Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-108-2021.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Subarea
7Co/108/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. W., A.. XX.X.XXXX, W. P. XX, X. a 2/ P. W., A.. X.X.XXXX, W. P. XX, X., obaja zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava proti žalovanému: NEP Partners Slovakia, s.r.o., IČO. 36 709 891, so sídlom Košovská 36, Kanianka o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.5.2021, č. k. 44C/35/2021-120, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.). Osobe, voči ktorej návrh smeroval (žalovanému) nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu bola v návrhu vyvodzovaná z toho, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. pohľadávku vo výške 36 800 eur titulom nároku zo zodpovednosti za vady nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C 42/2019, pričom táto spoločnosť predala časť svojho podniku (všetky svoje hodnotnejšie aktíva ) na žalovaného, ktorý postupne prevádza svoj majetok získaný na základe zmluvy o predaji časti podniku na ďalšie ( tretie ) osoby, z čoho vyplýva dôvodná obava, že v prípade, ak súd vyhovie žalobe o zaplatenie sumy 36 800 eur, bude exekúcia tejto sumy ohrozená, nakoľko v predmetnom konaní spoločnosť NEP Senec Gardens, s. r. o. ako dlžník nemá majetok a je v likvidácii a žalovaný sa medzičasom postupne zbaví majetku. Neodkladným opatrením sa žalobcovia domáhali, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu, najmä ich scudzovať (predať, darovať, zameniť), prenajať, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neúčinnosť zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 19.11.2019, vedenej na podklade žaloby zo dňa 7.4.2021 podanej na Okresnom súde Prievidza ( žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1 a § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Súd prvej inštancie konštatoval, že tomto konaní je určujúcim práve konanie, ktoré je vedené na podklade žaloby zo dňa 07.04.2021, podanej na Okresnom súde Prievidza ( žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu). Poukázal na to, že inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, pretože jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má proti dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku
jeho odporovateľného právneho úkonu, pričom posúdenie toho, či daný právny úkon je alebo nie je odporovateľný, je predmetom konania vo veci samej a nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je v danej veci iba zabezpečenie budúceho výkonu exekučného titulu v prospech žalobcov do ukončenia konania vo veci samej. Priklonil sa k názoru, že vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Civilného sporového poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov [zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb, o správnom konaní (správny poriadok), zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)], prípadne bola už prihlásená do konkurzného konania. Z predložených listín vyvodil, že pohľadávka, na základe ktorej si žalobcovia uplatnili odporovaciu žalobu doposiaľ nebola judikovaná, je sporná a preto dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania žalobcovia neosvedčili danosť hmotnoprávneho nároku, ktorému má súd navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochranu a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi ( NEP Senec Gardens s. r. o.), ako predpokladu vyhovujúceho rozhodnutia v konaní o odporovacej žalobe, do právoplatného skončenia ktorého má trvať navrhované neodkladné opatrenie. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že žalovaný sa zbavuje majetku, konštatoval, že nie je zrejmé, že ide o úmyselné zmenšovanie majetku vzhľadom na to, že žalovaný má v predmete činnosti o. i. realitnú činnosť ( nájom a predaj nehnuteľností ) a pokiaľ odpredáva nehnuteľnosti, realizuje tým svoje podnikanie, pričom dostáva protihodnotu v podobe kúpnej ceny, teda nemusí ísť o zmenšovanie majetku, ktoré by bolo dôvodom obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Pri rozhodovaní posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z hľadiska proporcionality a dospel k záveru, že vzhľadom na druh a počet nehnuteľností, na ktoré sa má navrhované opatrenie vzťahovať, možno nepochybne konštatovať, že ich hodnota prevyšuje v značnej miere hodnotu pohľadávky, na základe ktorej si žalobcovia uplatnili odporovaciu žalobu, preto považoval za neprimerané nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom rozsahu vzhľadom na predpokladanú hodnotu nehnuteľností ( pozemky, 3 byty, 8 garážových stojísk, 3 parkovacie státia, nebytový priestor, spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach ), ktorých sa navrhnuté obmedzenie dispozície má týkať. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.sp., avšak z dôvodu, že úspešnému žalovanému žiadne trovy v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, ani mu žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že dôvodnosť návrhu nemusí byť preukázaná, ale iba osvedčená. Podľa ich názoru úkony vykonávané spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. ako aj žalovaného preukazujú snahu zbaviť sa majetku, inak by spoločnosť NEP Senec Gardens, s.r.o. neprevádzala časť podniku a neuzatvárala úverovú zmluvu so žalovaným. Namietali, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že v auguste 2020 spoločnosť NEP Senec Gardens, s.r.o. zaslala súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pripraveného mimosúdneho riešenia sporu, ku ktorému však nikdy zo strany tejto spoločnosti nedošlo. Mali za to, že uvedená spoločnosť pravdepodobne nemá žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok žalobcov, čoho indikátorom je nielen samotná zmluva o prevode časti podniku, ale aj skutočnosť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa ich názoru nevyplýva, prečo sa súd priklonil k názorovému prúdu, ktorý zastáva názor, že vymáhateľná pohľadávka je judikovaná pohľadávka. Mali za to, že vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka žalovateľná a nemožno paušalizovať, že odporovaciu žalobu možno podať až potom, čo existuje exekučný titul, zvlášť v prípade, ak dlžník odporovateľný úkon vykoná v ranom štádiu konania o zaplatenie, čo je aj daný prípad. Nesúhlasili ani s názorom súdu, že po preskúmaní súdneho spisu konania o zaplatenie zistil, že žalovný rozporuje nárok žalobcov, nakoľko je to štandardná obrana žalovaného a len z takejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že pohľadávka nie je ani dôvodná s tým, že posúdenie toho, či bude mať žalobca v konečnom dôsledku nárok na zaplatenie a či súd určí právny úkon za neúčinný, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Poukázali na najzávažnejšie fakty, a to, že žaloba o zaplatenie je datovaná dňa 15.4.2019, dňa 19.11.2019 bola uzavretá zmluva o predaji časti podniku a dňa 5.12.2019 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie s poukazom na uzavretie úverovej zmluvy a spôsob zaplatenia kúpnej ceny podľa zmluvy o predaji časti podniku (započítanie pohľadávok), pričom ide o okolnosti a súvislosti minimálne podozrivé a nemožno sa nazdávať, že ide len o zhodu náhod. Vo vzťahu k primeranosti návrhu uviedli, že nie je ich úlohou zisťovať proporčnosť návrhu, nakoľko v prípade, ak sa súdu javí spravodlivé a dostatočné zablokovať len jednu nehnuteľnosť z desiatich navrhovaných,
nemôže zamietnuť celý návrh. V súvislosti s argumentáciou, že ide o realizáciu podnikania, uviedli, že podstatou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je odporovateľnosť právneho úkonu, teda nejde o neodkladné opatrenie medzi dvomi tými istými subjektmi, ale vstupuje tu tretí subjekt, pričom žalobcovia sa nemôžu domáhať zablokovania peňazí na účtoch žalovaného, pretože takéto právo im nevyplýva zo zákona a z potvrdenia likvidátora vyplýva, že pohľadávka zmluvou o prevode podniku na žalovaného neprešla. Nesúhlasili s odôvodnením, že majetok žalovaného len zmenil formu, a preto neboli žalobcovia ukrátení, keďže v prípade ak súd v konaní o zaplatenie vyhovie žalobe, nebudú žalobcovia môcť exekvovať peniaze žalovaného v tomto konaní o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázali na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu, pôvodne patrili spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. a v dôsledku prevodu časti podniku prešli do vlastníctva žalovaného, pričom ak ich ďalej predá, žalobca nielenže nebude môcť vymáhať svoj judikovaný nárok od spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. (nakoľko sa obáva, že nemá majetok), ale nebude ho môcť vymôcť ani z nehnuteľností, ktoré boli prevedené na žalovaného a nebude mať právo exekvovať majetok tretej osoby (peniaze na účte). Podľa ich názoru nie je na mieste, aby súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení postupoval nad rámec zákonom stanovenej povinnosti a uvažoval o tom, koľko je ochotný žalovaný zaplatiť za opravu vád, či je žaloba o zaplatenie dôvodná alebo nie a pod, nakoľko úlohou súdu je po splnení zákonných podmienok poskytnúť účinnú a rýchlu právnu ochranu, čo však neurobil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcami.
4. Žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p vyjadril v podaní zo dňa 14.9.2021, v ktorom potvrdil, že spoločnosť NEP Senec Gardens, s.r.o. viedol súdny spor s G.. G. W. o zaplatenie 36 800 eur a že táto spoločnosť predala časť podniku žalovanému, pričom všetky dôvody , ktoré viedli k predaju podniku sú uvedené v zmluve o predaji podniku, vrátane skutočnosti, že spoločnosť NEP Senec Gardens, s.r.o. je v súdnom spore s manželmi W. a opakovane sa táto skutočnosť potvrdzuje aj v prílohe k zmluve, teda je zrejmé, že žalovaný v tejto časti nastúpil do práv a povinností spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. Z uvedených dôvodov bol názoru, že nevykonal žiadne kroky, ktoré by v prípade úspechu G.. W. v súdnom spore spôsobili ohrozenie alebo nevymoženie jej nároku. Poukázal na to, že v konaní sp.zn. 19C/42/2019 vedenom na Okresnom súde Bratislava III spoločnosť NEP Senec Gardens, s.r.o. opakovane vyvíjala snahu o mimosúdne riešenie sporu a nechala vypracovať niekoľko vyjadrení a posudkov, avšak napriek tejto snahe, návrhu na finančné vyrovnanie a viacerým rokovaniam, nedostal relevantné podklady a konkrétny návrh na mimosúdne vyrovnanie. Poprel tvrdenie, že žalobcovia v krátkom čase začali zisťovať technické nedostatky rodinného domu a že NEP Senec Gardens, s.r.o. nebol ochotný konštruktívne pristúpiť k riešeniu danej situácie, nakoľko pre neposkytnutie súčinnosti právnej zástupkyne žalobcov nebola vec mimosúdne vyriešená. Rovnako poprel tvrdenie, že pohľadávka žalobcov je vymáhateľná, nakoľko žalobcovia zobrali voči právnemu predchodcovi (NEP Senec Gardens, s.r.o.) žalobu späť a bolo právoplatne skončené. Stanovisko likvidátora bolo podľa jeho názoru nesprávne, nakoľko v zmluve je jednoznačne uvedené v bode 2. čl. II písm. b), ba), že súčasťou prevodu časti podniku sú aj veci zapísané v prílohe č. 2 v bode 4., kde je uvedené, že predmetom prevodu časti podniku sú aj súdne spory s manželmi W. a NEP Partners Slovakia, s.r.o. preberá práva a povinnosti z tohto súdneho sporu. Za úplne neoprávnený a zjavne neúspešný pokus preto považovali súdny spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu predaji časti podniku. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcov.
5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúcim konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedené na podklade žaloby žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému, v rámci ktorého odporujú právnemu úkonu - Zmluve o predaji časti podniku uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou NEP Senec Gardens, s.r.o. a kupujúcim spoločnosťou NEP Partners Gardens, s.r.o. Uvedený právny úkon má ukracovať žalobcov ako veriteľov, ktorí si uplatnili svoju pohľadávku voči spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. vo výške 36 800 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti za vady nehnuteľnosti na Okresnom súde Bratislava III (sp.zn. 19C/42/2019).
15. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľov neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo odporovať právnemu úkonu (Zmluve o predaji časti podniku). Prvoinštančný súd sa priklonil k právnemu názoru, podľa ktorého je vymáhateľnou taká pohľadávka, ktorá má kvalitu judikovaného práva v zmysle Civilného sporového poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov, prípadne bola už prihlásená do konkurzného konania, v dôsledku čoho vyvodil nesplnenie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (osvedčenie nároku) z dôvodu neexistencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcov. I keď sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom vymáhateľnosti pohľadávky, nakoľko je toho názoru, že uvedená definícia vymáhateľnej pohľadávky musí byť splnená až v čase rozhodovania súdu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, rovnako však dospel k záveru o neosvedčení hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Zo Zmluvy o predaji časti podniku (ktorú predložili samotní žalobcovia) totiž vyplýva, že žalovaný (NEP Partners Slovakia, s.r.o.) ako kupujúci prevzal aj záväzky vyplývajúce zo žaloby uplatnenej žalobcami voči spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o.. Je potrebné konštatovať, že z obsahu Zmluvy o predaji časti podniku tiež vyplýva, že kupujúci sa zaviazal prevziať v dohodnutom
rozsahu záväzky súvisiace s časťou podniku, ktorá je tvorená zložkami podnikania slúžiacimi na výstavbu a predaj rezidenčných a nerezidenčných nehnuteľností v lokalite Senec Gardens, pričom nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, ku ktorej sa viaže nimi uplatnený nárok titulom zodpovednosti za vady nehnuteľnosti nepochybne patrí do výstavby a predaja v lokalite Senec Gardens, t.j. zložky podnikania, ktorá bola predmetom predaja časti podniku, t.j. nárok žalobcov prešiel ako súčasť časti podniku na nadobúdateľa (žalovaného). Nie je preto zrejmé, k akému ukráteniu žalobcov ako veriteľov malo dôjsť predajom časti podniku žalovanému. Berúc do úvahy vyššie uvedené, potom nemožno konštatovať, že žalobcovia osvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, teda existenciu práva žalobcov odporovať právnemu úkonu - Zmluve o predaji časti podniku. Na uvedenom závere nič nemení ani informácia likvidátora spoločnosti NEP Senec Gardens, s.r.o. v likvidácii o tom, že „domnelá pohľadávka“ žalobcov nebola súčasťou prevodu časti podniku a zostala na ťarchu spoločnosti v likvidácii.
16. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcovia nepreukázali ani naliehavosť dočasnej úpravy a ohrozenie exekúcie, a to vzhľadom na predmet činnosti žalovaného (nájom a predaj nehnuteľností), preto prípadný odpredaj nehnuteľností žalovaným nemožno automaticky vyhodnotiť ako snahu o zmenšovanie jeho majetku.
17. Súd prvej inštancie rovnako správne posúdil návrh z hľadiska dodržania zásady proporcionality. Súd je pri nariadení neodkladného opatrenia povinný zohľadňovať, aby nedošlo k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán a k neprimeranosti zásahu v podobe neodkladného opatrenia, k čomu by nepochybne došlo nariadením zákazu nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že nie je úlohou súdu, ani jeho povinnosťou vybrať z viacerých vecí označených v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a určovať jej hodnotu), na ktorú sa má zákaz nakladania vzťahovať, a tým nahrádzať procesnú aktivitu a povinnosti žalobcov.
18. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ani vyvodiť osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu (za súčasnej neprimeranosti navrhovanej povinnosti), nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.
19. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).