Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-53-2021.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2021, v trestnej veci proti L.Z. L., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2021 sp.zn. 5T/44/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/44/2019 zo dňa 3.5.2021 bol obžalovaný L. L. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák. s použitím § 139 ods.1 písm. c) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
v N., na ulici J. Č. XX, v Ú. I. O. O. F. Ú. I. O. G. T. M., dňa 25. septembra 2018 v čase o 14.20 hodine, I. X. B. T. O. G., T. M. Š.W. E., sa počas pohovoru s psychológom ústavu N. vyjadril, že „ma silnú zlosť na I. Č. F. O. Č., že mu už mesiac neodpovedajú na listy, neposielajú mu peniaze“ a vyhrážal sa slovami, že I. Č. F. O. Č. „pozabíja, keď vyjde von“, vyjadroval sa veľmi vulgárnymi označeniami voči I. Č., Č. U. I. Č., rodenej B., narodenej XX. F. XXXX, trvale bytom E. K., ulica T. Č. XXX/XX, T. G. F. O. Č., narodenej XX. W. XXXX, trvale bytom E. K.G., U. T. Č. XXX/XX, T. G., vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.
Podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/61/2020 zo dňa 30. marca 2020, ktorým bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h, m/ Tr. zákona), § 41 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania poukázal na napadnutý rozsudok a predovšetkým na argumenty súdu prvého stupňa ohľadom upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona vo vzťahu k ďalšej zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, pretože mal zato, že trest 5T/44/2019 odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov spisovej značky 3T/61/2020 zo dňa 30. marca 2020, ktorým bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne je dostatočný na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, s čím sa ale nestotožňuje a napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za nesprávny, nezákonný a nepostačujúci na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona.
Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona. Na druhej strane boli zistené priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písmeno m/ Trestného zákona vo vzťahu k Trestnému rozkazu Okresného súdu v Trebišove spisovej značky 3 T 61/2020 zo dňa 30. marca 2020. Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti, na základe ktorých v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Na základe uvedeného zvýšená trestná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona je 16 mesiacov až 3 roky.
Podľa ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, podľa odseku 2 spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.
Keďže obžalovaný L. L. bol doposiaľ deväťkrát súdom potrestaný a tohto posledného trestného činu sa dopustil vo výkone trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody, mal mu súd uložiť primeraný trest postupom, ako je to vyššie uvedené.
Podľa ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, podľa odseku 4 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, spisovej značky 5T 44/2019 zo dňa 3. mája 2021 a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v rozsahu podaného odvolania považuje za nutné uviesť, že pri striktne rigidnom výklade Trestného zákona, tak ako sa toho argumentačne v dôvodoch odvolania domáha prokurátor, mohlo by sa skutočne javiť, že súd prvého stupňa, keď upustil od uloženia súhrnného trestu pochybil v rozsahu, ako na to poukazuje prokurátor v dôvodoch odvolania, uložil vlastne neprimerane mierny trest a navyše v rozpore so zákonom.
S týmto názorom okresného prokurátora sa rozhodne nestotožnil odvolací súd a uvádza, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej trestnej veci, potom čo súd prvého stupňa vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, odvolací súd vyslovil názor, že konanie obžalovaného je potrebné považovať za protiprávne a bude len na rozhodnutí súdu, či na podklade výsledkov vykonaného dokazovania žalované konanie posúdi ako trestný čin alebo len ako priestupok.
Okresný súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania žalované konanie posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa ustanovenia § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Tr. zák. s použitím ustanovenia § 139 odsek 1 písmeno c/ Tr. zák. a vzhľadom na ďalšie odsúdenie obžalovaného L. L., ku ktorému prichádzalo uloženie súhrnného trestu, správne dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zák. môže na povahu predchádzajúceho odsúdenia neprihliadnuť a tým pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný.
Navyše odvolací súd poukazuje aj na okolnosti prípadu, za ktorých došlo k spáchaniu teraz posudzovaného skutku, preto uloženie trestu tak, ako sa toho domáha prokurátor, by bolo pre obžalovaného L. L. neprimerane prísne.
Úlohou trestu, tak ako na to poukazuje ustanovenie § 34 Tr. zák., je nie len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale predovšetkým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, aby si do budúcna uvedomil nesprávnosť svojho protiprávneho konania, ale aj jeho individuálna prevýchova a vo všeobecnosti trest má plniť aj úlohu generálnej prevencie pre ostatných občanov, t.j. odradiť ich od páchania trestnej činnosti.
Aj keď súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku neuvádza pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, ešte samo o sebe to neznamená, že sa týmito okolnosťami nezaoberal. Napokon v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil, na podklade čoho dospel k záveru, že aj upustením od uloženia súhrnného trestu sa dosiahne účel predpokladaný Trestným zákonom. S týmto záverom a názorom súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
Odvolací súd navyše uvádza, že poškodené, tak ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa o vyhrážaní na ich adresu dozvedeli až dodatočne, čo však neznamenalo, vzhľadom na obsah ich svedeckých výpovedí, aby sa nejednalo o protiprávne konanie, tak ako sa snažil obžalovaný L. L. svojou obhajobou presvedčiť súd.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.