Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-158-2021.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Subarea
3Cob/158/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu AFG s.r.o., Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, práv. zast. AK GRUBER, s.r.o., Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, proti žalovanému OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 45 687 862, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 154.851,87 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/24/2020-224 zo dňa 14.6.2021 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/24/2020-224 zo dňa 14.6.2021 vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania mení tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou postúpenou súdu dňa 20.8.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 154.851,87 EUR s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 27.5.2021 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo po začatí konania k úhrade celej žalovanej sumy. Na základe uvedeného a v zmysle ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. mal súd za preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania, preto konanie zastavil.
3. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu trov konania, o ich náhrade súd rozhodol podľa § 251, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.4.2021 uviedol, že dlžnú sumu žalobcovi uhradil iba z dôvodu, že došlo k zmene právnej úpravy. Keby k tejto zmene nebolo došlo jeho postup, kedy nevyplatil žalobcovi podporu, by bol plne dôvodný. Z toho dôvodu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Podľa súdu prvej inštancie nebolo relevantné aké vnútorné pohnútky viedli žalovaného k úhrade žalobcom uplatneného nároku v súdnom konaní, rozhodujúcou a podstatnou skutočnosťou bolo len to, že k správaniu žalovaného, ktoré predpokladal žalobca vo svojom žalobnom návrhu došlo až po začatí súdneho konania, čím žalovaný z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi voči žalovanému.
4. Proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade, kedy došlo k zmene právnej úpravy v priebehu súdneho konania, ktorá zaviedla nový (v čase podania žaloby neexistujúci) právny titul pre plnenie žalovaným, je priznanie práva na náhradu
trov konania žalobcovi voči žalovanému v dôsledku zaplatenia žalovanej sumy v rozpore s princípom spravodlivosti. Žalovaný uhradil žalovanú sumu na základe právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť počas súdneho konania a nie v dôsledku, že by akýmkoľvek spôsobom uznával dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávky z titulu podpory žalobcom vyrobenej elektriny vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.10.2020, v celkovej sume vo výške 154.851,87 EUR. Ako žalovaný uviedol, k nevyplateniu podpory došlo z jeho strany z dôvodu, že žalobcovi v súlade s § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2020, zaniklo právo na podporu. Ak by v priebehu súdneho konanie nedošlo k prijatiu novej právnej úpravy, ktorá zaviedla (vytvorila) nový právny titul pre plnenie žalovaným, neexistoval by dôvod pre uhradenie sumy uplatnenej žalobcom. Zákonom č. 277/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, došlo s účinnosťou od 1.11.2020 k zmene právnej úpravy, tzv. generálnemu pardonu v prípade tých výrobcov, ktorí k 1.11.2020 už nie sú v omeškaní s úhradou nedoplatkov/dlžných súm.
5. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že na základe tohto právneho titulu, t.j. zákonnej retroaktívnej právnej úpravy obsiahnutej v § 18k ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., pristúpil k vyplateniu podpory žalobcovi, ktorá bola predmetom súdneho konania (podpora za mesiace február 2020 - apríl 2020). Uvedenú skutočnosť oznámil žalovaný súdu, v dôsledku čoho došlo zo strany súdu k vydaniu uznesenia o zastavení konania. K úhrade žalovaného došlo na základe objektívnej skutočnosti (právnej úpravy), nie na základe úspešnosti argumentácie žalobcu v žalobe. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konanie, keďže žalovaný len postupoval v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý v čase podania žaloby neexistoval. K zastaveniu konania došlo v dôsledku správania žalobcu - späťvzatia žaloby. S poukazom na uvedené navrhol nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, resp. žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 357 písm. m) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
10. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma súd iba to, či ku dňu jej podania na súd bola podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 256 ods. 1, C.s.p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania žalobcu po tom, čo bola podaná žaloba a toto správanie žalobcu bolo dôvodom jej späťvzatia. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.
14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.8.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej istiny titulom uzatvorenej zmluvy o doplatku zo dňa 20.12.2019 podľa § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE“). Dňa 27.5.2021 vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením, že zo strany žalovaného došlo po začatí konania k úhrade celej žalovanej sumy, pričom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a žalobca nesúhlasí s uplatnením nároku žalovaného na náhradu trov konania. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi proti žalovanému, nakoľko tento procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnuté uznesenie v časti nároku trov na náhradu konania je potrebné zmeniť, nakoľko žalovaný uhradil žalovanú sumu na základe právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť počas súdneho konania a nie v dôsledku, že by akýmkoľvek spôsobom uznával dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom. Ako už bolo uvedené, žalobca si uplatnil voči žalovanému pohľadávky z titulu podpory žalobcom vyrobenej elektriny vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore OZE. K nevyplateniu podpory zo strany žalovaného žalobcovi došlo z dôvodu, že žalobcovi zaniklo právo na podporu v súlade § 3b ods. 5 zákona o podpore OZE v znení účinnom do 31.10.2020. Novelou zákona o podpore OZE č. 277/2020 účinnou od 1.11.2020, sa zmenil zákon o podpore OZE, kedy došlo ku generálnemu pardonu v prípade tých, ktorí k 1.1.2020 nie sú v omeškaní s úhradou poistného plnenia (sociálnej poisťovni). Odvolací súd k novele zákona o podpore OZE dodáva, že do momentu prijatia novely a nadobudnutiu jej účinnosti je žalovaný, ako i žalobca viazaný existujúcou právnou úpravou o vyplácanie podpory. Žalovaný na základe právneho titulu obsiahnutého v § 18k ods. 2 zákona o podpore OZE pristúpil k vyplateniu podpory žalobcovi, a teda nedošlo k vyplateniu žalovanej sumy na základe dôvodov uvedených v žalobe.
16. Ustanovenie § 257 C.s.p. predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Z procesného hľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania, a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené. Podľa odvolacieho súdu však sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., pretože sú splnené dve základné podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Nakoľko v prejednávanej veci zánik práva na podporu doplatkom nastal zo zákona, ako dôsledok naplnenia skutočnosti predpokladanej hypotézou právnej normy, súd prvej inštancie nesprávne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že ani žalobcovi nie je možné priznať náhradu trov konania, aj keď žalovaný plnil až po podaní žaloby, nakoľko ten plnil až po zmene právnej úpravy.
17. Odvolací súd teda dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ako i k postoju strán sporu v konaní. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol vo vzťahu k žalovanému podanému odvolaniu uznesenia v časti náhrady trov konania úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.