Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_28Sa-7-2021.pdf
PDF · 88.07 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/7/2021
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD. v právnej veci žalobcu: H. HM, s. r. o., so sídlom X. XXX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: D. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M. XX, XXX XX M., B. republika, občan B. republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019, t a k t o
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 28.01.2014 rozhodla, že pánovi D. Y. N. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa H. HM, s.r.o., X. XXX, B. (žalobca) podľa slovenskej legislatívy od 01.08.2012. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. o soc. poistení") a v odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenia čl. 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len "základné nariadenie") a na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len "vykonávacie nariadenie"), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Poukázala na výsledky kontroly zo dňa 08.03.2013, v rámci ktorej nebolo preukázané, že uvedený zamestnanec reálne vykonáva pre žalobcu činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa článku 11 (3), článku 13 (1) či článku 13 (3) základného nariadenia. Preto uvedenému zamestnancovi nevzniklo od 01.08.2012 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení rozhodnutia doplnil skutkový stav a uviedol, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.08.2012 do 31.08.2015. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 05.01.2017 mu bolo doručené oznámenie, ktorým poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS v
súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pán D. Y. N. podlieha od 01.08.2012 do 31.08.2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľa nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanému zo strany ZUS bolo údajne doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od 31.08.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Predmetné oznámenie má byť súčasťou administratívneho spisu. Zamestnanec v zmysle poľských právnych predpisov využil prostriedky právnej ochrany a do dnešného dňa konanie nebolo v Poľsku právoplatne skončené. Napriek odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, stotožnil sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovaného citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Žalobca ďalej namietal samotnú spornosť ako predpoklad aplikácie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzhľadom k skutkovým okolnostiam v danej veci a poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR v uznesení č. k. 1Vs/1/2018. Ďalej namietal nesprávny procesný postup - nezákonné prerušenie konania o odvolaní. Poukázal na to, že žalovaný prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 28.12.2015, tzn. po takmer 2 rokoch po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu išlo o účelový postup, nakoľko žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žiadne nové skutočnosti neuviedol, nevykonal činnosti smerujúce k zisteniu skutkového stavu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy. Zároveň poukázal na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia, a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia určila, že zamestnanec podlieha v období od 01.08.2012 do 31.08.2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a toto oznámila žalovanému listom č. XXXXXX/XX/XXXX-UBS/OM/PW- XXX zo dňa 19.12.2016. Vzhľadom na to, že žalovaný ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietal, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27.04.2016, v zmysle ktorého je určenie uplatniteľných právnych predpisov definitívne a pre súd záväzné a nie je v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Žalovaný zdôraznil, že nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodol vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov SR z dôvodu, že bol prihlásený v registri poistencov od 01.08.2012, a preto bol nútený odstraňovať dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Keďže sa na zamestnanca v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala podľa určenia Poľská legislatíva, nápravu bolo možné urobiť len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy. Žalovaný poukázal i na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22.08.2017. K námietke týkajúcej sa prerušenia konania uviedol, že konanie prerušil i z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nezisťoval stav administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľsku uviedol, že výsledkami takýchto konaní nie je viazaný a ani nie je o nich informovaný. Zdôraznil, že prerušenie konania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Ďalší účastník konania - zamestnanec žalobcu sa k veci nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 28Sa/26/2019-48 zo dňa 30.07.2020 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že právny záver žalovaného o potrebe vydania rozhodnutia o nevzniku povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi je nesprávny a zároveň žalovaný sa nedostatočne zaoberal svojou právomocou rozhodovať o nevzniku povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu.
7. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/109/2020 zo dňa 04.05.2021 o kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/26/2019-48 zo dňa 30.07.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Kasačný súd s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vytkol tunajšiemu súdu, že neposúdil správne otázku aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených záujmoch je conditio sine qua non podania všeobecnej správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobou. Z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovaného, prípadne, že žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa § 199 a nasl. SSP, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom správnych orgánov. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
10. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bolo určené, že zamestnancovi žalobcu pánovi D. Y. N. podľa slovenskej legislatívy nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.08.2012.
11. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 01.06.2010 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil pána D. Y. N. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.08.2012 do 31.08.2015.
12. Dňa 28.01.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB o nevzniku poistenia zamestnanca žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že zamestnanec reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom v zmysle základného nariadenia.
13. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS, pobočka v Bielsku-Z. č. XXXXXX/XX/XXXX-UBS/OM/PW-XXX zo dňa 19.12.2016, ktorým ZUS informuje žalovaného a ďalšieho účastníka, že pán D. Y. N. od 01.08.2012 do 31.08.2015 podlieha poľskej legislatíve sociálneho zabezpečenia.
14. Žalovaný o odvolaniach účastníkov konania rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, keď najskôr konanie prerušil rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.12.2015 podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti, ktoré je potrebné objasniť a ktoré môžu mať vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány, správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje v spise napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.03.2019.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
18. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.
19. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.
20. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Na splnenie tejto podmienky musí súd prihliadať počas celého konania.
21. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí.
22. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, ďalej na nesprávny procesný postup správnych orgánov a vyhodnotenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, nevyplýva z nich aké práva a právom chránené záujmy žalobcu boli predmetným rozhodnutím ohrozené, resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení v § 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné, nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.
24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a námietkami žalobcu v podanej žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).