Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sa-4-2021.pdf
PDF · 134.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.XX.XXXX., bytom W. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. P. H., advokát so sídlom B. XX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: Z.S. Q., odbor Z. H. so sídlom U. X., XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-Z zo dňa 24.02.2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Z.-Q.-Z zo dňa 24.02.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Z. úradu Q., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov č. Z.-Q.-ZXXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 01.12.2020, ktorým bol obvinený H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, Q., uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. I zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku krádežou na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2019 v čase o XX.XX hod. z predajne T. na ul. H. H. v Q., odcudzil mobilný telefón zn. U. nova, R. farby, O. :XX l XXXXXXXXXXXX, ktorý bol voľne položený v prepravke s jablkami, čím svojim konaním spôsobil majiteľke mobilného telefónu J. T., bytom Q., H. XXXXXX, podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 122,-€. Za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60,-eur a povinnosť zaplatiť trovy konania 16 Eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
3. Žalobca poukázal na odôvodnenie odvolania, kde namietal, že žiadny mobilný telefón zn. U. nova, šedej farby poškodenej neodcudzil. Kamerový záznam, ktorý mal žalobcu usvedčovať zo spáchania priestupku podľa jeho názoru jednoznačne nepotvrdzuje jeho identitu a teda skutočnosť, že telefón odcudzil žalobca. Podľa žalobcu z kamerového záznamu vyplýva, že tento je urobený za denného svetla, pričom v predmetnom období mesiaca november 2019 v čase o XX.XX hod. už bola tma. Ako tiež žalobca uviedol na okresnom úrade, dňa 11.11.2019 okolo XX.XX hod. sa síce nachádzal v predajni T. v Q., avšak mal nákup, rožky, pivo a konzervu, zatiaľ čo osoba na kamerovom zázname nemá nákup, nejde cez pokladňu a ide zadným vchodom. Navyše kamerový záznam nie je podľa jeho názoru dostatočne
jasný a viditeľný. Ďalej poukázal na svoju argumentáciu, že vlastnil v rozhodnom čase tri mobilné telefóny a pri prvom zázname o podaní vysvetlenia neuviedol skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že spáchal predmetný priestupok. Záznam spísaný dňa 26.11.2019 na OO PZ v Q. označil žalobca za nezákonný, nakoľko ho podpisoval pod nátlakom, nemal okuliare, žiadal policajtov, aby mu obsah záznamu prečítali, čo oni odmietli. Záznam nakoniec žalobca podpísal, lebo predpokladal, že jeho obsah bude totožný s predchádzajúcim záznamom zo dňa 11.11.2019. Poukázal tiež na to, že konfrontácia s poškodenou dňa 11.06.2020 sa neuskutočnila pre neúčasť poškodenej. Žalobca rozporoval skutočnosť, že odvolací orgán pri svojom rozhodovaní zohľadnil výpoveď z 26.11.2019, kde sa žalobca priznal.
5. Žalobca s ohľadom na uvedené, mal za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne keď napriek pochybnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré mali viesť k záveru v prospech žalobcu ako obvineného, tak správny orgán rozhodol v neprospech obvineného, teda uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku. Žalovaný sa podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu, ktoré sa týkali rozporov vo výpovediach, obsahu samotného kamerového záznamu ako aj okolností, za akých bol vykonaný výsluch žalobcu na OO PZ v Q. dňa 11.11.2019 a 26.11.2019, na ktoré poukazoval žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Z. úradu Q., odbor R. R. J., oddelenie priestupkov zo dňa 01.12.2020, č.sp. Z.-Q.-Z
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán žalobcovi v plnej miere preukázal subjektívnu stránku protiprávneho konania, a to úmyselné zavinenie ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalobca sa ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, pred orgánom polície počas objasňovania priestupkovej veci priznal v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 26. 11. 2019, pričom uviedol, že telefón odcudzil úmyselne, avšak celý deň pil alkohol a nepamätal si z uvedeného dňa nič a ani to, kde následne uvedený telefón odložil. Žalovaný vzhľadom na celý priebeh objasňovania ako aj prejednávania skutku mal za to, že žalobca si predmetný mobilný telefón skutočne prisvojil tak, ako to uviedla poškodená a ako tomu nasvedčuje aj kamerový záznam. K opoznaniu žalobcu ako páchateľa, počas prejednávania priestupku dňa 12.11.2020 poškodená uviedla, že mala prístup ku kamerovým záznamom, pozrela si ich a na zázname bolo vidieť, ako si telefón nechala položený a následne tam prišiel pán, ktorého poznala z videnia, pretože predtým v obchode pracoval. Uviedla, že to bol pán, ktorý bol v pojednávacej miestnosti. Podľa názoru žalovaného, nie je rozhodujúce, či v čase spáchania skutku bola vonku tma, resp. svetlo, nakoľko skutok sa stal v predajni T., kde bolo umelé osvetlenie viditeľné aj na kamerovom zázname. Žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril ku skutočnosti, ktoré uviedla poškodená, že žalobca v predajni pracoval, a preto ho poškodená podľa kamerového záznamu opoznala a taktiež ho opoznala počas prejednávania priestupku dňa 12. 11. 2020. Žalovaný uviedol že nie je v jeho kompetencii skúmať postupy orgánov ktoré skutok objasňovali a ani nemá reálnu možnosť zistiť, či skutočnosti uvádzané žalobcom sa skutočne stali tak, ako to uviedol. Počas prejednávania skutku poškodená priamo uviedla, že žalobcu poznala z videnia, nakoľko v predajni T. on asi mesiac pracoval. Žalobcu opoznala poškodená jednak na kamerovom zázname, nakoľko pracovali istú dobu v tej istej predajni a jednak žalobcu opoznala počas prejednávania priestupku na ústnom pojednávaní dňa 12.11.2020, čo je dôkaz, ktorý nenamietal žalobca a ani jeho právny zástupca počas celého priestupkového konania, a teda nebol žiadnym spôsobom spochybnený. K tomu, že prvostupňový správny orgán prihliadal aj na výsluchy, ktoré počas objasňovania priestupku vykonali príslušníci OO PZ Q. sa žalovaný už vyššie vyjadril. Žalovaný ďalej uviedol, že k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. Z. zo dňa 15. 06.2020 došlo rozhodnutím žalovaného č. Z.-Q.- XXPl-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08. 09. 2020, nakoľko odvolací orgán mal dôvodné pochybnosti o tom, či bol naplnený úmysel ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalovaný záverom vyjadrenia vyslovil názor, že všetky zákonné náležitosti žalobou napadnutého rozhodnutia boli v plnej miere dodržané.
7. V podanej replike žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, a to že: - neodcudzil mobilný telefón zn. U. nova , R. farby IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, - kamerový záznam nepreukazuje jeho identitu, - kamerový záznam bol urobený za denného svetla, pričom v čase spáchania priestupku dňa 11.11.2019 o 17:00 bola už tma, - v rozhodnom čase bol v predajni, avšak mal nákup pozostávajúci z rožkov, piva a konzervy, - kamerový záznam je nezreteľný, - v danom čase vlastnil tri mobilné telefóny a preto nie je logické, prečo by bral telefón inej osobe, - záznam z 26.11.2019 označil za nezákonný a vyhotovený pod nátlakom. Žalobca mal za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne keď napriek pochybnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré mali viesť
k záveru v prospech žalobcu ako obvineného, tak správny orgán rozhodol v neprospech obvineného, teda uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku. Žalovaný sa podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nevyrovnal najmä s návrhmi a námietkami žalobcu, ktoré sa týkali rozporov vo výpovediach, obsahu samotného kamerového záznamu ako aj okolností, za akých bol vykonaný výsluch žalobcu na OO PZ v Q. dňa 11.11.2019 a 26.11.2019. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
9. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ich vyjadreniami na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov.
10. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na žalobe a dôvodoch v nej uvedených, zároveň sa pridržiaval i repliky podanej k vyjadreniu žalovaného. Žalobca trval na skutočnosti, že mobilný telefón neodcudzil, mal vypité, a že v deň odcudzenia mohli príslušníci policajného zboru vykonať u neho domovú prehliadku, ak by počkali na zámočníka (klúčovú službu), nakoľko si zabuchol byt. Policajti nečakali na kľúčovú službu. Žalobca poukázal na to, že v prvom zázname sa k skutku nepriznal, pričom pri druhom zázname zo dňa 26.11.2019 mal rovnako vypité. Žalobca popísal priebeh svojho pobytu v predajni T.. Žiadal zrušiť rozhodnutie ako nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdené.
11. Žalovaný na pojednávaní zotrval na vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal odôvodnenie rozhodnutia, na ktorom v celom rozsahu zotrval. Vo vzťahu k tvrdeniu o možnosti domovej prehliadky, túto označil ako neprimeraný postup zo strany polície vzhľadom k spáchanému skutku. Žalobu žiadal zamietnuť.
12 Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
13. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:
16. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 11.11.2019 vyplýva, že poškodená J. T. podala oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., kde uviedla, že dňa 11.11.2019 približne o XX:XX neznámy páchateľ odcudzil mobilný telefón zn. U. nova, R. farby, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý si zabudla vziať z priestoru, kde sa nachádzala zelenina v predajni T., na ul. H. H. XXX. Mobil si tam odložila v čase medzi 16:30-17:00. Následne odišla z priestoru o 17:00. Po návrate o 17:10 tam už mobilný telefón nebol. Následne šla za pracovníčkou SBS a prehliadla kamerový záznam, kde približne o 17:06 videla neznámeho muža ako vzal telefón. Uvedený muž jej bol povedomý a mala podozrenie, že ide o bývalého zamestnanca predajne H. J., ktorý býva na J. v Q.. Následne ho vyhľadala v mieste bydliska, pričom tento uviedol, že nič nemá a má len svoj telefón. Následne zavolala hliadku polície.
17. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11.11.2019 vyhotoveného v rámci objasňovania priestupku žalobca uviedol, že (dnes) dňa 11.11.2019 v čase okolo 17:00 hod sa nachádzal v predajni T. na adrese H. H., Q., a to aj v oddelení ovocia a zeleniny, pričom viac skutočností si nepamätal.
18. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 26.11.2019 vyhotoveného v rámci objasňovania priestupku žalobca uviedol, že dňa 11.11.2019 v čase okolo 17:00 hod sa nachádzal v predajni T. na adrese H.
H., Q., a to aj v oddelení ovocia a zeleniny, pričom popri tom, ako hľadal citróny si všimol v prepravke medzi jablkami položený mobilný telefón značky U., R. farby, ktorý vybral z prepravky, prezrel si ho a následne si ho vložil do vrecka bundy a odišiel. Mobilný telefón odcudzil úmyselne, pričom celý deň pil alkohol a nepamätá si nič z uvedeného dňa ani to, kde mobilný telefón odložil. Vyjadril ochotu nahradiť škodu poškodenej.
19. Z úradného záznamu zo dňa 20.11.2019 plynie, že bol zaistený kamerový záznam z predajne T. dňa 20.11.2019. V úradnom zázname bolo uvedené, že na kamerovom zázname „Exportovanie I. -XXXX- XX-XX XX.XX.XX“ je vidieť, ako oznamovateľka J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXXX/XX dňa 11.11.2019 v čase o 17h 01m 29s odloží svoj MT do prepravky s jablkami a neskôr z miesta odchádza, pričom MT zostal odložený v prepravke s jablkami. Následne dňa 11.11.2019 v čase o 17:04 , 50s k prepravke s odloženým MT prichádza muž vo veku cca 50 rokov, strednej postavy, s tmavými dlhšími vlasmi, ktorý má oblečené tmavé tepláky, tmavú bundu s červeno bielymi pásmi na vrchnej časti, biele tenisky a na chrbte má čierny ruksak, pričom tento muž je stotožnený ako H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX/X, ktorý uvedený mobilný telefón zodvihne s prepravky, prezrie si ho a následne s uvedeným MT odchádza zo záberu kamery.
20. Podľa správy Z. riaditeľstva PZ v Q., odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v H. o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 11.11.2019 bolo zistené spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch zo strany H. J. (žalobcu) tým, že dňa 11.11.2019 v čase o 17.00 hod. z predajne T. na ul. H. H. v Q., odcudzil mobilný telefón zn. U. nova, R. farby, IMEI :XX l XXXXXXXXXXXX, ktorý bol voľne položený v prepravke s jablkami, čím svojim konaním spôsobil majiteľke mobilného telefónu J. T., bytom Q., H. XXXXXX, podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 122,-€.
21. Správny orgán prvého stupňa predvolaním zo dňa 13.02.2020 predvolal žalobcu na prejednanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 11.11.2019 v čase o 17.00 hod. z predajne T. na ul. H. H. v Q., odcudzil mobilný telefón zn. U. nova, šedej farby, IMEI :XX l XXXXXXXXXXXX, ktorý bol voľne položený v prepravke s jablkami, čím svojim konaním spôsobil majiteľke mobilného telefónu J. T., bytom Q., H. XXXXXX, podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 122,-€.
22. Vo výpovedi do zápisnice dňa 05.03.2020, že dňa 11.11.2019 sa nachádzal v predajni T., chcel kúpiť citróny a na jednom z regálov boli jablká, kde si odložil svoj mobilný telefón, a keď si prechytil košík, tak si svoj mobilný telefón vzal. Následne odišiel cez pokladňu (zaplatil). Následne o 21:30 hod ho prebudilo zvonenie v byte. Pred bytom bola neznáma žena s mužom a tvrdila, že jej vzal telefón. Následne žena zavolala políciu a a čakali na jej príchod. Následne bol odvedený na OO PZ kde vypovedal. K výpovedi zo dňa 26.11.2019 uviedol, že sa skutku nedopustil, telefón neodcudzil a telefón na zázname je jeho vlastný telefón. Zápisnicu zo dňa 26.11.2019 podpísal, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu a mohol podpísať zápisnicu, pričom nevedel čo podpisuje a vypovedal pod nátlakom príslušníkov OO PZ. Žiadal o konfrontáciu s poškodenou. Poprel totožnosť svojej osoby na kamerovom zázname.
23. Vo výpovedi zo dňa 11.06.2020 opätovne žalobca vypovedal zhodne s výpoveďou zo dňa 05.03.2020. Doplnil, že bol v minulosti zamestnancom dotknutej predajne. Poukázal na to, že dňa 11.11.2019 chceli policajti vykonať u neho prehliadku, avšak si zabuchol byť a na kľúčovú službu by museli čakať a tak ho vzali na OO PZ Q..
24. Správny orgán vo veci konal a vydal dňa 15.06.2020 rozhodnutie č. Z.- Q.-Z XX, ktorým uznal obvineného H. J. vinným a udelil mu sankciu a to pokutu vo výške 60,-€ a povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,-€ a súčasne poškodenú J. T. odkázal s náhradou škody na občianskoprávne konanie na súd alebo iný príslušný orgán.
25. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom namietal, že nebola v konaní pred prvostupňovým orgánom vykonaná konfrontácia s poškodenou a súčasne záznam zo dňa 26.11.2019 označil za nezákonný dôkaz, nakoľko podľa jeho názoru vypovedal pod nátlakom.
26. Rozhodnutím žalovaného č. Z.- Q.Z. X-XXXXXXXXXX-XXX zo dňa 08.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2020, podľa § 59 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov bolo rozhodnutie Z. úradu Q., odbor R., oddelenie priestupkov, číslo Z XX zo dňa
15.06.2020 zrušené a vec sa vrátila na správny orgán na nové prejednanie a rozhodnutie. Zrušenie žalovaný odôvodnil nedostatočným vysporiadaním sa s úmyslom žalobcu a súčasne s nevykonaním konfrontácie žalobcu a poškodenej ako aj nezistením okolností možného požitia alkoholu žalobcom pri (pred) podaním vysvetlenia dňa 11.11.2019.
27. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie tak, že vyžiadal si správu od OO PZ Q., či žalobca bol podrobený dychovej skúške na alkohol pri podaní vysvetlenia dňa 11.11.2019. Zo správy zo dňa 27.10.2020 plynie, že žalobca nebol dňa 11.11.2019 podrobený dychovej skúške.
28. Žalobca vo výpovedi dňa 12.11.2020 zotrval na všetkých predchádzajúcich tvrdeniach.
29. Poškodená J. T. po oznámení, že si už neuplatňuje nárok na náhradu škody bola vypočutá po zákonnom poučení ako svedok, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že je pravda, že dňa 11.11.2019 pracovala na oddelení ovocia a zeleniny, kde telefonovala zo svojho súkromného mobilu, ktorý je aj jej pracovný a zabudla ho položený na ovocí pri plnení pracovných povinností. Následne, keď to zistila, tak sa tam išla pozrieť, ale už tam ten telefón nebol. Každý jeden obchod podlieha kamerovému systému. Keďže má prístup k nemu, tak si pozrela záznam a na zázname bolo vidieť, ako si tam telefón nechala položený a následne prišiel pán, ktorého pozná z videnia, nakoľko predtým pracoval v tejto predajni T. a ona tam tiež pracovala. Uviedla, že ,,je to tento pán, ktorý sedí v pojednávacej miestnosti". Ona volala políciu a tí jej povedali, že má podať trestné oznámenie, tak ho podala. Tým, že mala v tomto telefóne všetky svoje osobné údaje, maily, pracovné veci, brala to ako morálnu ujmu. Následne v ten deň vyhľadala tohto pána, o ktorom vedela, kde býva, pričom ho požiadala, aby jej vrátil tento telefón, že mu aj dá ten telefón, len potrebuje tieto údaje. On jej povedal, že telefón nemá. Ona zavolala policajtov, ktorí prišli na chodbu pred byt pána J. a on tvrdil aj policajtom, že ho nemá, tak zobrali na výsluch aj ju aj jeho. Na otázku správneho orgánu, či pán J. keď ho navštívila, javil známky požitia alkoholu, uviedla, že asi áno. Ďalej uviedla, že od tohto incidentu sa s pánom J. nestretla, ani on ju nekontaktoval. Na otázku právneho zástupcu obvineného, či inými skutočnosťami môže preukázať, že sa daný skutok stal, okrem kamerového záznamu, napr. svedeckými výpoveďami, odpovedala, že ona už sa k tomu nebude vyjadrovať. Po vzhliadnutí kamerového záznamu spoznala, že na kamerovom zázname je tu prítomný pán J.. Na otázku právneho zástupcu JUDr. H., či tam bol SBS-pracovník, odpovedala, že je tam stále, počas celej pracovnej doby.
30. Rozhodnutím Okresného úradu Q., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov č. Z.- Q.-Z zo dňa 01.12.2020 bol obvinený H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, Q., uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. I zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku krádežou na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2019 v čase o 17.00 hod. z predajne T. na ul. H. H. v Q., odcudzil mobilný telefón zn. U. nova, R. farby, IMEI :XX l XXXXXXXXXXXX, ktorý bol voľne položený v prepravke s jablkami, čím svojim konaním spôsobil majiteľke mobilného telefónu J. T., bytom Q., H. XXXXXX, podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 122,-€. Za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60,-eur a povinnosť zaplatiť trovy konania 16 Eur.
31. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výpovedí obvineného H. J. na polícii, taktiež na základe vzhliadnutia kamerového záznamu, ktorý jednoznačne dokazuje, že obvinený H. J. odcudzil uvedený mobilný telefón, na základe výpovede svedkyne J. T., ktorá obvineného H. J. spoznala na kamerovom zázname a taktiež ho spoznala na ústnom pojednávaní, nakoľko uviedla, že ide o toho istého človeka, taktiež svedkyňa J. T. potvrdila, že bola dňa 11.11.2019 u obvineného H. J., po vzhliadnutí kamerového záznamu u neho doma, následne volala políciu, mal správny orgán za jednoznačne preukázané, že obvinený H. J. svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti majetku podľa § 50 ods. l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ďalej prvostupňový správny orgán posúdil obranu žalobcu spočívajúcu v tvrdenom požití alkoholických nápojov ako nedôvodnú, nakoľko v liste z OO PZ Q. je uvedené, že obvinený H. J. nebol podrobený dychovej skúške, čo poukazuje podľa názoru správneho orgánu na skutočnosť, že polícia v danej situácii nevyhodnotila, že by musela k takémuto kroku voči obvinenému H. J. pristúpiť, teda to poukazuje na skutočnosť, že obvinený H. J. bol v čase spisovania záznamu na OO PZ Q. v takom stave, že dokázal posúdiť následky svojho konania. Ďalej podľa názoru správneho orgánu, ak bol obvinený H. J. pod vplyvom alkoholu, ako tvrdil, do takéhoto stavu sa priviedol sám, preto uvedenú skutočnosť nemožno považovať za poľahčujúcu skutočnosť z jeho strany. Výšku pokuty odôvodnil tým, že žalobca
sa počas výsluchu na príslušnom orgáne polície síce priznal ku svojmu skutku, pred správnym orgánom svoje konanie však poprel. Taktiež spochybňoval svoje skoršie výpovede ako aj kamerový záznam, aj napriek tomu, že bol jednoznačne spoznaný svedkyňou J. T. na kamerovom zázname ako aj na ústnom pojednávaní, svojho konania neoľutoval. Súčasne však bolo zohľadnené, že ešte nebol riešený v priestupkovom konaní, preto mu bola uložená pokuta vo výške 60,- Eur.
32. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil zhodne s dôvodmi žaloby. 33. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.02.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi. Ďalej v rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu sa podarilo obvinenému v plnej miere preukázať subjektívnu stránku konania, a to úmyselné zavinenie ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Obvinený sa ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, pred orgánom polície počas objasňovania priestupkovej veci priznal v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 26.11.2019, pričom uviedol, že telefón odcudzil úmyselne, avšak celý deň pil alkohol a nepamätal si z uvedeného dňa nič a ani to, kde následne uvedený telefón odložil. Žalovaný vzhľadom na celý priebeh objasňovania ako aj prejednávania skutku má za to, že obvinený si predmetný mobilný telefón skutočne prisvojil tak, ako to uviedla poškodená a ako tomu nasvedčuje aj kamerový záznam. Žalovaný skonštatoval, že výpoveď poškodenej, potvrdená kamerovým záznamom je hodnoverným dôkazom o spáchaní priestupku obvineným. Poškodená osobu obvineného stotožnila s osobou na kamerovom zázname. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom prvostupňového orgánu, že zodpovednosti za spáchanie priestupku sa nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol hoci len z nedbanlivosti požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky, z čoho jednoznačne vyplýva, že ani prípadné požitie alkoholických nápojov obvineným v inkriminovanom čase, nezbavuje obvineného zodpovednosti za spáchaný priestupok.
34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
35. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom.
36. Podľa § 11 písm. b) zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu.
37. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
38. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
39. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
40. Podľa § 190 správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
41. Na objasnenie priestupku proti majetku a postih fyzickej osoby za tento priestupok musia byť obligatórne naplnené a v správnom konaní preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Ak v správnom konaní bolo preukázané, že chýba hoci len jeden znak skutkovej podstaty, nemožno uplatniť postih fyzickej osoby za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade pochybnosti o niektorej časti skutkovej časti priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, treba uplatniť zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Správne orgány správne uzavreli, že objektom priestupkov proti majetku je ochrana vlastníckeho práva, resp. majetku v podobe vlastníctva k cudzej veci v tomto prípade mobilného telefónu
zn. U. nova. Aj to, že pre páchateľa musí ísť o cudziu vec, to znamená, že mu vec nepatrí vôbec, alebo mu nepatrí výlučne. Rovnako aj objektívnu stránku priestupkov vymedzených § 50 zákona o priestupkoch keď ustálili, že priestupku sa dopustí ten, kto sa obohatí na škodu cudzieho majetku krádežou. Subjektom priestupku proti majetku je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania priestupku dovŕšila vek 15 rokov, bola príčetná a nepožívala výsady a imunity podľa zákona o priestupkoch, alebo medzinárodného práva. Správne identifikovali subjekt trestného činu a vysporiadali sa dostatočne aj so subjektívnou stránkou, ktorou je v tomto prípade úmyselné zavinenie, hoc postačuje aj úmysel nepriamy. Úmysel musí byť zo strany správneho orgánu preukázaný vo vzťahu ku všetkým znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti majetku.
42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu správny súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom, nakoľko správne orgány na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne posúdili. Námietky žalobcu sú podľa názoru správneho súdu nedôvodné. V predmetnej veci bol podľa názoru súdu presne a bez pochybností zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku na strane žalobcu a skutkovej podstaty tak, ako je špecifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné:
43. Podstata žalobných aj odvolacích námietok žalobcu tkvela v skutočnosti, že žalovaný a prvostupňový správny orgán, nesprávne zistili skutkový stav na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a situácie pri nezohľadnení a nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu, čo spôsobilo nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí (žalovaného aj prvostupňového orgánu). Najpodstatnejšou a najspornejšou otázkou bolo, či na kamerovom zázname je skutočne žalobca, alebo existujú dôvodné pochybnosti, ktoré by svedčili v jeho prospech a znemožnili správnosť jeho identifikácie, a tým aj preukázať skutočnosť, že dotknutý mobilný telefón U. odcudzil. Za účelom posúdenia uvedenej žalobnej námietky správny súd nariadil vo veci pojednávanie za účelom overenia správnosti záveru správnych orgánov (žalovaného aj prvostupňového), že na kamerovom zázname v rozhodnom čase ide o žalobcu ako páchateľa skutku. Preto bol predvolaný žalobca a prehratý kamerový záznam na pojednávaní, ktorý je súčasťou správneho spisu. Správny súd po prehratí kamerového záznamu a porovnaním so žalobcom konštatuje, že záver príslušníkov policajného zboru konštatovaný v prepise kamerového zoznamu o stotožnení žalobcu s osobou, ktorá dňa 11.11.2019 v čase o 17.00 hod. z predajne T. na ul. H. H. v Q., odcudzila mobilný telefón zn. U. nova, R. farby, IMEI :XX l XXXXXXXXXXXX, ktorý bol voľne položený v prepravke s jablkami, bol správny. Rovnako bol správny aj záver prvostupňového správneho orgánu o stotožnení žalobcu s osobou, ktorá odcudzila mobilný telefón, ako aj záver oboch správnych orgánov, ktoré vychádzali z výpovede svedkyne (pôvodne poškodenej) J. T., ktorá rovnako identifikovala osobu žalobcu od prvopočiatku a pri svedeckej výpovedi ho jednoznačne identifikovala. Nedôvodná je preto námietka žalobcu, že on nie je osobou, ktorá si prisvojila mobilný telefón z prepravky z jablkami. Námietka žalobcu, že v uvedenú ročnú dobu bola už tma, a preto je kamerový záznam nedôveryhodný, resp. nepreukazný (nie je dostatočne jasný, zreteľný) je rovnako nedôvodná. Je zrejmé z kamerového záznamu, že dotknutá predajňa má umelé osvetlenie, a preto vonkajšie svetelné podmienky sú nepodstatné, zvlášť keď samotný žalobca opakovane potvrdil, že v rozhodnom čase sa v predajni nachádzal. Tu je potrebné si uvedomiť, že žalobca vo svojej výpovedi dňa 05.03.2020 uviedol, že si vzal s prepravky s jablkami mobilný telefón, pričom však tvrdil, že tento bol jeho. S ohľadom na všetky okolnosti je potom správny záver správnych orgánov, že mobilný telefón, ktorý si prisvojil patril poškodenej, nakoľko z kamerového záznamu neplynie existencia žiadneho ďalšieho mobilného telefónu, resp. odloženia predmetu žalobcu do prepraviek. Záver správnych orgánov o odcudzení mobilného telefónu zn. U. nova, R. farby, IMEI :XX l XXXXXXXXXXXX je riadny, jednoznačný a správny. Nemôžu jeho správnosť zmeniť ani meniace sa tvrdenia žalobcu ohľadne priebehu spáchania skutku, keď tento raz tvrdil, že si vzal svoj telefón, následne, že nie je osobou na kamerových záznamoch. Tu súd konštatuje, že v rozhodnom čase sa iná osoba ponášajúca sa na žalobcu v priestoroch predajne nenachádzala a teda nemohlo dôjsť k zámene. Správnosti záverov správnych orgánov svedčí aj meniaca sa argumentácia žalobcu, ktorý raz tvrdil (dňa 11.11.2019 a dňa 26.11.2019), že si nič nepamätá a následne s odstupom času pri výpovedi dňa 05.03.2020 ( a neskôr) vedel jasne uviesť aj obsah nákupného košíka (pivo, rožky, konzervu). Súd uvádza, že žalobca nevedel vysvetliť na pojednávaní rozpory vo svojich výpovediach a uvádzal skutočnosti o existencii videí osôb s rôznymi oblečením, ktoré nevedel vysvetliť. V priebehu času sa spomienky na prežité udalosti neprecizujú. Uvedené skutočnosti svedčia účelovosti tvrdení a žalobných námietok žalobcu a správnosti záverov správnych orgánov o
jeho úmyselnom konaní, keď tento si prisvojil mobilný telefón zn U.. Vo vzťahu k tvrdenému požitiu alkoholických nápojov má súd za to, že ak by aj žalobca v čase spáchania skutku bol pod vplyvom omamných látok, tak zodpovednosť za tento stav si nesie sám, a preto aj tento záver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o zodpovednosti žalobcu za takéto konanie je správny. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že jeho výpoveď vykonaná dňa 26.11.2019 bola pod nátlakom má súd za to, že aj táto je účelová a správne orgány ju správne vyhodnotili ako nedôvodnú a výpoveď ako pravdivú. Tu je na mieste uviesť, že žalobca za celú dobu správneho konania neuviedol o akú formu nátlaku malo ísť, tj. táto námietka je nepreskúmateľná, nakoľko žalobca neuviedol, či išlo o fyzický nátlak, psychický nátlak, akou formou bol tento vykonaný a podobne. Správny súd má za to, že pri žalobcovi v tomto prípade šlo o ojedinelý skutok, ktorého dôsledky si uvedomil práve až dňa 26.11.2019, a preto sa pod tlakom (nie príslušníkov policajného zboru), ale vlastného svedomia priznal ku skutku, ktorý reálne vykonal. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nevykonaní domovej prehliadky, súd konštatuje, že vykonanie domovej prehliadky v takomto prípade je neprípustné, vzhľadom na stupeň nebezpečnosti tohto činu. Keď príslušníci policajného zboru po zabuchnutí dverí žalobcom, upustili od takéhoto postupu (hoci s ním aj pred tým žalobca súhlasil), konali správne. Irelevantnou je námietka žalobcu o vlastníctve troch iných mobilných telefónov s ohľadom na existujúci kamerový záznam a svedeckú výpoveď poškodenej J. T.. Rovnako tak je nedôvodná námietka nevykonania konfrontácie s poškodenou dňa 11.06.2020, keď následne uvedená osoba bola vypočutá ako svedok a žalobca jej mohol klásť otázky.
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré spáchanie vychádza z riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi. Správne orgány zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.
45. Správny súd záverom uvádza, že v rámci správneho trestania značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však neznamená, že sa v rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Trestné konanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti, v rámci ktorých by bolo možné jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy, než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní, čo nastalo aj v tomto konaní. Preto nebolo potrebné v rámci správneho konania do detailu zisťovať všetky okolnosti, keď správne orgány spoľahlivo zistili, že skutok sa stal, kto ho vykonal, akým spôsobom, a že tak konal úmyselne.
46. Pokiaľ ide o výšku pokuty uloženej žalobcovi, krajský súd konštatuje, že podľa § 51 ods. 2 zákona o priestupkoch, , za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
47. Správny orgán I. stupňa mohol uložiť žalobcovi pokutu až do 331,- Eur, pričom mu uložil pokutu vo výške 60,- Eur, v odôvodnení rozhodnutia uviedol správnu úvahu, odôvodňujúcu výšku uloženej pokuty. Žalovaný sa s výškou uloženej pokuty stotožnil a považoval ju za primeranú z hľadiska represívneho i preventívneho. Podľa názoru súdu výška takto uloženej pokuty zodpovedá uvedeným zákonným podmienkam a súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje.
48. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobcu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 v spojení s § 194 ods. 2 SSP ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný a vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom neboli zistené žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 195 SSP nezistil
49. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
50. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.