Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/194/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty úpadcu ZEMPRA BB s.r.o., Mlynská 133, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 36 619 299, zastúpeného Counsel s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 (predchádzajúce obchodné meno do 30.12.2019 Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o.) proti žalovanému: Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, 824 77 Bratislava, IČO: 47 144 190, zastúpenému Tomášek & Partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811 o zaplatenie istiny 8.057,91 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -316 zo dňa 20.6.2019 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -316 zo dňa 20.6.2019 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.8.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.2011 bola medzi spoločnosťou Metrostav SK a.s., IČO: 35 721 278 (právny predchodca žalovaného) ako objednávateľom a spoločnosťou ZEMPRA BB s.r.o., IČO: 36 619 299 (úpadca) ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo č. , ktorej predmetom bolo vykonanie časti stavby - TESCO ZVOLEN 0.8 k SO 0-1.1 Zemné práce, SO 02-1 Hrubé terénne úpravy, SO 03 Areálové komunikácie a spevnené plochy vrátane dopravného značenia. Cena diela bola dojednaná vo výške 114.918,87 eura bez DPH a úpadca vystavil spoločnosti Metrostav SK a.s. za vykonané dielo faktúry spolu vo výške 193.389,69 eura, z ktorých neuhradená časť predstavuje sumu 8.057,91 eura. Žalobca poukázal na čl. 5 ods. 5.1, ods. 5.5 zmluvy o dielo s tým, že dojednania o zádržnom práve upravujú iba čas plnenia, pričom

vzhľadom na skutočnosť, že úpadca je odo dňa 28.2.2013 v konkurze, prednostne sa na právne vzťahy aplikujú ustanovenia , ktorý je zákonom lex specialis. Vyhlásením konkurzu sa stanú splatnými všetky pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, na základe čoho mal žalobca za to, že žalovaný je povinný zaplatiť zadržanú sumu z jednotlivých faktúr v plnom rozsahu. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal s tým, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR je potrebné prísne rozlišovať medzi splnením dohodnutých podmienok na vznik práva na zaplatenie zádržného ako časti ceny za dielo a medzi jeho splatnosťou. Keďže v uvedenom prípade nedošlo k splneniu podmienok na vznik práva na zaplatenie zádržného (uplynutie záručnej doby), nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zádržného (žalovanej sumy), a teda nemohlo dôjsť ani ku splatnosti tohto práva tak, ako to uvádza žalobca. Aj za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že právo na zádržné vzniklo, žalovaný má za to, že muselo zaniknúť najneskôr vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na dohodu v zmluve o dielo, v zmysle ktorej v špecifikovaných prípadoch (vyhlásenie konkurzu na majetok zhotoviteľa - úpadcu, neschopnosť zhotoviteľa odstraňovať vady počas záručnej doby) sa cena diela automaticky znižuje o 30%. Nakoľko došlo k splneniu zmluvou predpokladaných podmienok na automatické zníženie ceny diela o 30% a žalovaná suma predstavuje 50% zádržného, t.j. 5% z ceny diela, nárok na zaplatenie zádržného podľa žalovaného zanikol.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -161 zo dňa 6.6.2017 vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania žalobcovi a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 483,- eur. Na základe odvolania žalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, ktorý uznesením č. k. -260 zo dňa 31.1.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -161 zo dňa 6.6.2017 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. , v ktorom bol riešený nárok žalobcu na doplatenie 10% ceny diela ako zádržného a v ktorom odvolací súd konštatoval, že v čase vyhlásenia konkurzu zhotoviteľ nemal voči objednávateľovi existujúcu pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela, nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré si účastníci dohodli pre vznik tohto nároku. Pokiaľ teda tieto podmienky vzniku nároku na zaplatenie uvedenej časti ceny diela neboli v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu splnené, pohľadávka na zaplatenie tejto časti ceny diela úpadcovi pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok ešte nevznikla, v dôsledku čoho sa nemohla stať vyhlásením konkurzu v zmysle splatnou. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , v ktorom súd vyslovil záver, že dohoda strán zmluvy o dielo o úhrade zadržanej sumy neupravuje splatnosť tejto zadržanej časti ceny diela, ale upravuje vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela, čo je v súlade s dispozitívnym ustanovením . S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie uvedených intenciách opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu s dôrazom na rozlíšenie okamihu vzniku a splatnosti žalobcovej pohľadávky - zádržného s tým, že bude potrebné skúmať, či si zmluvné strany v čl. 5.5 dohodli odchylne od zákonnej úpravy vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pohľadávka žalobcu sa stala vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu splatnou, bude úlohou konajúceho súdu zaoberať sa s otázkou zníženia celkovej ceny diela o 30% v dôsledku vyhlásenia konkurzu podľa bodu 15.10. Všeobecných zmluvných podmienok.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na následné vyjadrenia strán sporu s tým, že na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019 právny zástupca žalobcu predniesol svoje stanovisko v súlade s predchádzajúcimi písomnými podaniami, avšak navyše uviedol, že žalovaný doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nedokladoval, že by došlo k vadám diela alebo k poškodeniu diela, v nadväznosti na čo právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť dôkaz preukazujúci existenciu vád diela. Súd prvej inštancie tento navrhnutý dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že jeho vykonanie nebolo s ohľadom na závery súdu prvej inštancie spôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci samej, a teda jeho vykonanie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Súd prvej inštancie navyše poukázal na to, že do konania pojednávania dňa 20.6.2019 nebola medzi stranami sporu sporná skutočnosť, že existovali vady diela a že úpadca vady diela neodstraňoval. Napriek skutočnosti, že existenciu vád diela žalovaný tvrdil už v rámci procesnej obrany uvedenej vo vyjadrení zo dňa 30.8.2016, žalobca túto skutočnosť počas konania žiadnym spôsobom nespochybňoval a existenciu vád rozporoval až na predmetnom pojednávaní po skoro troch rokoch, odkedy mal možnosť sa prvý krát k uvedenej skutočnosti vyjadriť.

5. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že dňa 11.7.2011 uzavrel úpadca ako zhotoviteľ s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou Metrostav SK a.s.) ako objednávateľom zmluvu o dielo č. , na základe ktorej sa úpadca zaviazal pre spoločnosť Metrostav SK a.s. vykonať dielo - časť stavby: TESCO ZVOLEN a spoločnosť Metrostav SK a.s. sa zaviazala uhradiť úpadcovi cenu diela dojednanú vo výške 114.918,87 eura bez DPH. Súd prvej inštancie poukázal na obsah zmluvných dojednaní v čl. 3 ods. 3.1 prvá veta, čl. 6 ods. 6.1, čl. 5 ods. 5.5, čl. 7 ods. 7.1 predmetnej zmluvy o dielo a čl. 4 ods. 4.1 prvá veta, čl. 15 ods. 15.4 bod 15.4.1, čl. 15 ods. 15.9, čl. 15 ods. 15.10 bod 15.10.1 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) a ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.2.2013 pod č. k. -49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - spoločnosti ZEMPRA BB s.r.o., IČO: 36 619 299 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2.3.2015 pod č. k. -194, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2015, súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., IČO: 36 866 555, S 1405. Úpadca ako zhotoviteľ vystavil za vykonané dielo právnemu predchodcovi žalovaného faktúru č. 110054 zo dňa 11.7.2011 na sumu 31.380,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.8.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 1.307,50 eura; faktúru č. 110063 zo dňa 1.8.2011 na sumu 49.634,50 eura, ktorá bola splatná dňa 15.9.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 2.068,10 eura; faktúru č. 110068 zo dňa 1.9.2011 na sumu 56.119,78 eura, ktorá bola splatná dňa 16.10.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 2.338,33 eura; faktúru č. 110082 zo dňa 31.10.2011 na sumu 8.244,56 eura, ktorá bola splatná dňa 15.12.2011 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 343,53 eura; faktúru č. 110098 zo dňa 12.1.2012 na sumu 48.010,85 eura, ktorá bola splatná dňa 26.2.2012 a z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 2.000,45 eura. Z predložených zisťovacích protokolov o vykonaných stavebných prácach, krycích listov čerpania, ako aj súpisov vykonaných prác čerpania súd prvej inštancie zistil, že vykonanie prác fakturovaných vyššie uvedenými faktúrami bolo odsúhlasené a potvrdené zástupcom právneho predchodcu žalovaného, pričom vykonanie prác potvrdzuje aj správanie samotného právneho predchodcu žalovaného, ktorý úpadcovi uhradil vyššie uvedené faktúry v dojednanom rozsahu, t.j. sumu zníženú o výšku dojednaného zádržného.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.057,91 eura s príslušenstvom predstavujúci nárok na zaplatenie druhej časti zádržného vo výške 5% z ceny diela podľa odseku 5.5 predmetnej zmluvy o dielo a svoj nárok odôvodnil tým, že podľa zmluvy o dielo vznikol úpadcovi nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela vykonaním diela, pričom medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného bola iba posunutá splatnosť časti dojednanej ceny diela predstavujúcej zádržné. Vzhľadom na to, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, podľa žalobcu sa s ohľadom na stal nárok na vyplatenie zádržného ako časti ceny diela splatným vyhlásením konkurzu, a to bez ohľadu na splnenie podmienok dojednaných pre vyplatenie uvedenej časti zádržného. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ustanovenie upravuje okamih, kedy sa pre účely konkurzného konania stávajú nesplatné pohľadávky úpadcu splatnými a nakoľko takýmito pohľadávkami môžu byť len také, ktoré v čase vyhlásenia konkurzu existovali, bolo v danom konaní potrebné zodpovedať predovšetkým otázku, či pohľadávka úpadcu v dobe vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu skutočne existovala. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie uviedol, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzniká nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela jeho vykonaním, avšak zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na inej úprave, a to napríklad na zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením, po jeho dokončení alebo sa môžu dohodnúť na platení podľa samostatných dokončených častí stavby, ktoré si musia v zmluve určiť. Súd prvej inštancie zo znenia predmetnej zmluvy o dielo zistil, že v danom prípade si účastníci zmluvy spôsob platenia ceny diela určili jednak v čl. 5 ods. 5.1 zmluvy o dielo, ktorý upravoval nárok na cenu diela, ale tiež v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o dielo, ktorý sa týkal časti dojednanej ceny za vykonanie diela označenej ako „zádržné“. Súd prvej inštancie zo znenia čl. 5 ods. 5.1 v spojení s čl. 6 ods. 6.1 zmluvy o dielo zistil, že právo zhotoviteľa na cenu diela vzniká vykonaním diela, pričom zhotoviteľ splní povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi a k tejto všeobecnej úprave vzniku nároku na cenu diela si zmluvné strany dojednali vznik nároku na zaplatenie časti ceny diela označenej ako „zádržné“ odlišne, keďže podľa dohody strán uvedenej v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o dielo bol objednávateľ oprávnený zadržať 10% z každej faktúry ako zádržné, a to na zabezpečenie

práva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných vád diela s tým, že zadržanú čiastku objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi do 30 dní po doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnou prílohou bude protokol o odovzdaní diela a zároveň po splnení nasledovných podmienok: 5.5.1 50% zo zadržanej čiastky po podpísaní protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela a po podpísaní protokolu o odstránení vád a nedorobkov a zároveň po podpísaní protokolu o odovzdaní stavby, ktorej súčasťou je dielo objednávateľom investorovi a 5.5.2 50% zo zadržanej čiastky po uplynutí záručnej doby celého diela a všetkých častí diela. Použitím výkladových pravidiel uvedených v , ako aj gramatickým a logickým výkladom dospel súd prvej inštancie z obsahu vyššie uvedených dojednaní k záveru, že medzi zmluvnými stranami bol nárok na cenu diela dojednaný tak, že (i) zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela (s výnimkou časti ceny diela označenej ako zádržné) jeho vykonaním, t.j. riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi a (ii) nárok na zaplatenie časti ceny diela označenej ako zádržné vzniká zhotoviteľovi po splnení podmienok dojednaných v čl. 5 ods. 5.5 zmluvy o dielo, pričom tento nárok je splatný do 30 dní pod doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnou prílohou bude protokol o odovzdaní diela. V prípade, že tieto dojednané podmienky pre vznik nároku na zaplatenie zádržného neboli splnené v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pohľadávka na zaplatenie tejto časti ceny diela (zádržného) úpadcovi pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok ešte nevznikla, v dôsledku čoho sa nemohla stať vyhlásením konkurzu splatnou v zmysle . Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že v danom konaní je nesporné, že na majetok úpadcu bol v priebehu plynutia záručnej doby vyhlásený konkurz s účinkami vyhlásenia konkurzu od 28.2.2013 a zároveň nebolo medzi stranami sporu sporné, že podmienky dojednané v čl. 5 ods. 5.5.2 zmluvy o dielo (a to predovšetkým uplynutie záručnej doby) predo dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neboli splnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok úpadcu na zaplatenie druhej časti zádržného predo dňom vyhlásenia konkurzu na jeho majetok neexistoval, a teda sa ani vyhlásením konkurzu nemohol stať splatným. K argumentácii žalobcu ohľadom akcesorickej povahy zádržného a podobnosti so zádržným upraveným v ustanovení súd prvej inštancie uviedol, že zádržné dojednané medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného v danom prípade nie je možné posudzovať podľa zádržného práva upraveného v , nakoľko zádržné právo podľa je vecnoprávnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie záväzku - splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa, a teda svojou podstatou a charakterom ide o úplne iný právny inštitút, ktorý vzniká na základe jednostranného prejavu vôle veriteľa faktickým zadržaním (zmocnením sa) veci, pričom zádržné právo v zmysle nevzniká na základe zmluvy alebo iného dvojstranného právneho úkonu, ako je tomu v danom prípade, kedy si zmluvné strany „zádržné“ výslovne dojednali. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2016 pod sp. zn. , na ktoré v priebehu konania poukazoval žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, v rámci ktorého odvolací súd neskúmal merito veci v takom rozsahu, aký je potrebný pri rozhodovaní vo veci samej. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení uviedol konkrétne rozhodnutia súdov, zo záverov ktorých má súd prvej inštancie vychádzať pri opätovnom posúdení okamihu vzniku práva žalobcu na zaplatenie žalovanej časti zádržného, v dôsledku čoho súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v intenciách záverov vyplývajúcich predovšetkým z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.5.2016 pod sp. zn. a z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.11.2016 pod sp. zn. .

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež uviedol, že za relevantné vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku považuje aj dojednanie úpadcu s právnym predchodcom žalovaného uvedené v čl. 15 ods. 15.9, ods. 15.10 VZP o automatickom znížení ceny diela o cenu záruky za kvalitu vo výške 30% ceny diela bez DPH, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje uvedené dojednanie zákonom dovolený spôsob určenia ceny diela podľa . Zmenu/ zníženie ceny diela zmluvné strany viazali na okamih vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pričom týmto okamihom nastupuje dohoda zmluvných strán o spôsobe určenia ceny diela, v zmysle ktorej cena diela, na ktorú má úpadca ako zhotoviteľ nárok, predstavuje pôvodne dojednanú cenu diela zníženú o 30% z pôvodne dojednanej ceny diela bez DPH. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nebolo potrebné vykonať započítací prejav alebo prihlásiť pohľadávku žalovaného v rámci konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, nakoľko sa jednalo o dohodu o spôsobe určenia výšky ceny pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorá nastáva okamihom vyhlásenia konkurzu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu došlo k úhrade sumy vo výške 95% z pôvodnej dojednanej ceny diela, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil záver,

že ak by aj žalobcovi vznikol nárok (napr. splnením dojednaných podmienok) na zaplatenie druhej časti zádržného podľa zmluvy o dielo, t.j. nárok na zaplatenie 5% z ceny diela, tento zanikol plnením zo strany právneho predchodcu žalovaného v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v spojení s a nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.057,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 2.000,45 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 343,53 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.338,33 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.068,10 eura od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.307,50 eura od 29.2.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca v odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu nestotožňuje. V zmysle čl. 5 ods. 5.1 predmetnej zmluvy o dielo vykonaním diela vznikol právny nárok úpadcu, aby mu bola zaplatená celá cena za dielo. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na zabezpečovacom inštitúte v podobe zádržného z ceny diela. Po vykonaní diela zo strany úpadcu bol na jeho majetok vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.2.2013 pod sp. zn. , čo malo za následok, že všetky pohľadávky úpadcu sa stali splatné a všetci veritelia, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky, si ich mali prihlásiť v základnej 45dňovej lehote do konkurzu. V čase vyhlásenia konkurzu žalovaný zadržiaval časť ceny diela - zádržné, ktoré mal použiť na úhradu vád diela, pričom podľa žalobcu ide nepochybne o zabezpečovací inštitút slúžiaci na zabezpečenie toho, že jeho nároky (zhotovenie diela) budú splnené. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu ako zhotoviteľa sa na vzťah medzi úpadcom a žalovaným uplatnili ustanovenia osobitného predpisu - , v nadväznosti na čo žalobca poukázal na ustanovenie s tým, že podľa žalobcu je nepochybné, že zádržné zo zmluvy predstavuje podľa zabezpečenú pohľadávku žalovaného a žalovaný si mal svoju pohľadávku vo výške žalovanej sumy 8.057,91 eura prihlásiť do konkurzu ako zabezpečenú pohľadávku tak, ako si svoje pohľadávky prihlásili ostatní veritelia úpadcu. Podľa ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Tým, že žalovaný pohľadávku spolu so zabezpečovacím právom - zádržným do konkurzu na majetok úpadcu v lehote 45 dní od jeho vyhlásenia neprihlásil, jeho zabezpečovacie právo zaniklo, čo znamená, že za normálnych okolností, pokiaľ by konkurz na majetok úpadcu vyhlásený nebol, mohol by si žalovaný ponechať zádržné podľa prípadov uvedených v zmluve, avšak vyhlásením konkurzu žalovanému vznikla povinnosť uplatniť si svoje pohľadávky zo zmluvy riadne a včas spolu s uplatnením zádržného práva. Takýto postup však nezvolil, čím ex lege došlo k zániku zádržného práva a takisto k zániku právneho titulu, na podklade ktorého disponuje s časťou ceny diela, ktorá patrí úpadcovi a z ktorej majú byť uspokojení veritelia, ktorí sa prihlásili do konkurzu úpadcu. Súd prvej inštancie túto vyššie uvedenú skutočnosť opomenul, čím podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a takisto k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevyporiadal s tým, že u žalovaného existovalo zádržné právo, ktoré neprihlásením do konkurzu na majetok úpadcu zaniklo a takisto ani so skutočnosťou, že žalovaný si doposiaľ do konkurzu úpadcu neprihlásil svoje pohľadávky. Žalobca poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Ak sa pripustí skutočnosť, že žalovaný nie je povinný zaplatiť úpadcovi cenu diela, dôjde tým k uprednostneniu jedného veriteľa úpadcu (žalovaného) pred ostatnými veriteľmi, ktorí sú do konkurzu riadne prihlásení. Nárok na zádržné podľa názoru žalobcu predstavuje len pohľadávku žalovaného, ktorá mala byť riadne prihlásená do konkurzu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.8.2019, v ktorom namietal absenciu obligatórnych náležitostí odvolania žalobcu, keďže žalobca mal v odvolaní konkrétne uviesť, v čom vidí nesprávnosť posúdenia dôkazov súdom prvej inštancie, avšak žalobca v odvolaní nevymedzil ani jediný dôkaz, ktorý mal byť súdom prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne

posúdený v zmysle odvolacieho dôvodu podľa . Podľa žalovaného žalobca nesprávne, resp. nedostatočne vymedzil aj odvolací dôvod v zmysle , nakoľko nenapadol nesprávnosť konkrétneho právneho posúdenia v odôvodnení rozsudku, ale naopak, odvolací dôvod vymedzil tak, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so „skutočnosťou“, s ktorou sa však vysporiadal. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného zakladajú dôvod na odmietnutie odvolania žalobcu. Ďalej žalovaný v predmetnom vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalobca bez akéhokoľvek odôvodnenia a opory v zákone, rozhodovacej praxi alebo obchodných zvyklostiach považuje dojednané zádržné za zabezpečovací inštitút - zádržné právo v zmysle . Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za vnútorne logicky rozporné, keď žalobca raz tvrdí, že zádržné má byť „zabezpečením“ nárokov žalovaného na zhotovenie diela a následne tvrdí, že zádržné predstavuje zabezpečenú pohľadávku. Zádržné právo v zmysle nemožno považovať za inštitút obsahom a účelom blízky inštitútu zádržného podľa zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, ktorý sa vyskytuje v zmluvných obchodných vzťahoch v oblasti stavebníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Zádržné (retenčné) právo je núdzovým zabezpečovacím inštitútom, ktorý nie je vopred dojednaný v zmluve. Zádržné právo predstavuje taký prostriedok zabezpečenia záväzku, pri ktorom osoba, ktorá je povinná vec vydať, môže vec zadržať na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia. Zadržanie má povahu jednostranného právneho úkonu veriteľa. Inštitút zádržného práva má dlžníka donútiť dobrovoľne splatiť dlh veriteľovi pod hrozbou, že veriteľ uplatní svoje právo a dlžníkovu vec, ktorú má pri sebe, zadrží.“ Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v prípade zádržného podľa ide o vecné právo k cudzej hnuteľnej veci, ktoré na rozdiel od zádržného podľa zmluvy nie je vopred dohodnuté v zmluve, ale vzniká na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa na zabezpečenie už splatnej peňažnej pohľadávky a navyše sa zádržné právo podľa týka hnuteľnej veci, ktorú už je veriteľ povinný dlžníkovi z nejakého právneho dôvodu vydať, avšak v prípade zádržného podľa zmluvy vznikne povinnosť zaplatiť zádržné až po splnení podmienok uvedených v zmluve (čo sa medzi stranami nestalo). Vo vzťahu k ustanoveniu , na ktoré v odvolaní odkazoval žalobca, žalovaný uviedol, že všetky práva menované v ustanovení sú čo do obsahu právami, ktoré zabezpečujú splnenie určitej pohľadávky a čo do účinkov právami, ktoré majú účinky erga omnes, t.j. sú právami vecnej povahy. Zádržné podľa zmluvy má však len záväzkový charakter s účinkami len medzi zmluvnými stranami, pričom nesleduje právny osud žiadnej veci. Fakticky zabezpečenou pohľadávkou môže byť len pohľadávka, ku ktorej sa viaže ako zabezpečenie taký majetok, ktorý má hospodársku hodnotu a nebyť konkurzu, tak by ho bolo možné speňažiť a použiť na jej, hoci aj čiastočné uspokojenie. Žalovaný však žiadnu zabezpečenú pohľadávku voči žalobcovi nemá a taktiež žalobcovi nezadržiava žiaden majetok. V prípade zádržného práva podľa a zádržného podľa zmluvy ide o charakterovo odlišné inštitúty a ich jediným spoločným znakom je ich podobný slovný základ. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. -260, s povahou zádržného dôkladne vysporiadal, v dôsledku čoho je odvolanie žalobcu postavené len na argumente, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zádržným právom, jednoznačne nedôvodné. V ďalej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na zásadu viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi vymedzenými žalobcom s tým, že žalobca svoje odvolanie založil len na úvahe, že zádržné dohodnuté v zmluve je údajne zabezpečovacím inštitútom, avšak vôbec nenapadol posúdenie okamihu vzniku práva žalobcu na zaplatenie žalovanej časti zádržného, čo vlastne predstavovalo predmet sporu a z toho dôvodu je odvolanie žalobcu nedôvodné. Žalobca taktiež nenapadol posúdenie dojednania v ods. 15.9 VZP o automatickom znížení ceny diela o cenu záruky za kvalitu vo výške 30% ceny diela bez DPH okamihom vyhlásenia konkurzu. Žalovaný má za to, že konanie súdu prvej inštancie nevykazovalo ani jednu vadu, súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutie presvedčivo a logicky odôvodnil a vyjadril aj svoje úvahy, ktorými dospel k presvedčeniu, že žalobca na zaplatenie zádržného právo nemá. Súd prvej inštancie sa pri tom riadil zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave, v ktorom tento uviedol konkrétne rozhodnutia súdov, zo záverov ktorých mal súd prvej inštancie vychádzať pri opätovnom posúdení okamihu vzniku práva žalobcu na zaplatenie zádržného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.

10. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 23.9.2019 uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení nestotožňuje. Odvolanie žalobcu spĺňa všetky obligatórne náležitosti odvolania vyžadované a žalobca v ňom dostatočne rozvádza svoje odvolacie dôvody. Ďalej žalobca uviedol, že predstavuje špeciálnu právnu úpravu tak k , ako aj k

s tým, že žalovaný a úpadca v zmysle zásady zmluvnej voľnosti uzatvorili zmluvu o dielo, ktorá korešpondovala s ustanoveniami a modifikovali ju podľa svojich požiadaviek. V prípade, že počas obchodnoprávneho vzťahu dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok jednej zo zmluvných strán, ich práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy sú modifikované práve ustanoveniami , pričom jednotlivé ustanovenia , predovšetkým obsiahnuté v piatej hlave druhej časti zákona (účinky vyhlásenia konkurzu a odporovateľné právne úkony), majú povahu kogentných ustanovení. Napriek tomu, že úpadca a žalovaný si v zmluve dohodli určitý mechanizmus postupného vyplácania ceny diela, nemohli modifikovať ustanovenie . Podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybil, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že nárok na zaplatenie časti ceny diela

- zádržného ani nevznikol, a teda vyhlásením konkurzu nedošlo k spusteniu a nárok úpadcu sa nestal splatným. Podľa názoru žalobcu analýza žalovaného týkajúca sa odlišností medzi zádržným z titulu zmluvy o dielo a zádržným právom ako zabezpečovacím inštitútom občianskeho práva má za cieľ len odpútať pozornosť odvolacieho súdu od skutočnosti, že žalovaný neuplatnil svoje nároky do konkurzu úpadcu riadne a včas.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 10.10.2019 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu a navyše poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.3.2019 pod sp. zn. , v zmysle ktorého (i) dohoda zmluvných strán o znížení ceny diela o hodnotu nevyčerpanej záruky pre prípad zistenia úpadku zhotoviteľa svojím obsahom a účelom nielenže sa neprieči zákonu, ani ho neobchádza, ale nijako neodporuje ani zásadám konkurzného konania. Uzatvorenie takej dohody naopak predstavuje prípustný právny prostriedok, ktorým môže objednávateľ eliminovať (alebo aspoň zmierniť) negatívne dôsledky spojené s (prípadnou) stratou jeho nárokov z poskytnutej záruky v prípade úpadku zhotoviteľa; (ii) objednávateľ v prípade zistenia úpadku zhotoviteľa nemá z titulu poskytnutej záruky k dispozícii žiadnu (ani podmienenú) pohľadávku, ktorá by bola spôsobilá k prihláseniu do konkurzného konania; (iii) takáto dohoda je prejavom právneho princípu vigilantibus iura scripta sunt a zmluvnej autonómie. Žalovaný súčasne uviedol, že považuje za absurdné tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného o odpútanie pozornosti odvolacieho súdu od skutočnosti, že si žalovaný neuplatnil svoje nároky do konkurzu úpadcu riadne a včas, nakoľko žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobcovi právo na zaplatenie zádržného nevzniklo, pričom tvrdenie, že dojednané zádržné predstavuje zádržné právo ako vecné zabezpečovacie právo, uviedol žalobca, a nie žalovaný, ktorý toto tvrdenie len v rámci svojej obrany rozporuje a uvádza svoje argumenty. Následným podaním zo dňa 10.8.2021 žalovaný poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -307, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v právne a skutkovo totožnej veci medzi totožnými stranami sporu.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia . Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne

vysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v danom spore.

16. Podľa veta prvá objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

17. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

18. Podľa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

19. Podľa zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

20. Podľa kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na žalobcom prezentované odvolacie dôvody považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že medzi stranami sporu neboli v priebehu konania sporné skutočnosti týkajúce sa uzavretia predmetnej zmluvy o dielo medzi úpadcom ako zhotoviteľom a právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom, ako ani skutočnosti týkajúce sa obsahu a platnosti v nej obsiahnutých dohôd zmluvných strán, vrátane dohody o zádržnom. Zmluvné strany spôsobom súladným s vyššie citovanými dispozitívnymi ustanoveniami dohodli v zmluve výšku ceny diela a moment vzniku práva zhotoviteľa na cenu diela, keď podľa čl. 5, bod 5.1 veta prvá predmetnej zmluvy o dielo právo zhotoviteľa na cenu diela vzniká vykonaním diela a zároveň z čl. 5, bod 5.5 zmluvy o dielo vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že 10% z ceny diela (vrátane zmien diela) tvorí zádržné na zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných vád diela (v zmluve len „zádržné“) s tým, že zadržanú čiastku objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi do 30 dní po doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnú prílohu tvorí Protokol o odovzdaní diela, a to po splnení podmienok stanovených pod bodmi 5.5.1 a 5.5.2 zmluvy o dielo. V danom prípade žalobca uplatnil nárok na zaplatenie tzv. druhej časti zádržného vo výške 50% zo zadržanej čiastky, t.j. 5% z ceny diela upraveného v bode 5.5.2 predmetnej zmluvy o dielo, ktorý viazal vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie zadržanej čiastky na uplynutie záručnej doby celého diela a všetkých častí diela s tým, že po podpísaní protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela je objednávateľ oprávnený zaplatiť týchto 50% zo zadržanej čiastky po predložení bankovej záruky vystavenej bankou vo výške tejto časti zádržného s obsahom podľa zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok spolu s výzvou zhotoviteľa na zaplatenie 50% zo zadržanej čiastky, pričom banková záruka musí byť vystavená bankou, vo forme a s obsahom vopred odsúhlaseným objednávateľom. Záručná doba bola zmluvnými stranami dohodnutá v čl. 7, bod 7.3 zmluvy o dielo a predstavovala 60 mesiacov za akosť celého diela, 7 rokov za akosť nosných konštrukcií objektu, vrátane tesnosti konštrukcií voči podzemnej vode a minimálne 24 mesiacov za akosť výrobkov a zariadení s vlastnými záručnými listami, t.j. z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie podmienok v zmysle bodu 5.5.2 zmluvy o dielo bolo potrebné buď uplynutie záručnej doby v dĺžke 7 rokov alebo predloženie bankovej záruky vo forme a s obsahom v zmysle zmluvy o dielo. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa nebola naplnená ani jedna z dvoch alternatívnych podmienok na vznik práva úpadcu na zaplatenie tzv. druhej časti zádržného podľa bodu 5.5.2 zmluvy o dielo, t.j. úpadcovi pred vyhlásením konkurzu nevznikla voči žalovanému, resp. voči jeho právnemu predchodcovi

žiadna pohľadávka z titulu práva na zaplatenie 50% zo zadržanej čiastky podľa citovaného bodu zmluvy o dielo. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje nenaplnenie dikcie ustanovenia , v dôsledku čoho je nutné ustáliť záver o skutkovej a právnej neopodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na základe uvedeného zákonného ustanovenia, keďže vyhlásenie konkurzu nezakladá vznik pohľadávok a záväzkov úpadcu, ale zakladá len splatnosť pohľadávok a záväzkov úpadcu vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, t.j. pohľadávok a záväzkov už existujúcich v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej mala dohoda zmluvných strán o zádržnom predstavovať len posunutie splatnosti časti ceny diela, nakoľko takáto úvaha je v priamom rozpore so znením čl. 5 predmetnej zmluvy o dielo, ktorý jednoznačne upravoval nie posunutie splatnosti ceny diela vo výške 10%, ale definoval podmienky, za splnenia ktorých zhotoviteľovi vznikne právo na zaplatenie tejto časti ceny diela. Súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal s otázkou vzniku práva a nároku na zádržné, ako aj s nemožnosťou aplikácie ustanovenia na daný prípad.

22. Ako irelevantný vyhodnotil odvolací súd aj odvolací dôvod súvisiaci s aplikáciou ustanovenia , v súvislosti s ktorým je podľa žalobcu nepochybné, že zádržné zo zmluvy predstavuje podľa zabezpečenú pohľadávku žalovaného a žalovaný si mal svoju pohľadávku vo výške žalovanej sumy 8.057,91 eura prihlásiť do konkurzu ako zabezpečenú pohľadávku, čo však neurobil, v dôsledku čoho ex lege došlo k zániku zádržného práva a takisto k zániku právneho titulu, na podklade ktorého žalovaný disponuje s časťou ceny diela. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ustanovenie definuje pojem „zabezpečovacie právo“ pre účely konkurzného konania, pričom taxatívne vymenúva vecné práva, ktoré pod tento pojem spadajú. Definíciu jedného z nich - zádržného práva obsahuje ustanovenie , z ktorého vyplýva, že predmetnom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec, ktorú veriteľ zadržal za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky, ktorú má voči tomu, komu by bol inak povinný vec vydať. V danom prípade však niet pochýb o tom, že zadržaná čiastka neslúžila na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu ako objednávateľa voči úpadcovi ako zhotoviteľovi, ale slúžila na zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných vád diela, t.j. v súvislosti s predmetným zádržným nebol žalovaný vlastníkom žiadnej peňažnej pohľadávky, ktorú by mohol uplatniť prihláškou v rámci konkurzného konania.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.3.2019 pod č. k. -162, v ktorom súd okrem iného uviedol, že vo vzťahu k otázke právnej povahy „zádržného“ či „pozastávky“ časti ceny diela je jeho judikatúra už ustálená v závere, podľa ktorého zmluvné dojednanie o pozastávke upravuje v stanovenom rozsahu vznik práva na zaplatenie (časti) ceny diela, a nie splatnosť ceny diela (k tomu porov. napr. dôvody rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 26.11.2008 sp. zn. , ku ktorým sa Najvyšší súd následne prihlásil napr. v rozsudku zo dňa 16.11.2016 sp. zn. , v rozsudku zo dňa 28.2.2017 sp. zn. , uverejnenom pod číslom 92/2018 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, alebo v rozsudku zo dňa 27.11.2018 sp. zn. ). Inak povedané, pohľadávka zhotoviteľa na zaplatenie „zadržanej“ časti ceny diela (pozastávky) vznikne (môže vzniknúť) len vtedy, ak budú splnené predpoklady určené zmluvou o dielo. Medzi ne typicky patrí dokončenie diela bez vád a nedorobkov, uplynutie dohodnutej záručnej doby, eventuálne (ak bolo plnenie zhotoviteľa vadné) tiež vyporiadanie nárokov objednávateľa vyplývajúcich zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Obdobnú povahu potom má tiež dojednanie zmluvných strán o znížení ceny diela o čiastku zodpovedajúcu dohodnutej pozastávke (príp. o určenú hodnotu záruky) pre prípad nevyčerpania poskytnutej záruky v dôsledku úpadku zhotoviteľa (príp. iné v zmluve označené okolnosti). Aj také dojednanie v konečnom dôsledku (v stanovenom rozsahu) upravuje vznik práva na zaplatenie (časti) ceny diela s tým, že jej výšku činí závislou od toho, či za trvania zmluvného vzťahu účastníkov (skôr než zhotoviteľovi vznikne právo na doplatenie zostávajúcej „zadržanej“ časti ceny diela) nastane v zmluve konkretizovaná okolnosť. Týmto dojednaním zmluvné strany v súlade s princípom zmluvnej autonómie (ako ho vyložil Ústavný súd napr. v náleze zo dňa 3.1.2000 sp. zn. , uverejnenom pod číslom 1/2000 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu) vyjadrili jednoznačne vôľu dohodnúť pre prípad, keď zhotoviteľ nebude schopný v dôsledku úpadku dodržať svoje záväzky zo záruky, cenu diela zníženú práve o hodnotu nevyčerpanej záruky. Zmysel a účel takého dojednania je pritom zrejmý - zmluvné strany sa jeho prostredníctvom snažia v rámci stanovenia výšky ceny diela zohľadniť riziko, že zhotoviteľ v dôsledku neskôr nastavšej okolnosti (zistenie jeho úpadku, ale tiež napr. ukončenie podnikateľskej činnosti zhotoviteľa a pod.) už nebude schopný naďalej uspokojovať prípadné nároky z poskytnutej záruky. Pre

tento prípad potom zmluvné strany stanovia hodnotu (nevyčerpanej) záruky, o ktorú bude (ak nastane zmluvou predvídaná okolnosť) znížená dohodnutá cena diela a (prípadné) nároky objednávateľa z takto „zmarenej“ záruky finančne saturované.

24. Pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalovaného o potrebe odmietnutia predmetného odvolania žalobcu z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí odvolania v zmysle považuje za potrebné uviesť, že túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko z obsahu odvolania je zrejmé, že v ňom žalobca uviedol odvolacie dôvody, ktoré dostatočným spôsobom pre účely odvolacieho konania konkretizoval, pričom kvalitatívna stránka odvolacích dôvodov je jednoznačne na uvážení a zodpovednosti odvolateľa a je následne predmetom posudzovania odvolacím súdom. Skutočnosť, že protistrana sa domnieva, že odvolacie dôvody odvolateľa nie sú správne obsahovo formulované, v žiadnom prípade nezakladá dôvod na odmietnutie odvolania podľa z dôvodu nedostatku náležitostí odvolania v zmysle .

25. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).