Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-14-2021.pdf
PDF · 102.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: G. s.r.o., so sídlom C. XXX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./F._PO/T./XXXX/ XXXX zo dňa 5. januára 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. F./F._PO/T./XXXX/ XXXX zo dňa 5. januára 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. O./O.-H. Z./S./XXXX/XXXX zo dňa 11.11.2020, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta 2.000,00 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia: - § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa zamestnávateľ G. s.r.o., C. XXX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.09.2020 o 17:50 h využíval na prevádzke Závodná jedáleň E. J., s.r.o., S. 4, XXX XX F. E. nad R., závislú prácu fyzickej osoby E. E. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - pomocná sila, výdaj stravy, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, pre nepreskúmateľnosť a závažné procesné pochybenie. Namietal, že protokol z inšpekcie práce nebol prerokovaný, pričom vo veci malo byť nariadené ústne pojednávanie bez ohľadu na mimoriadny stav vyvolaný šírením COVID-u 19. Mal za to, že žalovaný len na základe výpovedí v Protokole uvedenej osoby zachytenej v zápisnici o podaní informácie, bez ďalšieho konštatoval, že vykonáva závislú prácu bez uzatvorenia pracovného pomeru. Správny orgán mal pritom nepochybne zisťovať, či E. E. A. v prípade vykonávanej činnosti naplnil znaky závislej práce, na akom právom základe a či skutočne „pracuje“ pre žalobcu alebo pre p. E. alebo inú osobu. Žalobca nebol dostatočne informovaný o začatí správneho konania ani o obvineniach voči nemu, nebol mu daný dostatočný čas na prípravu, nebol informovaný o povahe dôkazov a nemal možnosť vyjadriť sa k veci predtým ako bude prijaté samotné rozhodnutie. Žalobca nebol vôbec predvolaný na
ústne pojednávanie za účelom prejednania priestupku, pretože toto sa ani vôbec neuskutočnilo. Žalobca ďalej uvádzal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky zákonné náležitosti a uloženie pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia jej výšky.
3. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k podanej žalobe domáhal zamietnutia žaloby. Mal za to, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti, z uvedeného dôvodu má po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Znaky závislej práce boli v predmetnej veci naplnené, nakoľko E. E. A. vykonával pre žalobcu prácu, ktorá bola činnosťou realizovanou osobne zamestnancom, pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa (na základe ústnej dohody s účastníkom konania), v jeho mene (tu žalovaný poukázal na skutočnosť, že menovaný bol v rozhodujúcom čase činný, čo dokazuje, že sa jedná o pracovisko žalobcu, čiže o výkon práce v jeho mene a na jeho účet), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za dohodnutú odmenu. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný poukazuje na fakt, že žalobca prerokoval predmetný protokol telefonicky s inšpektorkou práce dňa 21.09.2020, pričom aj napriek náležitému poučeniu nevyužil možnosť následného písomného vyjadrenia k prerokovanému protokolu. Vzhľadom na pandemickú situáciu v protokole bola zároveň žalobcovi daná možnosť prerokovať predmetný doručený protokol s inšpektorom práce telefonicky, na uvedené telefónne číslo v pracovných dňoch v čase od 07:00 h do 14:00 h. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty dňa 20.10.2020. V predmetnom oznámení správny orgán dal žalobcovi v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril písomnosťou zo dňa 20.10.2020, v ktorej uvádza, že ho vzniknutá situácia veľmi mrzí a ľutuje individuálne zlyhanie prevádzkara. Zdôraznil, že správny orgán uložil pokutu v súlade so zákonom na základe objektívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Podľa správneho poriadku sa nevykonáva ústne pojednávanie obligatórne, ale fakultatívne, pričom na prejednávaný prípad sa zákon o priestupkoch nevzťahuje.
4. V podanej replike žalobca zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach.
5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.
6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
7. Inšpektorát práce Trenčín dňa 11.09.2020 vykonal u žalobcu na prevádzke Závodná jedáleň E. J., s.r.o. v Novom Meste nad Váhom kontrolu pracovnoprávnych vzťahov a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom kontrolované obdobie bolo od 8/2020 do skončenia inšpekcie.
8. Dňa 11.09.2020 bola zistená prítomnosť dvoch osôb na uvedenej prevádzke žalobcu, a to E. E. A. a Ing. R. M.. E. E. A. v ten deň nebol vedený v registri poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne.
9. Podľa zápisnice o podaní informácie zo dňa 11.09.2020 E. E. A. uviedol, že sa ústne dohodol na práci s p. E., vedúcim kuchyne v G. za cenu 5,00 eur na hodinu. Od pondelka 08.09.2020 pracuje ako vydávač večerí. Pokyny na prácu mu vydáva p. E.. Evidenciu pracovného času vedie elektronicky žalobca.
10. Z registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že E. E. A. už u žalobcu v minulosti bol zamestnaný od 12.08.2019 do 11.08.2020.
11. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného aj pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajňu.
12. Kontrolné zistenia boli zhrnuté do protokolu z inšpekcie práce zo dňa 21.09.2020, nakoľko bol zistený nedostatok spočívajúci vo využívaní závislej práce E. E. A. žalobcom bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Súčasťou protokolu vzhľadom na pandemickú situáciu bolo poučenie, že protokol nebude osobne prerokovaný s kontrolovaným subjektom, ktorý sa môže ku kontrolným záverom vyjadriť v lehote 3 dní od jeho doručenia a tiež aj možnosť prerokovať protokol s inšpektorom práce telefonicky.
13. Protokol bol žalobcovi elektronicky doručený dňa 21.09.2020, ktorý v ten istý deň využil možnosť jeho telefonického prerokovania. Žalobca sa pritom nevyjadril, či využije možnosť vyjadriť sa k prerokovanému protokolu.
14. Na podklade kontrolných zistení Inšpektorát práce začal voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty, o čom ho upovedomil oznámením zo dňa 19.10.2020. V oznámení správny orgán skutkovo a právne vymedzil predmet správneho konania v zhode s nedostatkom konštatovaným v protokole z inšpekcie práce, vrátane hroziacej pokuty od 2.000,00 eur do 200.000,00 eur, a poučil žalobcu podľa § 33 Správneho poriadku. 15. Vo vyjadrení zo dňa 20.10.2020 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca uviedol, že vzniknutá situácia ich mrzí a ľutujú ju, išlo o zlyhanie prevádzkara. Uznávajú kontrolné zistenia a priznávajú sa k nim.
16. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. O./O._H. Z./S./XXXX/XXXX zo dňa 11.11.2020 bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta 2.000,00 eur za nelegálne zamestnávanie na skutkovom základe uvedenom vyššie, keď správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca využíval závislú prácu pána Laššu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu.
17. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.01.2021, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné.
18. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj zákon o nelegálnej práci) je nelegálnym zamestnávaním zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod štvrtý zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
21. Podľa § 19 (označený ako správne delikty) ods. 2 písm. a) bod prvý zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
23. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
24. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
25. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
26. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
27. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
28. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
29. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
30. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je v súlade so zákonom, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave.
31. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi správneho konania sporným posúdenie, či E. E. A. mal so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah.
32. Vykonaným dokazovaním bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že v čase kontroly sa na mieste výdaja stravy žalobcom nachádzal aj E. E. A.. Dôvodom jeho prítomnosti bola dohoda s p. E. vedúcim kuchyne, ktorý mu zadával pracovné pokyny, na základe ktorých už viacero dní vykonával činnosť výdajcu stravy na pracovisku určenom žalobcom za dohodnutú odmenu 5,00 eur na hodinu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že zo strany pána E. E. A. išlo o výkon závislej činnosti v prospech žalobcu v súlade s predmetom jeho podnikania. Dojednaná činnosť vykazuje všetky znaky závislej práce, keď pán A. postupoval podľa pokynov oprávneného zástupcu žalobcu, osobne vykonával činnosť v mene a na účet žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a v čase určenom a evidovanom žalobcom.
33. Z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 42 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer, ktorý vytvára právny rámec pre výkon závislej práce, je možné založiť aj ústnou pracovnou zmluvou, nakoľko nedodržanie písomnej formy nie je Zákonníkom práce výslovne sankcionované jej neplatnosťou. Vzhľadom k predmetnej právnej úprave mali správne orgány v súlade so žalobnou námietkou žalobcu zisťovať či medzi žalobcom a pánom A. bola uzatvorená ústna pracovná zmluva. Výsledky vykonaného dokazovania pritom nasvedčujú, že pán A. uzatvoril ústnu dohodu o pracovnom pomere so žalobcom, ktorý v zastúpení p. E. s ním dojednal základné podmienky výkonu závislej práce spĺňajúce znaky všetkých podstatných náležitostí pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce).
34. S prihliadnutím na vyššie uvedené podľa názoru správneho súdu správne orgány predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu prijali právny záver, že žalobca využíval závislú prácu pána A. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný tak zaťažil preskúmavané rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), z
ktorého dôvodu správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil. V ďalšom konaní budú správne orgány povinné doplniť dokazovanie a ustáliť, či žalobca dojednal s pánom A. ústnu pracovnú zmluvu, ktorou sa tiež platne zakladá pracovný pomer.
35. Správny súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca nedostal odpoveď v akom pracovnoprávnom, resp. právnom vzťahu bol, resp. mal byť podľa názoru správnych orgánov pán A. k žalobcovi v čase výkonu inšpekcie. Bez zodpovedania uvedenej otázky je právny záver správnych orgánov o výkone závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu predčasný a ničím podložený, čo zakladá aj dôvod nezákonnosti spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nejasnosť a nezrozumiteľnosť ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP).
36. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
37. Pokiaľ ide o požiadavky žalobcu, aby správny súd s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 SSP preskúmal zákonnosť skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín ako účastníka konania, tejto správny súd nemohol vyhovieť. Treba si uvedomiť, že prvostupňové rozhodnutie vydal správny orgán prvého stupňa v tom istom konaní vo veci samej ako žalovaný. Z tohto dôvodu nemožno Inšpektorát práce považovať za účastníka konania, nakoľko je správnym orgánom konajúcim a rozhodujúcim v merite. Tiež s prihliadnutím na fakt, že prvostupňové rozhodnutie predstavuje v inštančnej postupnosti vydané prvé rozhodnutie, ktoré treba hodnotiť a posudzovať ho v jednote s rozhodnutím žalovaného, nepredstavuje rozhodnutie prvého stupňa podkladové rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného.
38. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o neprerokovaní protokolu z inšpekcie práce so žalobcom. Vzhľadom na pandemickú situáciu bol zvolený telefonický spôsob prerokovania protokolu. Podľa správneho súdu takto zvolený spôsob prerokovania protokolu umožnil žalobcovi riadne sa oboznámiť s jeho obsahom a dôvodmi prijatých opatrení. Za týchto okolností bolo garantované a zachované právo žalobcu na spravodlivé správne konanie. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by uvedeným spôsobom bol ukrátený na jeho právach.
39. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
40. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj žalobcovu námietku o nedostatočnom informovaní o začatí správneho konania o uložení pokuty a o obvineniach voči nemu. Bolo preukázané, že žalobcovi bolo riadne doručené oznámenie zo dňa 19.10.2020, v ktorom mu bolo oznámené a skutkovo ako aj právne vymedzené porušenie právnych predpisov, pre ktoré bol braný na zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Súčasťou oznámenia bolo aj náležité poučenie podľa § 33 Správneho poriadku, z ktorého muselo byť žalobcovi jasné, že má právo vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a navrhovať dôkazy na svoju obranu.
41. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
43. V prejednávanej veci sa vyvodila voči žalobcovi objektívna zodpovednosť, ktorá bola založená bez ohľadu na zavinenie. Žalobcovi sa kládlo na zodpovednosť spáchanie správneho deliktu, ktorého znakom skutkovej podstaty nie je prvok zavinenia, t.j. vnútorný vzťah zodpovednej osoby k protiprávnemu konaniu a jeho následkom. Z toho jasne vyplýva, že žalobca neniesol zodpovednosť za spáchanie priestupku, z ktorého dôvodu sa vo veci nemohol ani analogicky uplatňovať priestupkový zákon s povinnosťou ústneho prejednania protiprávneho konania. S prihliadnutím na subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku sa na súdenú vec uplatňuje ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý nariadenie ústneho pojednávania vyžaduje len v prípade ak tak ustanovuje osobitný zákon, čo však zákon o inšpekcii práce nevyžaduje, alebo ak to považuje správny orgán vzhľadom na okolnosti prípadu za potrebné. V druhom prípade ide o právo, možnosť správnych orgánov nariadiť vo veci ústne pojednávanie, ak na základe doposiaľ vykonaného dokazovania považujú za potrebné vykonať ústne prejednanie pre náležité objasnenie prípadu a riadne zistenie skutkového stavu. Bolo teda na správnych orgánoch či nariadia ústne pojednávanie. Ak by tak neurobili, možno hovoriť o nezákonnom konaní len vtedy, ak takto zvolený postup správneho orgánu mal za následok ujmu na právach účastníka správneho konania, napr. ak bez nariadenia ústneho pojednávania nebolo možné aj napriek už vykonanému dokazovaniu zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie. Na strane druhej, ak dovtedy vykonanými dôkazmi bolo možné riadne ustáliť skutkový stav veci, nariadenie ústneho pojednávania by sa nemuselo javiť ako nevyhnutné. Predvolanie účastníkov správneho konania na ústne pojednávanie v danom prípade tak zostáva na úvahe správneho orgánu, ktorý je povinný vzhľadom na dôkaznú situáciu zvážiť aj prípadnú účelnosť ústneho pojednávania, t.j. či jeho účel možno dosiahnuť vykonaním iných dôkazov.
44. V súdenej veci bola žalobcovi uložená pokuta na dolnej hranici zákonného rozpätia, t.j. najnižšia možná pokuta. Z tohto dôvodu je bezpredmetné zoberať sa námietkami žalobcu čo do výšky uloženej pokuty, ktorá predstavuje obligatórny následok spáchania správneho priestupku, t.j. správny orgán bol povinný uložiť pokutu.
45. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je v rozpore so zákonom, a preto ho zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom správneho súdu.
46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
47. V konaní plne úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.