Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-9-2021.pdf
PDF · 93.39 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: DomF. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov: matka KataV. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX a otec Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/XX, J., Č. V., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/252/2019-196 zo dňa 06.10.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie ( ďalej aj ako „ súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„Súd maloletého O. G., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. G. sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky od podania návrhu od 2.9.2019.
Zaostalé výživné za obdobie od 2.9.2019 do 6.10.20120 vo výške 1 120 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 26; 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Konštatoval, že rodičia maloletého O. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, otec maloletého žije v Českej republike, preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorého príjem je vo výške cca 500 Eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavujú sumu 160 Eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. D. K., nar. XX.XX.XXXX. Jej príjmom je rodičovský príspevok, rodinné prídavky na mal. D. a príspevok na opatrovanie. Súd argumentoval, že otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a troma deťmi - mal. N., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti s výživným vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, mal. Y., nar. XX.XX.XXXX, spoločným dieťaťom so súčasnou priateľkou a mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX, dieťaťom jeho priateľky. Mesačné náklady na bývanie súd zobral do úvahy v jednej polovici t.j. vo výške 4 550 Kč. Zohľadnil polovicu nákladov za plyn, elektrinu, televíziu, internet, vo výške 2 174,795 Kč. Náklady na škôlku pre mal. S. N. súd nebral do úvahy, pretože ide o dieťa jeho priateľky. Súd prihliadol na otcom splácanú pôžičku vo výške 2 660,98 Kč (polovica je vo výške 1 330,49 Kč). Ako ďalšie výdavky otec uviedol dlhy vo výške 11 053 Kč a poistenie zodpovednosti za škodu vo výške 3 231 Kč mesačne. Jeho príjem bol v roku 2019 priemerne vo výške 29 185 Kč (1 080,13 eur) a v roku 2020 vo výške 21 636 Kč ( 800,74 eur). Z tohto príjmu súd odpočítal náklady na bývanie 4 550 Kč, náklady za plyn, elektrinu, televíziu a internet vo výške 2 174,79 Kč, poistenie zodpovednosti za škodu vo výške 3 231 Kč, polovicu nákladov za úver vo výške 1 330,49 Kč. Celkovú výšku nevyhnutných výdavkov otca súd ustálil vo výške 11 286,28 Kč (416,31 Eur). Po odpočítaní týchto výdavkov v roku 2019 ostala otcovi suma 663,82 Eur a v roku 2020 suma 384,43 Eur. Vzhľadom na vek maloletého, ďalšie vyživovacie povinnosti otca, jeho príjem a výdavky súd považoval za primeranú výšku výživného 80 Eur mesačne. Matka neuvádzala žiadne zvýšené výdavky na maloletého, preto súd výživné vo výške 80 Eur mesačne považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého a návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň súd určil dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdom vo výške 1 120 Eur (9-12/2019 - 4x 80 = 320 Eur, 1-10/2020 - 10x80=800 Eur). Súd do dlžného výživného započítal aj dlh za mesiac 10/2020 z dôvodu, že výživné je splatné k 15. dňu v mesiaci a nie je predpoklad, že by od vydania rozhodnutia do dňa doručenia rozhodnutia otec stihol uhradiť výživné za mesiac 10/2020 ku dňu 15.10.2020. Dlžné výživné súd povolil otcovi vzhľadom na celkové jeho majetkové, rodinné a zárobkové pomery splácať v mesačných splátkach.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia k odvolaniu
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o výživnom a o dlžnom výživnom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že žiada upraviť dlžné výživné na českú menu, keďže je slovák žijúci v Českej republike a je jednoduchšie nastaviť trvalý príkaz s českou menou. Namietal, že každý mesiac je v mínuse 3 000 Kč až 5 000 Kč. Jeho terajšia družka Y. I., je na materskej dovolenke, poberá 10 000 Kč, z čoho nie je možné prispievať na všetky výdavky polovicou, ako to uviedol súd. Uhrádza náklady pre syna svojej družky, lebo jej príjem na to nepostačuje. Na 3 deti nepoberajú žiadne výživné, ani príspevky. Uhrádza všetky výdavky sám a v plnej výške. Kvôli covidu mu hrozí, že ho zamestnávateľ nechá doma na 60 %. Jeho družka bude na materskej dovolenke do 12.10.2022, preto žiada o zníženie výživného aspoň do tejto doby na 40,- Eur.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Považoval výšku výživného 80,- Eur za primeranú vzhľadom k veku a potrebám mal. O. a tiež vzhľadom k možnostiam otca.
7. Matka vo vyjadrení nesúhlasila s odvolaním otca. Uviedla, že žiadosť otca o upravenie meny je nedôvodná, keďže účet menu prepočítava automaticky. Otec je v mínuse v dôsledku dlhov. Zdôraznila, že Okresným súdom Senica rozhodnutím sp. zn. 10P/36/2016 zo dňa 08.06.2017 má otec určené výživné na mal. N. G. vo výške 30 % sumy zo životného minima, a otec mal. S. N. by mal mať tiež určenú povinnosť voči svojmu synovi. K nákladom na syna svojej družky vo výške 1 300,- Kč nemá súd prihliadnuť, nakoľko sa nejedná o jeho syna.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.
10. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci mal. O. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželia a nevedú spoločnú domácnosť. Matka spolu s mal. O. žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorého príjem je vo výške cca 500 Eur mesačne a ich náklady na domácnosť predstavujú sumu 160 Eur mesačne ( elektrina, plyn a internet). Okrem mal. O. má matka vyživovaciu povinnosť aj k mal. D. K., nar. XX.XX.XXXX. Jej príjmom je rodičovský príspevok, rodinné prídavky a príspevok na opatrovanie. V roku 2019 bola výška rodičovského príspevku 220,70 Eur, do júna 2020 vo výške 387,82 Eur, od júla 2020 vo výške 443,47 Eur. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 7 Eur mesačne ako poplatok za škôlku a 1,45 Eura denne na stravu a bežnými výdavkami za ošatenie, obuv, drogériu. Otec žije v Českej republike v spoločnej domácnosti s priateľkou a troma deťmi - mal. N. nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola zverená do osobnej starostlivosti s určeným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne; mal. Y., nar. XX.XX.XXXX, spoločným dieťaťom so súčasnou priateľkou a mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX, dieťaťom jeho priateľky. Mesačné náklady otca na bývanie predstavujú sumu 9 100 Kč, za plyn - 2551,59 Kč, za elektrinu 1 000 Kč, za televíziu 299 Kč, za internet 499 Kč. Ako ďalšie výdavky uviedol otec náklady na škôlku pre mal. S. N. vo výške 1 300 Kč, ktorého však nie je biologickým otcom. Otec spláca pôžičku vo výške 2 660,98 Kč. Ako ďalšie výdavky otec uviedol dlhy vo výške 11 053 Kč a poistenie zodpovednosti za škodu vo výške 3 231 Kč mesačne. Jeho príjem bol v roku 2019 priemerne vo výške 29 185 Kč (1 080,13 eur) a v roku 2020 vo výške 21 636 Kč ( 800,74 eur).
11. Zákon o rodine (§ 62 ods. 2) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom vždy nutné zohľadniť nielen fakticky dosahovaný príjem rodiča, ale aj celkovú hodnotu jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a spôsob života, resp. životnú úroveň.
12. Zákon o rodine (§ 75 ods. l) vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
13. Súd prvej inštancie správne pri skúmaní a hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Otcov príjem v roku 2019 predstavoval v priemere 1.080,13 Eur a v roku 2020 v priemere 800,74 Eur. Súd prvej inštancie správne vyčíslil výšku nevyhnutných nákladov otca v sume 416,31 Eur, pričom po odpočítaní výdavkov ostala otcovi v roku 2019 suma 663,82 Eur a v roku 2020 suma 384,- Eur. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorým zohľadnil výdavky na strane otca za bývanie, domácnosť, energie v jednej polovici, keďže otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou.
14. K odvolacím námietkam otca týkajúcich sa jeho výdavkov na bývanie odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Výdavky v súvislosti s bývaním má aj matka, ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. O., a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Navyše otec nejaví o mal. O. záujem, nenavštevuje ho, neprispieva na úhradu jeho potrieb.
15. Zároveň dôvodne súd prvej inštancie nezobral do úvahy dlhy otca, keďže tieto skutočne nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca. Odvolacie námietky tákajúce sa platenia dlhov, považuje odvolací súd za nedôvodné. Takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. Nemôžu ísť na úkor výživného pre maloleté deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. V súvislosti s uvedenom námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedených dôvodov sú uvedené odvolacie námietky otca nedôvodné.
16. Keďže matka maloletého okrem nákladov na materskú školu, bežných výdavkov za ošatenie, obuv, drogériu a ďalšie neuvádzala žiadne zvýšené výdavky, súd prvej inštancie postupoval správne, ak považoval výživné vo výške 80,- Eur za primerané veku a potrebám maloletého a v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zistil potreby maloletého O. v rozhodnom období, správne zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti sú neustále osobou oprávnenou z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a v prípade, ak niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.
17. K odvolacím námietkam otca, pokiaľ ide o jeho výdavky súvisiace s platením škôlky pre syna svojej priateľky, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nemôže dôvodne obstáť, keďže nejde o jeho syna. Vyživovaciu povinnosť k nemu majú jeho rodičia, t. j. priateľka otca a otec maloletého. Uhrádzanie nákladov na dieťa, voči ktorému povinný rodič nemá vyživovaciu povinnosť v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči vlastnému dieťaťu.
18. K žiadosti otca o určenie vyživovacej povinnosti v peňažnej mene štátu, v ktorom býva, t. j. v českej korune, odvolací súd konštatuje, že takéto rozhodnutie by nebolo v záujme mal. O..
19. Podľa ust. § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
20. Citované ustanovenie síce pripúšťa možnosť súdu uložiť povinnosť na plnenie aj v cudzej mene, v prejednávanej veci teda aj v českej korune, avšak odvolací súd poukazuje jednak na kolísavý kurz meny a jednak na skutočnosť, že všetky potreby oprávneného mal. O. uhrádza matka na území Slovenskej republiky v mene Euro. Otcovi má možnosť využiť bankový príkaz na úhradu v mene Euro s tým, že zároveň s tým, že prípadné poplatky bude znášať platiteľ, nie prijímateľ z dôvodu, aby oprávnenej osobe, t. j. maloletému, bolo skutočne plnené výživné vo výške 80,- Eur.
21. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti na sumu 40,- eur na maloletého O., považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému dieťaťu.
22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52, § 2 ods. 1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).