Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-5S/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., podnikajúceho pôvodne pod obchodným menom A. A., miesto podnikania B. XXX/XX, C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, Slovenská republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101808494/2021 zo dňa 27. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09. septembra 2019 vykonal Daňový úrad Nitra u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného za zdaňovacie obdobie august 2016. Daňová kontrola sa začala dňa 09. októbra 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľov Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO: 47 043 326 v celkovej výške X.XXX,XX eur.

3. Dňa 06. mája 2020 sa u správcu dane malo konať vypočutie žalobcu, ktorý splnomocnil na jeho zastupovanie Advokátsku kanceláriu CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305. Samotný žalobca pri ústnom pojednávaní podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) odoprel svoju výpoveď.

4. Dňa 10. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka, p. D. B., bývalého konateľa spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti viedol E. D. F., (ii) spoločnosť mala jeden účet v Tatra banka, a.s. a on ako majiteľ bol disponentom účtu, pán E. D. F. mal elektronický prístup a povolenie platiť len dane a odvody, (iii) so žalobcom nespolupracovali, túto

osobu nepoznal a (iv) spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry, na faktúrach nebol jeho podpis. Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nemala bezhotovostný príjem od žalobcu a nebola majiteľom účtu v Československej obchodnej banke, a.s. Mal za to, že E. D. F. pravdepodobne za provízie v rôznej výške pod hlavičkou spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. vystavoval faktúry viacerým firmám, ktoré si na základe fiktívne vykonanej práce následne znižovali svoj daňový základ. Pán B. zopakoval, že predložené faktúry pre žalobcu nikdy nevystavil a predpokladá, že tieto faktúry vystavil pán D. F., keď sa dostal do ťažkostí, pretože poznal všetky fakturačné údaje spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., keďže jej spracovával účtovníctvo. Zároveň predložil čestné vyhlásenie od E. D. F., týkajúce sa účtovníctva a príslušných dokladov, ktoré mali byť zničené vytopením a trestné oznámenie podané na pána E. D. F..

5. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie august 2016 zistil, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. má v podanom kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie zaevidované všetky faktúry vystavené pre žalobcu, pričom sumy základu dane a daň z pridanej hodnoty sa zhodujú so sumami uvedenými na faktúrach evidovaných v účtovnej evidencii daňového subjektu. O týchto skutočnostiach bol žalobca podrobne oboznámený, pričom rovnako bol oboznámený aj o tom, že správca dane tvrdenia uvedené v podanom kontrolnom výkaze nepovažuje za dôveryhodné, nakoľko konateľ AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. poprel vystavenie faktúr, ktoré E. F. uviedol v ich kontrolnom výkaze. Tieto faktúry označil za fiktívne. Rovnako poprel, že na základe týchto faktúr dodali služby daňovému subjektu. Účtovné doklady spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. archivoval Ing. Runák. V momente, keď konateľ uvedenej spoločnosti žiadal účtovné doklady od E. F. vrátiť späť, E. F. uviedol, že tento úkon nie je možný z dôvodu, že ho vytopilo, čím sa doklady zničili.

6. Dňa 11. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka – Ing. Ľubomíra Salanciho – konateľa spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. viedol pán E. D. F. a (ii) žalobcu nepozná a ani faktúry pre žalobcu spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. nevystavila, čísla vystavených faktúr sa nezhodujú s číselným radom faktúr, ktoré používali, pečiatka na faktúrach nepatrí spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a podpis nie je konateľa tejto spoločnosti. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie august 2016 zistil, že spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. nemala v kontrolnom výkaze zaevidovanú ani jednu faktúru vystavenú pre žalobcu.

7. Dňa 16. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch E. D. F., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku. V priebehu dokazovania správca dane zistil, že faktúry predložené žalobcom boli vystavené v účtovnom programe, na ktorý mala licenciu zakúpenú spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK s r. o. s jediným konateľom E. D. F..

8. Výzvou zo dňa 02. júla 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti dokladov predložených ku kontrole. Úradným záznamom zo dňa 20. júla 2020 správca dane konštatoval, že sa žalobca k výzve zo dňa 02. júla 2020 nevyjadril.

9. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018 zo dňa 22. júla 2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

10. Dňa 31. augusta 2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101372725/2020. K zdaňovaciemu obdobiu august 2016 správca dane uviedol, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov – spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. v celkovej sume 5.000,00 eur.

11. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2020, v ktorom uviedol, že správca dane nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s kontrolnými výkazmi spoločnosti, nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho mal vec nesprávne právne posúdiť, dôkazy vyhodnotil v rozpore s daňovým poriadkom a z odôvodnenia protokolu nebolo zrejmé, či správca dane dal žalobcovi za vinu účasť na konaní jeho obchodných partnerov.

12. Správca dane vydal dňa 15. marca 2021 rozhodnutie č. 100432496/2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 5.000,00 eur, čím porušil v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“). Správca dane uviedol, že skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie a na podklade uvedeného vydal prvostupňové rozhodnutie.

13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. mája 2021, v ktorom uviedol, že správca dane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace v prospech žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti, týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Žalobca skonštatoval, že kladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede, ktoré preukazujú reálne dodanie služieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia ako sa dodanie služieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb, a že spôsob a predmet fakturácie korešponduje s účtovnými dokladmi predloženými správcovi dane. Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb na vstupe aj výstupe predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Zároveň mal za to, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie a neoveril podpisy na príjmových dokladoch, príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, nevyhodnotil realizované platby a podané daňové priznania a rovnako sa správca dane nevysporiadal s tvrdením, že dodanie služieb mohol realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom tretích osôb, ktorých účasť na obchodnej transakcii nebol kontrolovaný platiteľ oprávnený skúmať v zmysle rozhodovacej súdnej praxe.

14. Žalobca ďalej uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli preukázateľne splnené a konanie správcu dane bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď odmietol uznať odpočítanie dane iba na základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi – spoločnosťou Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., a preto možno takýto záver považovať za účelový s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne žalobca konštatoval, že sa správca dane nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou.

15. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru žalobcu nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. S odkazom na skutočnosti, uvedené v odvolaní žalobca navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

16. Rozhodnutím č. 101808494/2021 zo dňa 27. septembra 2021 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný uviedol, že podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , avšak nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný konštatoval, že dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal, že služby mu boli označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako dodávatelia – samotní dodávatelia faktúry označili ako fiktívne. Žalovaný súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu

uplatnil, konal v rozpore so a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.

18. Žalovaný konštatoval, že ani úhrady faktúr neboli preukázané, a to ako dodávateľmi, tak ani žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal relevantné skutočnosti na uplatnenie práva na odpočet dane. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť uplatneného práva na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení nepodal v priebehu dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca v priebehu celého dokazovania neuviedol, akým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba oprávnená konať za dodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie služieb spočívalo, aký bol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to vyžadovalo, akým spôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za dodávateľa prevzal a mnohé iné skutočnosti, ktoré správca dane požadoval doplniť. Žalobca sa následne nezúčastnil výsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich tvrdení, opodstatnenosť uplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci samotnej. Žalovaný tak konštatoval, že žalobca svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnosti nevyčerpal.

19. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Žalovaný podotkol, že nie je možné opomenúť, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti vyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil v dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.

20. Následne sa žalovaný vyjadril k tomu, že konatelia spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli vystavenie faktúr, ktoré E. F. uviedol v ich kontrolných výkazoch a tieto faktúry označili za fiktívne. Rovnako popreli, že na základe týchto faktúr dodali žalobcovi služby. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia sú zaúčtované u žalobcu a sú uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených služieb.

21. Na podklade zistených skutočností dospel žalovaný k tomu, že prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver správcu dane vychádza zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré stanovil . V odvolaní žalobca nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu tak ako to navrhol žalobca.

II.

Žaloba

22. Správnou žalobou zo dňa 07. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101808494/2021 zo dňa 27. septembra 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 100432496/2021 zo dňa 15. marca 2021 z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

23. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je v rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konateľ spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a konateľ spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o predkladaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Ak mali dodávatelia žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však nestalo a

vzhľadom k uvedenému je čiastkové spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku aj spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany žalovaného irelevantné. S danou námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol zaoberať.

24. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že žalobca riadne preukázal dodanie predmetných služieb ako po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

25. Žalobca namietol, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedených na faktúrach, nie sú čísla bankových účtov spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., je irelevantné, pretože nie je povinnosťou žalobcu skúmať skutočnosť, či účty uvedené na dodávateľskej faktúre sú účtami dodávateľa. Je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty ako dodávateľa. Žalovaný neozrejmil, prečo predmetnú námietku považuje za irelevantnú.

26. Následne žalobca v žalobe odcitoval príslušné ustanovenia a daňového poriadku a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je možné aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný, spochybnili jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach, ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

27. Žalobca súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj vo vzťahu k tomu, že licenciu k programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. zakúpila fyzická osoba – E. D. F..

III.

Vyjadrenie žalovaného

28. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 17. mája 2022, podaním doručeným súdu dňa 18. mája 2022. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní žaloby má za to, že žalobca prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak v danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tak prezentuje svoj vlastný subjektívny názor na to ako mali byť zistené skutočnosti v priebehu dokazovania a úplne ignoruje zrejmé fakty. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami.

29. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že dodávatelia dodanie služieb v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie faktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať dosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uviedol. Správca dane a ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov žalobcu alebo subdodávateľov. Zároveň bolo od žalobcu oprávnené očakávať, že žalobca bude vedieť špecifikovať vierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov a nemôže očakávať, že správca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za neho vyhľadávať. Žalobca je ten, kto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov preukazovali.

31. Následne žalovaný poukázal na mylné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol – žalobca neposkytol pre účely daňovej kontroly doklady, ale tieto poskytol Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil v rámci výkonu svojej činnosti. Žalobca nespolupracoval so správcom dane v priebehu daňovej kontroly, neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Až na základe predvolania sa žalobca dostavil na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu svedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom je osoba E. D. F., ktorý označeným dodávateľom viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné výkazy a pred správcom dane odmietol vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia, boli zaúčtované u žalobcu a boli prípadne uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov, nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených zdaniteľných plnení. Žalovaný trvá na správnosti rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

32. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 17. mája 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 22. novembra 2022, v ktorej uviedol, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené, je v rozpore s postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä v zmysle § 3 a § 24 daňového poriadku a je založená len na domnienkach správcu dane. Povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní predložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

33. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

34. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

35. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

36. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 09. mája 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 29. apríla 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.

Relevantné právne predpisy

37. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

41. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

45. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

47. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške 5.000,00 eur za zdaňovacie obdobie august 2016. Žalovaný a správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby skutočne dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli autentickosť faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že žalovaný na

podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

49. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: ).

50. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

51. V zmysle sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu SR zo dňa 07. februára 2023, sp. zn.: ).

52. Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

53. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný vydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli autentickosť faktúr, na ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr. V danom prípade tak neobstojí námietka žalobcu, že boli skúmané reťazce tak ako to uvádza v podanej žalobe. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych podmienok, a preto je uvedená argumentácia žalobcu v tejto časti nesprávna a pre predmetnú vec irelevantná.

54. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Salanci – LMS s.r.o., tak aj spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (resp. ich konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, popreli vystavenie faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a dokonca uviedli, že žalobcu vôbec nepoznajú. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane na vyjadrenie sa k zistením skutočnostiam, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

55. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobná námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení, že správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

56. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli, že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

57. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a kontrolných výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia uviedli, že nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na deklarovaných faktúrach. Samozrejme, správny súd súhlasí, že je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty, avšak v uvedenom prípade žalobca nijako neobjasnil kto je skutočným majiteľom bankových účtov a v akom vzťahu je k žalobcovi. Naviac, uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou, ktorej splnenie však pri nesplnení ďalších hmotnoprávnych podmienok, nemá vplyv na nepriznanie práva na odpočítania dane.

58. Žalobca ďalej v podanej žalobe cituje ustanovenia príslušných právnych predpisov, cituje ním vybranú judikatúru a prezentuje všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp. žalovaného. Z tejto časti žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Žalobná námietka však musí spĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto námietku ako všeobecnú a nekonkrétnu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby vznesené námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné dôvody za žalobcu.

59. Žalobca následne poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatuje skutočnosť, že licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., zakúpila fyzická osoba – D. F.. Žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil predmetnú skutočnosť v súlade s daňovým poriadkom, ako aj v kontexte odvolacej námietky, aké konkrétne zákonné ustanovenia žalobca porušil, s ktorou sa tiež žalovaný dostatočne nevysporiadal, čo malo mať za následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd i túto žalobnú námietku posúdil ako nedôvodnú, pretože žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu práv žalobcu. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, správca dane konštatoval, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie k účtovnému programu bol D. F., ktorý bol účtovníkom spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. Z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť nič, čo by smerovalo k porušeniu práv žalobcu, nakoľko v tejto časti prvostupňového rozhodnutia nebolo zámerom správcu dane popísať určité pochybenie žalobcu, ale len opísať zistený skutkový stav.

60. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu správca dane ako aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný

sa dostačujúco vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane, týkajúce sa dodávateľov – spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli pritom logicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým spojenej existencie poskytnutia služieb, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.

61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

62. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).