Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XXX, zastúpená JUDr. Lenkou Špiriakovou, PhD., advokátkou, so sídlom N., J. P. XX, proti odporcovi: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., T. G. P. XXXX/XX, korešpondenčná adresa: X., Q. XXX/XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, Žilina, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -289 zo dňa 24.2.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že odporca S. X. je otcom mal. P. I., zároveň dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o dieťa starať a spravovať jeho majetok. Ohľadom úpravy výživného zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu mal. P. za obdobie od 6.9.2017 do 29.2.2020 výživné sumou 120,- eur mesačne a od 1.3.2020 výživné sumou 70,- eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 6.9.2017 do 24.2.2021 vo výške 3.170,- eur a otcovi určil povinnosť tento zaplatiť do 31.12. 2021 k rukám matky. Vo zvyšnej časti súd návrh na určenie výživného zamietol. Styk otca s maloletým P. neupravil. O trovách štátu rozhodol tak, že Slovenská republika má voči S. X. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k účastníkom konania rozhodol, že žiaden nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 36, § 62, § 75, § 84, § 94, keď konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku č. 13/2020 z odboru genetika mal jednoznačne preukázané, že S. X. je biologickým otcom mal. P. I.. Súd následne maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke, ktorá sa o dieťa od narodenia riadnym spôsobom starala. Pri výške výživného do úvahy bral odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Trovy konania štátu predstavujú náklady spojené so znaleckým dokazovaním. O týchto rozhodol súd podľa a o trovách účastníkov rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie S. X., ktorý uviedol, že akceptuje skutočnosť, že je biologickým otcom maloletého P., ako aj to, že dieťa bolo zverené matke. Odvolal sa voči stanovenej výške výživného, keď uviedol, že za obdobie od 6.9.2017 do 29.2.2020 by mal prispievať výživné sumou 120,- eur. Jeho zárobok bol v tej dobe na hranici prežitia, takúto sumu nevládal platiť, nakoľko má vyživovaciu povinnosť aj voči svojím dvom deťom a bývalej manželke plus spätné

výživné. Pokiaľ by si súd preštudoval pozorne všetky podklady, nemôže byť určená taká suma na tak malé dieťa a rodičovi v tak ťaživej finančnej situácii. Ďalej uviedol, že jeho rodičia posielali stanovené výživné, preto chce vedieť, z čoho je vypočítaný nedoplatok 3.170,- eur. Uviedol, že sa odvoláva voči celému rozhodnutiu, teda aj voči výživnému vo výške 70,- eur vzhľadom na jeho finančnú situáciu, nakoľko pandémia zasiahla všetky životné sféry a v tejto ťažkej dobe je priam nemožné nájsť si prácu. Vzhľadom na jeho kritickú životnú situáciu namietal aj výrok o náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Následne svoje odvolanie doplnil, pričom uviedol, že smeruje proti výške výživného, pričom poukazoval na jednotlivé platby, ktoré ako výživné zasielal matke maloletého dieťaťa on, prípadne uviedol, že výživné platili aj jeho rodičia, avšak doklad o tom žiadal, aby predložila navrhovateľka. Súd tak podľa neho nevzal do úvahy plnené výživné. Čo sa týka výživného určené od 1.3.2020 sumou 70,- eur mesačne, toto považuje za vysoké z dôvodu, že už má voči dcére S., nar. XX.X.XXXX, určené výživné sumou 50,- eur mesačne, ako aj voči synovi X., nar. XX.XX.XXXX, výživné sumou 80,- eur mesačne. Opakovane je evidovaný úradom práce a hľadá si zamestnanie. Je na hranici chudoby, odkázaný na svojich rodičov a výživné, ktoré mu určil súd je likvidačné a doslova kriminalizujúce. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zástupcu, ako aj opatrovník maloletého dieťaťa. Tento navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, a to v časti skutkovej aj právnej. Uviedla, že otec dieťaťa sa od počiatku vyhýbal súdnemu konaniu, alibisticky toto predlžoval, hoci si bol vedomý svojho otcovstva. Mimosúdne sa odmietal dohodnúť, pričom uvedené postoje a správanie otca sťažili skutkovú aj procesnú situáciu matky, čo do rozsahu určovania výšky výživného na maloletého, nakoľko otcovi sa pomery počas doby trvania konania rôznym spôsobom menili, čo nakoniec malo vplyv aj na výšku výživného. Náklady na výživu maloletého sú v takej výške, ako ich matka vyčíslila na poslednom pojednávaní, a to 360,- eur mesačne. Matka navyše sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje mu bývanie. Čo sa týka jednotlivých platieb, matka tieto nespochybnila a všetky prijaté, ktoré žiadal započítať otec na výživné, boli uznané a ustálené na pojednávaní dňa 24.2.2021. Ak otec dieťaťa tvrdí, že vykonal platby výživného nad tento rámec, je na ňom, aby tieto skutočnosti preukázal, pretože matka maloletého dieťaťa o tomto vedomosť nemá. Čo sa týka výšky výživného, otec dieťaťa mal vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, resp. neskôr mu vznikla vyživovacia povinnosť aj voči mal. S. a tieto skutočnosti musí reflektovať aj pri svojom spôsobe života a nesmie ostať odkázaný, ako sám uvádza na sociálny systém a život na hranici biedy. Aktívne sa má pričiniť o zvýšenie svojej životnej úrovne a platobnej schopnosti, pretože výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Pri výživnom súd bral do úvahy skutočnosť, že otec pôvodne pracoval v Rakúsku, pričom sa súd nezaoberal tým, či sa nezbavil svojho výhodnejšieho zamestnania práve preto, aby účelovo ponížil svoje príjmy. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu ukončil pracovný pomer v spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o. Tvrdenie otca o tom, že je zasiahnutý pandémiou koronavírus v generálnom rozsahu, nepostačuje, je to len jeho ničím nepreukázané tvrdenie, ako aj jeho tvrdenie o finančnej podpore a závislosti od jeho rodičov. Z tohto dôvodu žiadala, aby rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil a priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahom odvolania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

6. K jednotlivým výrokom rozsudku, ktorých správnosť odporca najmä spochybňuje, odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu vyplýva zo zákona a vznikla dňom narodenia dieťaťa. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či v uvedenom období je schopný otec prispievať na výživné a v akom rozsahu. Počas jeho práce v Rakúsku, ale aj neskôr pri poberaní dávky

v nezamestnanosti je zrejmé, že dosahoval čistý mesačný príjem minimálne 1.000,- eur. Za uvedené obdobie potom súd dospel k záveru, že výživné v sume 120,- eur na mal. P. je primerané. Neskôr otec pracoval v spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o., kde zarobil v mesiaci október 2019 1.450,- eur. U tohto zamestnávateľa otec pracoval do 29.2.2020. Týmto obdobím potom súd ohraničil výživné na mal. P. sumou 120,- eur, následne od 1.3.2020 stanovil výšku výživného sumou 70,- eur mesačne (pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otec dieťaťa od 1.3.2020 bol nezamestnaný). Od 11.8.2020 do 13.11.2020 pracoval v spoločnosti EUROPROGRES, s.r.o., kde bol jeho príjem za mesiace august až október v rozmedzí od 586,- do 1.269,44 eur. Súd tiež zobral do úvahy, že od marca 2020 začala matka maloletého po rodičovskej dovolenke opäť pracovať, pričom jej príjem sa postupne zvyšoval. S takýmito závermi súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a tiež má za to, že otec maloletého P. v uvedených obdobiach bol schopný zabezpečovať pre syna výživné vo výške stanovenej súdom prvého stupňa. Pokiaľ namietal nesprávne započítanie poukázaného výživného, súd prvej inštancie zohľadnil všetky predložené doklady, ktoré takúto skutočnosť preukazovali a zohľadnil za celé obdobie zaplatené výživné za rok 2018 sumou 100,- eur, za rok 2019 sumou 700,- eur, za rok 2020 sumou 470,- eur. Z celkovej sumy výživného, ktoré mal otec dieťaťa zaplatiť do rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. do 24.2.2020, predstavovalo sumu 4.440,- eur. Po odpočítaní plneného výživného vo výške 1.270,- eur, tak ostala suma nesplateného výživného vo výške 3.170,- eur. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní tvrdil, že na výživné bola poskytnutá vyššia suma, takéto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Čo sa týka rozhodovania o trovách konania, aj tu postupoval súd prvej inštancie správne, keď vo vzťahu k účastníkom aplikoval ust. a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ohľadom trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, pričom náklady boli hradené zo štátnych prostriedkov, rozhodol súd podľa a Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Konštatoval pritom, že k znaleckému dokazovaniu došlo na návrh označeného otca dieťaťa a trovy vznikli jeho zavinením, keďže neuznal otcovstvo dobrovoľne pred orgánom matriky či súdom a iba z dôvodu jeho neistoty bolo vykonané znalecké dokazovanie, keď matka dieťaťa od počiatku tvrdila, že otcom dieťaťa môže byť len on. Štát, ktorý preddavkoval trovy dôkazu, mal v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne s poukazom aj na ust. . Pretože vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).