Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske združenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 26, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2020/010502-2,TS zo dňa 05.03.2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca podaním doručeným Obci Donovaly (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 21.11.2019 oznámil svoju účasť v územnom konaní sp. zn. 062/2019/zve-OSW, žiadateľ: DONOVALLEY s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, (ďalej aj „žiadateľ“ alebo „navrhovateľ“) predmet konania: vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Lyžiarska hala - Donovalley Resort, Donovaly“ na pozemku register C parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/W., XXXX/ XX (správne malo byť uvedené XXXX/XX), XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX v k.ú. Donovaly (ďalej len „stavba“) v postavení účastníka konania. Stavebný úrad podaním z 29.11.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi 09.12.2019, oznámil začatie správneho konania vo veci nepriznania postavenia účastníka územného konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok stanovených v v spojení s alebo d/ . Zároveň s poukazom na a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyzval žalobcu na vyjadrenie v lehote 7 dní k dôvodom jeho vylúčenia z územného konania. Dňa 17.12.2019 žalobca doručil stavebnému úradu vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania o nepriznaní postavenia účastníka v územnom konaní, v ktorom tvrdil, že vzhľadom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru /Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol uverejnený v Zbierke (ďalej len „“)/ v spojení s Správneho poriadku má postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní.

2. Obec Donovaly ako stavebný úrad príslušný podľa podľa v spojení s Správneho poriadku rozhodnutím č. s. 062/2019/vuk-OSW zo dňa 20.01.2020 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“)

žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v prebiehajúcom územnom konaní o umiestnení stavby „Lyžiarska hala - Donovalley Resort, Donovaly“ navrhovateľa DONOVALLEY s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46269282 v zastúpení SVIRŽ-ING s.r.o., Jesenského 27, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36716812 na parc. register“C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX v k.ú. Donovaly. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že navrhovateľ DONOVALLEY s.r.o. Banská Bystrica podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie vyššie uvedenej stavby, v dôsledku čoho stavebný úrad 09.10.2019 oznámil v súlade s začatie územného konania všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom. Žalobca sa listom zo dňa 21.11.2019 prihlásil do územného konania a žiadal priznanie postavenia účastníka konania. Vzhľadom na to, že stavebný úrad mal za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky zakotvené v pre priznanie postavenia účastníka konania žalobcovi, dňa 29.11.2019 začal správne konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania a zároveň vyzval dotknutých účastníkov konania, aby najneskôr v lehote 7 dní od doručenia oznámenia pred vydaním rozhodnutia uplatnili svoje právo vyjadriť sa k dôvodom ich vylúčenia z územného konania. Stavebný úrad v zmysle Správneho poriadku predmetné územné konanie prerušil. Stavebný úrad poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.12.2019 k predmetnému oznámeniu stavebného úradu. Následne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na to, aby osoba alebo subjekt bola riadnym účastníkom konania, musí spĺňať podmienky zákona, ktoré jej svojimi ustanoveniami toto zákonné právo priznávajú. Správny orgán je preto pri určovaní účastníkov konania vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať, či konkrétna osoba alebo subjekt je nositeľom týchto zákonných práv. Ďalej poukázal na to, že v ustanovuje všeobecne spoločné podmienky pre identifikáciu účastníka konania, t.j. okruh osôb, ktoré by pri rozhodovaní správneho orgánu prichádzali do úvahy v rámci jednotlivých druhov konania. Osobitné predpisy ( Správneho poriadku) však ďalej môžu ustanovovať výnimku z tohto všeobecného pravidla. Stavebný úrad zároveň uviedol, že posledná novela Správneho poriadku výslovne zakotvila tzv. subsidiárny charakter tohto poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že ak osobitný zákon dáva podrobnejšiu úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, správny orgán je povinný prednostne postupovať podľa tohto osobitného predpisu. ako osobitný zákon okruh účastníkov územného konania vymedzuje podrobnejšie v , pričom podľa ods. 1 cit. ustanovenia v konaní o umiestnení stavby účastníkom územného konania je aj ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom je §-27 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o EIA“), na ktorý sa odvoláva aj žalobca vo svojom stanovisku a na základe ktorého sa domáha priznania postavenia účastníka územného konania. Stavebný úrad následne odcitoval ust. , Správneho poriadku, , ,, Zákona o EIA a konštatoval, že Zákon o EIA ako osobitný zákon okruh účastníkov konania vymedzuje podrobnejšie v ust. , pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia má dotknutá verejnosť postavenie účastníka konania uvedených v 3. časti a následne v povoľovacích konaniach (v tomto prípade konania podľa ) len v prípade, ak prejaví záujem na navrhovanej činnosti a uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4 ust. . V ods. 3 a 4 je presne špecifikované, akým spôsobom prejaví dotknutá verejnosť záujem na navrhovanej činnosti. Stavebný úrad ďalej v odôvodnení uviedol, že na webovom sídle <https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/lyziarska-hala- donovalley-resort-donovaly> sú k dispozícii rozhodnutia podľa Zákona o EIA vo vzťahu k predmetnej navrhovanej činnosti, v ktorých žalobca nebol účastníkom konaní. V Záverečnom stanovisku č. OU- BB-OSZP3-2018/02661-031 zo dňa 26.03.2018 (ďalej len „Záverečné stanovisko“), ktoré bolo vydané v zmysle Zákona o EIA Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, sa na str. 51 uvádza v bode IX. Informácia pre povoľujúci orgán o zainteresovanej verejnosti, z ktorého vyplýva, že v procese posudzovania navrhovanej činnosti bola identifikovaná zainteresovaná verejnosť, ktorá spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona, ktoré jej zabezpečuje postavenie účastníka konania v rámci následného povoľovacieho konania navrhovanej činnosti, a to: Z. K. (predseda ZDS), Združenie domových samospráv Bratislava, P.. P. N. a Z.. N. N., obaja bytom N.. K vyjadreniu žalobcu, ktorý mal za to, že má postavenie účastníka konania na základe ust. čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojitosti s Správneho poriadku, stavebný úrad uviedol, že sa skladá s troch základných pilierov: Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, Druhý pilier je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ktorá účasť je upravená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. (ďalej len „Smernica č. 2003/35/ES“), ktorá Smernica bola do slovenského právneho systému transponovaná do o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších

predpisov, o.i. aj do ust. §§ 24-27 tohto zákona. Stavebný úrad konštatoval, že z uvedených dokumentov je zrejmé, že žalobca ako občianske združenie neprejavil záujem na navrhovanej činnosti tým, že neuplatnil postup podľa alebo 4 a tým pádom nespĺňa podmienky k priznaniu postavenia účastníka predmetného územného konania na základe Zákona o EIA ako osobitného predpisu vo vzťahu k . Stavebný úrad zároveň konštatoval, že žalobca nespĺňa ani podmienky v spojení s na priznanie postavenia účastníka predmetného územného konania, nakoľko nemá vlastnícke, alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ani k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, ktoré môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalobcu ust. v spojení s nie je možné vykladať tak, že by tieto ustanovenia bránili v účasti v územnom konaní občianskemu združeniu, ktorého cieľom je ochrana prírody, ak nebolo účastníkom konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Keďže žalobca je v postavení zainteresovanej verejnosti, za ktorú sa považuje mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky vnútroštátneho práva, prislúchajú mu aj práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/010502-2, TS zo dňa 05.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, odcitoval text podaného odvolania a poukázal na aplikované ustanovenia Správneho poriadku (, , , , a ), ako aj na ustanovenia ( a a NA ). Ďalej poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že pri skúmaní, či sú u žalobcu splnené podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania, vychádzal z vymedzeného kruhu účastníkov územného konania v ust. a , ktorého aplikácia má v danej veci prednosť, lebo je „lex specialis“ v pomere k všeobecnému vymedzeniu „lex generalis“ okruhu účastníkov konania v Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so správnou úvahou a právnym názorom stavebného úradu a s poukazom na ústavnú zásadu legality, v zmysle ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre stavebný úrad povinnosť oznamovať začatie konania osobitne zainteresovanej verejnosti. Práve naopak, územné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, kedy sa konanie začína na návrh navrhovateľa. V zmysle vykonávacej vyhlášky k je navrhovateľ povinný označiť v návr u tých účastníkov konania, ktorí sú mu známi. Ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov konania tak, že účastníkom tohto konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje, je ust. §-27 Novelou , ktorým sa menil a dopĺňal , boli ust. §-28 zo vypustené. Preto v ust. a pomenovaných ako „Účasť zainteresovanej verejnosti“ je upravený zákonný postup a podmienky, za ktorých môže mať fyzická osoba alebo právnická osoba ako zainteresovaná verejnosť, ktorá má záujem, alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania, postavenie účastníka konania. Keďže žalobca podľa zákonom stanovených podmienok nepostupoval, z obsahu Záverečného stanoviska č. OU-BB-OSZP3-2018/02661-031 zo dňa 26.02.2018 vydaného v zmysle , ktoré je verejne prístupné, nepodal písomné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, a teda neprejavil záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, nemožno mu preto priznať postavenie účastníka územného konania v zmysle . Zároveň žalovaný uviedol, že Smernica Rady EÚ č. 85/337/EHS, ktorá bola doplnená (novelizovaná) aj na základe Dohovoru EHS OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia , bola následne transponovaná do slovenského právneho poriadku v prílohe č. 16 k Uvádzaná Smernica je upravená v cit. ust. a V týchto ustanoveniach je určený postup, ktorý je potrebné dodržať, aby sa zainteresovaná verejnosť mohla stať účastníkom konania v rámci následného povoľovacieho konania a tento nebol dodržaný. Stavebný úrad sa podľa žalovaného tiež správne zaoberal aj podmienkami pre postavenie účastníka konania podľa , pričom zistil, že žalobca nespĺňa

tieto podmienky. Žalovaný sa následne vyjadril k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu, pričom uviedol, že ust. v spojení s ust. nebránia v účasti občianskemu združeniu v územnom konaní. Nie je pravdou, že by občianske združenie malo automaticky mať postavenie účastníka konania aj bez toho, aby túto účasť muselo oznamovať. Občianske združenie môže mať ako zainteresovaná verejnosť postavenie účastníka územného konania len vtedy, ak bude aktívne v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a splní podmienky v ust. Podľa žalovaného nemôže svoju pasivitu v konaní podľa cit. zákona zhojiť uplatnením námietok v územnom konaní bez splnenia zákonných podmienok, aj keď ide o organizáciu podporujúcu ochranu životného prostredia. Žalovaný zároveň poukázal na rímsku zásadu, že „každý si má strážiť svoje práva“. Podľa žalovaného je tiež nesprávne porovnávanie žalobcu ako účastníka konania s orgánom ochrany prírody v zmysle ako dotknutým orgánom v územnom konaní, pretože dotknutý orgán mal proti účastníkovi konania priznané ďalšie práva, ktoré účastníkovi konania neprislúchajú. V zmysle , a nad rámec práv a povinností účastníka konania môže dotknutý orgán podávať záväzné stanoviská, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa , domáhať sa rešpektovania svojho záväzného stanoviska v rozporovom konaní, ktoré sa nezhoduje s režimom v opravných prostriedkoch poskytnutých účastníkovi konania. Postavenia dotknutého orgánu v konaniach podľa vyplývajúce z cit. ustanovení mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkovi konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Dotknutým orgánom môže byť len ten správny orgán, ktorému takéto postavenie vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu a pri hájení verejných záujmov môže uplatniť len také požiadavky, na ktoré ho oprávňuje osobitný právny predpis. Pokiaľ žalobca argumentoval ust. § a 2 , tieto ustanovenia sa podľa žalovaného vzťahujú k územnému plánovaniu, t.j. k obstarávaniu a procesu tvorby územnoplánovacej dokumentácie, výsledkom ktorého je územný plán obce, ktorý je potom v územnom konaní podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Až v územnom konaní, ktoré je v upravené v 8. odd. I. časti, stavebný úrad posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie na podklade záväzných stanovísk dotknutých orgánov a pokiaľ sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať aj informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Len požiadavky dotknutého orgánu sú pre stavebný úrad, ako aj stavebníka záväzné, zatiaľ čo účastník konania si môže v konaní uplatniť námietky, na ktoré však stavebný úrad nemusí prihliadať. Z uvedeného žalovaný usúdil, že stavebný úrad určením podmienok vyplývajúcich zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu vo výrokovej časti územného rozhodnutia, ktorými zabezpečí starostlivosť o životné prostredie, poskytne ochranu tomuto základnému právu vyplývajúcemu z ust. , a , .

Žaloba

4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zrušiť. V žalobe uviedol, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože je zainteresovanou verejnosťou podľa (ďalej len „“) a rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na dôvody svojho odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu a na dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného, ktorý sa stotožnil s právnym názorom stavebného úradu uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, že neúčasť žalobcu v konaní podľa má za následok nemožnosť mať postavenie účastníka v územnom konaní. Žalobca tvrdil, že právny názor žalovaného je nesprávny a má za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým boli porušené práva žalobcu v oblasti životného prostredia vyplývajúce mu z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Z cit. článku podľa žalobcu vyplýva, že tento zakotvuje právo verejnosti na prístup k správnemu súdu alebo k súdnemu konaniu bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v ods. 1 a 2. Podľa žalobcu systemizácia a obsah čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru neumožňuje záver, ako si osvojili správne orgány oboch stupňov, a to, že neúčasť na povoľovacom konaní, ktoré spadá pod čl. 6 Aarhuského dohovoru, vylučuje zainteresovanú verejnosť z prístupu k správnemu či súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Žalobca následne v

žalobe odcitoval ustanovenia , konkrétne , , , a a uviedol, že z citovaných ustanovení , územné plánovanie, ktorého úlohy sa zabezpečujú aj rozhodovaním v územnom konaní, vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných hodnôt. V samotnom územnom konaní posudzuje stavebný úrad predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, posudzuje či vyhovuje požiadavkám ochrany prírody a územie vymedzuje v územnom rozhodnutí tak, aby sa zabezpečila predovšetkým starostlivosť o životné prostredie. Podľa žalobcu nemožno teda s úspechom oponovať jeho tvrdeniu, že rozhodnutím vydaným v územnom konaní sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny a ako takému nemožno uprieť žalobcovi ako občianskemu združeniu, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, možnosť na prístup k nemu, aby využívaním procesných práv účastníka konania, mohlo napadnúť také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 69 Rozsudku SD EÚ C 243/15 z 08.11.2016, v ktorom sa uvádza: „ak by sa LZ priznalo postavenie „účastníka konania“, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohlo podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia predvídaním súhlasu s realizáciou tohto projektu“. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že požiadavke efektívneho prístupu zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti zodpovedá postavenie účastníka takéhoto konania, ktoré umožňuje napadnúť opravným prostriedkom, s odkladným účinkom prípadné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnej námietke, že čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru zabezpečuje žalobcovi prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a účasť verejnosti na rozhodovacom procese, a preto čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru neumožňuje záver, ako si osvojili orgány verejnej správy, že neúčasť na povoľovacom konaní vylučuje zainteresovanú verejnosť z prístupu k správnemu či súdnemu konaniu, žalovaný s poukazom na a SR a (ktorý odkazuje na §-27 ) a ods. 2 argumentoval, že , ktorý bol podpísaný 25.06.1998, nadobudol platnosť 30.10.2001 a Európske spoločenstvo ho schválilo 17.02.2005, pričom Národná rada SR vyslovila súhlas s týmto Dohovorom Uznesením č. 1840 z 23.09.2005 a pre SR nadobudol platnosť 05.03.2006 pozostáva z troch pilierov, pričom Druhý pilier je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Táto účasť je upravená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola Smernica transponovaná do o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Samotný čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je len všeobecnou rámcovou úpravou, podľa ktorej zmluvná strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Až jej implementácia do vnútroštátneho práva má záväzný charakter. Žalovaný poukázal na právny názor NS SR vyslovený v Rozsudku sp. zn. z 09.10.2012, v zmysle ktorého: „Senát najvyššieho súdu pre ďalší procesný postup v konaní z rozsudku Súdneho dvora EÚ stanovil záver, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priame účinky na účastníctvo v správnom konaní.“ Tento právny názor je podľa žalovaného podstatný nezávisle na tom, že po vydaní predmetného rozhodnutia NS SR bol menený a dopĺňaný. Žalovaný poukázal na to, že novelou bol menený a doplnený a navrhované legislatívne riešenia v rámci novely zahŕňajú: záväznosť výstupu zisťovacieho konania a procesu posudzovania vplyvov, podmienenie vydania následného povolenia rešpektovaním stavu a výsledku týchto konaní, postup úradného overovania zhody projektového dokumentu predkladaného do povoľovacej procedúry s výsledkami týchto konaní prostredníctvom záväzného stanoviska orgánu EIA, ktorý rozhodoval o výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a napokon aj nové opravné prostriedky zasahujúce do súčasného vnímania tohto nástroja a jeho väzby na účastníctvo v prvostupňových konaniach. Teda čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru by mal priame účinky na účastníctvo v správnom konaní len vtedy, ak by vnútroštátne právo nezabezpečovalo podmienky pre prístup verejnosti k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Tieto podmienky však boli do vnútroštátneho práva - do transponované už spomínanou novelou tohto , práve z dôvodu garancie a plného zabezpečenia práv dotknutej verejnosti už účastnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem na výsledku rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa neuplatňuje Správneho poriadku. Podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania sú upravené v , pričom ust. Novelou , ktorým sa menil a dopĺňal , boli ust. §-28 zo vypustené. Preto v ust. § a 25 cit. zákona pomenovaných ako „Účasť zainteresovanej verejnosti“ je upravený zákonný postup a podmienky, za ktorých môže mať fyzická osoba alebo právnická osoba ako zainteresovaná verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania, postavenie účastníka konania a týmto vnútroštátne zákonom upraveným postupom si uplatňovať práva priznané v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Existenciu tohto vnútroštátneho postupu a podmienok predpokladá aj v vetou „ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve“. Pokiaľ sa žalobca nesprával týmto postupom podľa , tak nesplnil ustanovené podmienky pre účastníctvo v územnom konaní. Očakáva účastníctvo len z priamych účinkov čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, aby na ich priznanie splnil vnútroštátne podmienky predpokladané v tomto článku. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad ako štátny orgán môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Taktiež žalobca sa musí v územnom konaní správať len zákonom predpísaným spôsobom a postupom. Keďže žalobca podľa zákonom stanovených podmienok nepostupoval, z obsahu Záverečného stanoviska č. OU-BB- OSZP3-2018/02661-031 zo dňa 26.02.2018 vydaného v zmysle , ktoré je verejne prístupné na webovom portáli Ministerstva životného prostredia SR, nepodal písomné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, a teda neprejavil záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, nemožno mu preto priznať postavenie účastníka územného konania v zmysle . Žalovaný poukázal aj na to, že stavebný úrad zároveň skúmal aj podmienky účastníctva územného konania v zmysle a zistil, že žalobcovi postavenie účastníka konania ani podľa tohto zákonného ustanovenia neprináleží.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa dňa 10.08.2021 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2021 vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu ( ).

7. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

8. Podľa SR slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

9. Podľa § 14 Správneho poriadku (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

10. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

11. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

12. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Podľa , , (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

14. Podľa , (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

15. Podľa čl. 9 ods. 1, 2, 3 Aarhuského dohovoru 1. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola zohľadnená, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom. V tých prípadoch, keď Strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatne alebo za nízky poplatok, k novému prejednaniu pred orgánom verejnej moci alebo preskúmaniu pred nezávislým a nestranným orgánom iným ako súd. Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie. Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa uvedie vždy písomne. 2. Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne, b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/ alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť

vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva. 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

16. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

19. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

20. Podľa zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

21. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o nepriznaní postavenia účastníka konania (územného konania) žalobcovi.

23. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia stavebného úradu), ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby „Lyžiarska hala - Donovalley Resort, Donovaly“ z dôvodu, že tieto rozhodnutia podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa v administratívnom konaní domáhal postavenia účastníka konania v predmetnom územnom konaní oznámením doručeným stavebnému úradu dňa 21.11.2019, pričom vo vyjadrení zo dňa 16.12.2019 argumentoval, že postavenie

účastníka územného konania mu vyplýva z ust. , , ako aj z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s Správneho poriadku. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého neúčasť žalobcu na konaní podľa má za následok nemožnosť mať postavenie účastníka v územnom konaní, pričom žalobca argumentoval poukazom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a na ustanovenia (, , , a ).

24. Správny súd vo vzťahu k vymedzeniu účastníctva v územnom konaní uvádza, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje v a . Keďže ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ust. Správneho poriadku vylúčené a to s poukazom na ust. . Z ust. vyplýva, že účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie odkazuje, sú ust. §-27 Podľa , v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť účastníkmi preukázaný (rozsudok NS SR sp. zn. z 29.03.2011). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe nenamietal záver žalovaného (i stavebného úradu), že žalobca nespĺňa podmienky stanovené v (v spojení s ) na priznanie postavenia účastníka predmetného územného konania (pretože nemá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, ktoré by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že žalobca nie je navrhovateľom územného konania.

25. Sporným zostalo, či žalobcovi postavenie účastníka územného konania vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z ust. §-27 , na ktoré ako na osobitný predpis odkazuje ust. (v poznámke 1g). Správny súd vo vzťahu k aplikácii osobitného predpisu považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že v znení úč. pre toto konanie upravuje „Účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v ust. a , keďže , ktorým sa menil a dopĺňal , boli s úč. od 01.01.2015 ustanovenia , , , , a zrušené. Podľa Dôvodovej správy k tento obsahuje zmeny a doplnenia vykonané v rámci platného v znení neskorších predpisov v reakcii na nedostatky vytýkané Európskou komisiou v rámci procesu infringementu (konanie č. 2013/2034) proti Slovenskej republike, pričom úpravy ustanovení upravujúcich účasť verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní a v následných povoľovacích konaniach boli prepracované do § a 25 v súlade s požiadavkami formálneho oznámenia Európskej komisie a s požiadavkami Aarhuského dohovoru, ktorý SR ratifikovala predpísaným spôsobom a ktorého je zmluvnou stranou. Jednou z povinností SR v tomto zmysle je aj úprava vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru a s priznanými právami verejnosti vo vzťahu k vymedzeným konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Ustanovenie v tomto zmysle obsahuje v prvom odseku informačnú povinnosť príslušného orgánu vo vzťahu k verejnosti a v druhom odseku zabezpečuje dotknutej verejnosti (v zmysle dotknutou verejnosťou je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone, má záujem na takomto konaní) právo na účasť v konaniach podľa tohto zákona, aj v následných povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov. Predpokladom pre účasť v konaní je zainteresovanie sa v konaní niekým z verejnosti podaním jednej z foriem písomného stanoviska, obsahujúcom zároveň náležitosti podľa ods. 4 tak, aby bolo možné identifikovať nositeľa písomného stanoviska ako konkrétnu verejnosť, ktorá nasledovne nadobúda v konaní postavenie účastníka konania. Z ust. cit. v znení úč. pre toto konanie vyplýva, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v 3. časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene len za podmienky, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Poznámka 24 k cit. ust. odkazuje na ust. (Správneho poriadku). Vzhľadom na to, že ust. Správneho poriadku

sa na účastníctvo v územnom konaní neaplikuje a to s poukazom na ust. a a (viď bod 24 tohto rozsudku), z ust. veta prvá teda nesporne vyplýva, že dotknutej verejnosti (v tomto prípade žalobcovi) by postavenie účastníka v konaniach uvedených v 3. časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti (t.j. v predmetnom územnom konaní) vzniklo len za podmienky, ak by uplatnila postup podľa ods. 3 alebo 4 cit. ust. Žalobca v administratívnom konaní splnenie tejto podmienky nepreukázal (a napokon ani v žalobe netvrdil). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i z rozhodnutia stavebného úradu) je zrejmé, že orgány verejnej správy z obsahu Záverečného stanoviska č. OU-BB-OSZP3-2018/02661-031 zo dňa 26.02.2018 vydaného v zmysle a ktoré je verejne prístupné, zistili, že žalobca nepodal písomné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v zmysle , a teda neprejavil záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, čím nesplnil podmienku stanovenú v , a preto záver žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), že žalobcovi z tohto dôvodu nemožno priznať postavenie účastníka konania v zmysle , je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Účelom je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhované činnosti na životné prostredie; objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom; určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia; získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (). Ustanovenie cit. zákona umožňuje dotknutej verejnosti prejaviť záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení spôsobom a formami uvedenými v ods. 3 a 4 cit. zákona. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že v procese posudzovania navrhovanej činnosti podľa žalobca neprejavil záujem na navrhovanej činnosti zákonom stanoveným spôsobom, pričom zo Záverečného stanoviska z 26.02.2018, časť IX. Informácia pre povoľujúci orgán o zainteresovanej verejnosti nevyplýva, že by bol žalobca identifikovaný ako subjekt spĺňajúci požiadavky vyplývajúce z ust. , ktoré by mu zabezpečili postavenie účastníka konania v rámci následného povoľovacieho konania navrhovanej činnosti. Žalobca napokon v žalobe takúto skutočnosť ani netvrdil, t.j. netvrdil, že splnil podmienky stanovené v Vyslovil len nesúhlas s právnym názorom žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), že neúčasť žalobcu na konaní podľa má za následok nemožnosť mať postavenie účastníka v územnom konaní tvrdiac, že tento právny názor má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým mali byť podľa žalobcu porušené jeho práva v oblasti životného prostredia vyplývajúce mu z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že tento zakotvuje právo verejnosti na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu.

26. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní z titulu, že je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, a teda je dotknutou verejnosťou (zainteresovanou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na , správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto Dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí. V prípade Aarhuského dohovoru sa jedná o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo korešponduje s čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Tento neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických a právnických osôb. Žalobcom označený čl. 9 ods. 2 a 3 tohto Dohovoru je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať. Adresátom čl. 9 ods. 2 a 3 je Slovenská republika a samotné citované ustanovenia neobsahujú jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by boli orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné v zmysle teórie „self executing“. V tejto súvislosti

správny súd poukazuje na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/09 z 08.03.2011, ktorý v konaní o prejudiciálnej otázke predloženej Najvyšším súdom SR (v konaní sp. zn. ) vo vzťahu k otázke účinku čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyslovil, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva Rozhodnutím Rady 2005/370/ ES zo 17.02.2005, nemá priamy účinok v práve Únie“. Z uvedeného vyplýva, že bez ďalšieho len zo samotného čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemožno vyvodiť postavenie žalobcu ako účastníka v administratívnom konaní (územnom konaní), resp. nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že rozhodnutím žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy), ktorým nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v územnom konaní, došlo k porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Zo znenia samotného čl. 9 ods. 3 napokon vyplýva, že (navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v ods. 1 a 2) každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Zákonodarca zabezpečil implementovanie uvedenej požiadavky do vnútroštátneho právneho poriadku tak úpravou okruhu účastníkov územného konania v ust. s poukazom na ust. §-27 , ako aj úpravou postavenia účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní v samotnom ust. , pričom súčasne týmto vo vnútroštátnom práve stanovil podmienky, za ktorých majú členovia verejnosti prístup k správnemu konaniu (postavenie účastníka konania v konaní uvedenom v 3. časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene), a to ak dotknutá verejnosť uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4 (cit. ). Z administratívneho spisu nevyplýva (a žalobca to netvrdil ani v žalobe), že by tieto vnútroštátnym právnym poriadkom stanovené podmienky žalobca splnil. Bez splnenia týchto podmienok sa však nemôže úspešne domáhať postavenia účastníka v administratívnom konaní (v územnom konaní). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ust. žalobcovi (v postavení zainteresovanej verejnosti) aj v prípade, keď nebol účastníkom predmetného územného konania, umožňuje podať správnu žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (územnému rozhodnutiu), pokiaľ bude tvrdiť, že vydaním takéhoto rozhodnutia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že cit. ustanovenia , i Správneho poriadku v dostatočnej miere zabezpečujú dosiahnutie cieľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru i cieľa účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie.

27. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol (s poukazom na ustanovenia upravujúce územné plánovanie ( a 2 ) a územné konanie (, a ), že nemožno s úspechom oponovať tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutím vydaným v územnom konaní sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, a ako také nemožno uprieť žalobcovi možnosť na prístup k nemu, správny súd uvádza (odhliadnuc od skutočnosti, že nie je relevantné, resp. adekvátne poukazovať na ust. a 2 upravujúce pojem úlohy a činnosti územného plánovania, resp. územno-plánovacej činnosti), že nie je sporná skutočnosť, že rozhodnutím vydaným v územnom konaní môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že žalobca ako občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, sa automaticky (t.j. bez splnenia zákonom stanovených podmienok) stáva účastníkom takéhoto konania. Ustanovenie umožňuje takémuto subjektu (dotknutá verejnosť) byť účastníkom konania len v takom prípade, ak toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako bolo uvedené v bodoch 25 a 26 tohto rozsudku, t.j. za splnenia podmienok uvedených v , čo v predmetnom prípade nebolo zo strany žalobcu splnené.

28. K poukazu žalobcu v žalobe na Rozsudok SD EÚ C-243/15 z 08.11.2016, (konkrétne citácia bodu 69 tohto rozsudku), správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepostačuje, ak účastník konania v žalobe poukáže na rozsudok SD EÚ, resp. odcituje z neho určitú časť bez toho, aby v žalobe súčasne špecifikoval skutkové a právne okolnosti vyplývajúce z predmetného rozsudku a vzťahujúce sa na preskúmavaný prípad, t.j. bez toho, aby poukázal na jeho totožnosť alebo obdobnosť s prejednávaným prípadom. Navyše, podľa názoru správneho súdu predmetný rozsudok na preskúmavanú vec nie je aplikovateľný, pretože v predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ poskytoval výklad čl. 47 Charty spoločne s čl. 9 ods. 2 a 4 Aarhuského dohovoru, pričom konštatoval, že uvedené články bránia výkladu vnútroštátnych procesnoprávnych noriem, podľa ktorého

žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa takejto organizácii nepriznalo postavenie účastníka správneho konania o vydanie súhlasu s realizáciou projektu na území chránenom v zmysle Smernice 92/43, zmenenej a doplnenej Smernicou 2006/105, sa nemusí nevyhnutne preskúmať počas priebehu tohto konania, ktoré sa môže právoplatne skončiť pred prijatím a nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia o postavení účastníka konania a automaticky sa zamietne ihneď, ako sa vydá súhlas s týmto projektom, čím núti túto organizáciu na podanie iného druhu žaloby s cieľom dosiahnuť toto postavenie a predložiť na súdne preskúmanie dodržanie povinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov vyplývajúcich z čl. 6 ods. 3 uvedenej Smernice. Z uvedeného vyplýva, že skutkové a právne okolnosti prípadu, ktorý bol predmetom rozhodovania SD EÚ (prejudiciálne konanie), sú odlišné od preskúmavanej veci.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.