Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.05.2024 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G., narodený XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C. H. I. XXXX/XX, J.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e: dňa 24. decembra 2022 v čase o 04.30 hod. v obci Beladice na benzínovej stanici Shell mal pri sebe a následne dobrovoľne vydal priesvitný sklenený pohár, ktorý obsahoval konope s celkovou hmotnosťou 2476 mg a koncentráciou 13,6 % hmotnostných THC obsahujúce 337 mg THC, čo zodpovedá 5tim obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlina z rodu Cannabis patrí do I. skupiny omamných látok podľa v znení neskorších právnych predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a jeho účinná látka tetrahydrokanabinol patrí do I. skupiny psychotropných látok podľa uvedeného zákona,

t e d a :

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konope pre vlastnú spotrebu vo väčšom rozsahu,

t ý m s p á c h a l :

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa .

Za t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúce okolnosti podľa písmeno j), písmeno l) a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa , a , peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur.

Podľa vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa súd ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol

byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 17.10.2023, pod sp. zn. , prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného A. B., výsluchom svedkov J. G. a J. K., prečítaním znaleckých posudkov ako aj prečítaním listín zo súdneho spisu.

Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa a využil svoje právo nevypovedať. Postupom podľa bola prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania. Vo výpovedi zo dňa 29.06.2023 obžalovaný uviedol, že vo veci vypovedať nebude. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2024 priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval, avšak nesúhlasil s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu. V rámci práva posledného slova opakovane oľutoval spáchanie skutku.

Svedkyňa J. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bolo na Vianoce. Volali im z dôvodu, že je tam muž, ktorý sa snaží dostať do reštaurácie Smile, ktorá je vzadu na benzínovej pumpe Shell v Beladiciach. Po ich príchode tam bol obžalovaný a snažil sa dostať do reštaurácie. Klopal, snažil sa nájsť zvonček. Nepoškodil nič. Zistili jeho totožnosť a potom ho vyzvali, či nemá pri sebe nejaké veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Na to vytiahol sklenenú nádobku, v ktorej bola marihuana. Vyprázdnil všetky vačky. Spolupracoval, neboli s ním žiadne problémy. Zápisnicu o vydaní veci spisoval kolega a táto sa podpisovala na stanici.

Svedok J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo skoro ráno o 04.00 hod. Boli vyslaní operačným dôstojníkom na preverenie toho, že nejaká osoba sa mala dobíjať do reštaurácie Smile, ktorá je súčasťou čerpacej stanice Shell, Beladice. Následne tam prišli, videli tam neznámu osobu, ktorá sa chcela dostať do reštaurácie na ktorej boli dvere pootvorené, jednalo sa o automatické otváracie dvere. Na dotaz obžalovaný reagoval, že dnu vidí kamarátov, pôsobil dezorientovane. Potom mu vysvetlili kde sa nachádza, vyzeral, že pochopil. Následne pristúpili k zisťovaniu totožnosti. Pričom im táto osoba uviedla, že sa volá A. B.. Uviedol aj dátum narodenia. Následne sa ho svedok spýtal, či má pri sebe vec, ktorá by mohla pochádzať z trestnej činnosti. Z bundy mu trčal pohár. Tento pohár vytiahol a obsahom bola neznáma zelená sušina. Na svedkovu otázku čo to je odpovedal, že je to tráva. Následne svedok opakoval všetky svoje otázky, aby vedel určiť, či je pri vedomí, či vníma. Odpovedal rovnako. A uviedol, že trávu si kúpil od nejakej osoby, a uviedol aj sumu, avšak tieto skutočnosti si už svedok nepamätal. Obžalovaný si myslel, že v tej reštaurácií sú jeho kamaráti. Avšak si začal uvedomovať kde je a že prišla polícia. Svedok mu vysvetlil tú situáciu, že sa snažil dostať do zavretej reštaurácie. Svedok sa ho opýtal, či je ochotný dobrovoľne tú trávu vydať a poučil ho či si je vedomý, že ak ju vydá, tak že si tým môže privodiť trestné stíhanie. Obžalovaný odpovedal, že súhlasí a že ju vydáva. Následne svedok upovedomil operačného dôstojníka o vzniknutej situácií. Potom aj s obžalovaným na mieste čakali, kým operačný dôstojník vyrozumie vyšetrovateľa. Následne obžalovanému obmedzili osobnú slobodu, pričom mu to aj vysvetlili a presunuli sa ním na stanicu. Osoba celý čas plne spolupracovala, nebol s ním žiadny problém. Ani tým drogám sa nevyhýbal. Zápisnicu o vydaní veci spísal svedok na policajnej stanici, pričom obžalovaný ju dobrovoľne podpísal. Obžalovaný bol so svedkom a svedkyňou na policajnej stanici do 07.30 hod. a následne si ho prevzala iná hliadka alebo skrátený vyšetrovateľ.

Postupom podľa bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký posudok Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. PPZ-KEU-BA-EXP-2023/835 zo dňa 31.01.2023 z ktorého záverov súd zistil, že na základe vykonaného skúmania veci predložených na znalecké skúmanie, a to Stopa č. 1 – ster z rúk obžalovaného zaistený na odberovej vatovej tyčinke v plastovej skúmavke (odobratá v rámci prehliadky tela dňa 24.12.2022) a Stopa č. 2 – sklenený zaváraninový pohárik s kovovým vrchnákom s obsahom sušeného rastlinného materiálu (vec dobrovoľne podľa dňa 24.12.2022) znalec vyhodnotil, že obsahom zaváraninového poháriku s kovovým vrchnákom bolo sušené konope s hmotnosťou 2476 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,6 % hmotnostného, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle do I. skupiny omamných látok. Predložené množstvo považoval

znalec za 11 - 34 jednotlivých bežných dávok drogy. Znalec zároveň na predloženom stere z pravej a ľavej ruky obžalovaného nezistil prítomnosť stôp omamných a psychotropných látok.

Postupom podľa bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký posudok J. L. H., C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 02.06.2023 č. 44/2023, z ktorého záverov súd zistil, že obžalovaný netrpí a ani v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou. Bol v stave jednoduchej alkoholovej opitosti ťažkého stupňa, čo je obžalovaným svojvoľne navodený stav, v ktorom mohol predpokladať ako sa bude správať. Ťažký stupeň jednoduchej alkoholovej opitosti spôsobil u obžalovaného v čase spáchania skutku forenzne významné zníženie jeho ovládacích aj rozpoznávacích schopností (nie však ich vymiznutie). V čase spáchania skutku mohol iba vo forenzne významne zníženej miere ovládať svoje konanie a rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Obvinený nie je a ani nebol duševne chorý v čase spáchania skutku, nemal sa psychiatricky liečiť, nemal užívať žiadne psychofarmaká. V prípade obžalovaného nešlo o chorobou vyvolanú forenzne významnú redukciu ovládacích a rozpoznávacích schopností, ale o ich svojvoľné zníženie navodením si stavu alkoholovej jednoduchej opitosti zo strany obžalovaného. Obvinený nie je závislý od alkoholu ani od iných psychoaktívnych látok, škodlivo užíva alkohol. Obžalovanému nie je potrebné uložiť žiadne ochranné liečenie.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 24.12.2022 vyplynulo, že obžalovaný sa dobrovoľne po zákonnom poučení v zmysle podrobil prehliadke tela vo forme odberu sterov z ľavej a pravej ruky. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 24.12.2022 bolo zistené, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks uzatváracej sklenenej nádobky s obsahom neznámej sušenej rastliny pre účely trestného konania aj napriek tomu, že bol poučený o tom, že si vydaním veci môže privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je slobodný, v obci Mojmírovce má dobrú povesť, slušné chovanie a nebol riešený v rámci priestupkového konania (Správa obce Mojmírovce zo dňa 28.11.2013). Obžalovaný nie je v súčasnej dobe trestne stíhaný a v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť (Správa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 23.01.2024). Z Odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal dva dopravné priestupky, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 20,- a 30,- Eur.

Obžalovaný k svojim osobným a majetkovým pomerom priblížil, že je slobodný a bezdetný. Má ukončené športové Gymnázium Nitra. Profesionálne sa venuje stolnému tenisu, je reprezentantom Slovenskej republiky od roku 2014. Bol členom športového klubu v Nemecku a aktuálne je športovom klube M. N. G. (Česká republika). Pracuje ako tréner v Nitre, mesačný príjem má medzi 800,- a 1.000,- Eur. Má finančné úspory vo výške 1.000,- Eur.

Z výsledkov celého vykonaného dokazovania, bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a mal tak za preukázané, že žalovaný skutok sa stal a naplnil znaky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , keď obžalovaný dňa 24.12.2022 v čase 04:30 hod v obci Beladice na benzínovej stanici Shell neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konope pre vlastnú spotrebu vo väčšom rozsahu, pričom v čase keď bol zadržaný u seba prechovával priesvitný sklenený pohár s obsahom konope s celkovou hmotnosťou 2476 mg a koncentráciou 13,6 % hmotnostných THC obsahujúce 337 mg THC, čo zodpovedá 5tim obvykle jednorazovým dávkam drogy (výpoveď svedkov J. G. a J. K., zápisnica o vydaní veci z 24.12.2022, znalecký posudok na KEÚPZ Bratislava č. PPZ-KEU-BA-EXP-2023/835 zo dňa 31.01.2023).

Spáchanie žalovaného skutku mal súd spoľahlivo preukázané učineným priznaním obžalovaného na hlavnom pojednávaní a výpoveďami svedkov. Výpovede svedkov súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť. Súd dôkladne preskúmal vykonané dôkazy, pričom pri analýze a porovnaní výpovedí svedkov súd nevzhliadol také rozpory, pre ktoré by musel konštatovať, že uvedení svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby lživo. Skutočnosti uvádzané uvedenými svedkami sú potvrdené aj ďalšími dôkazmi, a to najmä znaleckými posudkami, zápisnicou o vydaní veci a osobnou prehliadkou.

Súd po vykonaní dokazovania a komplexnom vyhodnotení dôkazov vyplynuvších z dôkazných prostriedkov konštatoval, že použitie pôvodnej právnej kvalifikácie podľa na konanie obžalovaného neprichádzalo do úvahy, nakoľko skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí obvykle jednorazovú dávku na použitie, je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle druhá veta nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Riešenie právnych otázok a vyslovovanie právnych záverov patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Znalecký posudok je podkladom pre riešenie odborných otázok spočívajúcich len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený, v akom množstve, či tento je omamnou, resp. psychotropnou látkou, a akú má účinnosť (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , R 22/2019, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2019, sp. zn.: ). Uvedenému záveru zodpovedá aj skutočnosť, že samotný znalec v znaleckom posudku nepoužíva pojem obvykle jednorazová dávka drogy ( ), ale pojem „jednotlivá bežná dávka drogy“, ktorý však nepozná. Napokon, aj odborná lekárska literatúra vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazová dávka nie je pojem medicínsky, ale ide o čisto právnu konštrukciu a preto znalec lekár (napríklad psychiater) nemôže zodpovedať otázku aká je obvykle jednorazová dávka drogy pre konkrétnu osobu. Navyše, zistenie individuálneho stavu závislosti u každého obvineného zvlášť by bolo možné prakticky zistiť len klinickým experimentom, čo by však bolo v rozpore so zákonom. Znalec (lekár) teda nie je oprávnený zodpovedať otázku aká je obvykle jednorazová dávka drogy u konkrétnej osoby, pretože ide o zodpovedanie otázky právnej a nie je ju možné zodpovedať ani z praktického hľadiska, nakoľko by sa tak muselo stať za použitia neprípustného klinického experimentu (primerane Okruhlica, Ľ.: Pojem „obvykle jednorazová dávka“ nie je medicínsky pojem, publikované v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012).

Definícia pojmu „prechovávanie drog pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu„ je uvedená v , v zmysle ktorého sa ním rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa omamné látky sú také látky, vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažným zdravotným a psychosociálnym následkom, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Omamné a psychotropné látky sa zaraďujú podľa ich účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č.1. V tomto kontexte súd uviedol, že zákonodarca doposiaľ nestanovil žiadne pravidlá, ako má aplikačná prax pojem obvyklá jednorazová dávka drogy vykladať. Súdna prax dospela k záveru, že pri zadovážení omamných a psychotropných látok sa konzumenti orientujú v hmotnostných jednotkách (gramoch), prípadne podľa tzv. "dielov" v závislosti od zaužívaného vzťahu medzi dílerom a konzumentom. Vzhľadom na takto "zaužívaný" spôsob obstarávania omamných a psychotropných látok je preto smerodajné pri výpočte obvykle jednorazovej dávky vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej a psychotropnej látky, a nie od koncentrácie účinnej látky THC a závislosti páchateľa. Spôsob určenia obvykle jednorazovej dávky Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru nezodpovedá zmyslu a podstate podľa , a . Obvykle jednorazová dávka sa musí definovať prostredníctvom hmotnostného kritéria, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak objektívne, ako aj subjektívne hľadisko (zavinenie), ktoré spočíva vo vedomosti páchateľa, aké množstvo drogy neoprávnene prechováva a pod. (R 22/2019). Obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle , Trestného sa teda rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom

použití a takto vyjadruje konzumný priemer (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , , , R 87/2015 – I, R 22/2019), pričom obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušené materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy s obsahom účinnej látky THC nie nižšej ako 1 % (NS SR z 20. 5. 2004, , judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 20.09.2011, rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Zároveň súd uviedol, že prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom, avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , R 22/2019).

Súd sa tak stotožnil s námietkami obhajoby a uzavrel, že prejednávaný skutok bolo možno posúdiť len ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa .

Podľa , kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku uvedenú v odseku 1 pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi je zaradený v I. hlave 3. dielu osobitnej časti s označením „Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie„. Do tejto kategórie patria tie trestné činy, ktorých ohrozenie života alebo zdravia človeka je jediným primárnym objektom. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu preto stačí samotné ohrozenie života alebo zdravia.

Samotná objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropný látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa („neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor„) predpokladá konanie páchateľa spočívajúce v taxatívne vymenovanej činnosti, ktorú zákonodarca považuje za trestnú.

Bolo preto bezpochyby preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt (psychiatrické znalecké posúdenie osoby obžalovaného) nedovoleným spôsobom marihuanu, omamnú látku zaradenú do I. skupiny omamných látok v zmysle zákona číslo v znení neskorších právnych predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a jej účinnú látku tetrahydrokanabinol, zaradenú do I. skupiny psychotropných látok podľa uvedeného zákona, prechovával pre vlastnú spotrebu vo väčšom rozsahu v zmysle (5 obvykle jednorazových dávok).

Súd v danom prípade nemal pochybnosti o priamom úmysle obžalovaného ( písmeno a) ), že chcel porušiť záujem chránený ustanovením .

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4, , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného zistil nasledovné poľahčujúce okolnosti podľa : Podľa písmeno j) , keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Ten záver súd prijal s ohľadom na odpis registra trestov, v zmysle ktorého obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov, v zmysle ktorej obžalovaný spáchal dva menej závažné dopravné priestupky a vyžiadaných správ k jeho osobe, pričom obžalovaný má v mieste trvalého bydliska dobrú povesť a slušné chovanie.

Podľa písmeno l) , keďže obžalovaný priznal spáchanie trestného činu a tento oľutoval a tento svoj postoj deklaroval opakovane na hlavnom pojednávaní.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa .

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa , pričom postupoval podľa , keďže sa nejednalo o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenou v osobitnej časti prevyšujúcou päť rokov ( ).

Podľa , peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa , bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Peňažný trest predstavuje alternatívu k trestu odňatia slobody. Ustanovenie je prejavom konceptu restoratívnej justície, kedy sa kladie dôraz najmä na navrátenie vzťahov do pôvodného stavu, na priaznivé pôsobenie na páchateľa trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa čo najskôr mohol resocializovať a začleniť do spoločnosti. Peňažný trest ako alternatívny trest je možné uložiť len pri prečinoch s tým, že je potrebné prihliadať aj na povahu prečinu a možnosti nápravy páchateľa. Pôjde teda o prípady menej závažnej trestnej činnosti alebo o prípady, kedy vzhľadom na osobu páchateľa bude predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie.

V zmysle ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný vtedy, ak bol uložený taký druh trestu alebo v takej výmere, ktorá je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov podľa a nasl. , teda ak je uložený trest v rámci zákonnej trestnej sadzby príliš mierny alebo príliš prísny.

V zmysle trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Možnosti splnenia účelu trestu sa v každom jednotlivom prípade musia posudzovať „komplexne“, z pohľadu všetkých ukladaných (druhov) trestov. Z tohto pohľadu sa potom musí posudzovať rovnako aj primeranosť trestu.

Z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného nemožno prehliadnuť jeho doposiaľ bezúhonný život a kritický postoj k spáchanému trestnému činu. Naviac obžalovaný je stále osobou s relatívne nízkym vekom (mladým človekom), pričom aj z tohto pohľadu nemožno vyhodnotiť možnosti jeho nápravy ako podstatne sťažené, resp. také, kedy by už absolútne neprichádzalo do úvahy uložiť mu alternatívny trest. Naviac obžalovaný je aktuálne aj riadne, dlhodobo a stabilne zamestnaný, s priemerným finančným príjmom (uvádzal, že príjem medzi 800,- a 1.000,- eur a má vytvorenú finančnú rezervu).

Súd tak v zmysle vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že uloženie aj len podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov ( ), resp. by bol neprimerane prísny.

Z pohľadu citovaného zákonného ustanovenia súd uzavrel, že vzhľadom možnosť nápravy obžalovaného, ako to vyplýva už z vyššie uvedeného, nedospel k záveru o potrebe ukladania podmienečného trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že namiesto podmienečného trestu odňatia slobody je možné obžalovanému uložiť alternatívny peňažný trest, s uložením ktorého sám obžalovaný prejavil súhlas. Preto potom prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, resp. absencia priťažujúcich okolností, ako aj zohľadnenie všetkých vyššie uvedených skutočností zistených o osobe obžalovaného, v spojitosti

so zásadami ukladania trestov, viedli súd k záveru, že na naplnenie účelu trestu je postačujúce obžalovanému uložiť peňažný trest vo výmere 800,- eur, teda vo výmere pre neho viac citeľnejšej, tak aby mohol byť splnený účel tohto alternatívneho trestu.

Vzhľadom k vyjadreniu obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že takýto peňažný trest bude obžalovaný schopný aj zaplatiť ( ).

Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda ak obžalovaný úmyselne zmarí výkon peňažného trestu, do úvahy bude prichádzať nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ochranné liečenie súd obžalovanému neuložil, nakoľko v zmysle znaleckého posudku č. 44/2023 jeho uloženie nebolo potrebné.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.