Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/131/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného W. K., nar. XX.XX.XXXX vo M. K., trvale bytom M. K., D. XXX/X, t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 04.10.2021 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 27.07.2021 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného W. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Odsúdený W. K. vykonáva tresty odňatia slobody postupne mu uložené a nariadené trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 11.06.2019, právoplatným dňa 22.06.2019, vo výmere 1 rok pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 28.09.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 11.11.2019 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vo výmere 2 roky a 6 mesiacov pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a napokon rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 09.12.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 20.02.2020 vo výmere 4 mesiace pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na výkon ktorých bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil odsúdený dňa 21.08.2019 a predpokladane ich má vykonať dňa 21.06.2023. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 21.07.2021.

Dňa 23.06.2021 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného W. K. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.07.2021 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. tak, že podľa s použitím , Tr. zákona návrh W. K. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnych podmienok (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie v jeho správaní vo výkone trestu, očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia, za súčasného určenia skúšobnej doby.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uložených trestov. Avšak vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. či odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie a či možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že odsúdený je slobodný, s neukončeným základným vzdelaním, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol nezamestnaný. Do ÚVTOS Dubnica nad Váhom bol premiestnený dňa 10.09.2019 z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Správanie a vystupovanie odsúdeného voči personálu požadoval za slušné, porušenie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa nebolo zistené. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje bez pripomienok a v kolektíve odsúdených je jeho správanie nekonfliktné, prispôsobivé. K trestnej činnosti zaujíma čiastočne kritický postoj, vzhľadom na menšiu otvorenosť, jej okolnosti opisuje vecne. V minulosti bol pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave, kde vykazoval priemerné pracovné výkony. Počas doterajšieho výkonu trestu bol odsúdený jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Riaditeľ ÚVTOS Dubnica nad Váhom konštatoval, že odsúdený stanovený program zaobchádzania plní čiastočne v bodoch edukácia z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, aktivity vo voľnom čase z dôvodu pasívnejšieho využívania svojho voľného času, zaraďovania do práce, nakoľko v čase pracovného zaradenia nedosahoval požadované pracovné výsledky a v bode vzťahy s vonkajším prostredím z dôvodu absencie kontaktu s rodičmi. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá, na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvého stupňa správne na verejnom zasadnutí po vypočutí odsúdeného skonštatoval, že odsúdený nesplnil materiálnu podmienku, teda že by počas doterajšieho výkonu trestu preukázal polepšenie. Je to odôvodnené nielen tým, že odsúdený počas zaradenia na pracovisko v ústave na výkon trestu vykazoval priemerné pracovné výkony a bol pasívnejší

vo využívaní svojho voľného času, ale predovšetkým v dôsledku toho, že má len čiastočne kritický postoj ku svojej spáchanej trestnej činnosti.

Rovnako nebola naplnená ani ďalšia materiálna podmienka spočívajúca v očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd v tej súvislosti považuje za nutné uviesť, že negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený W. K. bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný (u prvého odsúdenia sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený), pričom v minulosti už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Je síce v produktívnom veku, ale pred výkonom trestu nebol zamestnaný, nemá dokončené základné vzdelanie a zrejme aj v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov páchal opakovane majetkovú trestnú činnosť. V tomto smere sa minulo účinkom jeho podmienečné odsúdenie (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody) realizované trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo dňa 28.09.2015, kedy v skúšobnej dobe neviedol riadny život, nesplnil svoje povinnosti (nahradiť škodu poškodenej M. A., zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie), naviac sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti (prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.) a musel mu byť nariadený výkon trestu. Ani predchádzajúce odsúdenia teda u neho nesplnili zákonom predpokladaný účel. Povaha trestných činov spáchaných odsúdeným a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so závermi hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom, odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a preto nemožno dôvodne predpokladať, že povedie na slobode riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného W. K. podľa zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.