo vlastníctve obce. Po tom, čo obec získala dané parcely do svojho vlastníctva, žalovaný na vlastné náklady odstránil hlinené domy a obec vyviezla hlinu, urovnala terén a naviezla štrk. On následne dňa 6.4.2019 zavalcoval povrch cesty, čím vznikla riadna spevnená cesta. Odvtedy žalobcovia stabilne prechádzajú peši aj technikou po tejto ceste, čo bolo v konaní preukázané a potvrdili to na pojednávaní.

28. Žalovaný následne konštatoval, že súd prvej inštancie vypočítaval, koľko vlastníkov, z toho už viacerí nežijúci, sú zapísaní na listoch vlastníctva k parcelám č. XXXX a č. XXXX, akoby táto okolnosť mala nejaký význam z hľadiska hmotného či procesného. Práve naopak, z dokazovania a z tejto skutočnosti vyplýva iba to, že žiaden z podielových spoluvlastníkov týchto parciel nemá v blízkosti týchto parciel svoj dom, dvor či záhradu, nebýva a nezdržuje sa tam a nemôžu byť preto zriadením vecného bremena v prospech žalobcov obťažovaní v takej miere, v akej je on. Za tejto okolnosti bolo namieste, aby žalobcovia navrhli súdu prvej inštancie rozšíriť okruh žalovaných o obec Z. a o vlastníkov týchto parciel, pričom nežijúcim by ustanovil opatrovníka, a súd prvej inštancie by zriadil vecné bremeno po ich pozemkoch. Pokiaľ tak žalobcovia neučili, nemal podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie inú možnosť, než žalobu už len s ohľadom na túto skutočnosť zamietnuť.

29. Súd prvej inštancie sa odvolával na porušenie zásady koncentrácie, kedy najprv súhlasil so zriadením vecného bremena, neskôr vyslovil nesúhlas. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného opomína, že došlo k faktickej zmene pomerov v dôsledku vykúpenia parciel a vybudovania cesty obcou. Z dokazovania je evidentné, že znalec Ing. Wágner bol do konania pribratý dňa 5.11.2018, avšak cesta bola zvalcovaná až dňa 6.4.2019 a až po tomto termíne mohol žalovaný reálne nesúhlasiť s tým, aby vecné bremeno bolo zriadené po jeho pozemku. Navyše súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno popred jeho dom, a to napriek preukázanej skutočnosti, že žalobcovia až do dňa ohliadky nehnuteľnosti znalcom Ing. Wagnerom, t.j. až do dňa 16.2.2019, sústavne prechádzali peši aj motorovými vozidlami poza dom, t.j. po parcele č. XXXX a že žalovaný namietal, že tento spôsob prechodu je preňho menej obťažujúci, ako popred dom. Zo samotnej skutkovej situácie je táto okolnosť evidentná a súd prvej inštancie má vždy postupovať tak, aby strana, ktorá má byť obmedzená, bola obmedzená v čo najmenšej miere a v mieste, kde je obmedzovaná najmenej.

30. Netreba podľa názoru žalovaného opomínať, že samotné konanie trvalo takmer 4 roky. Ustanovenie ukladá súdu náležite odôvodniť skrátenie práva sporovej strany na riadny spravodlivý proces, pričom takéto odôvodnenie tu nie je ani vo vzťahu k dotknutej okolnosti, ani vo vzťahu k celej veci. Jedná sa tak podľa žalovaného o porušenie . Následne žalovaný namietal, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že pôvodne prechádzali žalobcovia peši aj motorovými vozidlami práve po parcele č. XXXX. Nebolo preto potrebné odročovať konanie, ani vyžadovať znalecký posudok ohľadom technických parametrov parcely č. XXXX za jeho domom. Táto skutočnosť vyplývala z výpovedi strán, najmä však z katastrálnej mapy, ktorou na viacerých miestach argumentoval súd prvej inštancie a na ktorej je vždy uvedená mierka. Ostatné parametre pre cestu vyplývajú z príslušných, najmä stavebných právnych predpisov, pričom platí zásada iura novit curia. Súd prvej inštancie preto na riešenie tejto právnej otázky nepotreboval odročovať pojednávania a nariaďovať znalecké dokazovanie. Nejde tu totiž o zisťovanie nevyhnutného rozsahu cesty v zmysle technických predpisov, ako bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie, ale o otázku právnu.

31. Súd prvej inštancie podľa žalovaného náležite nevzal do úvahy, že nikdy nebránil žalobcom v prechode cez svoj pozemok a preukázateľne sám svojím návrhom zo dňa 10.7.2015 navrhoval žalobcom zriadenie vecného bremena odplatnou zmluvou. Listom zo dňa 23.7.2015 odmietli však žalobcovia uzavrieť zmluvu za primeranú odplatu a podali na žalovaného žalobu a návrh na neodkladné opatrenie.

32. Súd prvej inštancie podľa úsudku žalovaného nevyvrátil svoju argumentáciou jeho tvrdenie, že v konaní žalobcov išlo porušenie dobrých mravov. V súčasnosti je tu podľa žalovaného stav, ktorý tu mohol byť bez zaťažovania súdu už v roku 2015, pokiaľ by žalobcovi akceptovali jeho návrh na

zriadenie vecného bremena za riadnu trhovú cenu. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na rozhodnutie .

33. Súd prvej inštancie podľa mienky žalovaného argumentoval jeho čestným prehlásením, ku ktorému bol tento v dedinských pomeroch prinútený uvedené obcou podpísať, keď chcel, aby mu obec vôbec vydala stavebné povolenie. Zakladať však rozsudok na nejakom čestnom prehlásení zo správneho konania je podľa presvedčenia žalovaného krajne nedôvodné.

34. Žalovaný následne uviedol, že je evidentné, že najmenej obťažovaní by boli vlastníci pozemkov v línii parciel číslo XXXX až XXXX, a viac obťažovaný vlastník parcely č. XXXX a najviac vlastník parcely č. XXXX/X.

35. Navyše žalovaný upozornil, že aj za domom žalobcov z južnej strany sú pozemky, cez ktoré sa žalobcovia môžu dostať na verejnú komunikáciu, pričom na týchto pozemkoch sa nenachádzajú žiadne domy, dvory či záhrady, prechod po týchto pozemkoch by ich vlastníkov nejako neobmedzoval, avšak touto možnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

36. Vzhľadom na túto argumentáciu žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec rozhodol tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná mu v plnom rozsahu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom.

37. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie považovali žalobcovia za nedôvodné a zmätočné. Odvolací súd žiadali o potvrdenie napadnutého rozsudku z dôvodu jeho vecnej správnosti.

38. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a potvrdiť.

39. Žalovaný v podanom odvolaní vzniesol viaceré námietky. Odvolací súd už na tomto mieste musí poznamenať, že súd prvej inštancie sa poctivo, vyčerpávajúco a podrobne vyrovnal so všetkými uplatnenými odvolacími námietkami už v napadnutom rozsudku. Všetky odvolacie námietky žalovaného boli len zopakovaním ním vedenej obrany proti žalobou uplatnenému nároku z konania pred súdom prvej inštancie, a tak nemali silu privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Je tak namieste postup odvolacieho súdu podľa , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Úvodom odvolania žalovaný namietal, že parcely č. XXXX/X a č. XXXX nemajú charakter miestnej či účelovej komunikácie.

41. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Ako pozemné komunikácie sú tieto parcely označené v katastrálnej mape. Ako pozemnú komunikáciu túto obe strany sporu i užívajú, ako to bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané. Na vyvrátenie tohto záveru žalovaný neprezentoval v konaní žiaden relevantný dôkaz. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že na obe tieto parcely musí byť vztiahnutý režim všeobecného užívania podľa v znení účinného od 20.5.2018. Na veci podľa odvolacieho súdu nič nemení skutočnosť, že tento režim im nepriznáva rozhodnutie stavebného úradu. Na tento názor žalovaného totiž nie je žiaden zákonný podklad.

42. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie mal žalobu žalobcov zamietnuť, nakoľko vecné bremeno môže byť vedené cez iné pozemky (cez parcely č. XXXX - XXXX), pričom namietal nimi i to, že riešením, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, je zaťažovaný viac, než iní vlastníci (predovšetkým parciel č. XXXX - XXXX).

43. So všetkými týmito námietkami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyrovnal. Argumentácia žalovaného neprináša nové tvrdenia, ktoré by boli schopné tieto závery súdu prvej

inštancie vyvrátiť. Neprináša ani právne posúdenie, popri ktorom by neobstála právna argumentácia súdu prvej inštancie. Žalovaný len opakuje už raz vznesené námietky. Úlohou odvolacieho súdu však nie je znova opakovať argumentáciu súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd na ňu žalovaného odkazuje.

44. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie argumentoval zásadou koncentrácie konania, keď najskôr súhlasil s navrhovaným neodkladným opatrením a neskôr nesúhlasil a žiadal, aby bolo vecné bremeno vedené poza jeho dom, t.j. po parcele č. XXXX.

45. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, ak neprihliadal na tento neskorší nesúhlas žalovaného s trasovaním vecného bremena popred jeho dom, lež žiadal, aby viedlo poza jeho dom. Správne zdôraznil súd prvej inštancie zásadu koncentrácie konania podľa . Tento postup súdu prvej inštancie bol predsa odôvodnený procesnou situáciou. Žalovaný vyjadril nesúhlas až po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom geodetom, ktorý zisťoval nevyhnutný rozsah práva prechodu a prejazdu popred dom žalobcu, t.j. cez parcelu č. XXXX/X. Nevyhnutý rozsah vecného bremena cez parcelu č XXXX by bolo nutné skúmať znalecky, ako to správne podotkol súd prvej inštancie. To by bez pochýb so sebou nieslo nutnosť odročenia pojednávania a nárast trov konania. Napokon treba upozorniť, že žalovaný prehliada správnu poznámku súdu prvej inštancie, že pokiaľ by mala byť vecným bremenom zaťažená parcela č. XXXX, tak už z údajov katastrálnej mapy (teda bez znaleckého skúmania) je zrejmé, že vecné bremeno by viedlo tesne vedľa rodinného domu žalovaného, čím by žalovaného obmedzovala v oveľa väčšom rozsahu (bod 24. in fine napadnutého rozsudku). Neobstojí preto ani odvolacia námietka, že použitie súd prvej inštancie nevysvetlil.

46. I námietky žalovaného vzťahujúce sa k tvrdeniu, že so žalobcami mal snahu sa mimosúdne dohodnúť, i ku skutočnosti, že súd prvej inštancie nevyvrátil jeho mienku, že žalobcovia konali v rozpore s dobrými mravmi, neprinášajú podľa odvolacieho súdu žiadnu novú argumentáciu, ku ktorej by nebol súd prvej inštancie zaujal svoj postoj. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie dôkladne zaoberal. Preto postačuje žalovaného na tieto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie iba odkázať (na body 26. až 28.).

47. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie argumentoval i jeho čestným prehlásením. Zakladať rozsudok na čestnom prehlásení žalovaný mal za krajne nedôvodné.

48. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia i záväzkom umožniť prejazd a následne (po kolaudácii domu žalovaného) vybudovať prístupovú cestu k domom súp. č. XX a XX cez parcelu č. XXXX/ X (na ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno) žalovaného z čestného prehlásenia zo dňa 26.4.2010 bola súdom prvej inštancie namieste. Obec Z. totiž pod touto podmienkou vydala žalovanému stavebné povolenie na stavbu jeho rodinného domu a osvedčenie o vydržaní pozemku. Správne súd prvej inštancie akcentoval, že žalovaný si bol pri plnení tohto prísľubu vedomý nutnosti dodržania svojho záväzku. Ignorovaním čestného prehlásenia by sa skutkový stav zistil v tejto veci nedostatočne, nakoľko i záväzok žalovaného dal podklad pre dôvodnosť trasovania vecného bremena cez par. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného (čím neobstoja ani námietky žalovaného, že súd prvej inštancie mal možnosť zriadiť vecné bremeno z južnej strany rodinného domu žalobcov). Súd prvej inštancie preto správne vzal na zreteľ i čestné prehlásenie žalovaného. V korelácii s ním súd prvej inštancie i správne a presvedčivo vyvrátil názor žalovaného, že žalobcov uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi (bod 28. napadnutého rozsudku). Žalovaný tento svoj názor v odvolaní nepodoprel žiadnou argumentáciou.

49. Napadnutý rozsudok je tak podľa odvolacieho súdu vecne správny a presvedčivý. Svoje závery súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. V dôsledku uvedeného bolo súdom prvej inštancie i vecne správne rozhodnuté o náhrade trov konania i náhrade znalečného.

50. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny ( a ).

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).