Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2021, v trestnej veci proti L.Z. L., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2021 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 3.5.2021 bol obžalovaný L. L. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s použitím § 139 ods.1 písm. c) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v N., na ulici J. Č. XX, v Ú. I. O. O. F. Ú. I. O. G. T. M., dňa 25. septembra 2018 v čase o 14.20 hodine, I. X. B. T. O. G., T. M. Š.W. E., sa počas pohovoru s psychológom ústavu N. vyjadril, že „ma silnú zlosť na I. Č. F. O. Č., že mu už mesiac neodpovedajú na listy, neposielajú mu peniaze“ a vyhrážal sa slovami, že I. Č. F. O. Č. „pozabíja, keď vyjde von“, vyjadroval sa veľmi vulgárnymi označeniami voči I. Č., Č. U. I. Č., rodenej B., narodenej XX. F. XXXX, trvale bytom E. K., ulica T. Č. XXX/XX, T. G. F. O. Č., narodenej XX. W. XXXX, trvale bytom E. K.G., U. T. Č. XXX/XX, T. G., vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 30. marca 2020, ktorým bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h, m/ Tr. zákona), § 41 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania poukázal na napadnutý rozsudok a predovšetkým na argumenty súdu prvého stupňa ohľadom upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia vo vzťahu k ďalšej zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, pretože mal zato, že trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov spisovej značky zo dňa 30. marca 2020, ktorým bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne je dostatočný na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, s čím sa ale nestotožňuje a napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za nesprávny, nezákonný a nepostačujúci na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti v zmysle ustanovenia .

Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia , písmeno b/ s použitím ustanovenia písmeno c/ možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia . Na druhej strane boli zistené priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia písmeno m/ vo vzťahu k Trestnému rozkazu Okresného súdu v Trebišove spisovej značky zo dňa 30. marca 2020. Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti, na základe ktorých v zmysle ustanovenia sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe uvedeného zvýšená trestná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia , písmeno b/ je 16 mesiacov až 3 roky.

Podľa ustanovenia , ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, podľa odseku 2 spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie . Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

Keďže obžalovaný L. L. bol doposiaľ deväťkrát súdom potrestaný a tohto posledného trestného činu sa dopustil vo výkone trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody, mal mu súd uložiť primeraný trest postupom, ako je to vyššie uvedené.

Podľa ustanovenia trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, podľa odseku 4 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, spisovej značky zo dňa 3. mája 2021 a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v rozsahu podaného odvolania považuje za nutné uviesť, že pri striktne rigidnom výklade , tak ako sa toho argumentačne v dôvodoch odvolania domáha prokurátor, mohlo by sa skutočne javiť, že súd prvého stupňa, keď upustil od uloženia súhrnného trestu pochybil v rozsahu, ako na to poukazuje prokurátor v dôvodoch odvolania, uložil vlastne neprimerane mierny trest a navyše v rozpore so zákonom.

S týmto názorom okresného prokurátora sa rozhodne nestotožnil odvolací súd a uvádza, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej trestnej veci, potom čo súd prvého stupňa vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, odvolací súd vyslovil názor, že konanie obžalovaného je potrebné považovať za protiprávne a bude len na rozhodnutí súdu, či na podklade výsledkov vykonaného dokazovania žalované konanie posúdi ako trestný čin alebo len ako priestupok.

Okresný súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania žalované konanie posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Tr. zák. s použitím ustanovenia § 139 odsek 1 písmeno c/ Tr. zák. a vzhľadom na ďalšie odsúdenie obžalovaného L. L., ku ktorému prichádzalo uloženie súhrnného trestu, správne dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zák. môže na povahu predchádzajúceho odsúdenia neprihliadnuť a tým pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný.

Navyše odvolací súd poukazuje aj na okolnosti prípadu, za ktorých došlo k spáchaniu teraz posudzovaného skutku, preto uloženie trestu tak, ako sa toho domáha prokurátor, by bolo pre obžalovaného L. L. neprimerane prísne.

Úlohou trestu, tak ako na to poukazuje ustanovenie § 34 Tr. zák., je nie len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale predovšetkým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, aby si do budúcna uvedomil nesprávnosť svojho protiprávneho konania, ale aj jeho individuálna prevýchova a vo všeobecnosti trest má plniť aj úlohu generálnej prevencie pre ostatných občanov, t.j. odradiť ich od páchania trestnej činnosti.

Aj keď súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku neuvádza pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, ešte samo o sebe to neznamená, že sa týmito okolnosťami nezaoberal. Napokon v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil, na podklade čoho dospel k záveru, že aj upustením od uloženia súhrnného trestu sa dosiahne účel predpokladaný . S týmto záverom a názorom súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

Odvolací súd navyše uvádza, že poškodené, tak ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa o vyhrážaní na ich adresu dozvedeli až dodatočne, čo však neznamenalo, vzhľadom na obsah ich svedeckých výpovedí, aby sa nejednalo o protiprávne konanie, tak ako sa snažil obžalovaný L. L. svojou obhajobou presvedčiť súd.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.