Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/51/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: RTech Slovakia, s.r.o. v likvidácii, IČO: 48 228 656, Pekárska 11, Trnava, zast. Marják, Ferenci & Partners s.r.o., IČO: 50 164 988, Tajovského 17, Košice, proti povinným: X./ X. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, B., 2./ Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23. 09. 2021 domáha nariadenia:

- zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 713.658,19 eur s príslušenstvom k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti ? na byte č. 9 na 3. poschodí bytového domu súp. č. Y. na I. XX v B., postavenom na parc. č. Y./X, Y./X, Y./X a spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu o veľkosti Y./Y., spoluvlastníckemu podielu o veľkosti Y./Y. na pozemku parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m?, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m?, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m?, evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres: Bratislava, obec: Bratislava- m. č. Q. F., katastrálne územie Q. F.,

- neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému 1./ povinnosť zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom u povinného 2./, najmä, aby na predmetnom účte nerealizoval žiaden hotovostný ani bezhotovostný prevod,

- neodkladného opatrenia, ktorým povinnému 2./ uloží povinnosť zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v prospech odporcu 2./, najmä, aby na predmetnom účte nerealizoval žiaden hotovostný ani bezhotovostný bankový prevod, to všetko za priznania nároku na náhradu trov konania voči povinnému 1./ v rozsahu 100 %. 2. Predmetné procesné návrhy odôvodňuje tým, že po vstupe navrhovateľa do likvidácie dňom 01. 07. 2021, ustanovený likvidátor F. A. pri kontrole jeho účtovných podkladov zistil závažné nezrovnalosti vo vedení účtovníctva, keď z bankových účtov navrhovateľa boli v priebehu rokov 2018 a 2019 vykonané osobou povinného 1./ úhrady a výbery, ktoré tento nevie vysvetliť a celkom zjavne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa. Celkovú sumu záväzku povinného 1./ titulom vydania bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vyčíslil na 713.658,19 eur s príslušenstvom, na úhradu ktorej, príp. zdokladovanie a vysvetlenie výberov a úhrad z bankového účtu navrhovateľa písomne vyzval povinného 1./ výzvou zo dňa 12. 08. 2021. Predmetná pohľadávka vznikla svojvoľným výberom hotovosti z pokladne navrhovateľa, príp. prevodom z bankového účtu realizovanými povinným 1./. Uviedol, že z

ním opísaných skutočností vyplýva hodnovernosť pohľadávky, a to aj bez toho, aby bola judikovaná (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Pokiaľ sa týka obavy z budúceho zmarenia exekúcie ako ďalšieho predpokladu pre úspešné uplatnenie nároku táto je preukázaná výpisom z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava pre kat. úz. Staré Mesto, na ktorom je evidovaná plomba vyznačená na základe V- 18127/2021 preukazujúca zbavovania sa majetku dlžníkom. Naviac nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky, žiadnym spôsobom neobmedzí či neznevýhodní povinného 1./ nad primeranú mieru. Ohrozenie exekúcie vyplýva aj zo skutočnosti, že odporca 2./ okrem uvedenej nehnuteľnosti a účtu v peňažnom ústave nedisponuje inými nehnuteľnosťami v katastrálnom území Staré Mesto a navrhovateľ nemá informácie o žiadnom inom jeho majetku. V predmetnej veci je tak v plnej miere naplnený princíp proporcionality, keďže v prípade, ak dlžník nemá skutočne v úmysle prevádzať sporý byt na tretie osoby a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva obmedziť na jeho dispozičnom práve. Naopak, ak má dlžník v úmysle byt prevádzať, nebude zriadením sudcovského záložného práva obmedzený, len bude pohľadávka navrhovateľa zabezpečená zriadením záložného práva k bytu a zabráni sa tým prípadnej neúspešnej exekúcii na majetok povinného 1./, ktorý sa bez vydania zabezpečovacieho opatrenia môže jednoducho účelovo zbaviť majetku. Dodal, že nedisponuje údajmi o hodnote bytu, ku ktorému sa domáha zriadenia záložného práva, avšak vzhľadom na výšku pohľadávky, byt, resp. spoluvlastnícky podiel k nemu nebude dosahovať hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, v dôsledku čoho nie je možné prijať záver o neprimeranosti zabezpečenia a rovnako podľa navrhovateľa trhová hodnota bytu nie je zaiste v zjavnom nepomere s výškou pohľadávky voči povinnému 1./. Pokiaľ sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v tejto časti navrhovateľ v celom rozsahu odkázal na argumentáciu týkajúcu sa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za účelom osvedčenia tvrdených skutočností k návrhu predložil detail pohybu na účte zo dňa 21. 12. 2020, výpis z LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava, prehľad pohybov na účte navrhovateľa v rokoch 2018 až 2019 a výzvou na dokladovanie transakcií a vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12. 08. 2021.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

17. Podľa na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

18. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. a nasl. je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. a nasl. a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).

19. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:

- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,

- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,

- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,

- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a

- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.

20. Prednosť pred reguláciou ohrozených či narušených vzťahov prostredníctvom neodkladného opatrenia je zákonodarcom daná zabezpečovaciemu opatreniu, ako procesnému nástroju majúcemu za cieľ posilniť postavenie veriteľa a eliminovať mieru jeho neúspechu pri exekučnom vymáhaní peňažnej

pohľadávky, ktorá už bola alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude v budúcnosti judikovaná, t. j. priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vylúčené nie je ani súbežné využitie oboch procesných inštitútov. Zabezpečovacieho opatrenie obdobne ako neodkladné opatrenie môže byť nariadené tak pred začatím súdneho konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho právoplatnom skončení a samotné právoplatné skončenie konania vo väčšine prípadov nevedie ako pri neodkladnom opatrení k zániku, či zrušeniu tohto inštitútu. Ak zabezpečovacie opatrenie nie je pri jeho zriadení časovo limitované, jeho zánik je viazaný na zrušenie, prípadne uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky. Najčastejším dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia po právoplatnom skončení konania je existencia skorších záložných práv na majetku dlžníka a snaha vymôcť pohľadávku v exekučnom konaní, v ktorom je v zmysle ust. Exekučného poriadku možné exekúciu na záloh viesť len vtedy, ak je oprávneným záložný veriteľ alebo tento s exekúciou súhlasí (viď aj ust. ). Na druhej strane postavenie veriteľa disponujúceho pohľadávkou zabezpečenou zabezpečovacím opatrením je posilnené práve tým, že v prípade exekúcie na záloh, aj keby pohľadávka záložného veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia nebola priznaná súdnym rozhodnutím, prechádza na vydražiteľa záloh zaťažený záložným právom záložného veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia, ak má postavenie prednostného veriteľa. Presah tohto procesného inštitútu do hmotnoprávnej roviny je odvodený od skutočnosti, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia vznikajú medzi jeho subjektami práva a povinnosti spravujúce sa režimom ust. a nasl. . Základnými normatívnymi predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z ust. sú:

- kvalifikovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého súčasťou musí byť jednoznačné identifikovanie zálohu a opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému ma súd poskytnúť ochranu,

- spôsobilý predmet záložného práva (veci, práva a iné majetkové hodnoty) determinovaný jeho prevoditeľnosťou, ktorým v zmysle hmotného práva môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik, časť podniku, hromadná vec, ako aj spoluvlastnícky podiel na hnuteľnej či nehnuteľnej veci, obchodný podiel, cenné papiere a pod.,

- existencia peňažnej pohľadávky, k zabezpečeniu ktorej má zabezpečovacie opatrenie slúžiť a

- existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Rovnako ako pri neodkladnom opatrení sa súd aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaoberá požiadavkou proporcionality zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, zabezpečeniu ktorej má slúžiť.

21. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha ochrany tvrdenej peňažnej pohľadávky vo výške 713.658,19 eur z titulu bezdôvodného obohatenia prostredníctvom oboch procesných prostriedkov dôvodiac existenciou obavy z budúceho zmarenia exekúcie vyplývajúcej z plomby evidovanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre katastrálne územie Staré Mesto k bytu č. X na 3. poschodí bytového domu na I. XX v Bratislave v podielovom spoluvlastníctve povinného 1./ a z jeho nevedomosti o inom nehnuteľnom majetku dlžníka. Navrhovateľ má za to, že argumentáciou podporenou pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil hodnovernosť nároku, ochrany ktorého sa domáha (peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia povinným 1./) a s akcentom na výšku pohľadávky, aj proporcionalitu navrhovaného zásahu.

22. Súd je však po objektívnom vyhodnotení presvedčivosti návrhu toho názoru, že navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej hodnoverným spôsobom neosvedčil a teda bez väčších pochybností nespravdepodobnil existenciu nároku, ochrany ktorého sa domáha, obavy z ohrozenia vymožiteľnosti tvrdenej pohľadávky a s tým spojenej naliehavosti zásahu súdu do existujúcich vzťahov a v neposlednom rade proporcionalitu navrhovaného zásahu, a to v časti zabezpečovacieho opatrenia aj so zreteľom na režim spoluvlastníckych vzťahov viažuci sa k predmetu zálohu a v časti neodkladného opatrenia vo vzťahu k možnému existenčnému ohrozeniu povinného 1./ a legitímnych právnych vzťahov, ktorých je účastníkom. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil osobitný charakter týchto procesných inštitútov vyplývajúci z potreby urýchleného rozhodnutia súdu bez riadne vykonaného dokazovania, ako aj v danom prípade obmedzené možnosti navrhovateľa pri preverovaní majetkového statusu povinného 1./, avšak predpoklad pre tak vážny zásah súdu do majetkových práv povinného 1./, ako aj ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá sa má stať predmetom zabezpečenia, nemôže byť za daných okolností odôvodnený len samotnou výškou tvrdenej pohľadávky a evidenciou plomby vyjadrujúcej

zmenu vecných práv k nehnuteľnosti. Argumentáciu o existencii peňažnej pohľadávky navrhovateľ v postavení veriteľa založil výlučne na tvrdení, že likvidátorom spoločnosti boli zistené nezrovnalosti v účtovnej evidencii, ktoré pripisuje konaniu povinného 1./, ktorý mal v priebehu rokov - 2020 vykonať výbery a úhrady nesúvisiace s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa. Na osvedčenie priložil ako dôkaz (len) prehľad o pohyboch na jeho účte, z ktorého bez ďalšieho nie je možná ani identifikácia osoby realizujúca výbery v hotovosti či spochybňované úhrady. Súdu neposkytol ani žiadnu argumentáciu pre ozrejmenie faktického či právneho vzťahu povinného k navrhovateľovi (tento nie je možné vyvodiť ani z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa, v ktorom povinný 1./ nefiguruje a nikdy nefiguroval ako spoločník či štatutárny orgán), ktorý mu mal umožňovať disponovanie s finančnými prostriedkami na jeho účte.

23. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie súd uvádza, že táto je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. V danom prípade navrhovateľ obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňuje plombou evidovanou na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava pre kat. územie Staré Mesto, ktorá svedčí o budúcej zmene vecného práva k nehnuteľnosti. Iné konanie povinného 1./, prípadne jeho hrozba, motivované snahou ukrátiť majetok dlžníka a ohroziť vymožiteľnosť navrhovateľovej pohľadávky tvrdené nebolo. Ak má byť podkladom tejto zmeny zmluva, nemusí sa nevyhnutne jednať o darovaciu zmluvu, ktorej dôsledkom by bolo obmedzenie možností uspokojenia veriteľa vyplývajúce z úbytku na majetku dlžníka. Pokiaľ je predmetom zmeny vecného práva k nehnuteľnosti kúpna zmluva, nemusí dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka, ale len k jeho pretransformovaniu na inú formu (peňažný ekvivalent). V danom prípade skutočnosti, že podkladom pre zápis vecného práva k nehnuteľnosti pod č. V-XXXXX/XXXX nebude darovacia, t. j. bezodplatná zmluva, a že dôvodom nakladania s nehnuteľnosťou nie je bezprostredný úmysel dlžníka ukrátiť svojho budúceho veriteľa indikujú nadväzujúce časové súvislosti, a to právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti povinným (dedenie v roku 2018 a 2020) a zápis v časti C: ťarchy na predmetnom liste vlastníctva, realizovaný dňa 10. 06. 2021 pod č. V-XXXXX/XXXX, ktorým bolo zapísané záložné právo peňažného ústavu k danej nehnuteľnosti. Zmena zápisu vecného práva práve na základe kúpnej zmluvy nakoniec vyplýva aj z navrhovateľom predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX. Neprehliadnuteľnou v tejto súvislosti je aj skutočnosť, že povinnému 1./ bola výzva na zdokladovanie transakcií, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia doručená dňa 24. 08. 2021, t. j. k zápisu záložného práva predchádzajúceho snahe zavkladovať zmenu na základe kúpnej zmluvy došlo viac ako mesiac pred tým, ako sa povinný 1./ dozvedel o navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke a tiež pred tým, ako navrhovateľ vstúpil do likvidácie a vôbec mal zistiť existenciu bezdôvodného obohatenia na strane povinného 1./. Vylúčiť nateraz nie je možné ani skutočnosť, že predmetnou kúpnou zmluvou dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a k nadobudnutiu výlučného vlastníckeho práva povinného 1./ k spornej nehnuteľnosti, a to aj vzhľadom k tomu, že podľa údajov na výpise z LV č. XXXX len povinný 1./ ako jediný zo štyroch podielových spoluvlastníkov má aj evidovaný pobyt na adrese tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ by vyznačená plomba mala smerovať k zápisu výlučného vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy v prospech tretej osoby, vyvstáva pochybnosť aj o proporcionalite zabezpečovacieho opatrenia, ktorým, aj pokiaľ by mal byť predmetom sudcovského záložného práva len spoluvlastnícky podiel povinného 1./ k nehnuteľnosti, bude nevyhnutne a priamo zasiahnuté aj do ústavne chráneného vlastníckeho práva ostatných podielových spoluvlastníkov nevystupujúcich v pozícii dlžníkov a účastníkov vzťahu z bezdôvodného obohatenia (záložné právo aj len k spoluvlastníckemu podielu je vo všeobecnosti atribútom znižujúcim predajnosť celej nehnuteľnosti a po zriadení záložného práva môže viesť k prípadnému odstúpeniu od už uzatvorenej kúpnej s treťou osobou odlišnou od podielových spoluvlastníkov).

24. Primeranosť zásahu vyvolaného neodkladným opatrením ako aj jeho efektivitu spochybňuje v danom štádiu konania aj nedostatok informácií o majetkových pomeroch povinného a formách disponibilných zdrojov zabezpečujúcich povinnému (príp. osobám na neho odkázaným výživou) uspokojovanie základných životných potrieb. Navrhovateľ v tomto smere výpisom z Tatra banka, a.s. osvedčil, že účet vo vzťahu ku ktorému má súd povinným 1./ a 2./ prostredníctvom neodkladného opatrenia uložiť zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami, najmä akéhokoľvek hotovostného výberu či bezhotovostného bankového prevodu, patrí povinnému 1./, avšak neverifikovateľnou v danom štádiu konania je samotná efektivita tohto procesného nástroja závislá od aktuálneho zostatku finančných prostriedkov na účte a celkovej finančnej kondície dlžníka, ako aj skutočnosť, či povinný má aj iné účty v peňažných ústavoch, resp. či obmedzením všetkých finančných prostriedkov na danom účte a akejkoľvek bezlimitnej

dispozície s nimi nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb dlžníka a osôb na neho odkázaných (napr. výživa maloletých detí). Hodnotiac vo svetle daných okolností ako aj pri zohľadnení doby získania judikovanej pohľadávky navrhovateľom, od ktorej je závislé navrhované obmedzenie, súd nemá bez vážnejších pochybností osvedčenú primeranosť a vyváženosť zásahu spočívajúceho v absolútnom zákaze nakladania s finančnými prostriedkami povinného 1./ a do úvahy vzhľadom na už uvedené nehodnoverné osvedčenie existencie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia nateraz neprichádza ani čiastočné obmedzenie disponibility s osobným účtom povinného 1./. Navrhovateľ tiež súdu nepredložil žiadne dôkazy smerujúce k osvedčeniu skutočnosti, že peniaze chýbajúce v majetku navrhovateľa v časti odvolávajúcej sa na realizované bezhotovostné prevody, boli prevedené v prospech označeného účtu povinného 1./.

25. Záverom možno zhrnúť, že len dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného ako aj hmotného práva legitimizuje ingerenciu súdu prostredníctvom neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia. Hodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči povinnému 1./ a nebezpečenstvo ohrozenia jej budúcej vymožiteľnosti, ako ani proporcionalitu navrhovaných zásahov, ktorá nemôže byť založená len samotnou výškou tvrdenej pohľadávky. Uvedené skutočnosti, t. j. absencia základných normatívnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením sú tak dôvodom neúspechu oboch procesných návrhov.

26. S poukazom na vyššie uvedené, keď navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

27. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd vzhľadom k tomu, že sa jedná o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j. vykazujúci znaky dočasnej ochrany s odkazom na následné podanie žaloby), na ktorý má nadväzovať konanie vo veci samej, s odkazom na znenie ust. nerozhodoval a o tomto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. ( )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (, , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(, )

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )