Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Ps-37-2020.pdf
PDF · 111 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ps/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom JUDr. Branislavom Smetankom - vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Spišská Nová Ves. na návrh MVDr. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., zast. Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s.r.o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, takto
rozhodol:
I. O b m e d z u j e s a P. T., nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že tento nie je spôsobilý:
§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu, § rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jeho hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, § konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci, § preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci, § využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držanie a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom, § kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej samosprávy, § uzatvárať manželstvo, § vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie s výnimkou hospodárenia s finančnou hotovosťou, tzv. vreckové v sume 3 eur denne bez možnosti kumulácie, § preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.
II. U s t a n o v u j e s a P. T., nar. XX.X.XXXX za opatrovníka MVDr. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.Á. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať v bežných veciach, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu. Na nakladanie s majetkom nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom.
III. Ustanovený opatrovník je p o v i n n ý najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Po ukončení opatrovania je opatrovník povinný podať záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 30.10.2020 na tunajšom súde návrh, ktorým žiadala, aby súd obmedzil P. T., nar. XX.X.XXXX na spôsobilosti na právne úkony a ustanovil mu za opatrovníka navrhovateľku.
2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila nasledovne:
Navrhovateľka je matkou P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX D. L. E.. P. T. trpí na paranoidnú schizofréniu, choroba uňho prepukla keď mal 23 rokov, približne 10 rokov poberá P. T. kvôli tejto diagnóze invalidný dôchodok vo výške cca 200,-€ . Táto choroba je trvalého charakteru, viedla k trvalej zmene osobnosti a v súčasnosti nie je u P.S. T. jeho choroba dostatočne stabilizovaná jednak pre jeho nespoluprácu a jednak pre zhoršenie priebehu choroby, ktorý sa zrejme nedá ovplyvniť ani medikamentóznou liečbou a najnovšími lekárskymi poznatkami.
V priebehu posledných dvoch rokov sa stav P. T. výrazne zhoršil, bol 2 x hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Levoči a 2 x v psychiatrickej liečebni v nemocnici v Rožňave. Naposledy bol prepustený z nemocnice dňa 22.06.2020 a v súčasnosti je opäť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Levoči.
U P. T. pretrvávajú poruchy myslenia, trpí na sluchové halucinácie, poruchy spánku, je paranoidný, má agresívne správanie, je uňho úplne narušený úsudok, kritickosť, nemá náhľad svojej chorobnosti, je uňho narušený kontakt s realitou. Svoje paranoidné predstavy a agresívne správanie smeruje P. T. najmä voči svojej matke, nakoľko ona je v podstate výlučne tou osobou , ktorá sa oňho stará a trávi s ním čas. P. T. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, hoci tá vlastní aj inú nehnuteľnosť, kde plánuje bývať, ale neprichádza do úvahy, aby svojho syna nechala žiť samého v domácnosti. P. T. z domu pravidelne uteká, pobýva na ulici, v aute, alebo si zabezpečí nejaké ubytovanie. Jeho agresivita sa prejavuje tým, že sa matke vyhráža zabitím, kradne matke peniaze, vydiera ju, ak mu nedá peniaze. Hodnote peňazí absolútne nerozumie, pýta si od matky 100 000 €, vyčíta jej, že vreckové 80,-€ na deň je nedostatočná suma. Matka má z neho opodstatnene strach, zamyká sa pred ním v noci. Stalo sa, že P. T. ukradol matke kľúče od jej podnikateľskej prevádzky - bufetu na Č. a otvoril ju pre zákazníkov v čase, keď prevádzka mala byť zavretá, predával tovar, prespával tam. Inokedy zase podpálil veci (lampu), zničil trezor v nehnuteľnosti na ul. K. E. D. L. E., kde mala jeho matka inú podnikateľskú prevádzku - sklad piva s kancelárskymi priestormi.
Súčasný stav P. T. je taký, že sa nevie sám o seba postarať, pracovať a samostatne existovať, potrebuje odbornú starostlivosť a lekársky dohľad. Sám od seba sa neumyje, nenaje, neprezlečie, je potrebné mu to pripomínať a opakovane ho žiadať, aby tieto základné potreby vykonal.
Obmedzenie spôsobilosti P. T. je predovšetkým v jeho záujme, je potrebné prijímať namiesto neho rozhodnutia ohľadom poskytovania zdravotnej starostlivosti, dispozície s finančnými prostriedkami, keďže s nimi nenakladá nerozumne, je potrebné zamedziť jeho prípadnému úverovému zaťaženiu a zneužívaniu inými osobami, ktorému je takmer s určitosťou vystavený, keďže sa často potuluje po meste a niekedy aj prespáva na ulici alebo v aute. Menovaný každý mesiac minie značný obnos peňazí (celý svoj invalidný dôchodok a ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu dáva matka). Samozrejme neznáša žiadne náklady spojené s chodom domácnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené je u P. T. potrebný dohľad nad riešením jeho osobných záležitostí, najmä zo strany jeho blízkych osôb, ktoré však v danom štádiu nemajú žiadne legitímne oprávnenie riešiť otázky zásadného, najmä právneho významu.
Navrhovateľka si je plne vedomá toho, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do osobnej a majetkovej sféry fyzickej osoby, ktorej sa obmedzenie týka, je značným zásahom do osobnej slobody a takto je významným zásahom do jej základných ľudských práv. Podanie tohto návrhu na súd navrhovateľka odkladala najdlhšie ako to len bolo možné. V súčasnosti je situácia už neúnosná a navrhovateľka nevidí inú možnosť, ako je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Primárne k tomu navrhovateľku vedie to, že je potrebné rozhodovať o lekárskej starostlivosti
poskytovanej P. T.. Práve ohľadom týchto záležitostí jej syn nespolupracuje, častokrát vysadí lieky, v súčasnosti je síce hospitalizovaný a hospitalizácia je nutná, ale keď odvolá súhlas s hospitalizáciou (čo uvádza, že urobí), bude musieť byť prepustený. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony odporúča aj ošetrujúci lekár P. T. na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Levoči.
Ako opatrovník P. T. prichádza do úvahy navrhovateľka, ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasí. Navrhovateľka je jeho najbližšou osobou, celé roky sa oňho stará a podporuje ho a akékoľvek jej rozhodnutie ohľadom syna bude sledovať jeho najlepšie záujmy.
3. Spolu s podaným návrhom navrhovateľka súdu doručila prepúšťacie správy zo zdravotníckeho zariadenia po hospitalizácii menovaného.
4. Uznesením sp. zn.: 14Ps/37/2020-23 zo dňa 01.12.2020 súd ustanovil menovanému procesného opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní s jej následným vzhliadnutím, výsluchom súdnej znalkyne, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
6. Na pojednávaní dňa 17.05.2021 súd vypočul osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom P. T. v rámci svojho výsluchu uviedol:
„Nevolím si zástupcu ani dôverníka. Mám schizofréniu. Po poslednom hospitalizovaní sa to zlepšilo. Už nemám také paranoje, aké som predtým mám. Môj ošetrujúci lekár je MUDr. C.. Môj stav sa podstatne zlepšil. MUDr. B. a MUDr. Y. nikdy neboli mojimi ošetrujúcimi lekármi. Bývam s mamou na P.. Poberám invalidný dôchodok a to vo výške 231,- eur. Disponujem s ním sám. Vydieranie čo sa týka matky tam nebolo. Celé to bolo v tom, že som nevedel, či dostanem za tých 10 rokov peniaze, ktoré som vyrobil. Robil som pre mamu. Nebudem sa vyjadrovať k predaju na Č..“
7. Súd uznesením sp. zn.: 14Ps/37/2020-50 zo dňa 17.06.2021 ustanovil súdneho znalca na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku.
8. Zo znaleckého posudku č. 102/2021 súdnej znalkyne MUDr. Henriety Hollovej, znalkyne v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria, mal súd preukázané, že menovaný P. T. trpí paranoidnou schizofréniou v štádiu výrazného postpsychopatického defektu osobnosti.
9. Podľa znalkyne menovaný nie je schopný rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách, o svojom zamestnaní, vzdelávaní, rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, preberať, otvárať a čítať poštu, vybavovať si osobné záležitostí s úradmi (hoci vie čítať, písať a textu rozumie), vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie).
10. Na pojednávaní dňa 04.11.2021 súd vypočul ustanovenú súdnu znalkyňu, ktorá uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku tak ako bol odovzdaný v písomnej forme. V rámci svojej výpovede znalkyňa uviedla tieto skutočnosti:
„Menovaného som vyšetrila v mojej ambulancii. Bola u mňa aj matka menovaného. Mala som k dispozícii jeho celú zdravotnú dokumentáciu aj dokumentáciu od psychiatra MUDr. Y.. U neho je prítomná schizofrénia. V dotazovaných oblastiach som odporúčala obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony. Nemal by držať vodičské oprávnenie. Voliť môže, len on nemôže byť volený vzhľadom na jeho onemocnenie. Pokiaľ by išlo o uzavretie manželstva, bolo by potrebné to skúmať viac.“
Na otázku procesného opatrovníka znalkyňa uviedla: „Má invalidný dôchodok vo výške 200 eur. Teda nižší dôchodok. Vôbec neprispieva na domácnosť. Celú réžiu platí mama, čo mi uviedla navrhovateľka. Záleží od toho ako si pokryje svoje náklady, koľko mu ostane z jeho dôchodku. Nehospodári s peniazmi náležite.“
11. Na pojednávaní súd tiež vypočul navrhovateľku, ktorá uviedla:
„Táto choroba má prvky maniodepresívnej poruchy. Niekedy sa cíti veľmi dobre. V niektorých fázach som sa rozhodovala, žeby som návrh zobrala späť, keď bola fáza dobrá. Je tam základ, aby bral lieky. Tie lieky mu nerobia asi dobre. Rozhodne sa, že ich brať nebude a neberie ich. To je problém číslo 1, kedy sa začne zhoršovať jeho zdravotný stav. Rovnováha sa naruší a jeho stav sa zhoršuje a dostane sa automaticky na liečenie do nemocnice. Potom to dlho trvá, kým sa vráti späť. Teraz týždeň pracuje v Embracu. Sám si to vybavil a zamestnal sa. Tým, že táto choroba je taká, že raz hore a raz dole. Veľmi by som si priala, aby sa zapojil do života normálneho. Ak by som bola aj opatrovník nebudem mu brániť v reálnych aktivitách, v ktorých by chcel žiť. Bolo už aj horšie a niekedy lepšie. Teraz ma to lepšie. Veľmi by chcel byť samostatný, čo by som aj ja chcela. Keď prídu tie zlé fázy cítim sa bezmocná, lebo ho neviem dostať čím skôr na liečenie. Sám musí rozhodnúť, že sa chce liečiť. Trvá to veľmi dlho. Minulý rok mesiac spal v aute niekde v meste. Neviem ho donútiť, aby sa išiel preliečiť, aby bolo dobre. Potom to trvá veľmi dlho. To je základný problém, že ho neviem dostať na to liečenie. Lekár to nevidí tak zle, aby ho tam poslal. Sanitka ho ani nezoberie, keď on tam sám nechce ísť. Potom sa táto choroba preťahuje v nemocnici na 4-5 mesiacov. Keby sa to skôr podchytilo, bolo by to lepšie. Súhlasím s ustanovením do funkcie opatrovníka. Žijeme spolu v jednej domácnosti.“
12. V rámci záverečného prednesu navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla:
„Máme za to, že náš návrh je dôvodný a navrhujeme, aby mu súd vyhovel v zmysle zmeny návrhu, ktoré sme predložili súdu písomne zo dňa 29.7.2021. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že tento návrh je opodstatnený a je potrebné, aby súd obmedzil na právne úkony P.S. T.. Vzhľadom na výsluch pani znalkyne navrhujeme, aby súd rozhodol o obmedzení ako sme to navrhovali podaním dňa 29.7.2021 a naviac, aby súd rozhodol tiež o obmedzení v spôsobilosti na právne úkony v prípade uzavretia manželstva.“
13. Procesný opatrovník v záverečnom prednese uviedol:
„S návrhom súhlasím v celom rozsahu. V rámci rozsahu obmedzenia dávam súdu do pozornosti zvážiť nejaké denné hospodárenie samozrejme, že s nižšou sumou a dávam aj na zváženie, či ho obmedzení súd v uzatváraní pracovných zmlúv, čo by ho znevýhodnilo na pracovnom trhu. Súhlasím s tým, aby opatrovníkom sa stala navrhovateľka.“
14. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
15. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
16. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
18. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
19. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
20. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
21. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.
22. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
23. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
24. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
25. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
26. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
27. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
28. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
29. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať
význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
30. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní P. T. trpí paranoidnou schizofréniou v štádiu výrazného postpsychopatického defektu osobnosti. Táto zistená choroba robí menovaného nespôsobilého v okruhu aktivít bežného života, ktorý vymedzila ustanovená súdna znalkyňa v podanom posudku.
32. Súd mal v tomto konaní tiež možnosť komunikovať s uvedenou osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná, a aj z tejto komunikácie sa súdu javilo, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí menovaný nedokáže riadne fungovať.
33. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.
34. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že tento zdravotný stav odôvodňuje obmedzenie menovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku.
35. Súd ustanovil menovanému za opatrovníka navrhovateľku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov príbuzných na výkon uvedenej funkcie nebola súdom zistená. Súčasne súd vymedzil rozsah, v ktorom bude opatrovník menovaného zastupovať, ako aj uložil povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
40. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
41. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
42. V predmetnej veci podal návrh na obmedzenie P. T. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka
- MVDr. L. T.S., L.. XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Henriety
Hollovej, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo, že P. T. trpí paranoidnou schizofréniou v štádiu výrazného postpsychopatického defektu osobnosti. Tento zdravotný stav menovaného podľa uvedených záverov odôvodňuje ho obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnou znalkyňou bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný a teda táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaný nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.