Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: D. W. C., narodeného XX.XX.XXXX, štátny príslušník S. socialistickej republiky, trvale bytom S. socialistická republika, T. pasu N zastúpeného: Mgr. Marek Hanic, advokát, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP- BA2-2016/007261-012 zo dňa 30.8.2016, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2016/007261-012 zo dňa 30.8.2016 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava PPZ-HCP-BA6-98-009/2016- AV zo dňa 13.4.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

Argumenty žalobcu

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 5.10.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2016/007261-012 zo dňa 30.8.2016 ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o administratívnom vyhostení žalobcu a o uložení zákazu vstupu žalobcovi na územie všetkých členských štátov Európskej únie na obdobie jedného roka. 2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil najmä odkazom na kontrolu, zameranú na dodržiavanie zákona o nelegálnej práci, vykonanú Úradom práce dňa 23.03.2016 v subjekte H.T.P., s.r.o., kde údajne žalobca vykonával pre kontrolovanú spoločnosť závislú prácu bez uzavretej pracovnej zmluvy. 3. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca na území SR disponoval oficiálnym živnostenským oprávnením a teda legálne mohol vykonávať služby súvisiace so skrášľovaním tela. Ak by mal v úmysle vykonávať odplatnú činnosť v danej prevádzke, mohol a bol by uzatvoril s predmetným subjektom zmluvu o poskytovaní služieb, súvisiacich so skrášľovaním tela, ktorá nemusí mať písomnú formu. Ďalej uviedol, že sa mohol účelovo na takúto zmluvu odvolať, čo však neurobil, pretože sa v danom prípade z jeho strany jednalo o bezodplatnú pomoc kamarátke, ktorú žalobca nemal v úmysle vykonať za účelom dosiahnutia akéhokoľvek zisku. S prihliadnutím na ustanovenie § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov bol žalobca názoru, že aj v prípade preukázania zákona zo strany žalobcu orgán verejnej správy sám môže rozhodnúť o tom, či pristúpi k administratívnemu vyhosteniu, alebo zvolí inú sankciu. Poukázal aj na to, že do rozhodujúceho času viedol bezúhonný život, nemal v úmysle porušiť akýmkoľvek spôsobom zákon, ani ho obchádzať a s orgánmi verejnej správy pri objasňovaní dobrovoľne spolupracoval.

4. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol žalovaný (že sám žalobca pri výsluchu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by nemal byť vyhostený) poukázal žalobca jednak na jazykovú bariéru, ale najmä na fakt, že vo všeobecnosti nie je jednoduché zverovať sa cudzím osobám so zlým zdravotným stavom sebe blízkej osoby ako aj na kultúrne zvyklosti, ktoré rovnako do istej miery bránia poskytovaniu informácií s takýmto obsahom mimo rodiny. 5. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti (jednalo sa skutočne len o výpomoc) ako aj na zlý zdravotný stav matky žalobcu mal žalobca za to, že aj v prípade ak mal správny orgán za preukázané, že k porušeniu zákona došlo, nie je nevyhnutné uložiť žalobcovi trest administratívneho vyhostenia, mohol mu byť uložený finančný trest, ako žalobca sám navrhoval a týmto trestom by nebolo až tak veľkej miere zasiahnuté do života nielen žalobcu, ale aj celej jeho rodiny. Žalobcu uviedol, že jeho najbližšia rodina sa nachádza priamo na území Slovenskej republiky a došlo by k jej rozdeleniu, čo by bolo traumatizujúce a to aj s ohľadom na jeho nízky vek (19 rokov), ako aj skutočnosť, že jeho matka má vážne zdravotné problémy (potvrdený nádor). Aj s prihliadnutím na jej závažný zdravotný stav je pravdepodobné, že v prípade vyhostenia žalobcu a zákazu vstupu na územie členských štátov by došlo k neprimeranému zásahu do rodinného života žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že uložený trest by mal byť humánny. Žalobca bol názoru, že správny orgán mal v danom prípade aplikovať v správnom konaní ustanovenie o pobyte cudzincov, nakoľko trest vyhostenia preukázateľne a závažným spôsobom ovplyvní súkromný život nie len žalobcu, ale aj celej jeho rodiny. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol žalobca za to, že ako účastník administratívneho konania bol konaním a rozhodnutím orgánov verejnej správy oboch stupňov preukázateľne ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Preto navrhol, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil. Priebeh administratívneho konania 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 8. Podľa úradného záznamu Prezídia PZ ÚHCP MV SR, OCP PZ Trnava zo dňa 13.04.2016 bola rovnakého dňa vykonaná bezpečnostno-represívna akcia na kontrolu cudzincov „Počas predmetnej akcie bola kontrolovaná osoba v nákupnom centre Avion Ivánska cesta č. 16 Bratislava. Uvedená osoba sa nachádzala pri predajnom pulte spoločnosti H.T.C. s.r.o., ktorá sa zaoberá pedikúrou a manikúrou. Osoba mužského pohlavia bola v zmysle o pobyte cudzincov vyzvaná aby preukázala svoju totožnosť na čo predložila cestovný pas a povolenie na pobyt na meno: D. W. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. S., CD: N č. povolenia: F prechodný pobyt na účel podnikanie. Vykonanými lustráciami v IS Policajného zboru a kontrolou spisového materiálu menovaného cudzinca , v ktorom sa nachádzala Informácia o zisteniach z kontroly UPSVaR. Z Informácie o zisteniach z kontroly UPSVaR bolo zistené, že dňa 23.03.2016 vykonal UPSVaR kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní. Z uvedenej kontroly vyplýva, že menovaný cudzinec v čase kontroly vykonával pre subjekt H.T.P. s.r.o. závislú prácu., taktiež bolo zistené, že činnosť ktorú menovaný vykonával nebola podnikaním, ale závislou prácu , pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie. Menovaný cudzinec týmto konaním porušil zákona o nelegálnom zamestnaní. Následne bol menovaný cudzinec v zmysle ods.l o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov dňa 13.04.2016 v čase o 10:10 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava“. 9. V administratívnom spise orgánu verejnej správy prvého stupňa sa nachádza podaní ÚPSVaR Bratislava, označené ako Informácia o zisteniach z kontroly zo dňa 24.3.2016, podľa ktorej menovaný orgán dňa 23.3.2016 vykonal kontrolu v subjekte H.T.P. s.r.o., pričom zistil, že v prevádzkarni manikúra a gélové nechty vykonávali prácu 4 cudzinci, štátny príslušníci Vietnamu, medzi nimi aj žalobca, pričom žalobca nemal s kontrolovaným subjektom uzatvorený pracovnoprávny pomer, ostatný cudzinci mali uzatvorený pracovný pomer formou pracovnej zmluvy. Žalobca podľa Informácie kontrolným orgánom uviedol, že v deň kontroly prišiel iba pomáhať, zastúpil konateľku kontrolovaného subjektu. ÚPSVaR Bratislava v Informácii dospel k záveru, že žalobca v čase kontroly nevykonával živnostenskú činnosť, ale pracoval osobne pre kontrolovaný subjekt, podľa jeho pokynov, v jeho mene, v pracovnom čase určenom kontrolovaným subjektom. Táto činnosť napĺňa znaky závislej práce, pričom po zdôvodnení týchto znakov ÚPSVaR Bratislava uzatvoril, že žalobca v čase výkonu vykonával závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie. Žalobca teda porušil ustanovenie zákona o nelegálnom zamestnávaní. 10. Podľa zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 13.04.2016 o 17.15 hod, bolo žalobcovi oznámené začatie konania o administratívnom vyhostení, žalobca uviedol, že do SR pricestoval legálne, získal tu prechodný pobyt na účely zlúčenia rodiny, keďže tu má matku aj otca. Keď dovŕšil 18 rokov, požiadal o prechodný pobyt na účel podnikanie pretože sa chcel venovať skrášľovaniu tela. Ku kontrole,

v súvislosti s ktorou bolo začaté administratívne konanie, žalobca uviedol, že do prevádzky prišiel na návštevu jeho kamarátky, ktorá odbehla preč, tak tam zostal, vypomáhal, obslúžil jednu zákazníčku pri úprave nechtov, odmenu za to nedostal, vnímal to ako bezplatnú pomoc. Na otázku, či vyhostenie zasiahne do jeho rodinného života, žalobca odpovedal, že nie. 11. Rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA6-98-009/2016-AV zo dňa 13.4.2016 Oddelenie CP PZ Bratislava rozhodlo podľa zákona o pobyte cudzincov o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamskej socialistickej republiky podľa . Podľa bol zároveň žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 (jeden) rok a podľa bola žalobcovi uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 (tridsať) dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza nasledovné: „Z predmetnej informácie vyplýva, že dňa 23.03.2016 Úrad práce, dňa 23.03.2016, vykonal kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní. Z uvedenej kontroly vyplýva, že účastník konania v čase kontroly vykonával pre subjekt H. T. P., s.r.o. závislú prácu a neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie. Z uvedeného dôvodu vzniklo podozrenie, že účastník konania naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že je preukázané, že účastník konania vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Na základe uvedených skutočností správny orgán konštatuje, že sú naplnené dôvody administratívneho vyhostenia účastníka konania v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Účastníkovi konania bol udelený prechodný pobyt na účel podnikanie, pričom je jednoznačne preukázané oprávneným orgánom, ktorým je Úrad práce, že účastník konania vykonáva pracovnú činnosť, čím vykonáva inú činnosť než na akú mu bol udelený prechodný pobyt.

Účastník konania má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikanie do 16.05.2017. Účastník konania bol správnym orgánom v zmysle § 3 odsek 2 správneho poriadku vyzvaný, aby sa vyjadril ku konaniu o administratívnom vyhostení v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 odsek 1 správneho poriadku pod číslom PPZ-HCP-BA6-98- 008/2016-AV zo dňa 13.04.2016 v ktorej sa účastník konania okrem iného vyjadril k veci svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Účastník konania ďalej uviedol, že na území Slovenskej republiky má udelený prechodný pobyt na účel podnikanie. Ďalej účastník konania uviedol, že v čase kontroly Úradom práce v obchodnom centre Avion, do tejto prevádzky prišiel na návštevu kamarátky, ktorá však odbehla preč, tak musel účastník konania zostať, pričom vypomáhal a obslúžil zákazníčku, pri úprave nechtov. Za tento úkon nedostal finančnú odmenu, pričom účastník konania vníma túto záležitosť ako bezplatnú pomoc. Ďalej účastník konania uviedol, že v domovskom štátne účastníkovi konania nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ktoré by malo za následok prekážku administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Rovnako účastník konania uviedol, že jeho administratívne vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života. Účastníkovi konania bola daná možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov vyjadriť sa ku konaniu o administratívnom vyhostení, k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie, pričom účastník konania uviedol, že v nechtovom štúdiu to bola len pomoc a nebola to závislá činnosť. Účastník konania tú pomoc vykonal z dôvodu, že sa ešte len pripravuje na vlastné podnikanie v oblasti pedikúry a manikúry. Podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri rokov, ak účastník konania vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. Správny orgán sa v rámci svojich oprávnení rozhodol administratívne vyhostiť účastníka konania z územia Slovenskej republiky, pričom zohľadnil závažnosť porušenia vyššie uvedených predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo. Správny orgán má za to, že účastníkovi konania nič nebránilo požiadať o povolenie na zamestnanie Úrad práce a taktiež o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnanie a tým si prostredníctvom štátnych orgánov určených na zabezpečenie riadneho chodu štátu umožniť legálne vykonávať závislú pracovnú činnosť. V prípade účastníka konania správny orgán rozhodol o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka. Správny orgán sa rozhodol uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na základe správnej úvahy o možnosti riešenia protiprávneho konania účastníka konania. Účastník konania na území Slovenskej republiky má udelené všetky potrebné dokumenty k vykonávaniu

podnikateľskej činnosti. V prípade ak účastník konania chce na území Slovenskej republiky vykonávať závislú pracovnú činnosť musí byť držiteľom platného Povolenia na zamestnanie vydané Úradom práce. Účastníkovi konania nebolo štátnymi orgánmi Slovenskej republiky povolené vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky. Úrad práce, ako poverený štátny orgán, je oprávnení v zmysle platných vnútroštátnych predpisov udeľovať povolenie na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny len za určitých podmienok, čo zaručuje regulovanie pracovnej sily podľa situácie na pracovnom trhu. Ak by rovnakým spôsobom ako účastník konania začali konať aj ďalšie subjekty, resp. väčšina subjektov, v krátkom čase by prišlo k zrúteniu základných ekonomických pilierov štátu, čo by malo za následok postupnú deštrukciu demokratických orgánov tvoriacich štátnu moc a teda zabezpečujú riadny chod spoločnosti.

Napriek vyjadreniu účastníka konania, správny orgán považuje za riadne preukázané, oprávneným orgánom, ktorým je Úrad práce, že účastník konania vykonával závislú prácu, teda inú činnosť, než na akú mu bol udelený jeho prechodný pobyt. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola účastníkovi konania určená lehota na vycestovanie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ktorá je v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa správneho orgánu je určená lehota na vycestovanie dostačujúca na zabezpečenie jeho vycestovania z územia Slovenskej republiky. Správny orgán preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to podľa každého odstavca zvlášť a konštatuje, že nezistil prekážky administratívneho vyhostenia čo bolo potvrdené taktiež vyjadrením účastníka konania v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 13.04.2016 pod číslom PPZ-HCP-BA6-98-009/2016-AV, kde neuviedol žiadny dôvod brániaci jeho administratívnemu vyhosteniu do krajiny pôvodu.

Správny orgán taktiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to článku 3,8 a konštatuje, že nezistil dôvody brániace vyhosteniu účastníka konania. Správny orgán vychádzal z vyjadrení účastníka konania uvedených v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku pod číslom PPZ- HCP-BA6-98-009/2016-AV zo dňa 13.04.2016, kde neuviedol, že by mu v domovskej krajine hrozilo nebezpečenstvo, pre ktoré by sa účastník konania nemohol vrátiť na územie domovského štátu. Na základe uvedených skutočností správny orgán konštatuje, že bolo potrebné na rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

12. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo žalobcovi doručené dňa 13.04.2016. 13. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca dňa 26.4.2016 odvolanie, v ktorom namietal, rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 14. Rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2016/007261-12 zo dňa 30.08.2016 žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. 15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že boli splnené podmienky včasnosti a prípustnosti podaného odvolania. Žalovaný zhrnul skutkový stav, zistený v priebehu administratívneho konania a obsah podaného odvolania. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v rámci svojho (odvolacieho) konania na preverenie skutočností zistených počas konania na správnom orgáne I. stupňa, písomnosťou č. PPZ-HCP-BA2-2016/007261 -002 zo dňa 27.05.2016 oslovil so žiadosťou Oddelenie kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava (ďalej len „úrad práce“) o zaslanie písomných podkladov o výsledku kontroly, vykonanej kontrolnou skupinou úradu práce dňa 23.03.2016 v priestoroch OC AVION, na Ivánskej ceste č. 6, 821 04 v Bratislave v prevádzkarni

- manikúra a gélové nechty), patriacej subjektu H.T.P. s.r.o., IČO 47 553 332. Žiadané písomnosti mu boli doručené dňa 08.06.2016, medzi nimi aj rozhodnutie ÚPSVaR zo dňa 28.04.2016 č. 2016/135560, vydané voči kontrolovanému subjektu H.T.P. s.r.o., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol nasledovné: „Odvolací orgán nepochybuje o tom, že matka účastníka konania má zdravotné problémy rôzneho druhu, avšak odvolací orgán po preskúmaní predložených správ, zaslaných na odvolací orgán na základe výzvy ako aj po preskúmaní lekárskych správ, ktoré boli doložené k odvolaniu účastníka konania konštatuje, že na ich základe nie je možné určiť ani tvrdiť, že matka účastníka konania má diagnostikovanú rakovinu a je hospitalizovaná v nemocnici.

Odvolací orgán uvádza, že účastník konania ako právne spôsobilý subjekt, ktorý je povinný podľa právnych noriem platných na území Slovenskej republiky dodržiavať na jej území právne normy, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať skutočnosť, že v prípade porušenia zákona ho ani prípadná neznalosť nezbavuje jeho právnej spôsobilosti. Slovenská republika je oprávnená sa v medziach zákona mimo iné chrániť aj pred cudzincami, ktorí páchajú protispoločenskú činnosť, alebo iným spôsobom obchádzajú vnútroštátne právne predpisy, čím v konečnom dôsledku ohrozujú hospodársky blahobyt, vnútorný poriadok a ekonomickú stabilitu štátu. Odvolací orgán po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má za preukázané, že účastník konania v čase kontroly dňa 23.03.2016, vykonanej úradom práce v priestoroch kontrolovanej prevádzkarne manikúra a gélové nechty, patriacej subjektu H.T.P. s.r.o., IČO 47 553 332, vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Odvolací orgán ďalej uvádza, že účastník konania na území Slovenskej republiky má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, avšak kontrolná skupina Úradu práce počas vykonávania kontroly v kontrolovanom subjekte, činnosť účastníka konania, ktorú vykonával (nechtový dizajn, úpravu nechtov práve prítomnej zákazníčke) vyhodnotila, ako pracovnú činnosť, ktorá napĺňa znaky závislej práce štátneho príslušníka tretej krajiny, nakoľko túto činnosť počas kontroly vykonával v mene kontrolovaného subjektu a nie vo vlastnom mene, pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnávanie. Týmto svojím konaním účastník konania naplnil ustanovenie Z. z a to z dôvodu vykonávania nelegálnej práce na území SR. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie úradu práce, v ktorom bola vyhodnotená činnosť účastníka konania ako závislá práca a nie podnikanie, na ktoré má účastník konania povolený prechodný pobyt na území SR, odvolací orgán konštatuje, že správny orgán I. stupňa ako aj odvolací orgán pri rozhodovaní vo veci vychádzali z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečili si dostatočné podklady pre rozhodnutie a na základe jednoznačne preukázaných skutočností rozhodli o administratívnom vyhostení účastníka konania z dôvodov uvedených v ustanovení . Odvolací orgán vzhľadom na skutočnosť, že matka účastníka konania má udelený prechodný pobyt na území SR na účel zlúčenia rodiny ku svojmu manželovi, ktorý má na území SR udelený trvalý pobyt, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania počas spísania zápisnice č. PPZ-HCP- BA6-98-009/2016-AV dňa 13.04.2016 na správnom orgáne stupňa neuviedol žiadne prekážky svojho vyhostenia z územia SR a neuviedol ani mienku o zlom zdravotnom stave svojej matky, naopak uviedol, že administratívne vyhostenie z územia SR sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života a má sa kam vrátiť do Vietnamu ku starým rodičom konštatuje, že týmto rozhodnutím nebude zasiahnuté do práva účastníka konania na súkromný a rodinný život. Účastník konania podľa ustanovenia môže požiadať Ministerstvo vnútra SR o zrušení zákazu vstupu. Účastníkovi konania podľa zákona š. Ministerstvo vnútra SR môže povoliť vstup. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací orgán uvádza, že správny orgán I. stupňa rozhodol správne a napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na dobu jedného roka na územie všetkých členských štátov, pod číslom PPZ-HCP-BA6-98-009/2016-AV zo dňa 13.04.2016 je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, , ako aj v súlade so a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

16. Podaním zo dňa 19.10.2016 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na zákonnosti a správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na dôvodoch, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí uvedené. 18. K žalobnej námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, týkajúcom sa charakteru práce, vykonávanej žalobcom pri vykonanej kontrole, žalovaný uviedol, že nemal dôvod spochybňovať tvrdenie iného štátneho orgánu a tento postup označil za súladný so zákonom. 19. K námietke žalobcu, v ktorej tento poukázal na to, že policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa § 82 ods. 3 alebo administratívne nevyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je zraniteľnou osobou, alebo ktorý má udelený pobyt, ak by dôsledky postupu podľa § 82 ods. 1 a 2 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, dĺžku jeho pobytu, zdravotný

stav, vek štátneho príslušníka tretej krajiny alebo väzby s krajinou pôvodu, a k jeho tvrdeniu, že najbližšia rodina žalobcu sa nachádza priamo na Slovensku a došlo by k jej rozdeleniu, čo by bolo traumatizujúce s ohľadom na vek žalobcu (19 rokov) a na zdravotný stav matky, žalovaný uviedol, že sa uvedenými skutočnosťami zaoberal. Bol názoru, že žalobcu nemožno považovať za zraniteľnú osobu. Zároveň aj keď mal na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikanie (na území SR sa zdržiaval celkovo asi 2 roky), nie je v tomto prípade dopad na súkromný a rodinný život takého rozsahu, že by bolo potrebne za daných okolností naň prihliadať. Na území Slovenskej republiky majú povolený pobyt jeho rodičia (otec dlhodobý pobyt a matka prechodný pobyt na účel zlúčenie rodiny), ale žalobca je plnoletá osoba, schopná sa o seba sama postarať. Zároveň sa pri dokazovaní nepotvrdilo, že by zdravotný stav jeho matky bol takého charakteru, že by bol pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky potrebný. Pri prihliadaní na vek sa myslí najmä na maloleté deti, alebo osoby vysokého veku, alebo na iné osoby, ktoré nie sú schopné sa o seba sami postarať. Matka žalobcu má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt ku svojmu manželovi, ktorý je riadne schopný sa o ňu postarať. Rodičia nemajú vysoký vek (nad 65 rokov). Zároveň poukýzal na to, že žalovaný správny orgán dal žalobcovi do pozornosti aj tú možnosť, že po vycestovaní zo Slovenskej republiky môže požiadať o zrušenie zákazu vstupu, v čom mu môže byť vyhovené. Zároveň dĺžka zákazu vstupu na jeden rok je najnižšia možná sadzba, ktorú je možné podľa zákona uložiť. 20. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že je zo strany žalobcu špekulatívne odvolávať sa na zlý zdravotný stav matky a nepodložiť ho hodnovernou dokumentáciou, ktorá by mohla mať vplyv na zmenu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 21. Žalovaný bol názoru, že správny orgán I. ako aj II. stupňa v konaní o administratívnom vyhostení postupoval v súlade s ustanoveniami a . Rozhodnutie správneho orgánu I. aj II. stupňa vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správny orgán I. stupňa, ako aj odvolací orgán si zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, vykonal náležité dokazovanie, správne ich vyhodnotil a mal za preukázané, že žalobca svojím konaním naplnil ustanovenie zákona o pobyte cudzincov. Na základe uvedených skutočností je rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na dobu jeden rok dôvodné a bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 22. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj vzhľadom na rozhodnutie úradu práce, v ktorom bola vyhodnotená činnosť žalobcu ako závislá práca a nie podnikanie, na ktoré mal žalobca povolený prechodný pobyt na území SR, je podľa žalovaného dôvodné konštatovať, že správny orgán I. stupňa ako aj odvolací orgán pri rozhodovaní vo veci vychádzali z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, zabezpečili si dostatočné podklady pre rozhodnutie a na základe jednoznačne preukázaných skutočností rozhodli o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodov uvedených v ustanovení . 23. Podľa žalovaného prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečili si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. 24. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov žalovaný považoval za zákonné. 25. Ďalšie vyjadrenia správnemu súdu doručené neboli.

Skutkové a právne závery správneho súdu 26. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. Podľa , ak správny súd vyzve účastníka konania, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník konania v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 28. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada. 29. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 30. Podľa , predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 31. Podľa , v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

32. Súd podľa vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasil. Žalobca v súlade s v spojení s v správnej žalobe neuviedol, že žiada o nariadenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s . 33. Podľa rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom konania, žalobca bol administratívne vyhostený z územia SR z dôvodu vykonávania inej činnosti ako tej, na ktorú mu bol udelený prechodný pobytu, konkrétne išlo o vykonávanie závislej činnosti zo strany žalobcu, kým prechodný pobyt mal udelený na účel podnikania. 34. Vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom napadnutého rozhodnutia žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k charakteru ním vykonávanej práci, ktorá bola dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení, neskúmanie možnosti udelenia miernejšej sankcie ako vyhostenie, a neprimeranosťou uloženej sankcie a neskúmaním narušenia rodinných väzieb žalobcu. 35. Súd vyhodnotil námietku žalobcu, smerujúcu voči administratívnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu ku charakteru ním vykonávanej práce ako dôvodnú. Správny súd zároveň konštatuje, že dotknuté rozhodnutie je v tejto časti úplne nepreskúmateľné. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa na strane dva druhý odsek uvádza, že vo vzťahu k žalobcovi vzniklo podozrenie, že naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu že je preukázané, že vykonával inú činnosť než tú na ktorú mu bol udelený prechodný pobyt. Preukázanie vykonávania inej činnosti žalobcom podľa tohto rozhodnutia má vyplývať zo záverov kontroly (predchádzajúci odsek dotknutého rozhodnutia). Následne orgán verejnej správy prvého stupňa po citácii zákonných ustanovení iba dospel k záveru, že sú naplnené dôvody administratívneho vyhostenia, a to bez toho, aby tomuto záveru predchádzala akákoľvek úvaha orgánu verejnej správy prvého stupňa alebo zhodnotenie skutkového stavu. 36. Správny súd poukazuje na to, v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že žalobca vykonával závislú prácu. Ak preto orgán verejnej správy chcel prevziať do svojho rozhodnutia záver iného orgánu o závislej práci žalobcu, mal vyčkať do času, kým o tom príslušný orgán právoplatne rozhodne, alebo svoj záver o vykonávaní závislej práce žalobcom náležite odôvodniť, čo sa však nestalo. Uvedená skutočnosť robí závery orgánu verejnej správy prvého stupňa o tejto otázke absolútne nepreskúmateľnými. 37. Rovnako je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že ustanovenie zákona o pobyte cudzincov (Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum) orgánom verejnej správy umožňuje uložiť sankciu administratívneho vyhostenia, nie je to však jediná možná sankcia, ktorú môžu orgány verejnej správy použiť, preto výber ukladanej sankcie musí byť riadne odôvodnený, čo sa v prejednávanej veci v rozhodnutí orgánu verejnej správy nestalo. Orgán verejnej správy prvého stupňa síce vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní sankcie zohľadnil závažnosť porušenia dotknutých právnych predpisov, dĺžku protiprávneho konania ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu došlo, avšak v jeho rozhodnutí absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá by tieto skutočnosti vyhodnocovala. 38. Uvedené nedostatky neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie. Napriek tomu, že žalovaný doplnil dokazovanie listinami, vyžiadanými od ÚPSVaR, v týchto listinách sa nenachádza rozhodnutie, ktoré by konštatovalo vykonávanie závislej činnosti žalobcu (jediné rozhodnutie, ktoré si žalovaný zaobstaral sa týkalo porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania spoločnosťou H.T.P. s.r.o.,), napriek tomu bez akéhokoľvek odôvodnenia dospel k záveru o tom, že žalobca vykonával nelegálnu prácu. Rovnako sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s tým, že sankcia administratívneho vyhostenia nie je obligatórnou, jedinou možnou sankciu za prípadné porušenie právnych predpisov, ktorých sa mal žalobca dopustiť. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo je uloženie tejto sankcie, ako najprísnejšej sankcie v prípade žalobcu potrebné. 39. Správny súd záverom poukazuje na to, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje akákoľvek zmienka o tom, že by sa zaoberali zisťovaním zákonných prekážok administratívneho vyhostenia, osobitne otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu podľa článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke a č. , do ktorej nepatrí iba zdravotný stav matky žalobcu, osobitne v situácii, keď žalobca bol síce plnoletý, avšak vo veku blízkom mladistvým. Žalovaný sa v tejto otázke uspokojil s vyjadrením žalobcu o tom, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života na základe ktorého bez ďalšieho dospel k záveru, že

rozhodnutím nebude zasiahnuté do práva žalobcu na súkromný a rodinný život. Orgány verejnej správy mali o tejto otázke vykonať riadne dokazovanie a zistiť, či a ako prípadné administratívne vyhostenie zasiahne do rodinného a súkromného života žalobcu. Súd poukazuje aj na to, že podľa administratívnych spisov by sa o žalobcu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mala starať jeho stará matka, ktorej odhadovaný vek vzhľadom na vek rodičov žalobcu 65 hraničí s vekom 90 rokov. Osoba s tak vysokým vekom pravdepodobne nie je schopná zabezpečovať starostlivosť ani svoju vlastnú. 40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené nedostatky správny súd nemal inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu podľa zrušiť z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery ku ktorým orgány verejnej správy dospeli sú nepreskúmateľné. 41. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie, potrebné na náležité posúdenie veci. 42. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie súd rozhodol podľa . 43. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).