Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/96/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu: A. B., C.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, s korešpondenčnou adresou: priečinok 72, 918 65 Trnava, zastúpeného JUDr. Paulínou Paramonovou, advokátkou, so sídlom Jasná 13, 949 01 Nitra, zapísanou v zozname SAK pod č. 6377, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 112635/2021 zo dňa 14.10.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „žiadosť“), doručenou žalovanému dňa 22.09.2021, požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci (v časti. B. žiadosti): „správnej žaloby proti inému zásahu a diskriminačnému zásahu, ktorý vznikol nerešpektovaním analógií v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. z 02.04.2009 a rozsudku NS SR sp. zn. z 20.08.2014 a s poukazom na rozhodnutie GP SR č. k. -20, IV/3 Pz 49/21/1000-5 z 31.08.2021, iný zásah vidíme v nerešpektovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami; ostatné veci sú v žalobe vysvetlené“. Ako žalovaného označil generálneho prokurátora Slovenskej republiky F. G. a za hodnotu sporu - morálnu dôstojnosť a diskrimináciu. V časti C. žiadosti, pri uvedení, o akú právnu pomoc žiada, zaškrtol možnosti, že žiada (i) o právne poradenstvo, (ii) o mediáciu, (iii) o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia, (iv) o právnu pomoc a zastupovanie v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, s uvedením Krajského súdu Trnava, bez uvedenia spisovej značky a ďalších informácií o prípadnom prebiehajúcom súdnom konaní.

2. Rozhodnutím žalovaného č. sp.: , ČRZ: 112635/2021 zo dňa 14.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby vo veci iného zásahu a diskriminácie z dôvodu neuplatnenia analógií atď. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe žiadostí, ktoré sú v pravidelných intenciách doručované žalobcom, mal za nesporné, že sa

snaží prostredníctvom odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona, analógiu práva rôznymi inštitútmi dosiahnuť zrušenie, resp. uznanie štátnymi inštitúciami, že trest odňatia slobody nie je v súlade s právom na súkromný a rodinný život. Podľa žalovaného má žalobca za to, že výkonom trestu odňatia slobody sú porušované jeho práva na súkromný a rodinný život, ktoré sú garantované Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a inými medzinárodne ratifikovanými zmluvami Slovenskou republikou, a v neposlednom rade garantované samotnou ako základným a najvyšším zákonom Slovenskej republiky. Pri zasielaných žiadostiach sám žalobca podáva aj žalobu na súd a žiada o poskytnutie právnej pomoci v danej veci určením advokáta žalovaným. Súdy takéto žaloby zamietajú alebo odmietajú. Žalovaný dospel k zisteniam, že žalobca je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a odpykáva si trest, za ktorý bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Z dokladov žalobcu, ako aj informácií známych žalovanému z jeho úradnej činnosti, vyplynulo, že v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , v ktorom bol žalobca uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, žalobca a jeho rodinní príslušníci využili všetky riadne opravné prostriedky (aj opakovane), podali aj návrh na obnovu konania, súdy sa s nimi opakovane zaoberali, a všetky tieto žiadosti boli odmietnuté ako nedôvodné. Žalovaný dodal, že posudzovať vinu a rozhodovať o treste je oprávnený iba súd v rámci trestného konania, k čomu už došlo a rozhodnutie v tejto veci je právoplatné.

3. Žalovaný ďalej k vyžiadaniu podkladov zo súdov v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca zväčša nič nedoručí a požiada, aby si dané podklady vyžiadal žalovaný, pričom žalovaný dospel k zisteniu, že v zmysle v relevantnom znení (ďalej aj len „SSP“) je nevyhnutné označiť aj konkrétne rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda, čo žalobca neoznačil, a také rozhodnutie ani nebolo vydané. Žalobca zakaždým napáda uplatnenie analógie a pozitívneho záväzku štátu, a teda sa domáha morálnej dôstojnosti a práva na súkromný a rodinný život. Žalovaný v danej veci dospel k záveru, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá je zrejme bezúspešná, pričom zrejmá bezúspešnosť je zjavná už po zbežnom posúdení a v rámci zásady materiálnej pravdy správny orgán vykoná také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Správny orgán nie je viazaný povinnosťou, aby zisťoval všetky možné okolnosti daného prípadu, ak má dostatok dôkazov a podkladov, na základe ktorých je možné vydať rozhodnutie. Na základe početných, opakujúcich sa žiadostí a konaní vedených žalovaným, žalovaný nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže je zrejmé, čo žiadateľ žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda nespĺňal zákonom stanovenú podmienku v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v relevantnom znení (ďalej len „“), keďže vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Priznaním právnej pomoci a prípadne i stanovením právneho zástupcu žalobcovi by bolo v danom prípade nehospodárnym a neefektívnym konaním žalovaného. Úlohou žalovaného je aj filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, ako aj šikanózny výkon práva žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Dodal, že nepriznanie právnej pomoci žalovaným však ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a rozhodnutie žalovaného ani žiadnym spôsobom nenahradzuje rozhodovaciu činnosť súdov. Posúdenie zrejmej bezúspešnosti sa v danej právnej veci týka výhradne len posudzovania nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na jeho priznanie. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II. Správna žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 25.10.2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. zo dňa 18.10.2021, č. zo dňa 18.10.2021, ktoré boli uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. -52 z 11.05.2022 a sp. zn. -77 z 13.07.2022 vylúčené na samostatné súdne konania a preskúmania napadnutého rozhodnutia (č. zo dňa 14.10.2021), ktoré ostalo predmetom tohto súdneho konania. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je formalistické, bez racionálneho a objektívneho prieskumu, popierajúce práva rodinných príslušníkov žalobcu na rodinu. Žalovaný bagatelizoval práva rodinných príslušníkov žalobcu, odmietajúc sa zaoberať možným porušením a a nasl. (ďalej len „“), a návrh žalobcu účelovo vyhodnotil ako postup na zrušenie rozsudku v trestnej veci sp. zn. , čím mohol v konečnom dôsledku vyvolať zásah do osobnostných práv žalobcu, jeho manželky, syna, a ochrany rodiny, výchovy dieťaťa a iné. Žalobca namietal, že pokiaľ návrh nemá povahu správnej žaloby, žalovaný mal ex offo povinnosť nasmerovať veci tak, aby to riešil súd na správnom úseku. Žalovaný zmaril právnu pomoc pre rodinu, hlavne smerom k žalobcovej manželke a synovi. Ďalej namietal, že žalovaný urobil výklad o bezúspešnosti aj bez súdu, čo považuje za svojvoľné vyhodnotenie a porušenie práva jeho manželky a syna na právnu pomoc a na účinnú právnu ochranu, pričom im týmto vytvoril takzvanú „nevymožiteľnosť práva“ (garantovaného a nasl. ).

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2023 uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí aj jeho odôvodnení; zdôraznil, že išlo o zjavnú bezúspešnosť sporu. Podotkol, že žalobca k žiadosti nedoložil žiadne doklady k právnej stránke prípadu. K nezohľadňovaniu práva jeho manželky a syna uviedol, že rozhodoval na základe žiadosti žalobcu o poskytovaní právnej pomoci pre žalobcu. Skonštatoval, že celkový počet prijatých žiadostí žalovaným v civilných veciach bol za rok 2021 v počte 197, a z tohto počtu bolo 90 žiadostí podaných žalobcom alebo jeho manželkou a synom. Väčšina týchto žiadostí spočívala v tom, že žalobca sa snaží nejakým spôsobom domôcť svojej interpretácie práva na rodinný a súkromný život. Podľa žalovaného ide zo strany žalobcu o šikanózny výkon práva a kverulantské správanie, ktorým neprimerane zaťažuje nielen žalovaného, ale aj iné inštitúcie verejnej moci. Žalovaný navrhol žalobu odmietnuť, respektíve zamietnuť.

7. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).

8. Právny zástupca žalobcu nevyužil možnosť na výzvu súdu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

9. Podľa (v znení účinnom do 30.06.2023 v nadväznosti na v platnom znení), „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

10. Podľa prechodného ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2023, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

11. Podľa , „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“

12. Podľa , „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

13. Podľa , „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

14. Podľa , „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

15. Podľa (v znení účinnom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase podania žiadosti, od 01.03.2019 do 30.06.2023): „(1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.“

16. Podľa , „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“

17. Podľa , : „(1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (4) Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.“

18. Podľa , „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“

19. Podľa , „Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba bola podaná včas ( v spojení s , tretia veta ), oprávnenou osobou (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( ), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( v spojení s , keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

21. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal formálne vyhodnotenie jeho žiadosti bez zohľadnenia samotného obsahu žiadosti - zásahu do práva na rodinu a osobnostných práv žalobcu a členov jeho rodiny, bez objektívneho prieskumu, ako aj účelový záver o postupe smerujúcom k zrušeniu trestného rozsudku a svojvoľnosť záveru žalovaného o bezúspešnosti sporu.

22. Správny súd prvotne uvádza, že s odkazom na je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Zároveň poukazuje na , ktorý uvádza, že v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). Žalobné body tak musia mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k súdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobe poukázal všeobecne na účelovosť, svojvoľnosť rozhodnutia žalovaného s primárnym uvádzaním argumentácie o zásahu do práva na rodinu žalobcu a jeho členov rodiny. Veľká časť žaloby je všeobecná, čo bráni správnemu súdu v riadnom súdnom prieskume, keďže je to žalobca (príp. jeho právny zástupca), kto bol povinný dostatočne konkretizovať žalobné body a správny súd nie je oprávnený tieto žalobné body vyhľadávať alebo dopĺňať za žalobcu. Z dôvodu, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v žalobcom zmienených (aj keď všeobecných) námietkach o formalistickom rozhodnutí žalovaného bez racionálneho a objektívneho prieskumu, účelovom a svojvoľnom závere o bezúspešnosti sporu a nenasmerovaniu veci na príslušný právny úsek príslušnému súdu.

23. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci požiadal o právnu pomoc vo veci správnej žaloby proti inému zásahu a diskriminačnému zásahu nerešpektovaním analógií atď. (pozri citáciu v bode 1.), smerujúcej proti generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. K žiadosti nepriložil kópiu správnej žaloby, ani nijako neidentifikoval už prebiehajúce súdne konanie, uviedol len súd – Krajský súd Trnava a v rámci možností, o akú právnu pomoc žiada, zaškrtol aj možnosť zastupovania v súdnom konaní vrátane jeho začatia, aj možnosť zastupovania v rámci už prebiehajúceho súdneho konania. Nakoľko žalobca v žiadosti poskytol opis a podstatu právnej veci, žalovaný vyhodnocoval podstatu žalobcom popísaného sporu v žiadosti. Zároveň žalovaný vychádzal aj zo skutočností mu známych z jeho úradnej činnosti v súlade s . Žalovaný teda v danom prípade posudzoval obsah žiadosti a údaje, ktoré mu boli známe z jeho vlastnej činnosti, a tieto tvorili hlavný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tomto postupe nevidí rozpor so .

24. Čo sa týka procesného postupu žalovaného, žalobca v tejto súvislosti nekonkretizoval žiadne osobitné porušenie, nenamietal nevykonanie akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného, správny súd preto v tomto smere, viazaný žalobnými bodmi, nemohol za žalobcu vyhľadávať konkrétne pochybenia správneho orgánu. Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca k žiadosti nedoložil žiadne doklady k právnej stránke prípadu, čo žalobca nenegoval, preto to súd považoval za nesporné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca obvykle podklady nedoručuje a žalovaný si ich musí vyžiadavať zo súdov, pričom v tomto prípade žalovaný na základe početných opakujúcich sa žiadostí nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže je zrejmé, čo žiadateľ žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie právnej pomoci, navyše žalobca nekonkretizoval ani napadnuté rozhodnutie, ktoré je v zmysle v správnej žalobe potrebné označiť, a podľa jeho zistení sa jedná, tak ako vždy, o morálnu dôstojnosť, právo na súkromný a rodinný život, uplatnenie analógií a pozitívneho záväzku štátu, ktorého sa žalobca domáhal podaním žaloby o inom zásahu alebo výkladom z iného uhla pohľadu. Súd dáva do pozornosti, že pre žalobcu platí povinnosť podľa uviesť v žiadosti úplné a pravdivé informácie, čo sa ohľadom úplnosti údajov nedá považovať za splnené zo strany žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných bodov nezistil nezákonnosť v postupe žalovaného.

25. Vo vzťahu k námietkam o formalistickom rozhodnutí žalovaného bez racionálneho a objektívneho prieskumu, súd dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Žalobca ich rozvinul jedine vo vzťahu k popieraniu práva rodinných príslušníkov žalobcu na rodinu, odmietaním žalovaného zaoberať sa

ustanoveniami o porušení osobnostných práv či účelovým vyhodnotením jeho námietok ako smerujúcich proti rozsudku z trestného konania. Žalobca teda celú svoju argumentáciu smeroval k obhájeniu podstaty ním zadefinovanej právnej veci, nie k splneniu podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, či k náležitostiam napadnutého rozhodnutia. S tým súvisí aj jeho ďalšia námietka o účelovom a svojvoľnom závere žalovaného o bezúspešnosti sporu aj bez súdu. Správny súd nevidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo formulácii žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci žalovaným ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a že jeho rozhodnutie nenahrádza rozhodovaciu činnosť súdov. Je pravdou, že žalovaný posudzuje bezúspešnosť sporu pre účely priznania práva na poskytnutie právnej pomoci, osobitne posudzuje bezúspešnosť zjavnú, pričom je faktom, že súdne rozhodnutie nemožno nahradiť rozhodnutím správneho orgánu. Zo strany žalovaného ide o posúdenie predbežné, ktoré sa musí týkať zjavnej bezúspešnosti, na prvý pohľad zrejmej. V tomto prípade žalovaný svoj záver o zjavnej bezúspešnosti žalobcom načrtnutej právnej veci odôvodnil tým, že zo žiadosti a z jemu známych skutočností je jasné, čoho sa žalobca domáha (odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona atď., čo žalobca nepoprel, práveže potvrdil podanou žalobou), ozrejmil definíciu a účel trestu, právnych pojmov uvádzaných žalobcom, podmienok pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci s tým záverom, že inštitúty, akými sú analógia práva a zákona alebo pozitívny záväzok štátu, nie sú v prípade žalobcu aplikovateľné. Ďalej uviedol, že v prípade žalobcovi uloženého trestu odňatia slobody nemožno povýšiť záujem jednotlivca na súkromný a rodinný život nad záujmom spoločnosti, t. j. ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu či izolovaním odsúdenej osoby od zvyšku spoločnosti. Pritom analógiu možno v trestnom práve použiť veľmi ojedinele. Pokiaľ je osoba odsúdená a je jej nariadený výkon trestu odňatia slobody, je v súlade s , že odsúdený bude na niektorých právach obmedzený, a teda aj na práve na súkromný a rodinný život. Žalovaný dal do pozornosti svoju povinnosť nakladať s financiami zo štátneho rozpočtu efektívne a hospodárne, k čomu by nedošlo v prípade poskytnutia bezplatnej právnej pomoci žalobcovi pre jeho zrejme bezúspešnú vec uvedenú v predmetnej žiadosti. Žalovaný dospel k záveru, že zo strany žalobcu ide o šikanózny, neopodstatnený a bagateľný návrh, ako aj ním žiadaný šikanózny výkon práva, aj z týchto dôvodov bolo potrebné odbremeniť činnosť súdov. Správny súd zastáva názor, že žalovaný svoje závery o zjavnej bezúspešnosti sporu dostatočným spôsobom odôvodnil, tieto sú zrozumiteľné a právne udržateľné.

26. Napokon neobstojí ani argumentácia žalobcu ohľadom nenasmerovaniu veci na príslušný právny úsek príslušnému súdu, pokiaľ návrh nemal povahu správnej žaloby, pretože podstatou nepriznania práva na poskytnutie právnej pomoci nebolo, že predmetná vec nespĺňala podmienky správnej žaloby, ale že vykazovala zjavnú bezúspešnosť v podstate v akomkoľvek konaní, aj v civilnom. Teda v zmysle záverov žalovaného by ani tzv. „nasmerovanie veci na civilný súd“ nič nemenilo na závere o zjavnej bezúspešnosti. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako neopodstatnenú a nedôvodnú.

27. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu podľa zamietol.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

29. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).