Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9C/20/2021

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: L.. L.. J. Š., L., M.. XX.X.XXXX, A. Q. W., P. XX, právne zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Nám. Sv. Martina 3A, proti žalovanému: P., P..D..G.., I.: XXX XX XXX, P. P. W., U. XXXX/X, Č., o zaplatenie sumy 14.200,- € s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Dňa X.X.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 14.200,- €, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to k stavbám súpisné číslo XXX - montážna rampa, postavenej na parcele č. XXX/XX, súpisné číslo XXX - sklad horľavín, postavenej na parcele č. XXX/ XX, súpisné číslo XXXX - administratívna budova, postavenej na parcele č. XXX/XX a súpisné číslo XXXX - trafostanica, postavenej na parcele č. XXX/X, zapísaným Okresným úradom P., katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie P. v U. X/X. Svoj návrh odôvodnila tým, že existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovaného. Stavby pôvodne vlastnila obchodná spoločnosť R., P..D..G.., ktorá ich účelovo predala žalovanému počas súdneho konania vedeného Okresným súdom Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobkyne sa zo strany právneho predchodcu žalovaného jednalo o účelové konanie na zbavenie sa predĺžených obchodných spoločností, čo u žalobkyne budí dôvodnú obavu z opakovania krátenia veriteľa. Zo spôsobu správania sa terajšieho spoločníka a štatutárneho orgánu žalovaného je viac ako zrejmé, že existuje hmatateľné, reálne a vysoké riziko opätovného zmarenia budúcej exekúcie.

2. Podľa , , (ďalej len ) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Podľa prvá veta neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

8. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

10. Jedným z osobitných procesných postupov upravených je zabezpečovacie opatrenie, ktoré predstavuje osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom. Cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo ktorá už bola judikovaná), a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, t.j. aby sa dosiahla záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré možno označiť za sudcovské. Z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Podobne ako pri neodkladnom opatrení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Aj napriek tomu je však potrebné skúmať, či navrhovateľ osvedčil všetky predpoklady na jeho nariadenie, t.j. spôsobilý predmet, zabezpečovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, t.j. nesmie vzniknúť značný nepomer.

11. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní nie sú splnené predpoklady umožňujúce jeho nariadenie. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňuje tým, že má voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Možno teda uzavrieť, že je splnený prvý z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia peňažnej pohľadávky, ktorá síce ešte nebola judikovaná, dôvodnosť peňažného nároku však žalobkyňa preukázala (okrem iného rozhodnutím vo veci Okresného súdu Skalica vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX). Na druhej strane však žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila obavu z budúceho zmarenia exekúcie, t.j. nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobkyňa svoju obavu odôvodnila skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa predchádzajúceho prevodu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré považuje za účelové, smerujúce k ohrozeniu uspokojenia inej pohľadávky žalobkyne. Podľa názoru súdu však nepreukázala, že by žalovaný v súčasnosti vykonával úkony smerujúce k scudzeniu alebo k inému nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, ako ani skutočnosť, že by žalovaný nedisponoval žiadnym iným majetkom. Ohrozenie uspokojenia peňažnej pohľadávky musí byť osvedčené tým, že žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie.

12. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečenej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty a výškou dlhu dlžníka. Aj keď hodnotu predmetných stavieb vo vlastníctve žalovaného v danom prípade súd nemá objektívne zistenú, je nepochybné, že ich hodnota výrazne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky v sume 14.200,- €. Pri takejto výške peňažnej pohľadávky je podľa súdu dôvodné predpokladať, že prípadné uspokojenie takejto sumy by bolo možné (dokonca i viac pravdepodobné) inými spôsobmi vykonania exekúcie, tak ako to

ustanovuje Exekučný poriadok (napr. zrážkami zo mzdy a iných príjmov, predajom hnuteľných vecí alebo prikázaním pohľadávky z účtu v banke). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zároveň s poukazom na zásadu proporcionality súd považuje zásah do majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka za neprimeraný, z ktorého dôvodu návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

13. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).