Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-51-2020.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. H., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - G. B., X.. XX.XX.XXXX, L. L. H.Š., P. XXX/X, Š. S. R. a otec - Z. H., X.. XX.XX.XXXX, L. J.K. XXX/X, XXX XX R., Š. S. R., za účasti Okresného prokurátora, o návrhu matky na zmenu úpravy styku a zmenu priezviska mal. dieťaťa a o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
1. Súd konanie v časti návrhu matky o zmenu styku otca s maloletým Z. zastavuje.
2. Súd návrh matky na zmenu priezviska maloletého zamieta.
3. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
4. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.04.2020 bol Okresnému súdu R. doručený návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým Z. a zmenu jeho priezviska. Dňa XX.XX.XXXX otec doručil tunajšiemu súdu návrh vo veci samej a to návrh na zníženie výživného.
2. V priebehu pojednávania, dňa XX.XX.XXXX, matka zobrala návrh v časti úpravy styku otca s maloletým Z. späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Zhodne účastníci konania uviedli, že súhlasia so späťvzatím návrhu v časti úpravy styku a zastavením konania. Rodičia začali komunikovať ohľadom stretávania a kontaktu otca so synom. Súd, z dôvodu späťvzatia návrhu, konanie v tejto časti zastavil. 3. Predmetom konania tak zostal návrh matky na zmenu priezviska maloletého a návrh otca na zníženie výživného. Návrh na zmenu priezviska podala matka z toho dôvodu, že uzatvorila manželstvo vo O. XXXX, zmenila priezvisko a syn sa má záujem volať tak, ako sa volá celá rodina. Dôvodom podania návrhu otca na zníženie výživného bola tá skutočnosť, že utrpel úraz, jeho zdravotný stav je vážny, neumožňuje mu zamestnať sa a mať vlastný príjem. Nepoberá žiadne dávky, je bez akéhokoľvek príjmu. Platí si celú zdravotnú starostlivosť vrátane zdravotných pomôcok a to z toho dôvodu, že si neplatil zdravotné poistenie. Finančne mu prispieva otec, sestra a priateľka. 4. Matka nesúhlasila so znížením výživné. Za čas, čo bolo upravené výživné, maloletý nastúpil do školy a výdavky sa zvýšili. Potrebuje nové oblečenie, pomôcky do školy, stravuje sa v školskej jedálni a chodí do školského klubu. Zdravotné problémy má súvislosti s alergiou. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a poberá iba rodičovský príspevok. Otec ničím dlhodobo maloletému neprispieva nad rámec bežného výživného. So zmenou priezviska dieťaťa otec nesúhlasil. Má záujem na obnovení vzťahu so synom, je to jeho jediné dieťa.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, správou od opatrovníka, výpisy z účtu z čl. 12 - 19, správa od mesta Skalica z čl. 27, správa od mesta Senica, pripojeným spisom OS R. XP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 6. Maloletý Z. pochádza z druhovského pomeru rodičov, matky G. B. a otca Z.Š. H.. Rozsudkom OS R. č.XP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80,00 Eur mesačne. Následne rozsudkom OS R. č.XP/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zvýšil výživné otca na mal. Z. zo sumy 80,00 Eur na sumu 90,00 Eur mesačne. Súd zároveň schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s dieťaťom. Matka dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s E. B.. Z manželstva pochádzajú dve deti a to R. B., X..XX.XX.XXXX a R. B., X..XX.XX.XXXX. Rodina sa dňa XX.XX.XXXX presťahovala zo R. do L. H. na adresu P. XXX/X, kde kúpili rodinný dom. Mal. Z. je žiakom 3. ročníka na ZŠ L. H.. Učí sa dobre, stravuje sa v školskej jedálni. Za stravu matka platí cca 27,00 € a poplatok za školský klub 7,00 Eur mesačne. Zdravotné problémy má v súvislosti s diagnostikovanou alergiou a tiež je pod dohľadom kardiológa, MUDr. S. na H.. Rodičia maloletého Z. žili v spoločnej domácnosti do roku XXXX. Ďalšie dva roky sa bez problémov realizoval styk otca s maloletým. Následne sa otec s maloletým nestýkal, neboli v žiadnom kontakte. Otec v súčasnom období platí výživné riadne vo výške 90,-€ mesačne, nemá nedoplatok na výživnom. Podaným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal o zníženie výživného na sumu 40,-€ mesačne a to z dôvodu, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX je práceneschopný, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ani nárok na poberanie nemocenskej dávky. O zníženie žiadal iba na dobu, pokým nebude zdravotne spôsobilý vykonávať prácu. Matka s návrhom nesúhlasila, pretože potreby maloletého vzrástli, je žiakom ZŠ, ona je na rodičovskom príspevku a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. V prípade, že by prišlo k zníženiu výživného by sa maloletý nemohol stravovať v školskej jedálni a nemohol by navštevovať školský klub.
7. Matka podala dňa XX.XX.XXXX na OS R. návrh na zmenu priezviska maloletého a to z dôvodu, že otec syna od C. XXXX nevidel. Maloletý oslovuje „otec“ jej manžela, ktorý sa o neho stará od H. XXXX. Maloletý nastúpil do školy a keďže má brata, chceli by mať rovnaké priezvisko. Otec s návrhom nesúhlasil. Má záujem si postupne vybudovať s maloletým vzťah, aký by mal mať otec a syn, je to jeho jediné dieťa. Prežil obdobie, kedy mal vážne finančné problémy a to malo dopad aj na jeho plnenie si povinností voči synovi a i samotnú realizáciu styku s dieťaťom.
8. Kolízny opatrovník nesúhlasil so zníženým vyživovacej povinnosti zo strany otca a súhlasil so zmenou priezviska maloletého.
9. Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica po vykonanom dokazovaní uviedol, že zmena priezviska neurčuje kompletnú rodinu a nevidí žiaden dôvod na to, aby bol maloletý konfrontovaný okrem neistoty pri styku s otcom aj tým, že sa bude meniť jeho formálna identita zmenou priezviska, na čo navyše neexistujú ani žiadne materiálne dôvody. V rámci vyváženia vzájomných vzťahov je evidentné, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je nedôvodný, keďže stav daný v súčasnosti je výsledkom jeho vlastného konania v neposlednom rade aj pasivity vo vzťahu k vlastným právam a ich ochrane v súvislosti s úrazom pri pracovnej činnosti a do určitej miery aj pasivity pri hľadaní tzv. domácej práce. Iba aktuálny stav otca podčiarknutý zdravotnými problémami je dôvodom na to, že v tomto konaní nežiada zvýšenie výživného zo strany otca, keďže je evidentné, že výživné bolo naposledy upravované vo veku 3 rokov mal. a jeho potreby enormne odvtedy narástli. Z uvedených dôvodov navrhol obidva návrhy zamietnuť a vo zvyšnej časti konanie zastaviť.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 29 ods. 1) CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
12. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. 13. Podľa § 35 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 14. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 15. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 40 ods.1 ZR, deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.16. 18. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromným zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. V zmysle ustálenej súdnej praxe podstatnou vecou, súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností je aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu, ak sa rodičia nedohodnú na zmene priezviska dieťaťa, prichádza do úvahy postup súdu podľa ustanovenia§ 35 a na návrh niektorého z rodičov súd rozhodne, či udelí súhlas za rodiča, ktorý s návrhom nesúhlasí, k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. 22. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv detí. V prípade, že sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí príslušnému správnemu orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone ich rodičovských práv a povinností. V zmysle zákonného ustanovenia súd dá súhlas k podaniu takejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh matky maloletého dieťaťa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Aj po prerušení spolužitia zostávajú zachované rodičovské práva oboch rodičov. Úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je, aby pôsobil na maloleté dieťa tak, aby boli rešpektované výchovné princípy a to aj s rešpektovaním práv otca. Súd mal ďalej za to, že matka maloletého dieťaťa v rámci konania neuviedla žiadne závažné, alebo výnimočné dôvody pre podanie návrhu. Súd pre úplnosť tiež uvádza, že hoci maloleté dieťa má X rokov, navštevuje X. ročník ZŠ, nerieši zmenené priezvisko svojej matky. Zároveň nie je v rozpore s jeho záujmom, ani mu nespôsobuje prekážku v jeho zdravom psychickom a fyzickom vývoji. Súd v konaní nezistil, že by maloleté dieťa malo problém so svojím priezviskom, s vlastnou identifikáciou, alebo zaradením sa, resp. že takáto zmena priezviska na priezvisko svojej matky by bola v jeho záujme. Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia v čase narodenia dieťaťa, je zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať celý život a na to, aby bolo zmenené, by museli byť preukázané veľmi závažné dôvody. Samotná skutočnosť, že rodičia dieťaťa sa rozišli, resp. že matka sa vydala a zmenila priezvisko nie jej dôvodom na to, aby bolo zmenené priezvisko maloletého dieťaťa na priezvisko matky. Maloletý sám nikdy neprišiel s návrhom, že by sa chcel volať ako matka. Prejavil súhlas až na otázku matky, či by sa nechcel volať inak. Matka má iba obavy, že môže mať v budúcnosti v škole problémy, keď sa jeho brat bude volať inak. Matka dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s E. B. a zmenila priezvisko. V podstate za necelé dva mesiace podala návrh na zmenu priezviska. Do tohto času mala matka a takmer 8 - ročný syn a maloletý syn R. B., X..XX.XX.XXXX odlišné priezviská s matkou a tento problém neriešili.
Priezvisko dieťaťa „ H.“ nie je hanlivé, urážlivé ani vulgárne a tak súd mal za to, že v záujme dieťaťa nie je zmena tohto priezviska. Je nepochybné, že otec mal dlhodobo problémy si riadne plniť povinnosti rodiča a maloletý má vytvorený vzťah k manželovi matky, avšak otec má záujem o syna, chce si obnoviť a vytvoriť vzťah so synom. Je si vedomý, že matka nedokáže po finančnej stránke zabezpečiť syna bez riadneho plnenia si povinností zo strany otca. Keďže súd nezistil žiadne závažné dôvody pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, súd návrh matky zamietol.
23. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, v čase predchádzajúceho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, súd ho zamietol a to rozsudkom OS R. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX. Otec bol nezamestnaný a z o odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa otec úmyselne vzdal príjmu tým, že ukončil predchádzajúci pracovný pomer a preukázateľne sa neuchádzal o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu s úradom, pretože odmietol ponúknuté zamestnanie. Nepoberal od úradu dávky ani príspevky v hmotnej núdzi, ani štátne sociálne dávky. Otec v čase predchádzajúceho rozhodovania nemal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať a dosahovať zárobok. Za neplnenie vyživovacej povinnosti bol otec od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo Y.. Otec utrpel úraz pri práci, avšak to, že nepoberá nemocenské dávky, žiadne sociálne dávky si spôsobil tým, že si neplatil poistenie. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom otec bol bez oficiálneho príjmu a vyššie popísaná zmena pomerov na strane otca neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
24. V časti zmeny úpravy styku súd konanie pre späťvzatie návrhu zastavil.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.