Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_46C-9-2020.pdf
PDF · 104.51 KB
No categories available
46C/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Kristínou Güner v právnej veci žalobcu: P.. Q. C., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. T. E. XXXX/XX, S., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s. r. o., so sídlom Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810, proti žalovanému: Z.. K. C., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. T. E. XXXX/XX, S., zastúpený zákonným zástupcom - matkou: K. C.Á., Q. D., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. T. E. XXXX/XX, S., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, IČO: 36 135 101, o určenie dedičského práva
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca P.. Q. C., Q.. C., H. M.Ň. XX.XX.XXXX, Q. Č.: XXXXXX/XXXX, C. T. E. XXXX/ XX, S., je po poručiteľovi - otcovi N. C., Q. C., H. M. XX.XX.XXXX N. S.T., rodné číslo: XXXXXX/XXX, T. M. XX.XX.XXXX, H. C. T. E. XXX/XX, S. dedičom zo zákona v I. dedičskej skupine.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2020 domáhal, aby súd rozhodol o určení dedičského práva na tom skutkovom základe, že uznesením Okresného súdu Pezinok prostredníctvom notárky JUDr. Veroniky Baričičovej dňa 10.06.2020, vydanom v dedičskom konaní po poručiteľovi: N. C., Q. C., H. M. XX.XX.XXXXX N. S., Q. Č. XXXXXX/XXX, T. M.B. XX.XX.XXXX, H. C. T. E. XXX/ XX, S. (ďalej len „poručiteľ“), sp. zn. 4D/15/2020, Dnot 29/2020, bol žalobca odkázaný na podanie žaloby o určenie, že je po poručiteľovi dedičom zo zákona v I. dedičskej skupine, pričom na podanie žaloby mu bola určená lehota 1 mesiac od právoplatnosti tohto uznesenia, t. j. od 30.06.2020. Dôvodom, pre ktorý sa žalobcovi dedičské právo javí ako sporné, má byť listina zo dňa 26.09.2017, označená ako „závet a vydedenie“, spísaná pred dvoma svedkami - S. R. B. Q. R.. Uvedenou listinou odkázal poručiteľ v nej uvedený majetok svojmu vnukovi - žalovanému. Zároveň vydedil svojho syna - žalobcu z dôvodov, že sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, neposkytol mu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a vedie trvalo neusporiadaný život. Závet a vydedenie považuje žalobca za absolútne neplatné právne úkony, a to preto, že podľa neho poručiteľ pri spisovaní týchto právnych úkonov konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým ( § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), a pokiaľ ide o prejav vôle o vydedení, v danom prípade neboli podľa žalobcu naplnené materiálne / skutkové náležitosti / platného vydedenia - existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a OZ. Žalobca argumentoval tým, že v čase spísania závetu a vydedenia bol poručiteľ vo veľmi vážnom zdravotnom stave, pričom už asi v roku 2014 mu bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, ktorá bola podchytená a dlhodobo liečená. Poručiteľ bol aj v čase spisovania závetu v neurologickej starostlivosti u ošetrujúceho lekára _ neurológa prof. MUDr. Jána Benetína, CSc., ktorý kvôli pokračujúcemu sa zhoršovaniu zdravotného stavu, spojeného s psychickou poruchou (stredne ťažká až ťažká demencia) odporučil žalobcovi dňa 14.09.2017 (t.j. v krátkom čase pred spísaním závetu) hospitalizáciu na neuropsychiatrickej klinike Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len
„PNPP“). Ďalej uviedol, že v období od 16.10.2017 do 14.12.2017, t.j. krátko po spísaní závetu, bol poručiteľ na základe vyššie uvedeného odporúčania hospitalizovaný v PNPP, na neuropsychiatrickej klinike. V tom čase sa uňho prejavovali symptómy ako vizuálne pseudohalucinácie, hypersexualita (poručiteľ v tom čase vo veku 79 rokov dával sexuálne návrhy susedám...), robil nelogické veci - vo firme bezdôvodne rozoberal sústruh, plynový kotol, vysokozdvižný vozík, elektrickú rozvodnú skriňu, doma rozdvojovacie kýble, a pod. Často sa stalo, že celodennú dávku liekov, ktorú mu žalobca nachystal s presným časovým rozvrhom užitia mal užitú už v doobedňajších hodinách, čo zistil žalobca pri návšteve otca. Počas hospitalizácie vo vyššie uvedenom období mu bola o. i. diagnostikovaná duševná porucha: stredne ťažký až ťažký dementný syndróm- tzv. demencia pri Parkinsonovej chorobe. Zároveň, ako sa uvádza v prepúšťacej správe, dementný syndróm bol pravdepodobne prítomný už skôr. Žalobca poukazoval na to, že závet a vydedenie boli spísané dňa 26.09.2017, t.j. v čase medzi dňom, kedy bola už naplánovaná hospitalizácia poručiteľa v PNPP (14.09.2017) a samotnou hospitalizáciou (16.10.2017). Podľa žalobcu teda stav psychickej poruchy, diagnostikovaný v PNPP, bol u poručiteľa prítomný v čase spisovania právnych úkonov závetu a vydedenia. Pre úplnosť dodal, že aj po prepustení z psychiatrickej nemocnice do ambulantnej starostlivosti a domácej liečby dňa 14.12.2017 bolo nevyhnutné, aby bol poručiteľ pod dohľadom. Ako vyplýva z prepúšťacej správy, s príbuznými boli realizované pohovory o perspektívach po prepustení, nutnosť kontinuálneho dohľadu nad náročnejšími aktivitami (sociálno- právne otázky) ako aj nad bežnými dennými aktivitami (užívanie medikácie, stravovanie a pod.) . Jediným žijúcim príbuzným poručiteľa bol v tom čase žalobca, ktorý riešil a zabezpečoval všetky záležitosti spojené s jeho liečbou a hospitalizáciou. Už vtedy - počas predmetnej hospitalizácie v PNPP - bolo žalobcovi ošetrujúcou lekárkou poručiteľa, MUDr. Katarínou Hubčíkovou, odporúčané, aby požiadal súd o obmedzenie spôsobilosti poručiteľka na právne úkony, čo však žalobca vzhľadom na vek poručiteľa nepovažoval za vhodné. Žalobca o spísaní závetu a vydedenia až do smrti poručiteľa ani len netušil. Vzhľadom k tomu, že v období urobenia právneho úkonu - závetu a vydedenia - poručiteľ podľa žalobcu preukázateľne trpel duševnou poruchou - tzv. demenciou pri Parkinsonovej chorobe, ktorá ho s najväčšou pravdepodobnosťou vylučovala zo schopnosti robiť platné právne úkony - vnímať ich podstatu a posúdiť ich následky - považoval žalobca právny úkon, ktorým je listina „Závet a vydedenie“, za absolútne neplatný. Žalobca zároveň namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu vydedenia pre nesplnenie materiálnych podmienok jeho platnosti. Okolnosti, ktoré poručiteľ označil ako dôvody vydedenia, a to správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe a trvalé vedenie neusporiadaného života neboli podľa žalobcu naplnené. Uviedol, že ako jeho jediný syn mu zabezpečoval po smrti jeho matky a poručiteľovej manželky (ktorá zomrela v r. 2016) všetku potrebnú starostlivosť a opateru. Pravidelne - takmer denne - ho navštevoval, pomáhal mu s nákupmi, vozil ho k lekárom, zabezpečoval jeho hospitalizáciu (uvedené má vyplývať aj z priloženej lekárskej správy z r. 2017, z ktorej je zrejmé, že bol uskutočnený pohovor so žalobcom pri prijatí ako aj pri prepustení z nemocnice, takisto riešil jeho priepustku domov na víkend dňa 03.11.2017 - 06.11.2017), dokonca mu sám zo svojich financií hradil náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, nakupoval mu stravu, oblečenie, hradil všetky poručiteľove bežné výdavky. Poručiteľ a žalobca bývali hneď vedľa seba, takže mal žalobca poručiteľa v podstate denne pod dohľadom. Okrem toho poručiteľ kým mu to zdravotný stav dovoľoval rád pomáhal žalobcovi v jeho firme, zaoberajúcej sa predajom hutníckeho materiálu. Firma bola hneď na pozemku vedľa rodinného domu poručiteľa, t.j. obaja sa v nej často stretávali a vychádzali spolu vždy bez konfliktov. Poručiteľ vo vydedení nijako konkrétne skutkovo ani miestne alebo časovo neopísal, čo má byť okolnosťou napĺňajúcu tento dôvod vydedenia. Podľa názoru žalobcu poručiteľa k úmyslu vydediť syna mohla viesť skutočnosť, že v roku 2017 žalobca po dlhšej kríze v manželstve opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať k priateľke. Uvedené naznačuje aj manželka žalobcu vo svojom stanovisku k závetu a vydedeniu zo dňa 04.06.2020, kde uvádza, že tak poručiteľ pravdepodobne urobil preto, že syn opustil rodinu a nechcel, aby vnuk prišiel o majetok. K tomu však žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že aj po tom , čo sa od manželky odsťahoval, ostal bývať v Pezinku, kde denne navštevoval spoločného syna (žalovaného) a staral sa oňho (brával ho na tréningy, dovolenky pod.) v ich spoločnom rodinnom dome a takisto aj o otca, bývajúceho v rodinnom dome bezprostredne susediacom so žalobcovým domov. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepovažuje za splnené podmienky platnosti vydedenia, považuje právny úkon vydedenia za absolútne neplatný.
2. Žalobca priložil k žalobe listinné dôkazy: Rodný list žalobcu, fotografie 2 ks, priepustka pre poručiteľa z PNPP na obdobie 03.11.2017 - 06.11.2017, lekárska správu MUDr. Jána Benetína zo dňa 14.09.2017, Prepúšťacia správa z PNPP neuropsychiatrická klinika zo dňa 14.12.2017, listina - závet a vydedenie zo dňa 26.09.2017, zápisnica z pojednávania dňa 04.06.2020, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 4D/15/2020 -100, výsluch manželky žalobcu, p. Stanislavy Brunovskej, rod. Hasoňovej, doklady o
úhradách realizovaných z účtu žalobcu v období spísania závetu a vydedenia - platby za denný stacionár, ktorý musel poručiteľ navštevovať za 09/2017 a 10/2017, ročný poplatok za lekára - MUDr. Záruba, TV - Skyling za 14 mesiacov, výpis z účtu poručiteľa za rok 2017 - jediný účet, na ktorý mu chodil dôchodok, z ktorého je zrejmé, že z neho boli hradené iba položky SIPO inkaso/mesačne, poistenie - dom, BVS, mesto Pezinok - odpad. 3. Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný pričom uviedol, že s obsahom žalobného návrhu nesúhlasí. Podľa žalovaného neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 O. z. vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť, a preto záver o duševnej poruche robiacej účastníka konania na právny úkon nespôsobilým nemožno urobiť len na základe pravdepodobnosti. Poručiteľ nebol súdnym rozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony a jeho spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená. Podľa názoru žalovaného poručiteľ v čase podpísania závetu netrpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým spísať závet. Osobne nevyhotovil závet, ale dal povereným osobám zrozumiteľné pokyny a obsah, aby mu pripravili písomnosť, ktorú osobne za prítomnosti dvoch osôb podpísal, pričom si plne uvedomoval obsah tejto písomnosti, ktorá bola prejavom jeho vôle. Podľa žalovaného poručiteľ veľmi ťažko znášal skutočnosť, že žalobca opustil manželku a syna, rovnako ťažko znášal aj spôsob života žalobcu, ktorý najskôr žil s priateľkou mimo mesta Pezinok, užíval si v jej prítomnosti dovolenky v zahraničí, neskôr si v meste Pezinok zabezpečil nájomný byt, v ktorom s ňou býval, a teda mimo spoločnej domácnosti, mimo opatery svojho otca. Ďalej uviedol, že závet a listina o vydedení boli spísané alografnou formou a podpísané za súčasnej prítomnosti dvoch svedkov. Uvedené nie je podľa žalovaného sporné, lebo závet a vydedenie nie sú žalobcom napádané pre formálne nedostatky. O poručiteľa podľa žalovaného žalobca neprejavoval opravdivý záujem, taký, aký by mal prejavovať vzhľadom na jeho vek, zdravotné problémy a tiež aj na to, že bol jediným potomkom poručiteľa. Za prejav skutočného záujmu o otca podľa žalovaného nie je možné považovať občasné návštevy u neho a zabezpečenie občasných nákupov, ani to, že poručiteľ sa so žalobcom vídal vo firme. Za opateru v súlade s dobrými mravmi nemožno podľa žalovaného považovať zabezpečenie opatrovateľskej služby a len sporadicky zisťovať ako prebieha. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že zákonný zástupca závetného dediča, sa domáha vyslovenia neplatnosti právnych úkonov zo strany poručiteľa urobených v prospech maloletej osoby, ako neodôvodnene podaný. 4. Dňa 25.11.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že cieľom žalobcu nie je robiť definitívny záver o duševnej poruche poručiteľa na základe pravdepodobnosti. Žalobca vychádzal z jemu známych faktov, z ktorých vyplýva veľmi vysoká pravdepodobnosť psychickej poruchy, prítomnej u poručiteľa v čase urobenia právnych úkonov - závetu a vydedenia. Nič na tom nemení ani fakt, že listiny nespisoval priamo sám poručiteľ ale poveril jeho spísaním svojich známych. Ani títo, rovnako ako žalobca, nemali podľa žalobcu odbornú spôsobilosť posúdiť psychický stav a schopnosť poručiteľa robiť platné právne úkony. Žalobca navrhol v konaní vypracovať znalecký posudok na účely posúdenia zdravotného stavu poručiteľa v čase spísania predmetných listín. Žalobca k vyjadreniu žalovaného o tom, že ťažko znášal jeho rozchod s manželkou uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom vydedenia pre trvalé vedenie neusporiadanie života. Čo sa týka argumentácií o zabezpečení opatrovateľskej služby žalobca uviedol, že poručiteľ bol umiestnení v zariadení sociálnych služieb Dome seniorov v Kučišdorfskej doline v Pezinku, pričom sa jedná o súkromné kvalitné zariadenie, kde bol poručiteľ umiestnený dobrovoľne, a žalobca ho tam denne navštevoval. Po cca 5 mesiacoch, pre nespokojnosť poručiteľa, ho žalobca opäť vrátil domov a zabezpečil mu opatrovateľskú službu, opatrovateľky platil žalobca a v domácnosti ho tiež denne navštevoval.
5. Dňa 07.12.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že poručiteľ sa o svojom kroku viac krát radil s rodinnými priateľmi, pričom k nemu pristúpil až po dlhšom zvažovaní.
6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.05.2021 súd vykonal výsluch strany sporu - žalobcu, ktorý uviedol, že jeho vzťah s poručiteľom bol štandardný, staral sa oňho, nehádali sa, nadštandardne sa oňho staral, kontroloval, či berie lieky všetky potreby poručiteľa hradil on. Jeho zdravotný stav sa zo dňa na deň zhoršoval, vozil ho k lekárom. Po opustení spoločnej domácnosti s manželkou niekedy v lete 2017 sa naďalej staral o syna aj o otca, aj o dom. Za otcom do DSS v Kučišdorfskej doline chodil 6x týždenne každý večer, mal tam maximálny komfort, išiel tam dobrovoľne, potom mu našiel opatrovateľky, ktoré hradil žalobca. Ďalej uviedol, že otec mal dôchodok vo výške cca 540 eur, cca 12 000 eur úspory. V
čase, keď nebol žalobca na Slovensku ( bol na dovolenke), sa o otca starala manželka a známy. Žalobca tiež uviedol, že poručiteľ sa v čase spísania predmetných listín zdržiaval doma.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, dedičským spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4D/15/2020, znaleckým posudkom č. 35/2021, výsluchom žalobcu, pričom zistil nasledovný právny a skutkový stav:
8. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ( ďalej len ako „O. z.“ ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
9. Podľa § 35 ods. 1 O. z., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
10. Podľa § 37 ods. 1 O. z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 38 ods. 1 O. z., neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
12. Podľa § 38 ods. 2 O. z., takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
13. Podľa § 469a ods. 1 O. z., poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
14. Podľa § 473 ods. 1 O. z. v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
15. Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4D/15/2020 vyplýva, že poručiteľ zanechal závet ( č. l. 58 dedičského spisu), ktorým je alografná listina, napísaná mechanickými prostriedkami, pravdepodobne na počítači, v prítomnosti svedkov Petra Tibenského a Ruženy Tibenskej podpísaný po listinou spolu s poručiteľom, zo dňa 26.09.2017, v rámci ktorého je uvedené, že za dediča všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovuje vnuka Sebastiána Brunovského, nar. 28.02.2005, bytom Za Koníčkom 1343/11, Pezinok. V rámci závetu poručiteľ uviedol, že po dôkladnej úvahe, pri plnom vedomí, bez akéhokoľvek nátlaku zo strany iných osôb, a za prítomnosti dvoch svedkov, podľa § 469a ods. 1 písm. 4/ a d/ obč. zák. vydeďuje svojho syna Ing. Romana Brunovského, nar. 15.05.1965, bytom Za Koníčkom 1343/11, Pezinok z dôvodu, že sa správa voči nemu v rozpore s dobrými mravmi a neposkytoval mu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a vedie trvalo neusporiadaný rodinný život, lebo opustil svojho syna a manželku pre svoju priateľku, s ktorou udržiava vzťah, čo veľmi zle vyplývalo na jeho zdravotný stav, ktorý sa odo dňa ako opustil svoju rodinu zhoršil.
16. Zo zápisnice o pojednávaní v dedičskom konaní č. k. 4D/15/2020-92 zo dňa 04.06.2020 vyplýva, že súdna komisárka vypočula svedkov Petra Tibenského a Ruženu Tibenskú, ktorý podpísali poručiteľov závet. Peter Tibenský uviedol, že pri jednej návšteve poručiteľa v PNPP, kde bola aj jeho manželka a advokát JUDr. Bachynec poručiteľ požiadal advokáta o vyhotovenie závetu a dal mu pokyny čo doň napísať. Advokát vyhotovil závet a poslal ho svedkovi poštou. Potom išli opäť s manželkou na návštevu za poručiteľom do PNPP, kde listinu podpísal a prejavil, že obsahuje jeho vôľu. Listinu podpísal aj on s manželkou. Závet potom odniesla jeho manželka do úschovy advokátovi, ktorý ho vyhotovil. Ružena Tibenská pri výsluchu uviedla, že závet spísal pán Bachynec po predchádzajúcej návšteve poručiteľa v PNPP. Závet potom zaslal jej manželovi k nim domov, následne išli za poručiteľom opäť do nemocnice, kde si ho poručiteľ prečítal, podpísal. Potom mu ho ona ešte raz prečítala, načo poručiteľ vyjadril, že je to jeho vôľa. Prítomní boli ona s manželom a listinu tiež podpísali. Podpísanú listinu potom odniesli advokátovi.
17. Z uznesenia OS Pezinok č. k. 4D/15/2020-100 Dnot 29/2020 právoplatné dňa 30.06.2020 vyplýva, že súd žalobcu odkazuje na podanie žaloby o určenie, že je poručiteľovým dedičom zo zákona v I. dedičskej skupine, pričom na podanie žaloby mu bola určená lehota 1 mesiac od právoplatnosti tohto uznesenia.
18. Zo záveru znaleckého posudku č. 35/2021, vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou, znalkyňou zapísanou v zozname znalcov na MSSR, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplynulo, že poručiteľ v čase spísania závetu a vydedenia trpel demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa, pričom nebol v čase spísania závetu schopný analyzovať dôvod a posúdiť význam a následky svojho konania. Poručiteľ mal v čase závetu v dôsledku demencie forenzne významné hlboké zníženie až zánik ovládacích a rozpoznávacích schopností. Poručiteľ v čase spísania závetu a vydedenia nebol spôsobilý právnych úkonov.
19. Žalobca v rámci konania namietal platnosť právneho úkonu poručiteľa listiny zo dňa 26.09.2017 označenej ako Závet, ktorej súčasťou bolo aj vydedenie žalobcu ako syna poručiteľa. V prvom rade namietal absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 O. z., v druhom rade platnosť právneho úkonu vydedenia s poukazom na nesplnenie materiálnych podmienok vydedenia podľa § 469 O. z.. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné, nakoľko žalovaný argumentoval tým, že poručiteľ v čase spísania listiny netrpel duševnou poruchou a dôvody vydedenia boli jednoznačne určené, pričom žalobca nepreukázal opak.
20. Z lekárskych správ predložených žalobcom vyplýva, že poručiteľ už v čase spísania predmetnej listiny mal diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu s veľmi ťažkých obmedzením a motorickou fluktuáciou - podľa správy MUDr. Benetina zo dňa 14.09.2017, ktorý uviedol, že pacient bude objednaný na hospitalizáciu na neuropsychiatrickú kliniku v PNPP. Z prepúšťacej správy poručiteľa, spísanej dňa 14.12.2017 MUDr. Frydrychovou, primárkou neuropsychiatrickej kliniky PNPP vyplýva, že poručiteľ bol v termíne 16.10.2017-14.12.2017 hospitalizovaný na tejto klinike, pričom sa jedná o prvohospitalizáciu v PNPP, pričom bol prepustený so záverom o stredne ťažkom až ťažkom dementnom syndróme. V závere správy je uvedené, že ide o demenciu pri parkinsonovej chorobe, pričom dementný syndróm bol pravdepodobne prítomný už skôr. V konaní vykonaným znaleckým dokazovaním boli tieto závery podporené, pričom znalkyňa uviedla, že pri príjme pacienta/poručiteľa na neuropsychiatrickú kliniku PNPP bola u neho o. i. konštatovaná demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa, ktorou poručiteľ trpel aj v čase spísania závetu. V posudku bola komplexne rozpísaná liečba poručiteľa historicky, so záverom o tom, že poručiteľ v čase spísania závetu a vydedenia nebol spôsobilý právnych úkonov.
21. Nakoľko súd v rámci konania považoval za sporné, či mohol vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav poručiteľ uskutočniť právny úkon - závet, resp. vydediť žalobcu, bolo potrebné zodpovedať otázku spôsobilosti poručiteľa na právne úkony v čase spísania predmetnej listiny, teda posúdiť jeho psychický stav. Spísanie závetu, ako aj vydedenie, je právny úkon, na ktorého platnosť sa v zmysle § 38 ods. 1 O. z. vyžaduje spôsobilosť na právne úkony, pričom v rámci konania vyplynulo, že poručiteľ túto spôsobilosť nemal. V prípade nedostatku spôsobilosti na právne úkony, ktorá je dôsledkom duševnej poruchy, sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, stačí dôkaz o tom, že daná osoba konala v duševnej poruche a neuvedomovala si pre ňu následky svojho konania. Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru súdu preukázané, že poručiteľ dňa 26.09.2017 nebol v takom zdravotnom stave, aby mohol pristúpiť k vydedeniu žalobcu, nakoľko si neuvedomoval dôsledky svojho konania, závet ako právny úkon nespĺňal náležitosti právneho úkonu, ktorý by vyvolával účinky závetu tak, ako to vyžaduje zákon, a preto tento právny úkon poručiteľa je neplatný v zmysle § 38 ods. 2 O. z., nakoľko poručiteľ konal v duševnej poruche.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému nebolo v konaní ďalej potrebné skúmať naplnenie podmienok pre platné vydedenie žalobcu. Listina spísaná dňa 26.09.2017 poručiteľom bola neplatným právnym úkonom, a preto v zmysle § 473 ods. 1 O. z. rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
23. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.