Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-62-2020.pdf
PDF · 108.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Z.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX K., právne zast. JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 160,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 125,89 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 56,54 % s tým, že výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160,84 eur a úhrady poštovného v sume 1,85 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu podľa § 4 ods. l a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“). Žalovaný, ktorý je s poukazom na ustanovenie § 3 písm. a), § 6 ods. 1 a § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne, nezaplatil žalobcovi úhrady za kontrolované obdobie 1.1.2018 - 31.7.2020. Žalovaný bol písomnou výzvou zo dňa 29.7.2020 vyzvaný na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. zaplatiť žalovanému aj pokutu v sume 17,00 eur. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 160,84 eur, ktorá pozostáva zo sumy 143,84 eur (t. j. žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie 31 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.1.2018 - 31.7.2020 s tým, že výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z.), z pokuty 17,00 eur a sumy 1,85 eur, predstavujúcej zaplatené poštovné. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu prehľad predpisov a platieb ako aj výzvu na zaplatenie nedoplatku s doručenkou a potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 5C/62/2020-16 zo dňa 11.12.2020, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor,
v dôvodoch ktorého uviedol, že platobný rozkaz považuje za nedôvodný, predovšetkým z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti podaného návrhu. Poukázal na to, že žalobca podaný návrh odôvodňuje tým, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 1.1.2018 - 31.7.2020, avšak ako dôkaz predložil prehľad predpisov a platieb, ktorý sa týka obdobia od 1.6.2014 - 31.7.2020. Z prehľadu predpisov a platieb zároveň nevyplýva, na aké konkrétne predpisy boli jednotlivé platby započítavané. Uvedené tak spôsobuje zmätočnosť návrhu. Z dôvodu procesnej istoty vzniesol námietku premlčania. Zároveň poukázal na to, že je sporné aj to, z akého dôvodu bola výzva na zaplatenie zasielaná na adresu U.a XX, XXX XX K. R., ak bol prehľad predpisov a platieb vystavený na adresu K. XX. V ďalšej časti odporu žalovaný poukázal na protiústavnosť § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Tvrdí, že toto ustanovenie zákona obsahuje v sebe diskrimináciu na základe majetku, ktorá je v materiálnom právnom štáte neprípustná. Platiteľom úhrady nie je osoba, ktorá skutočne využíva služby Rozhlasu a televízie Slovenska, ale akýkoľvek subjekt, ktorý je evidovaný v evidencii odberateľov elektriny. Inak povedané, bez ohľadu na skutočnosť, či daný subjekt vôbec vlastní televízny alebo rádiový prijímač, už len tým, že je evidovaný v evidencii odberateľov elektriny, stáva sa z neho platiteľ úhrady. Uvedené je pritom aj prípad žalovaného, ktorý služby Rozhlasu a televízie nevyužíva a napriek tomu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia považovaný za platiteľa úhrady. Navyše uvedená úhrada za služby verejnosti nie je súčasťou daňovej sústavy, nepodlieha žiadnym spôsobom správe daní, a preto na ňu ani nemožno vzťahovať verejnoprávny charakter platieb daní, ktoré nie sú podmienené reálnym plnením. Naopak, povahou sa približuje poplatkovým povinnostiam, kde však zákonodarcu zaväzuje zásada primeranosti a efektivity poplatkov a zákaz ich arbitrárneho stanovenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd prerušil konanie a v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, resp. v prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Zároveň navrhol, aby bol platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie a súd žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd uznesením sp. zn. 5C/26/2020-26 zo dňa 3.2.2021 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11.12.2020, sp. zn. 5C/62/2020-16.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že má za to, že petit vymedzený v čl. III žaloby je nad všetky pochybnosti jasný a zrozumiteľný, uvádza presnú sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Tvrdí, že žalobca v žalobe opísal všetky rozhodujúce skutočnosti a pripojil k nej dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho nároku. Pre vylúčenie pochybností upresnil, že žalovaným obdobím je obdobie od januára 2018 po júl 2020. K námietke premlčania poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co/579/87 zo dňa 4.2.1988, v zmysle ktorého ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce platiť, uhradí sa na dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť aj premlčaný. Vzhľadom na to, že žalovaný pri platbe neuviedol, za ktoré konkrétne obdobie platí úhradu, bola mu táto platba započítaná na predpisy najskôr splatné. K námietke žalovaného týkajúcej sa protiústavnosti a diskriminácie žalobcu poukázal na § 3 ods. a) zákona. Záverom dodal, že žalobca adresu U. XX, K. R. eviduje vo svojej evidencii ako adresu trvalého pobytu žalovaného a preto všetky písomnosti, a teda aj výzva na zaplatenie bola zaslaná na predmetnú adresu.
5. Žalovaný v duplike v podstate zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25.12.2020. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nešpecifikuje, na aké konkrétne predpisy z ktorých dní, týkajúcich sa akej konkrétnej sumy bola táto platba započítaná. Uvedené tak spôsobuje neurčitosť podaného návrhu, v dôsledku čoho nie je zrejmé, aká je skutočná výška dlhu žalovaného voči žalobcovi a z akých neuhradených splátok tento dlh pozostáva. Opakovane poukázal na možnú protiústavnosť daného ustanovenia zákona, a to predovšetkým z dôvodu, že obsahuje diskrimináciu na základe majetku. Platiteľom úhrady v tomto prípade nie je osoba, ktorá skutočne využíva služby rozhlasu a televízie Slovenska, ale ktorýkoľvek subjekt, ktorý je evidovaný v evidencii odberateľov elektriny. Zotrval na návrhu na prerušenie konania a postup v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 1.10.2021. Na pojednávanie sa dostavil len právny zástupca žalovaného, nedostavil sa žalobca a žalovaný, obaja žiadali ospravedlniť ich neúčasť na pojednávaní. Súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že vykoná pojednávanie v ich neprítomnosti.
7. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení na pojednávaní v podstate zopakoval skutočnosti a námietky uvádzané v jeho doterajších písomných podaniach. Opätovne poukázal a to, že z prehľadu predpisov a platieb nevyplýva, na aké konkrétne predpisy boli jednotlivé platby žalovaného započítavané, najmä pokiaľ ide o platbu zo dňa 29.11.2018, žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, na ktoré predpisy bola započítaná. Taktiež zotrval na námietke protiústavnosti zákona a v tomto smere v celom rozsahu odkázal na svoje písomné podania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli a zistil tento skutkový a právny stav veci:
9. Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia úhrad za služby verejnosti (ďalej aj „koncesionárske poplatky“) za kontrolované obdobie od 1.1.2018 - 31.7.2020. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.7.2020 plynie, že žalobca listom zo dňa 29.7.2020 vyzval žalovaného za zaplatenie nedoplatku vo výške 145,69 eur, ktorý eviduje za kontrolované obdobie od 1.6.2014 (ku dňu 31.07.2020). K výzve na zaplatenie nedoplatku je pripojený aj prehľadu predpisov a platieb za kontrolované obdobie od 1.6.2014, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v tomto období (t.j. od 1.4.2014) realizoval úhrady za služby verejnosti v mesiaci 7/2014 vo výške 9,28 eur, v mesiaci 8/2014 vo výške 4,64 eur, v mesiacoch 12/2014 až 4/2015 (vrátane) po 4,64 eur, v mesiaci 5/2015 vo výške 9,28 eur, v mesiacoch 06/2015 - 8/2015 (vrátane) po 4,64 eur, v mesiacoch 10/2015 - 01/2016 po 4,64 eur a v mesiaci 11/2018 sumu 155,59 eur. Od mesiaca december 2018 žalovaný nezaplatil žiadnu ďalšiu úhradu koncesionárskych poplatkov.
10. Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 29.7.2020 bola žalovanému doručená dňa 4.8.2020, žalovaný žalobcom požadovaný nedoplatok neuhradil, preto sa žalobca, teraz prejednávanou žalobou, domáha voči žalovanému zaplatenia koncesionárskych poplatkov za obdobie od 01.01.2018 do 31.07.2020 vo výške 143,84 eur, zároveň si uplatňuje aj pokutu 17,- eur podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. a zaplatenie poštovného v sume 1,85 eur.
11. Podľa § 3 písm. a) zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
16. Podľa § 10 ods. 2 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
17. Podľa § 10 ods. 3 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
18. Podľa § 10 ods. 5 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je sčasti dôvodný.
20. Žalobca je subjektom oprávneným, ale aj povinným, vyberať poplatky za služby verejnosti tzv. „koncesionárske poplatky“ v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z., čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní. Žalovaný je platiteľom úhrady, t. j. koncesionárskych poplatkov vo výške 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, keďže táto povinnosť mu vznikla v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. okamihom zaevidovania dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny. Túto povinnosť si žalovaný v období od 1.6.2014 do 31.7.2020 neplnil pravidelne. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.07.2020 (za kontrolované obdobie od 1.6.2014). Keďže žalovaný nezaplatil žalobcom požadované úhrady, podal žalobca žalobu, v ktorom sa domáha zaplatenia úhrad za služby verejnosti, avšak nárok si uplatnil už len za kontrolované obdobie od 1.1.2018 - 31.7.2020 vo výške 143,87 eur (t. j. 31 neuhradených mesačných predpisov), pokuty vo výške 17,- eur a poštovného vo výške 1,85 eur.
21. V konaní nebolo sporným (a vyplýva to aj z výpisu označeného ako Sumár predpisov a platieb) to, že žalovaný uhradil žalobcovi na koncesionárske poplatky dňa 29.11.2018 sumu 155,59 eur. Žalobca ohľadom tejto platby (v jeho následných vyjadreniach vo veci) konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaný pri platbe 155,59 eur neuviedol, za aké konkrétne obdobie platí úhradu, bola mu táto platba započítaná na predpisy najskôr splatné, pričom poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co/579/87 zo dňa 4.2.1988.
22. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v súvislosti s peňažným plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je potrebné identifikovať, či v čase plnenia dlžník mal voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje peňažná suma na zaplatenie istiny príslušenstva pohľadávky. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť dlh, na ktorý sa má plnenie započítať, ako aj to, či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú časť príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa jeho platba na uspokojenie jeho viacerých samostatných splatných pohľadávok veriteľa v súlade so zásadou priority a pri rovnosti relevantných kritérií podľa zásady proporcionality. To znamená, že ak má tomu istému veriteľovi splniť dlžník niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov, je vyrovnaný ten dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť, inak sa plnením uhradí dlh najskôr splatný, aj keby už mal byť premlčaný.
23. V danom prípade z obsahu listiny zo dňa 29.7.2020 je zrejmé, že ide o výzvu žalobcu adresovanú žalovanému, na základe ktorej mu žalobca oznamuje nedoplatok na úhrade za služby verejnosti, za ktoré mu v zmysle § 340/2012 Z. z. vzniká povinnosť platiť úhradu a nedoplatok, ktorý eviduje vyberateľ úhrady za kontrolované obdobie od 1.6.2014 ku dňu 30.07.2020. Z pripojeného sumáru predpisov a platieb je zrejmé, že žalobca v čase zaslania tejto výzvy už evidoval platbu žalovaného, ktorá bola realizovaná dňa 29.11.2018 vo výške 155,59 eur. Keďže žalovaný neoznačil, na ktorý dlh sa má jeho plnenie započítať, bol žalobca oprávnený započítať si uvedenú platbu na predpisy skôr splatné. V prejednávanej veci žalobca síce konštatoval, že platbu žalovaného v sume 155,59 eur započítal uvedeným spôsobom, teda na predpisy najskôr splatne, avšak konkrétne mesačné úhrady, na ktoré mala byť uvedená platba započítaná, presne nešpecifikoval. Podľa názoru súdu, ak (vychádzajúc z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 29.7.2020) žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za kontrolované obdobie od 1.6.2014, mohol si započítať platbu žalovaného v sume 155,59 eur na úhradu skôr splatných platieb, avšak len v rámci tohto kontrolovaného obdobia t. j. od 1.6.2014 do 30.7.2020, nie aj na platby staršie, t. j. pred dňom 1.6.2014.
24. V žalobcom kontrolovanom období (uvedenom vo výzve na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.7.2020
- č. l. 3 spisu) teda od 1.6.2014 do 30.7.2020, prijal žalobca od žalovaného platby, ktoré, s poukazom na vyššie uvedené úvahy, je možné započítať nasledovne:
platba v mesiaci 07/2014 v sume 9,28 eur (možné započítať na predpis 06/2014 a 07/2014), platba v mesiaci 08/2014 v sume 4,64 eur, platby v mesiacoch 12/2014 až 04/2015 (vrátane) v sumách á 4,64 eur, platba v mesiaci 05/2015 v sume 9,28 eur (možné započítať na predpis 05/2015 a 09/2015), platby v mesiacoch 06/2015 až 08/2015 (vrátane) v sumách á 4,64 eur, platby v mesiacoch 10/2015 až 01/2016 (vrátane) v sumách á 4,64 eur.
25. V mesiaci 11/2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 155,59 eur, ktorá predstavuje 33 predpisov platieb á 4,64 eur + 2,47 eur. Keďže žalovaný pri úhrade platby neurčil, na ktorý dlh sa má plnenie započítať a žalobca uviedol, že žalovaným poskytnuté úhrady započítal na úhrady najskôr splatné, je podľa názoru súdu možné ich započítať na úhrady najskôr splatné, avšak len v rámci kontrolovaného obdobia (od 1.6.2014), teda nasledovne: 1 - 3 platba na predpis platieb v mesiacoch 09/2014 až 11/2014 (vrátane), 4 - 33 platba na predpis platieb v mesiacoch 02/2016 až 07/2018 (vrátane); sumu 2,47 eur na predpis platby na mesiac 08/2018. Teda po takomto priradení úhrad platieb je ostatne plne uhradenou platbou úhrada za mesiac júl 2018 a zvyšok sumy, t. j. 2,47 eur je možné priradiť k predpisu za mesiac august 2018.
26. Na základe vyššie uvedeného ostávajú žalovaným neuhradené predpísané platby za mesiac august 2018 vo výške 2,17 eur a nasledne za mesiace september 2018 až júl 2020, t. j. 23 predpísaných zameškaných platieb á 4,64 eur vo výške 106,72 eur (23 x 4,64 eur), celkom teda 108,89 eur (2,17 + 106,72). V uvedenom rozsahu súd nároku žalobcu na zaplatenie úhrad za služby verejnosti v zmysle § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z. z. vyhovel. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému aj nárok na zaplatenie pokuty v sume 17,- eur, nakoľko omeškanie so zaplatením úhrady je zo zákona spojené so vznikom povinnosti zaplatiť pokutu v zákonom stanovenej výške 17,- eur (§ 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z. z.). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky tvoria poštové náklady 1,85 eur, ktoré boli súdu preukázané, a preto ich tiež žalobcovi priznal.
27. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Voči uplatnenému nároku vzniesol žalovaný námietku premlčania, preto sa súd musel zaoberať touto námietkou a po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.
29. Podľa § 100 ods. 1 a § 101 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná, a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. V prejednávanom spore si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti za 31 neuhradených predpisov úhrad v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. počnúc od 1.1.2018. Vychádzajúc z 3 ročnej premlčacej lehoty a zo skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 2.12.2020, teda v rámci plynutia premlčacej lehoty stanovenej v § 100 CSP, vyhodnotil súd žalovaným vznesenú námietku premlčania ako bezdôvodnú.
31. Žalovaný vo svojich podaniach podal návrh na prerušenie konania a na postup v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhol súdu podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, a na tomto návrhu zotrval jeho právny zástupca aj na pojednávaní dňa 1.10.2021. V návrhu poukázal na možnú protiústavnosť ustanovenia § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti a to predovšetkým z dôvodu, že obsahuje diskrimináciu na základe majetku, keďže platiteľom úhrady nie je osoba, ktorá skutočne využíva služby RTVS, ale ktorýkoľvek subjekt, ktorý je evidovaný v evidencii odberateľov elektriny. V tejto súvislosti taktiež konštatoval, že uvedená úhrada za služby verejnosti nie je súčasťou daňovej sústavy, nepodlieha žiadnym spôsobom správe daní, a preto na ňu ani nemožno vzťahovať verejnoprávny charakter platieb daní, ktoré nie sú podmienené reálnym plnením; naopak,
povahou sa približuje poplatkovým povinnostiam, kde však zákonodarcu zaväzuje zásada primeranosti a efektivity poplatkov a zákaz ich arbitrárneho stanovenia.
32. Návrh na konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky môžu podať len oprávnené osoby taxatívnym spôsobom vymenované v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) a rovnako aj v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Je to najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a všeobecný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.
33. Právna úprava v CSP rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitné prípady obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP.
34. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP je súd povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V tomto prípade súd podá návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR a až skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť.
35. Podľa § 162 ods. 5 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
36. V danom prípade sú nedospel k záveru, že by všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka tejto veci (§ 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti), bol v rozpore s Ústavou SR, preto nepredložil návrh na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR. V zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Rozhlas a televízia Slovenska vyberá úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na základe zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na uvedené neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
37. Rovnako neobstojí námietka žalovaného, že nevyužíva služby Rozhlasu a televízie Slovenska a napriek tomu je považovaný za platiteľa úhrady, pretože zákonodarca jednoznačne v § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. neviaže povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti na vlastníctvo resp. prenájom či už televízneho alebo rozhlasového prijímača a taktiež ani na to, či niekto sleduje rozhlasové resp. televízne vysielanie, ale povinnosť platiť úhradu viaže na to, že fyzická osoba je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov domácnosti.
38. Súd preto postupom podľa § 162 ods. 5 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku a návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160,84 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 125,89 eur, v prevyšujúcej časti (34,95 eur) žalobu zamietol. Keďže žalobca mal v spore úspech len čiastočný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,54 % (t.j. 78,27 % úspech žalobcu
- 21,73 % úspech žalovaného).
42. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).