Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_6CoCsp-40-2021.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného spoločnosťou: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář, s. r. o., so sídlom Opletalova 1603/57, 110 00 Praha, IČO: 04 329 724, proti žalovanej: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. B. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie sumy 118,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Čadca č. k. 16Csp/12/2021-114 zo dňa 10. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Čadca č. k. 16Csp/12/2021-114 zo dňa 10. mája 2021 vo výroku II. potvrdzuje.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
III. Vo zvyšnej časti, t. j. výroku I. zostáva platobný rozkaz Okresného súdu Čadca č. k. 16Csp/12/2021-114 zo dňa 10. mája 2021 nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Sudkyňa Okresného súdu Čadca dňa 10. mája 2021 vydala platobný rozkaz č. k. 16Csp/12/2021-114, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 118,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118,13 Eur od 17.06.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde (výrok I.). Zároveň uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur (z titulu zaplatenia súdneho poplatku za podanie žaloby) a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 54,94 Eur (za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - 2-krát 16,60 Eur + 2- krát režijný paušál vo výške 10,87 Eur) na účet zástupcu žalobcu uvedený vo výroku platobného rozkazu.
2. Proti platobnému rozkazu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej sume 82,41 Eur. 3. Uviedol, že v podanej žalobe si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby, a to prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby a zaslanie predžalobnej výzvy. Tarifná hodnota za 1 úkon právnej služby je 27,47 Eur. Výška režijného paušálu predstavuje 10,87 Eur. Z uvedeného vyplýva, že celkovo mala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania tak, ako uviedol v požiadavke na zmenu napadnutého rozhodnutia.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) CSP], preskúmal platobný rozkaz okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.
6. Z hľadiska preskúmania prípustnosti podaného odvolania považoval krajský súd za relevantné znenie ustanovenia § 265 ods. 1 veta druhá, v zmysle ktorého výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol výrokom o trovách konania, oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať platobný rozkaz v danej časti vyplývalo z ustanovenia § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste odvolací súd podotýka, že v prípade rozhodovania platobným rozkazom je súd povinný rozhodnúť aj o výške trov konania (nielen o rozsahu nároku), čo však nediskvalifikuje uvedený výrok o trovách konania z možnosti jeho preskúmania odvolacím súdom. Opačný výklad by viedol k odlišnému postupu v porovnaní s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania inými typmi rozhodnutí, ktoré expresis verbis podliehajú odvolaciemu prieskumu. Takáto disproporcia zjavne nebola zámerom zákonodarcu a z hľadiska systematického výkladu možno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť len k záveru o prípustnosti odvolania proti napadnutému výroku obsiahnutému v platobnom rozkaze podľa spomínaného ustanovenia § 357 písm. m) CSP.
7. Odvolateľ v rámci vymedzenia úkonov právnej služby, za ktoré požadoval náhradu trov, poukázal na úkon spočívajúci v zaslaní predžalobnej výzvy, za ktorý mu nebola priznaná náhrada a ktorého právny základ tkvie v ustanovení § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V tomto smere nemožno spochybniť, že samotné zaslanie predžalobnej výzvy predstavuje úkon právnej služby, avšak jeho priznanie v rámci trov konania nepripúšťa právna úprava, konkrétne znenie ustanovenia § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nárok na úhradu nákladov v podobe predžalobnej výzvy treba považovať za právo regulované ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania. Dovtedy nejde o trovy konania, aj keď sú súvisiace náklady navonok úzko spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania alebo pokusy o mimosúdne riešenie sporu). Tieto výdavky treba, ako bolo uvedené, považovať za náklady v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
8. Z ust. § 156 CSP vyplýva, že konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Je teda zrejmé, že žalobca mohol v rámci trov žiadať náhradu len tých nákladov, ktoré vznikli v konaní. Ak si uplatnil niektoré výdavky v podobe predžalobnej výzvy, ktoré vznikli pred začatím konania, tieto mali charakter príslušenstva pohľadávky regulovaného znením ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade však žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval a pokiaľ na základe opravného prostriedku mienil dosiahnuť taký stav, že mu bude priznaná požadovaná náhrada nákladov za predžalobnú výzvu v rámci sumy náhrady trov konania, jeho právny názor nebol správny.
9. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie za správny, vychádzajúci z aktuálnej úpravy Civilného sporového poriadku. Na úkon právnej služby uplatnený žalobcom ako predžalobná výzva nebolo možné prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože nešlo o úkon, ktorý má na mysli znenie ustanovenia § 251 CSP.
10. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výroku I. zostal platobný rozkaz okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v štádiu odvolacieho konania
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018).
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).