Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Sk-15-2021.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sk/15/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. P., V. X.. P.. Z. XX/X, XXX XX U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/4/2021-16 zo dňa 23. marca 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č.k. 29Sa/4/2021-16 zo dňa 23. marca 2021 z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 29Sa/4/2021-16 zo dňa 23. marca 2021 podľa ust. § 99 písm. f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) konanie o žalobe žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavil z dôvodu, že žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Krajský súd poukázal na obsah žaloby, z ktorej vyplývalo, akého druhu konania podľa § 6 ods. 2 S.s.p. sa žaloba týka, t.j. že ide o správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e) S.s.p. Uviedol, že k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy fyzickej osoby musí byť v zmysle § 246 ods. 2 S.s.p. pripojené oznámenie o výsledku prešetrovania sťažnosti žalobcu alebo vybavenie jeho podnetu prokurátorom. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 S.s.p. preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) S.s.p. (rovnako Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1213 s.). Keďže žalobca k žalobe dôkazy o preukázaní tejto podmienky nepriložil, bol krajským súdom vyzvaný na preukázanie týchto povinných príloh žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, výzvou zo dňa 22.02.2021, v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 01.03.2021, v ktorom o. i. uviedol, že oznámením o výsledku prešetrovania sťažnosti žalobcu nedisponuje.
2. Krajský súd poukazom na ust.§ 99 písm. f) konštatoval, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je povinnosťou fyzickej alebo právnickej osoby podať pred touto žalobou sťažnosť podľa § 5 a nasl. zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Uviedol, že hoci žalobca dňa14.12.2020 sťažnosť podľa osobitného predpisu preukázateľne podal, nepredložil, a to ani na výzvu krajského súdu, zákonom požadované oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, ako povinnú prílohu žaloby v zmysle § 246 ods. 2 S.s.p.. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by túto podmienku konania splnil, a preto správny súd aplikujúc § 99 písm. f) S.s.p. konanie zastavil.
II.
3. Žalobca napadol uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou a navrhol, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu a taktiež, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Žalobca poukázal na to, že tým, že v danej veci správny súd rozhodol bez nariadenia verejného konania došlo k porušeniu práva na spravodlivé verejné súdne konanie. V tejto súvislosti namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež mal za to, že tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie došlo k tomu, že žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
5. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu, že ...k správnej žalobe pre nečinnosť zo dňa 25.1.2021 nepripojil kópiu „o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti zo dňa 14.12.2020 a že túto povinnosť si nesplnil ani na základe výzvy súdu zo dňa 22.2.2021....uviedol, že Sociálna poisťovňa mu ani v lehote do 10.3.2021 a ani po márnom uplynutí tejto lehoty nedoručila oznámenie o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti zo dňa 14.12.2020. Žalobcovi tak nie je zrejmé, ako mal/mohol pripojiť k podanej žalobe o nečinnosti kópiu oznámenia o vybavení sťažnosti. Z dôkazov uvedených v kasačnej sťažnosti považoval žalobca uznesenie krajského súdu za nezákonné.
III.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. h) S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 455 S.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná.
7. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
8. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdnom poriadku, keď konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavil. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu a s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ako nedôvodné.
9. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d) S.s.p.)
10. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie návrhu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. <https://www.aspi.sk/ products/lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/45875/1/ ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre. Zákonodarca ďalej v ust. § 246 S.s.p. upravuje osobitnú podmienku pre podanie žaloby proti nečinnosti, ktorou je pripojenie oznámenia
o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre.
11. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca túto osobitnú podmienku nesplnil, čo konštatoval aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo bol aj dôvod zastavenia konania. Tento postup krajského súdu považuje kasačný súd za správny a súladný so zákonom. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v kasačnej sťažnosti ohľadne dôvodu nepripojenia oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa ust. § 5 zák. č. 9/2010 Z. z. neobstojí, nakoľko z ust. § 246 ods. 2 S.s.p. jednoznačne vyplýva povinnosť predložiť, či už oznámenie o prešetrení sťažnosti alebo oznámenie o vybavení podnetu, a pokiaľ žalobca nedisponoval oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa ust. § 5 zák. č. 9/2010 Z. z. nič mu nebránilo za účelom splnenia tejto zákonnej podmienky sa obrátiť s podnetom na príslušnú prokuratúru.
12. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s kasačnou námietkou žalobcu o tom, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a túto vyhodnotil ako nedôvodnú a predčasnú. Kasačný súd zdôrazňuje, že správny súd konanie zastavil z procesných dôvodov podľa ust. § 99 písm. f) S.s.p., keď žalobca nesplnil zákonné procesné podmienky pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t.j. k zastaveniu konania došlo v procese skúmania splnenia zákonných podmienok pre podanie žaloby pred prípravou pojednávania a samotným pojednávaním, čím nemohlo dôjsť k popretiu žalobcovho práva na spravodlivé verejné súdne konanie.
13. Záverom dáva kasačný súd žalobcovi do pozornosti, že podľa ust. § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, pričom v súlade s ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa žiadosť o priznanie dávky podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Z uvedeného pre žalobcu vyplýva možnosť opätovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení podať žiadosť o priznanie dávky t.j. invalidného dôchodku, a to na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutím správneho súdu právo žalobcu na administratívne konanie o priznanie invalidného dôchodku nebolo dotknuté.
14. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 veta druhá S.s.p).
15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.