Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. X, XXX XX N. Y., t.č. bytom E. XX, v konaní o zaplatenie 513,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6Csp/79/2020-131 zo dňa 22.04.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 513,06 eur s prísl., predstavujúcej neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu -ZUNO BANK AG Rakúsko a žalovaným. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
3. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu ZUNO BANK AG zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru s úverovým limitom 1.000,- eur. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto ďalšie podmienky: doba trvania zmluvy 24 mesiacov, termín poslednej anuitnej splátky 24 mesiacov od prvej anuitnej splátky vo vybraný deň splatnosti, pričom konkrétny dátum nájde v amortizačnej tabuľke, úroková sadzba 80,97 % ročne fixná, výška RPMN 9,30 %, výška priemernej RPMN 37,67 %, celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť 1.099,49 eur, z toho istina 1.000,- eur, z toho úroky a poplatky 99,49 eur, výška odplaty 8,90 %, počet anuitných splátok 24, výška anuitnej splátky 45,64 eur. Z prehľadu splátok bolo zistené, že žalovaný na pôžičku celkovo uhradil sumu 442,10 eur. Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ZUNO BANK AG dňa 11.04.2017 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti pôžičky, pričom uviedol, že dlžná suma vo výške 513,06 eur pozostáva zo splatných pohľadávok spolu s príslušenstvom a poplatkami. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 513,06 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Doklad o doručení tejto listiny, resp. doklad o podaní zásielky na poštovú prepravu žalobca v konaní nepredložil.
Dňa 27.04.2017 uzatvorila ZUNO BANK AG Rakúsko ako predávajúci so spoločnosťou Tatra banka a.s. ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku. Účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku, ako to vyplýva z obchodného registra. Ku dňu 02.06.2017 prešli na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj časti podniku vzťahuje. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 v spojení s prílohou č. I k zmluve o postúpení pohľadávok postúpila Tatra banka, a.s. ako postupca spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z pôžičky v celkovej výške 513,06 eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2018 právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. oznámila žalovanému, avšak o doručení resp. doručovaní tejto zásielky sa v súdnom spise nenachádza žiaden dôkaz.
4. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, preto nebolo možné pohľadávku postúpiť zo ZUNO BANK AG. na žalobcu, pričom tomuto postúpeniu nepredchádzala výzva podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, a preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd v priebehu konania žalobcovi žiadnym spôsobom neprezentoval, že by považoval za sporný žalobcom uplatnený nárok. Zároveň súd neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd porušil zásadu kontradiktórnosti tým, že v prípade spornosti skutkových tvrdení žalobcu nenariadil pojednávanie. Pokiaľ mal súd pochybnosti o akejkoľvek skutočnosti uvádzanej žalobcom v podanej žalobe, mal žalobcu vyzvať na vyjadrenie, prípadne nariadiť pojednávanie. K splneniu podmienok pri postúpení pohľadávok na iný subjekt podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pôvodný veriteľ splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy s príslušným úrokom z omeškania. Aktívnu legitimáciu preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávok, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.09.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ZUNO BANK AG) a žalovaným bola dňa 02.07.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 1.000 eur. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou. Dňa 06.09.2018 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Tatra bankou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobcom v tomto konaní). Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.04.2017 uzatvorenej medzi ZUNO BANK AG Rakúsko ako predávajúcim a spoločnosťou Tatra banka a.s. ako kupujúcim, ku dňu 02.06.2017 prešli na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj časti podniku vzťahuje. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou ZoB. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť,
že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takouto pohľadávkou, zodpovedajúcou takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia, vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.
9. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10. Odvolací súd uvádza, že banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie na predčasné zosplatnenie úveru podľa názoru odvolacieho súdu nemá. Odvolací súd navyše uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, tieto predpoklady v prejdnávanom spore naplnené neboli, resp. žalobca ich nepreukázal. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (viď čl. 23 spisu) spĺňa požiadavky výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože najprv musí dôjsť k samotnej výzve a až následne ku zosplatneniu, čo nie je možné učiniť jedným úkonom. Z uvedeného odvolací súd vyvodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak, ako to vyhodnotil aj súd prvej inštancie.
11. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia čo prirodzene zahŕňa aj možnosť zosplatnenia úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.
12. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie, pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k platnému vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie musí banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
14. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keďže bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.
15. Ako nedôvodné tvrdenie odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 297 písm. b) CSP. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný žiadne tvrdenie uvedené v žalobe nerozporoval. Čo sa týka podmienok postúpenia bankových pohľadávok, tieto vyplývajú zo zákona, preto skutkové tvrdenia neboli sporné a hodnota sporu neprevýšila 2.000 eur. Civilný sporový poriadok tak súdu prvej inštancie umožnil rozhodnúť takýto drobný spor aj bez nariadenia pojednávania, čo súd prvej inštancie aj náležite využil a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku strán sporu na náhradu trov konania.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, ako aj v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní nebol aktívny. Preto o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Správnosť uvedeného rozhodnutia vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).