Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-56-2021.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov X. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. G..I.. Š. č. XX v C. a C. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. L. B. č. XX právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovenecom advokátom so sídlom na Nám. osloboditeľov č. 1 v Michalovciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 16.3.2021 č.k. 23P/38/2020 - 113 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletého S. 150 Eur mesačne od 1.3.2020 do budúcna vždy do 18-teho dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 12.7.2018 č.k. 23P/78/2018-25 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Dlžné výživné 1.200,- Eur za obdobie od 1.3.2020 do 28.2.2021 povolil otcovi splácať po 50 Eur s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatné celé dlžné výživné. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému na 90 Eur mesačne, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak pri rozhodovaní nezohľadnil aj jeho výdavky na údržbu domu a krátil mu výdavky na pohonné hmoty o 50 Eur mesačne. Zdôraznil, že takáto svojvoľná úvaha súdu nemá oporu v zákone a okrem toho tieto výdavky v plnej výške akceptovala aj matka. Pokiaľ by súd prvej inštancie tieto výdavky zohľadnil, rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami by nebol 168 Eur mesačne, ako uviedol súd prvej inštancie, ale cca 90 Eur mesačne. Uviedol, že na výživu maloletého prispieva aj počas voľnočasových aktivít, ktoré spolu trávia a tieto by už nevedel zabezpečiť v prípade zvýšenia výživného. Dodal, že s maloletým je v dennom kontakte telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie messenger. Nad rámec výživného realizoval aj rôzne nákupy oblečenia a obuvi pre maloletého, ak neboli karanténne opatrenia, chodili spolu na kúpalisko, na výlety do Prahy, na Zemplínsku Šíravu, v zimných mesiacoch chodili lyžovať do Tatier a pod.. Spochybnil niektoré výdavky matky na maloletého, najmä na obedy v školskej jedálni, nákup oblečenia na telocvik, vreckové, pretože v dôsledku karanténnych opatrení maloletý v rozhodnom období nenavštevoval školu. Má za to, že z hľadiska majetkových pomerov matky je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že aktuálne prebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä o spoločný dom.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. V tejto súvislosti citoval § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine. Má za to, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na úhradu tej časti nákladov, ktoré je povinný platiť otec z titulu jeho vyživovacej povinnosti s ohľadom na výšku nákladov na maloleté dieťa, ktoré vyčíslila matka na 371 Eur mesačne.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poprela tvrdenia otca, že pre maloletého realizoval rôzne nákupy a absolvovali výlety a dodala, že ich otec nevedel preukázať. K námietkam otca týkajúcim sa nezohľadnenia niektorých jeho výdavkov poukázala na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ako preukázala na súde prvej inštancie, otec sa reálne o maloletého nezaujíma, nepozná jeho koníčky, nemá vedomosť aké má známky v škole, nevie do akej triedy maloletý chodí a akú má triednu učiteľku, pričom na tieto sa pýtal syna v rýchlosti cez aplikáciu Messenger. Vysvetlila za akých okolností musela opustiť spoločný dom s maloletým, a že bola nútená nájsť si podnájom, kde žijú doteraz. Uviedla, že popri všetkých výdavkoch a jej nízkych príjmoch, žije s maloletým na hrane a výživné 50 Eur mesačne nepokryje ani minimálne výdavky maloletého, u ktorého došlo ku výraznej zmene pomerov vo všetkých smeroch. Zdôraznila, že otec žije sám vo veľkom rodinnom dome, pričom na pojednávaní dňa 16.3.2021 zatajil, že v jeho výlučnom vlastníctva je aj byt v C. a aj dve motorové vozidlá. Tieto skutočnosti zistila až po pojednávaniach. Na podporu svojich tvrdení predložila výpis z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX. Vyjadrila názor, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nijako výrazne nemôže ovplyvniť ich pomery v tomto konaní.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre maloletého z 50 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od 1.3.2020 do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2018 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej uplynutím 3 rokov od poslednej úpravy výživného. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom a k odvolacím námietkam otca dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
13. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ otec spochybňoval výdavky matky na obedy v školskej jedálni, nákup oblečenia do školy na telocvik a vreckové, pretože maloletý nechodil do školy v dôsledku karanténnych opatrení, odvolací súd uvádza, že maloletý potreboval obedovať aj doma, a vreckové a veci na telocvik reálne využije aj mimo vyučovacieho procesu. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb mal. S. v rozsahu 371 Eur mesačne nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Odvolací súd považuje sumu 150 Eur mesačne, na ktorú bolo zvýšené výživné za adekvátnu zvýšeným potrebám maloletého S. rešpektujúc jeho vývojové potreby. Táto čiastka navyše netvorí ani polovicu odôvodnených potrieb maloletého, pričom väčšiu polovicu dobrovoľne uspokojuje matka maloletého, ktorá má o tretinu nižší príjem ako otec. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval s čistou priemernou mesačnou mzdou 987 Eur. V súčasnosti otec pracuje s čistým mesačným príjmom 840 Eur. Aj keď nedošlo k pozitívnej zmene pomerov otca, odvolací súd je toho presvedčenia, že jeho súčasný plat mu umožňuje prispievať na zvýšené odôvodnené potreby maloletého 150 Eur mesačne, pričom takto zvýšené výživné je stále pod priemerom 20-30%, ktoré by podľa ustálenej súdnej praxe malo predstavovať výživné z príjmov povinného rodiča. Otcovi tak po zaplatení výživného ostane na uspokojovanie vlastných potrieb 690 Eur mesačne, kým matka s maloletým budú mať k dispozícii 728 Eur mesačne (jej plat 553 Eur, 150 Eur výživné a 25 Eur prídavok na dieťa), čo v prepočte na 1 člena domácnosti predstavuje 364 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že maloletý bude mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb aj po zvýšení výživného nižšiu sumu ako má otec k dispozícii sám. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. S. preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca a zvýšiť výživné len na 90 Eur mesačne by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť ešte väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletého na matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Pokiaľ otec žiadal, aby odvolací súd prihliadal na to, že matka je spolumajiteľkou rodinného domu, odvolací súd uvádza, že nevyporiadanie tzv. BSM nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa vo vzťahu k jeho výživnému. Záujem maloletého dieťaťa má vždy prednosť pred vyporiadaním majetkových pomerov medzi manželmi. Okrem toho, odvolací súd pripomína, že podiel matky na výživnom je väčší ako otcov. Ak otec napriek všetkému tvrdí, že mu jeho pomery neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu 150 Eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že výživné pre maloleté dieťa
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K námietke otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nesprávne posúdil časť jeho výdavkov, odvolací súd uvádza, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nebral do úvahy všetky vyčíslené výdavky otca na pohonné hmoty a na údržbu domu, aj keď ich matka uznala, pretože ich nie je nevyhnutné vynaložiť a už vôbec nie na úkor výživného pre maloletého. Úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere nebola svojvoľná ako sa domnieva otec, ale podopretá jednak zákonnými ustanoveniami v § 62 Zákona a rodine a nasled. aj konštantou súdnou praxou v rodinnoprávnych konaniach. Odvolací súd záverom dodáva, že nemohol pristúpiť ku zvýšeniu výživného len na 90 Eur mesačne aby otec mal z čoho platiť svoje voľnočasové aktivity s maloletým, pretože by tým ohrozil uspokojovanie nevyhnutných základných výdavkov maloletého na bývanie, stravu, hygienu, oblečenie a obuv a školské aktivity, ktoré majú prednosť pred výletmi do Prahy, či lyžovačkami v Tatrách.
14. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).