Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-25-2019.pdf
PDF · 190.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu S. I., bytom A. N. 1, G., práv. zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Košice, Nerudova 6, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti 1) JUDr. D. K., S. XX, G., 2) Z. I., G. XX, G., 3) F. S., N. 8, G., 4) H. S., H.. J. XX, G., 5) S. I., H.. J. XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26.marca 2019, číslo: OU-PO- QXXXX/XXXXX/XXXXX/I.-ZV v spojení s rozhodnutím Mesta Bardejov zo dňa 15.11.2018 číslo sp. :ŽP XXXX/XXXXX, na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z a m i e t a žalobu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Bardejov číslo sp.: ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 15.11.2018 (rozhodnutie stavebného úradu), ktorým mesto Bardejov ako príslušný stavebný úrad podľa § 39 a §39a Stavebného zákona a § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2002 Z. z. rozhodlo o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G. pre navrhovateľku S. K..
2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval všetky odvolacie dôvody a vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu. Ďalej opísal skutkový stav a poukázal, že navrhovateľka S. K. (navrhovateľka) podala dňa 25.01.2018 na mesto Bardejov návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G.. Navrhovateľka k návrhu predložila kópiu katastrálnej mapy v mierke 1:1000 vyhotovenú Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom; projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a stanoviská dotknutých orgánov. Vlastníctvo k pozemkom parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G., určeným na zastavanie, preukázala listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. G.. Mesto Bardejov, ako príslušný stavebný úrad, vydalo dňa 24.04.2018 podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona rozhodnutie č. ŽP XXXX/XXXXX o umiestnení stavby: „Rodinný dom“ na pozemkoch pare. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G., pre navrhovateľku S.
K., bytom G. XX, XXX XX G.. Proti rozhodnutiu mesta Bardejov č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 24.04.2018 podali samostatné odvolania S. K., bytom G. XX, XXX XX G. v zastúpení doc. JUDr. Jozefa Sotoláŕa, PhD., Advokátskej kancelárie so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice a S. N., bytom A. N. 1, XXX XX G. v zastúpení JUDr. Juraja Špirku, Advokátskej kancelárie so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, na základe ktorých Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. OU-PO-Q zo dňa 27.07.2018 rozhodnutie mesta Bardejov č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 24.04.2018 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že bod 5 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, v ktorom stavebný úrad stanovil, že cit.:“ Na stene RD bezprostredne protiľahlej k hranici pozemku pare. č. C KN XXXX/X (z juhovýchodnej strany) nebudú umiestnené okná z obytných miestností” je neopodstatnený a nad rámec stavebného zákona a taktiež, že stavebný úrad v bode 2 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby nesprávne uviedol celkový pôdorysný rozmer navrhovaného rodinného domu. 3. Žalovaný konštatoval, že po vrátení spisového materiálu stavebný úrad oznámením č. ŽP XXXX/XXXX zo dňa 25.09.2018 oznámil v súlade s § 36 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania o umiestnení stavby: „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G. a súčasne nariadil na prerokovanie návrhu ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 25.10.2018. Z ústneho pojednávania zo dňa 25.10.2018 bola spísaná zápisnica, ktorá bola prítomnými podpísaná, a ktorej prílohou je písomné stanovisko navrhovateľky S. K. v zastúpení JUDr. Eriky Pribilovičovej, v ktorom uviedla: Stavebný úrad v rozhodnutí č, ŽP XXXX/ XXXXX zo dňa 24.04.2018 v bode 2 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby uviedol, že pôdorys rodinného domu je v tvare písmena L s celkovými rozmermi 11 m x 9,8 m a žiada v súlade s rozhodnutím OÚ Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-Q aby bol správne uvedený rozmer na 12,6 m x 9,8 m a žiadala v novom rozhodnutí o vypustenie bodu č. 5 v rozhodnutí ŽP XXXX/XXXXX v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Prešov a tvrdila, že námietka JUDr. Špirku ohľadom umiestnenia okien je v rozpore s koncentračnou zásadou ustanovenou v § 42 ods. 5 stavebného zákona. K námietke S. I. týkajúcej sa protipožiarneho riešenia uviedla, že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie je aj požiarnobezpečnostné riešenie stavby vypracované odborne spôsobilou osobou Ing. N. O., špecialistom požiarnej ochrany, ktorý zodpovedá za riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v rozsahu uvedenom v § 40a a § 40 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Zb. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. V posudku je uvedené, že požiarne nebezpečný priestor je vymedzený odstupovými vzdialenosťami vypočítanými pre riešené požiarne úseky podľa STN 920201-4 z tabuľky 3. Vo vzťahu k bodu č. 4 v podmienkach pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby uviedla, že v súlade s dikciou uvedenou v rozhodnutí OÚ Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky na strane 9, kde sa uvádza, že cit.: „z predloženej projektovej dokumentácie v mierke 1:250, na ktorom je vyznačené označenie svetových strán symbolom „sever“ jednoznačne vyplýva, že navrhovaný rodinný dom je umiestnený z juhovýchodnej strany minimálne 2 m od hranice susedného pozemku pare. č. C KN XXXX/2 v k.ú. Bardejov tak, ako je uvedené v bode č. 4 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby“. Podotýka, že umiestnenie predmetnej stavby je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami určenými vo vyhláške č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a preto žiada námietky zamietnuť. Zároveň žiada o vydanie rozhodnutia v súlade s predloženým návrhom a rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa 27.07.2018, ktorým je stavebný úrad viazaný. 4. Ďalej žalovaný špecifikoval všetky dotknuté orgány, ktoré podali k zámeru umiestnenia stavby vyjadrenia. 5. Ku konkrétnym odvolacím dôvodom žalovaný najskôr citoval ustanovenia § 37 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona a poukázal, že Mesto Bardejov má územný plán schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 104/2007 zo dňa 13.09.2007 v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 154/2015 zo dňa 25.06.2015 v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa záväzného výkresu grafickej časti č. 3 Komplexného urbanistického návrhu v mierke M 1 : 5 000, pozemky parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. G. sú súčasťou funkčnej plochy - obytné plochy s nízkopodlažnou zástavbou. Podľa záväznej časti územného plánu predmetné územie slúži prevažne pre bývanie a prípustné je tam umiestňovanie rodinných domov vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe, pomocné objekty a garáže slúžiace obytným objektom, maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb slúžiace pre obsluhu tohto územia. Stavby môžu mať max. dve nadzemné podlažia a 4
- 5 bytov v objekte. V danom prípade ide o stavbu rodinného domu s dvomi nadzemnými podlažiami a s jednou bytovou jednotkou. Vychádzajúc z uvedeného, navrhovaná stavba „Rodinný dom“ na pozemkoch
parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k.ú. Bardejov je v súlade splatným a záväzným územným plánom mesta Bardejov.
6. K námietke odvolateľa S. I., týkajúcej sa nedostatočnej odstupovej vzdialenosti navrhovanej stavby rodinného domu od hranice jeho pozemku pace. č. C KN XXXX/X v k.ú. G., na ktorom plánuje vybudovať polyfunkčný objekt, na ktorý tiež prebieha územné konanie uviedol, že o odstupových vzdialenostiach stavieb pojednáva vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v § 6. Citoval § 6 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zdôraznil, že ďalšie obmedzenia týkajúce umiestňovania stavieb z hľadiska ich vzdialeností uvedené v ods. 3 - 7 uvedenej vyhlášky sa týkajú iba umiestňovania rodinných domov a to prípadov, keď tieto vytvárajú medzi sebou voľný priestor.
7. Poukázal, že Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie nepojednáva o umiestňovaní polyfunkčných stavieb. O umiestňovaní stavieb tohto druhu nepojednáva ani iný právny predpis, preto na umiestňovanie takýchto stavieb sa vzťahuje ustanovenie § 6 ods. 1 uvedenej vyhlášky. V danom prípade ide o novostavbu rodinného domu, ktorá je umiestnená 2 m od hranice pozemku odvolateľa S. I. parc. č. C KN XXXX/X v k.ú. G.. Podľa listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. G. je uvedený pozemok vedený podľa druhu ako záhrada. Navrhovanou stavbou rodinného domu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku ako záhrady. Susediaci pozemok odvolateľa parc. č. C KN XXXX/X v k.ú. Bardejov sa podľa územného plánu mesta Bardejov nachádza na ploche pre zmiešané mestské územie s polyfunkčnou zástavbou, na ktorom je možné umiestniť viacúčelové objekty s hlavnou funkciou bývania a doplňujúcou funkciou vybavenosti. Tento pozemok je v súčasnosti nezastavaný s priestorovými parametrami umožňujúcimi v budúcnosti umiestnenie stavby v súlade so stavebným zákonom a územným plánom mesta Bardejov.
8. K námietke odvolateľa, že nie sú dodržané odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby v zmysle vyhlášky MVSR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb uviedol: Požiadavka na požiarnu bezpečnosť stavby patrí medzi základné požiadavky na stavby a je upravená vo vyhláške č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, fyzická osoba zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany vypracovanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavieb. Súčasťou predloženej projektovej dokumentácie je aj požiarnobezpečnostné riešenie stavby vypracované odborne spôsobilou osobou Ing. N. O. špecialistom požiarnej ochrany, ktorý zodpovedá za riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v rozsahu uvedenom v § 40a a 40b vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.
9. Žalovaný argumentoval, že predložené stanoviská dotknutých orgánov nie sú záporné ani protichodné a zo všetkých vyplýva, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovaný samostatne stojaci rodinný dom v predmetnej lokalite je možné umiestniť a je možné aj jeho pripojenie na miestny rozvod technického vybavenia územia. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia z nich vyplývajúce stavebný úrad podrobne zapracoval v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Vychádzajúc z uvedených stanovísk predložený návrh bol posúdený z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov aj z hľadiska toho, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie aj predpisov ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stavebný úrad zabezpečil vzájomný súlad jednotlivých stanovísk a posúdil vyjadrenia účastníkov a ich námietky a nezistil, že navrhovaná stavba spôsobí zhoršenie životného prostredia v predmetnej lokalite, resp., že stavba ovplyvní životné prostredie v území oproti súčasnému stavu. Navrhovaná stavba svojim účelom užívania je stavbou, ktorá neprodukuje pach, hluk, prach a jej užívanie nemá iný negatívny dopad na životné prostredie. 10. Z predloženého spisového materiálu, jeho podkladov, projektovej dokumentácie, územného plánu mesta Bardejov a vyjadrení dotknutých orgánov vyplýva, že navrhovanú stavbu: „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. C KN XXXX a XXXX/X v k. ú. G., pre navrhovateľku S. K., bytom G. XX, XXX XX G. v
predmetnej lokalite je možné umiestniť. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s postupom stavebného úradu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Žalobca najskôr opísal priebeh administratívneho konania, uviedol, že opätovne požiadal dňa 16.05.2018 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom“ na pozemkoch parc. CKN XXXX/X, XXXX v kat. úz. G.. Konanie je vedené pod č. ŽP XXXX/XXXXX. Mesto Bardejov do dnešného dňa v konaní o žiadosti žalobcu nerozhodlo. Ďalší účastník - S. K. podala dňa 25.01.2018 návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. U. č.XXXX/X v kat. úz. G.. Mesto Bardejov ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 24.04.2018 rozhodnutie č.ŽP XXXX/ XXXXX o umiestnení stavby pre navrhovateľku S. K.. V bode 5 rozhodnutia určilo pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby podmienku, že na stene RD bezprostredne protiľahlej k hranici pozemku žalobcu parc. č. CKN XXXX/X nebudú umiestnené okná z obytných miestností. Proti uvedenému rozhodnutiu podali v stanovenej lehote samostatné odvolania S. K. i žalobca. S. K. napadla body 2,4,5 uvedeného rozhodnutia. Bod 5 navrhla z rozhodnutia vypustiť. Žalobca nesúhlasil so vzdialenosťou objektu rodinného domu od hranice pozemku 2m z dôvodu obmedzenia užívania jeho susedného pozemku na ktorom plánuje vybudovať polyfunkčný objekt ohľadom ktorého tiež prebieha územné konanie a zároveň trval na ponechaní bodu 5. Žalovaný najskôr rozhodnutím zo dňa 27.07.2018 zrušil rozhodnutie mesta Bardejov zo dňa 24.04.2018 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Mesto Bardejov ako príslušný stavebný úrad po prejednaní veci opätovne rozhodol dňa 15.11.2018 o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. CKN č.XXXX/X,XXXX v kat. úz. G.. Námietke žalobcu týkajúcej sa odstupu stavieb Mesto Bardejov v novom rozhodnutí nevyhovelo. Námietke žalobcu týkajúcej sa ponechania bodu 5 pôvodného rozhodnutia nevyhovelo. Námietkam S. K. týkajúcej sa odstránenia bodu 5 Mesto Bardejov vyhovelo s odôvodnením, že uvedená podmienka v bode 5 pôvodného rozhodnutia je nad rámec zákona. Ďalej konštatoval vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na detaily odôvodnenia tohto rozhodnutia.
12. Žalobca následne formuloval žalobné dôvody všeobecne, a to: že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné aj z dôvodu, že došlo k zásahu do žalobcových vlastníckych práv. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 4 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 a § 34 Správneho poriadku a čo sa týka hmotného práva poukázal na ustanovenie § 37 ods.1-3, Stavebného zákona.
13. Žalobca uviedol, že Mesto Bardejov ako príslušný stavebný úrad vyhovel námietke navrhovateľky a vypustil v bode č.5 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby rozhodnutia ŽP XXXX/ XXXXX zo dňa 24.4.2018 to, že "Na stene RD bezprostredne protiľahlej k hranici pozemku parc. č. U. XXXX/X (z juhovýchodnej strany) nebudú umiestnené okná z obytných miestnosti" s odôvodnením, že požiadavka je neopodstatnená a nad rámec stavebného zákona.
14. S takýmto odôvodnením sa žalobca nestotožnil, nakoľko takto určenou podmienkou dochádza k obmedzovaniu užívania susedného pozemku žalobcu ako aj k zásadnému obmedzeniu jeho výstavby. Za takto stanovených podmienok nebude môcť ani realizovať stavbu podľa predloženého návrhu, pretože z protiľahlej časti steny plánuje osadiť okná, na miestnostiach určených na bývanie, čo po takomto rozhodnutí nebude možné. Povoleným umiestnením okien zo strany protiľahlej k pozemku žalobcu došlo k neprimeranému znevýhodneniu žalobcu, nesplneniu urbanistických a architektonických
požiadaviek, sťaženiu vykonávania údržby susediacich domov a ekonomickému znehodnoteniu pozemku odvolateľa. Napadnuté rozhodnutie považuje za vydané bez riadneho odôvodnenia, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nijako neodôvodnil svoje stanovisko, že navrhovanou stavbou rodinného domu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku ako záhrady. Pri uvedenej časti rozhodnutia sa žalovaný nijako nezaoberal vyhodnotením dôsledkov vo vzťahu k plánovanej stavbe na susednom pozemku žalobcu. Svoje rozhodnutie nijako v tomto smere neodôvodnil ohľadne vplyvov na predpokladanú výstavbu na pozemku žalobcu. Žalovaný sa vôbec nezaoberal týmto dôsledkom navrhovanej výstavby na budúcu stavbu na pozemku žalobcu, čo nasvedčuje záveru o zanedbaní povinností správneho orgánu v súvislosti s vyhodnocovaním hrozby nedôvodného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Za takto stanovených podmienok nebude môcť žalobca realizovať stavbu za rovnakých podmienok, pretože na protiľahlej časti stavby, ktorá je určená na jeho vlastné bývanie plánuje tiež osadiť okná, čo po takomto rozhodnutí nebude možné. Žalovaný z prebiehajúceho územného konania vedeného pod č. ŽP XXXX/XXXXX mal informácie o plánovanej výstavbe žalobcom, napriek tomu pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal iba z LV č.XXXXX, k.ú. G., z ktorého vyvodil záver, že navrhovanou stavbou rodinného domu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku ako záhrady. Povolené riešenie umiestnenia stavby neodôvodnene zvýhodňuje navrhovateľku ako stavebníčku tým, že žalobca je obmedzený v možnosti umiestniť svoju stavbu- polyfunkčný objekt v súlade so zákonnými požiadavkami vyhlášky č. 532/2002 Z.z., čo je v rozpore s článkom 20 Ústavy SR.
15. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný v odôvodnení uviedol, že pozemok žalobcu je v súčasnosti nezastavaný a umožňuje v budúcnosti umiestnenie stavby v súlade so zákonom a územným plánom mesta Bardejov.
16. Podľa názoru žalobcu napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva žalobcu na priaznivé životné prostredie upraveného č. 44 Ústavy SR a k porušeniu jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 8 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň bola porušená zásada rovnosti občanov pred zákonom ustanovená v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ktorá sa v súdnom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na všetky materiálne a procesné zákony a na každého.
17. Žalobca tiež namietal nesprávnu interpretáciu citovaných právnych predpisov.
18. Podľa názoru stavebného úradu obmedzenia týkajúce sa umiestňovania stavieb z hľadiska ich vzdialenosti uvedené v ods. 3-7 vyhlášky sa týkajú iba umiestňovania rodinných domov, a to prípadov, keď tieto vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z. nepojednáva o umiestňovaní polyfunkčných stavieb. O umiestňovaní stavieb tohto druhu nepojednáva ani iný právny predpis, preto na umiestňovanie takýchto stavieb sa vzťahuje ustanovenie § 6 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Na pozemku odvolateľa má byť umiestnený polyfunkčný objekt, ktorého súčasťou budú aj priestory určené na osobné bývanie žalobcu. Tieto priestory určené na bývanie majú byť situované presne oproti stavbe rodinného domu navrhovateľky. V danom prípade teda novostavbou rodinného domu, ktorá je umiestnená 2 m od hranice pozemku žalobcu parc, CKN č. XXXX/X k.ú. G. bude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Nestotožnil sa s tvrdením stavebného úradu, že pozemok parc. CKN č. XXXX/X k.ú, G. je s priestorovými parametrami umožňujúcimi v budúcnosti umiestnenie stavby v súlade so stavebným zákonom a územným plánom Mesta Bardejov.
19. Žalobca argumentoval, že pri situovaní stavby má správny orgán prihliadať na jednotlivé špecifiká a umiestnenie stavby je potrebné chápať v jednotlivých súvislostiach. Žalovaný neprihliadal na fakt, že žalobca vo svojom územnom a stavebnom konaní bude musieť osadiť stavbu 7 metrov od stavby RD navrhovateľky v tomto konaní. Ak týmto žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím núti žalobcu ako stavebníka vo svojom konaní k osadeniu stavby 7m od RD navrhovateľky, porušuje týmto zásadu rovnosti subjektov práva podľa čl.12 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého sú si ľudia rovní v dôstojnosti a v právach. Ustanovenie § 3 Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb. Uplatnenie práva jedného subjektu nemôže byť na ujmu druhému subjektu. Aj výkon vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka nesie v sebe istú mieru tolerancie voči výkonu vlastníckeho práva iného subjektu. Výkon vlastníckeho práva vyžaduje rovnováhu. Aj reciprocita
medzi dvoma vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy by jeden vlastník bol v zjavnej nevýhode oproti druhému vlastníkovi. Máme za to, že aj v tomto prípade bolo potrebné uplatniť mieru efektivity a v súlade s ňou umiestniť aj RD navrhovateľky. Žalovaným povolené umiestnenie rodinného domu v spojení s povolením osadenia okien na stene protiľahlej k pozemku žalobcu v sebe jednoznačne nesie prvky znevýhodnenia žalobcu. Napokon aj uplatňovanie vyhlášky č.532/2002 Z.z. musí byť v súlade s dobrými mravmi. Zo samotnej skutočnosti, že v protiľahlej časti steny budúceho RD navrhovateľky budú okná obytných miestností je zrejmé, že v záujme zachovania pohody bývania a dodržania odstupových vzdialeností nie je možné umiestniť budúci stavebný objekt žalobcu v menšej odstupovej vzdialenosti ako je 7m.
20. Žalobca sa nestotožnil sa ani s odôvodnením, že v územnom konaní a ani v odvolaní žiaden z účastníkov konania nenamietal umiestnenie okien z obytných miestnosti na navrhovanom rodinnom dome vo vzťahu k pozemku žalobcu. Tieto námietky boli uvedené už v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 24.04.2018. Žalobca zastáva názor, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s princípom ústavne komfortného výkladu (správne má byť: ústavne konformný výklad) s prihliadnutím na ústavnú zásadu rovnosti garantovanej Ústavou a pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci, ktorá je sformulovaná v čl.20 ods.1 Ústavy SR. odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nedostatočné čo činí rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným. Pre odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje iba citácia príslušných zákonných ustanovení, na základe ktorých správny orgán rozhodol, lebo potom samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné. Správny poriadok v ustanovení § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. V danej veci napadnuté rozhodnutie stanovené náležitosti neobsahuje, lebo v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
21. V bode V. žaloby požiadal, aby v zmysle § 186 ods.1 písm.a/ SSP bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma ako vlastníkovi susedného pozemku, keďže bolo rozhodnutím zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva zaručeného ústavou SR.
22. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
23. Žalobca citoval ustanovenie § 27 ods.1 SSP a navrhol, aby súd posúdil aj zákonnosť skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia mesta Bardejov č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 15.11.2018 o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch CKN parc.č. XXXX a XXXX/X navrhovateľky S. K., z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, pretože uvedené rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP.
24. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného číslo: OU-PO-Q zo dňa 26.03.2019 spolu s rozhodnutím Mesta Bardejov č. sp. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 15.11.2018, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.08.2019 detailne konštatoval žalobné body. Ďalej sa vyjadril jednotlivo k žalobným námietkam, pričom najskôr citoval § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. MŽP SR.
26. V prvom rade poukázal na to, že predmetom preskúmavania v uvedenom odvolacom konaní nebolo rozhodnutie č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 24.04.2018, v ktorom stavebný úrad určil záväzné podmienky pre umiestnenie stavby rodinného domu vrátane namietaného bodu 5 týchto podmienok, že toto rozhodnutie stavebného úradu žalovaný preskúmaval v samostatnom odvolacom konaní a
rozhodnutím č. OU-PO-Q ZV zo dňa 27.07.2018 ho právoplatne zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením okrem iného, že bod 5 podmienok pre umiestnenie stavby je neopodstatnený a nad rámec stavebného zákona. Napriek skutočnosti, že podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-Q zo dňa 26.03.2019 v spojení s rozhodnutím stavebného úradu č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 15.11.2018, ktorého obsahom nie je namietaný bod 5 podmienok pre umiestnenie stavby, a teda uvedená námietka žalobcu nemala ani v odvolacom konaní, ani pri tomto súdnom preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného svoje opodstatnenie. Uviedol, že v odôvodnení ním vydaného napadnutého rozhodnutia sa náležíte vysporiadal s touto námietkou žalobcu. Zopakoval časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. je možné navrhovanú stavbu rodinného domu umiestniť 2 m od hranice pozemku žalobcu pare. KN C č. XXXX/X, k. ú. G., že podľa LV č. XXXXX pre k. ú. G. je druh tohto pozemku evidovaný ako „záhrada“ so spôsobom využívania pozemku ako „pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny“, že navrhovanou stavbou rodinného domu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku vo vzťahu k jeho druhu, že tento pozemok sa podľa územného plánu mesta Bardejov nachádza na ploche pre zmiešané mestské územie s polyfunkčnou zástavbou, na ktorom je možné umiestniť viacúčelové objekty s hlavnou funkciou bývania a doplňujúcou funkciou vybavenosti, že tento pozemok je v súčasnosti nezastavaný s priestorovými parametrami umožňujúcimi v budúcnosti umiestnenie stavby v súlade so stavebným zákonom a územným plánom mesta Bardejov. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca podal dňa 16.05.2018 na stavebný úrad žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom" na pozemkoch pare. KN C č. XXXX/X, XXXX, k. ú. G. a že o tejto žiadosti nebolo ku dňu podania žaloby rozhodnuté žalovaný uvádza, že v danom prípade ide o samostatné konanie, ktoré, vychádzajúc z údajov z podanej žaloby, nie je ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj na zásadu dvojinštančnosti správneho konania, žalovaný nie je zo zákona oprávnený vstupovať do prebiehajúceho konania na stavebnom úrade a postup stavebného úradu v konaní začatom na základe uvedenej žiadosti žalobcu, ako navrhovateľa, nie je predmetom preskúmania na základe žaloby žalobcu zo dňa 30.05.2019. Posúdenie uvedenej žiadosti je výlučne v právomoci mesta Bardejov, ako príslušného stavebného úradu. Namietané ekonomické znehodnotenie pozemku (finančná ujma) žalobcom sa v konaniach podľa stavebného zákona neposudzuje a jeho hodnotenie nie je v právomoci stavebného úradu, ani žalovaného, ide o hypotetické tvrdenie žalobcu, ktoré nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 27. K námietke hrozby nedôvodného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, porušenia jeho práva na priaznivé životné prostredie, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného a práva na súdnu a inú právnu ochranu citoval § 37 ods. 2, 3, § 126 ods. 1, § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Uviedol, že vplyv navrhovanej stavby na okolitú zástavbu je z objektívneho hľadiska možno posúdiť na základe vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa stavebného zákona k predloženej projektovej dokumentácii vyjadrujú práve z uvedených hľadísk. Nie je v pôsobnosti stavebného úradu ani žalovaného, ako odvolacieho orgánu, spochybňovať kladné záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Po preskúmaní spisového materiálu zistil, že navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb ani životné prostredie, čo vyplýva zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a opatrenia stavebný úrad má zahrnúť a aj zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby. Vymenoval dotknuté orgány, ktorých stanoviská si v konaní zaobstaral. Uzavrel, že z tohto pohľadu práva žalobcu nebudú nijakým spôsobom dotknuté. 28. K namietanému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu uviedol, že toto právo možno vymedziť ako objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vlastnícke právo žalobcu k pozemku pare. KN C č. XXXX/X, k. ú. G. nie je napadnutým rozhodnutím dotknuté, nakoľko žalobca ho môže vykonávať vo vzťahu k druhu tohto pozemku (záhrada) a k spôsobu jeho využívania (pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny) s tým, že podaný návrh na umiestnenie stavby polyfunkčného objektu na tomto pozemku je oprávnený posúdiť stavebný úrad v samostatnom konaní. Pritom žalobca nijakým
spôsobom nekonkretizoval zásah do jeho súkromného a rodinného práva, ani práva na súdnu a inú právnu ochranu. 29. K námietke, že žalobca vo svojom územnom a stavebnom konaní bude musieť osadiť stavbu 7 m od stavby RI) navrhovateľky a že týmto žalovaný núti žalobcu, ako stavebníka, vo svojom konaní k osadeniu stavby 7 m od RD navrhovateľky, čím porušuje tým zásadu rovnosti subjektov práva podľa č. 12 ods. 1 Ústavy SR citoval § 36 ods. 1 stavebného zákona a § 6 ods. 3 vyhlášky a uviedol, že Konanie o návrhu žalobcu, ako navrhovateľa, o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom" na pozemkoch pare. KN C č. XXXX/X a č. XXXX, k. ú. G., podaného na stavebný úrad dňa 16.05.2018, je samostatným konaním vedeným stavebným úradom podľa príslušných ustanovení stavebného zákona. O tomto návrhu je oprávnené rozhodovať výlučne mesto Bardejov a predmetnú námietku môže žalobca, ako navrhovateľ, uplatniť v danom územnom konaní. Navyše § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. pojednáva o 7 m odstupoch stavieb - výlučne rodinných domov. V danom prípade stavebný úrad rozhodnutím č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 15.11.2018 umiestnil stavbu rodinného domu; pokiaľ ide o podaný návrh žalobcu, tento sa týka umiestnenia stavby polyfunkčného domu, nie rodinného domu. Vychádzajúc z uvedeného, na odstupové vzdialenosti stavieb rodinného domu a polyfunkčného domu sa nevzťahuje § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., a teda uvedená námietka nemá oporu v uvedenej vyhláške. 30. Žalovaný tiež zdôraznil, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácií dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do pohody bývania a kvality života obyvateľov okolitej zástavby, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. 31. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba „Rodinný dom“ uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, účastník konania priamo dotknutý na svojich právach tak. že jeho právne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. 32. Podľa žalovaného možno dospieť k jednoznačnému záveru o neodôvodnenosti celej podanej žaloby. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou. Tvrdenia žalobcu sú účelové a právne nepodložené. 33. Žalovaný uviedol, že podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 227/2010 zo dňa 26.10.2011. Žalobca vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizuje, na ktorých svojich právach bol rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený. Žalovaný teda nevie z predmetnej žaloby posúdiť, akým spôsobom boli subjektívne práva žalobcu dotknuté rozhodnutím o zamietnutí jeho odvolania. Navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. 34. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.05.2021 č.: OU-PO-Q oznámil správnemu súdu, že stavebný úrad Mesto Bardejov rozhodnutím zo dňa 19.04.2018 spis.č.: ŽP XXXX/XXXXX, k pôvod. spisu č.: ŽP XXXX/XXXXX administratívne konanie o návrhu žalobcu na umiestnenie stavby „Polyfunkčný dom“ na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X a XXXX v k.ú. G., zastavil z dôvodu, že žalobca dňa 29.03.2019 vzal písomne svoj návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného domu, a k dnešnému dňu (10.05.2021) zo strany žalobcu nebol podaný nový návrh. Predmetné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 19.04.2018 je prílohou tohto oznámenia.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 35. K žalobe sa vyjadrila aj JUDr. D. K., právna nástupkyňa pôvodnej účastníčky konania S. K.. 36. Popísala priebeh administratívneho konania. Zdôraznila že zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.03.2018 vyplýva, že sa ho žalobca zúčastnil a vzniesol námietku, že nesúhlasí so vzdialenosťou objektu od hranice pozemku z dôvodu obmedzenia užívania jeho pozemku ako aj budúcej stavby. Poukázala na koncentračnú zásadu v správnom konaní a možnosť podať námietky iba raz v určenej lehote. Každý nesie zodpovednosť za účinné obhajovanie svojich práv v súlade s procesnými pravidlami. Správne orgány sa však aj s neskôr uplatnenými námietkami vysporiadali a nové námietky nie sú
prípustné ani v odvolacom konaní. Jediná žalobcom vznesená námietka bola tá na ústnom pojednávaní dňa 29.3.2018. Žalobca ani vtedy a ani žiaden z ďalších účastníkov nenamietal umiestnenie okien z obytných miestností na navrhovanom dome. 37. Argumentovala, že pomery existujúcej zástavby sú dané historicky a navrhovateľka umiestnila navrhovanú stavbu rodinného domu identicky na mieste svojho pôvodného rodinného domu. Pozemok žalobcu pozostávajúci z parciel č. C KN XXXX/X a XXXX v k. ú. G. s rozlohou 607 m2 je dvojnásobne širší, ako pozemok, ktorý je predmetom konania. Odkázala na právnu úpravu odstupu stavieb vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z. v § 6 ods. 1 až 7 s dôrazom na umiestňovanie rodinných domov v prípadoch, ak medzi sebou vytvárajú voľný priestor. Za nedôvodnú považovala námietku žalobcu o porušení jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, na priaznivé životné prostredie, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, porušenie zásady rovnosti občanov pred zákonom a rovnosti účastníkov konania ani zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by toto vyplývalo. K tvrdeniu žalobcu ohľadom nekonania o jeho žiadosti zo dňa 16.05.2018 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom“ na jeho pozemkoch uviedla, že ide o samostatné konanie, pričom žalobca bol vyzvaný stavebným úradom o doplnenie jeho neúplnej žiadosti a konanie je prerušené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné, vydané v súlade s § 47 Správneho poriadku. 38. K návrhu žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia argumentovala, že územným rozhodnutím sa nezakladá právo realizovať stavebné práce, nevzniká právo stavať, preto žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti nebola žalobcom odôvodnená existenciou možnej ujmy. 39. Z vyššie uvedených dôvodov ďalšia účastníčka navrhla žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. 40. V písomnom podaní zo dňa 24.05.2021 ďalšia účastníčka konania JUDr. Pribilovičová zdôraznila, že umiestnila navrhovanú stavbu rodinného domu identicky na mieste svojho pôvodného rodinného domu svojich právnych predchodcov, pričom ako dôkaz priložila mapu z geodetického a kartografického ústavu .
V.
Priebeh administratívneho konania
41. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 25.01.2018 podala S. K. návrh na vydanie územného rozhodnutia podľa § 35 Stavebného zákona týkajúceho sa rodinného domu - novostavby a pozemkov parc. č. KN XXXX/X a XXXX zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. G.. Dňa 31.01.2018 stavebný úrad oznámil začatie územného konania a pozval k ústnemu konaniu na deň 27.02.2018. Toto oznámenie bolo doručené účastníkom vrátane žalobcu. Dňa 26.02.2018 stavebný úrad oznámil nové prerokovanie návrhu a zmenil termín prerokovania na deň 29.03.2018. Oznámenie bolo doručené účastníkom konania vrátane žalobcu. Z prerokovania bola vyhotovená zápisnica dňa 29.03.2018 aj za účasti žalobcu. Žalobca vyjadril nesúhlas so vzdialenosťou objektu od hranice pozemkov z dôvodu obmedzenia užívania jeho pozemku aj budúcej stavby. Dňa 06.04.2018 stavebný úrad vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu o stanoviská OÚ OSoŽP Bardejov a SVP š.p., OZ Košice. Dňa 24.04.2018 vydal stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby „Rodinný dom“ pre navrhovateľku s podmienkou (okrem iných) v bode 5., že na stene priľahlej k hranici pozemku parc. č. CKN XXXX/X (žalobcu) nebudú umiestnené okná z obytných miestností. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca i navrhovateľka S. K.. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 27.7.2018 č. OU-PO-Q zrušil rozhodnutie stavebného úradu okrem iného aj z dôvodu, že bod 5. podmienok rozhodnutia stavebného úradu bol neopodstatnený, nad rámec Stavebného zákona.
42. Následne stavebný úrad dňa 25.09.2018 oznámil začatie územného konania a nariadil prerokovanie návrhu na deň 25.10.2018. Oznámenie bolo doručené aj žalobcovi. O rokovaní bola vyhotovená zápisnica dňa 25.10.2018, žalobca sa ho zúčastnil, namietol umiestnenie okien obytných miestností vo vzťahu k pozemku žalobcu, odstup stavieb v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky. č. 532/2002 Z. z. vo vzťahu k inému územnému konaniu pod č. ŽP XXXX/XXXXX a tiež rozpor navrhovaného protipožiarneho riešenia s projektom. Navrhol tiež vypracovať svetlo-technický posudok vo vzťahu k tomu inému územnému konaniu.
43. Stavebný úrad vydal dňa 15.11.2018 rozhodnutie č. ŽP XXXX/XXXXX o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. CKN č. XXXX/X a XXXX v k.ú. G. a pre umiestnenie stavby
určil konkrétne podmienky, okrem iných osadenie stavby rodinného domu v určenej vzdialenosti od susedných pozemkov, bez obmedzenia vo vzťahu k umiestňovaniu okien. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
44. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
47. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
48. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
49. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
50. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
51. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
52. Uznesením zo dňa 21.11.2019 sp.zn.6S/25/2019-56 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 185 SSP.
53. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom.
54. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.09.2021 do 01.10.2021. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP) dňa 30.09.2021.
55. Predmetom preskúmania je rozhodnutie stavebného úradu, ktorý podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona a podľa § 4 vyhlášky č.453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, po posúdení návrhu podľa § 37 a § 38 Stavebného zákona a zosúladení stanovísk uplatnených
dotknutými orgánmi, posúdení námietok a vyjadrení účastníkov konania, rozhodol v územnom konaní o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. CKN č. XXXX/X a XXXX v k.ú. G. pre navrhovateľku S. K. tak, ako je zakreslená v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil podmienky.
56. Rozhodujúcou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že stavebný úrad vyhovel námietke navrhovateľky a vypustil v bode č.5 podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby rozhodnutia ŽP XXXX/XXXXX zo dňa 24.04.2018 tak, že "Na stene RD bezprostredne protiľahlej k hranici pozemku parc. č. CKN XXXX/X (z juhovýchodnej strany) nebudú umiestnené okná z obytných miestnosti". Ďalšou žalobnou námietkou bola určená vzdialenosť navrhovanej stavby 2 m od hranice pozemku žalobcu. Obe skutočnosti mali podľa názoru žalobcu zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva, do jeho práva na rodinný a súkromný život, do jeho práva na životné prostredie a bola nimi porušená zásada rovnosti občanov i účastníkov konania. Z týchto dôvodov podľa názoru žalobcu sú rozhodnutia oboch správnych orgánov v rozpore so Stavebným zákonom, s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu..., s Ústavou SR i s Dohovorom.
57. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol podrobne uvedený v napadnutých rozhodnutiach žalovaného i stavebného úradu, nedospel k pochybnostiam o takto zistenom skutkovom stave, odkazuje naň a len v detailoch poukáže na konkrétne skutočnosti, keďže podľa názoru správneho súdu bolo zistenie skutkového stavu dostatočné pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia oboch správnych orgánov tvoria jeden celok.
58. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 50/19786 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon účinný ku dňu 15.11.2018), ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnení stavby,
59. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX> a ostatné existujúce podklady podľa § 7a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
60. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
61. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
62. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
63. Podľa § 39 ods.1 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
64. Podľa § 39a ods.1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe <aspi://module='M.'&link='XX/XXXX Zb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> územného rozhodnutia.
65. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
66. Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané s osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, účinnej ku dňu 15.11.2018, (1)Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 <aspi:// module='ASPI'&link='532/2002 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='15.11.2018'>. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 <aspi://module='ASPI'&link='532/2002 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='15.11.2018'> a <aspi:// module='ASPI'&link='532/2002 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='15.11.2018'>, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='532/2002 Z.z.%25236'&ucin-k-dni='15.11.2018'> alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
67. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok).
68. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
69. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka.
70. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
71. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
72. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
73. Správny súd najskôr preskúmal žalobný dôvod, ktorým žalobca preukazoval nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu vypustenia bodu 5. podmienok umiestnenia stavby, ktorý bol obsiahnutý v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 24.04.2018, pričom dospel k záveru o jeho neopodstatnenosti.
74. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že nezákonnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné vzhliadnuť v tom, že neobsahuje to, čo bolo obsahom iného, skoršieho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, a teda neexistuje. Komparácia obsahov takýchto dvoch rozhodnutí orgánu verejnej správy nemôže byť základom posudzovania zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Z tohto dôvodu, „vypustenie“ konkrétnej podmienky pre umiestnenie stavby, teda aktuálna neexistencia takejto podmienky v právoplatnom rozhodnutí, nie je nezákonným stavom.
75. Pokiaľ ide o posúdenie predmetnej otázky vzhľadom na budúcu plánovanú výstavbu zo strany žalobcu, správny súd argumentuje, že stavebný úrad rozhoduje územným rozhodnutím podľa skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia (§ 37 Stavebného zákona). Otázku umiestnenia stavby na pozemku a odstupu od susedných pozemkov v zmysle § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, ktorý môže závisieť okrem iného aj od faktora umiestnenia okien (§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.), musel správny súd preskúmať. Správny súd je však toho názoru, že takýto „preventívny“ zásah do práv navrhovateľky v administratívnom konaní v zásade prípustný nie je. V zmysle zásady vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Stavebný zákon neumožňuje prihliadať na nejaké v budúcnosti možné parametre inej ako posudzovanej stavby, preto stavebný úrad takto konať nemohol. Napriek uvedenému správny súd preskúmal žalobný dôvod založený na tom, že ten istý stavebný úrad už viedol v čase vydania napadnutého územného rozhodnutia iné konanie pod č. ŽP XXXX/XXXXX o návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby - polyfunkčného objektu, avšak námietky žalobcu smerujúce k obmedzovaniu umiestnenia jeho stavby neboli rešpektované.
76. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.05.2021 č.: OU- PO-Q vyplýva, že administratívne konanie o návrhu žalobcu na umiestnenie stavby „Polyfunkčný dom“ na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X a XXXX v k.ú. G., ktorého priebehom a možnými negatívnymi dôsledkami do jeho práv ohľadom tejto stavby žalobca argumentoval v správnej žalobe, bolo zastavené rozhodnutím zo dňa 190.4.2018 č. ŽP XXXX/XXXXX vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcom, pričom nový návrh nebol ku dňu podania správy zo strany žalobcu podaný. V prílohe k vyjadreniu žalovaný toto rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 19.4.2018 priložil a uvedené skutočnosti z neho vyplývajú.
77. Správny súd už len v abstraktnej rovine k tomuto žalobnému dôvodu konštatuje, že úvahy žalobcu týkajúce sa rovnosti účastníkov z materiálneho i procesného pohľadu ani neboli opodstatnené. Ich obsahom bola nesprávnosť, nezákonnosť zásahu do jeho práv, ktorý mal spočívať v nútení dodržať právom prepísanú vzdialenosť medzi stavbami (žalobcovou a navrhovateľkinou). Žalobca však opomenul, že sám sa rovnosti účastníkov domáhal takým zásahom smerujúcim voči navrhovateľke, ktorý by ju nútil upustiť od umiestnenia okien na priľahlej strane rodinného domu, kedy by išlo evidentne o enormný zásah do architektúry nehnuteľnosti navrhovateľky s výraznými dôsledkami v komforte bývania z pohľadu svetelnosti obydlia. Pritom sám nepreukázal predložením dôkazov (a nepotvrdil tak tvrdenia v žalobe), že priestorová kapacita na jeho pozemku mu nebude poskytovať riešenie pri nezmenenom projekte nehnuteľnosti. V prípade navrhovateľky sa však ako zrejme jedinej možnosti takéhoto výrazného zásahu do projektu domáhal, a to cestou zrušenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd pri posúdení tejto žalobnej námietky dospel k záveru, že jej akceptáciou by nebola dodržaná práve žalobcom požadovaná rovnosť účastníkov, ale spôsobená značná nerovnováha v ich vlastníckych právach v dôsledku neproporcionálneho zásahu do týchto práv účastníčky administratívneho konania, a to v situácii, keď žalobca nevyhnutnosť takéhoto zásahu do práv iného subjektu nepodporil žiadnymi dôkazmi.
78. Z uvedených dôvodov bol správny záver žalovaného, že umiestnením navrhovanej stavby 2 m od hranice pozemku žalobcu, ktorý je podľa druhu evidovaný ako záhrada, nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania jeho pozemku, ktorý je v súčasnej dobe nezastavaný. Správna bola aj argumentácia žalovaného použitím ustanovenia § 6 vyhlášky č.532/2002 Z.z., ktorý upravuje odstupové podmienky stavieb, umiestňovanie stavieb s ohľadom na hranice pozemkov a aj vzdialenosť rodinných domov od hranice pozemku a vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor. Ak žalovaný zdôraznil, že tieto konkrétne ustanovenia sa týkajú rodinných domov, išlo o správnu interpretáciu zákonného ustanovenia.
79. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd vyhodnotil tieto dve zásadné žalobné námietky za nedôvodné.
80. Za nedôvodné vyhodnotil správny súd aj námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, i nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, resp. rozpor skutkových zistení s administratívnymi spismi.
81. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov správny súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci stavebného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, aj odôvodnenie, prečo sa niektoré nevykonali, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s § 27 ods. 2 a 3 SSP rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu.
82. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu správny súd poukazuje, že nie je nevyhnutné uviesť, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.
83. Na podporu svojej argumentácie správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Sžo 227/2010 zo dňa 26.10.2011... „ Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O. s. p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia... Nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí“.
84. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného i stavebného úradu zodpovedajú požiadavkám uvedeným v ustanoveniach § 46 a § 47 Správneho poriadku.
85. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú potrebné náležitosti a neabsentujú v nich skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V tomto smere správny súd nenašiel pochybenie orgánov verejnej správy. Žalobca neuviedol akým spôsobom žalovaný, resp. stavebný úrad tieto povinnosti zanedbali, pretože sám zdôrazňoval iba nesprávnosť či už jeho interpretácií, alebo jeho záverov. Žalobca síce namietol absenciu vyhodnotenia dôsledkov umiestnenia stavby na jeho plánovanú stavbu, resp. vytkol, že žalovaný sa týmto vôbec nezaoberal, pritom však fakticky namietol existujúci záver žalovaného, teda že navrhovanou stavbou nebude trvalo obmedzené jeho užívacie právo susedného pozemku - záhrady. Z tohto pohľadu správny súd nenašiel dôvod pre hodnotenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľného, ani postihnutého vadou svojvoľnosti, arbitrárnosti.
86. Podľa § 135 ods.1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
87. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V zmysle tohto ustanovenia správny súd v zásade preskúmava iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu.
88. Správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžp/91/2013 zo dňa 30.04.2014, z ktorého vyplýva, že... „článok 19 ods. 2 Ústavy nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené.“
89. Vo vzťahu k nedostatočným skutkovým zisteniam žalobca neuviedol, v akom smere mal byť skutkový stav zisťovaný dôslednejšie, explicitne totiž napadol tiež len konkrétne zistenia, ktorými sa orgány oboch stupňov zaoberali, nepoukázal na žiadny relevantný chýbajúci skutkový záver, resp. skutkovú okolnosť, ktorej zistenie by prichádzalo do úvahy, resp. ktorej zistenia by sa domáhal. Sám vôbec neuviedol ani len jeden priestorový parameter vlastného pozemku, z ktorého by vyplynula opodstatnenosť jeho nesúhlasu so závermi žalovaného i stavebného úradu v týchto súvislostiach.
90. S oporou aj napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/19/2018 správny súd uzatvára, že rozhodnutie žalovaného rešpektuje zákonom predpísaný rozsah skúmania veci akou je táto, keďže aj podľa názoru NS SR „Rozhodujúcou skutočnosťou v súvislosti s vyššie uvedeným je, že v procese územného konania je podľa § 37 ods. 1 a 2 Stavebného zákona povinnosť stavebného úradu posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska jeho súladu s územným plánom obce, či návrh vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, a z ďalších hľadísk uvedených v zákone. Ak podaný návrh a predložená dokumentácia nie je v súlade s územným plánom a so všeobecnými technickými požiadavkami, stavebný úrad návrh zamietne“.
91. Vzhľadom na to, že v tejto veci nebolo zistené, ba ani žalobcom tvrdené, že by skúmaný návrh bol v rozpore s územným plánom a so všeobecnými technickými požiadavkami, pričom tieto okolnosti
žalovaný v rozhodnutí dostatočným spôsobom vysvetlil, v spojení s doteraz uvedenými skutočnosťami správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP. zamietol.
92. Na základe vyššie uvedených skutočností je správny súd toho názoru, že žalovaný v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, keď stav správne právne posúdil a rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
93. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie náhrady trov konania žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nenašiel výnimočné dôvody, ani dôvody hodné osobitného zreteľa.
94. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( § 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).