Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-10-2021.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného C. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5.10.2020, č.k. 31T/47/2020-104, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.9.2021 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Ján I., nar. XX.XX.XXXX v N. E., trvale bytom O., okr. Dunajská Streda, podľa § 285 písmena f) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta podanej na Okresný súd Galanta dňa 18.5.2020, pod sp. zn. 3Pv 592/19/2207, pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že „ako otec Y. I., nar. XX.XX.XXXX, zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 6C/42/02 zo dňa 08.10.2002, právoplatný dňa 14.11.2002, sumou 1 000 Sk (33,19 €) mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa B. I., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, okrem čiastočných úhrad spolu vo výške 4 309,33 €, čím mu za obdobie od 01.02.2009 do 05.10.2020 vznikol dlh na výživnom vo výške 300,46 €, ktorý bol do 30.9.2021 v celom rozsahu uhradený, nakoľko trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 5.10.2020, č.k. 31T/47/2020-104 uznal obžalovaného C. I. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako otec Y. I., nar. XX.XX.XXXX, zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 6C/42/02 zo dňa 08.10.2002, právoplatný dňa 14.11.2002, sumou 1 000 Sk (33,19 €) mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa B. I., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, okrem čiastočných úhrad spolu vo výške 4 309,33 €, čím mu za obdobie od 01.02.2009 do 05.10.2020 vznikol dlh na výživnom vo výške 304,08 €. Za to mu súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu dva roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák.
súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol (citácia): „Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.10.2020 sp. zn. 31T/47/2020, som bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, podľa § 207, ods. 1, a 3 písm. b) písm. a) Tr. zák. S poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Za tento prečin mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Proti tomuto rozsudku som v zastúpení svojho právneho zástupcu podal odvolanie , ktoré nasledovne odôvodňujem: Zameškané výživné som splatil v plnej výške. DÔKAZ: šeky o splatení zameškaného výživného. Podľa § 86 Tr. zák. (1) Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin a) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v zmysle § 320 ods. 3 Tr. por. nariadil vo veci verejné pojednávanie a po vykonaní dokazovania rozhodol zákonu zodpovedajúcim spôsobom.“ Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 30.09.2021, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, Y. I. a B. I., obhajca obžalovaného a obžalovaný. Na tomto verejnom zasadnutí bolo doplnené dokazovanie oboznámením ústrižkov poštových poukážok, ktoré mali preukazovať zaslanie dlžného výživného oprávneným osobám a výsluchom Y. I. a B. I.. Tieto zhodne uviedli a potvrdili, že obžalovaný uhradil dlžné výživné v plnej výške. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že keďže obžalovaný uhradil celé dlžné výživné za rozhodné obdobie, navrhuje oslobodiť obžalovaného pre zánik trestnosti. Obhajca obžalovaného a obžalovaný sa pripojili k návrhu prokurátorky. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie obžalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol sám a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku . Z výsluchu osôb, do ktorých rúk je obžalovaný povinný platiť výživné vyplynulo, že dlžné výživné obžalovaný zaplatil za žalované obdobie v plnej výške (nakoľko prokurátor voči prvostupňovému rozsudku nepodal odvolanie, možno v rámci žalovaného skutku zohľadniť dobu páchania trestného činu a výšku nezaplateného výživného iba do dňa rozhodnutia prvostupňového súdu). Vzhľadom na preukázané zaplatenie zameškaného výživného zo strany obžalovaného, pred tým ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, pri rozhodovaní o vine obžalovaného sa odvolací súd riadil osobitným prípadom účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, keď splnenie týchto citovaných zákonných podmienok mal odvolací súd za preukázané na podklade výsledkov dokazovania doplneného na verejnom zasadnutí. Za tohto stavu, keďže zanikla trestnosť stíhaného trestného činu, odvolací súd obžalovaného C. I. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodil. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.