Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Sa-32-2019.pdf
PDF · 131.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu v 1/ rade J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XX-XXX X., občan X., X. republika, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom A. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 39198-3/2019-BA zo dňa 21. júna 2019
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave Číslo: 39198-3/2019-BA zo dňa 21. júna 2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca Číslo: 33425-3/2019-CA zo dňa 14. januára 2019 a vec v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi v 1/ rade a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 33425-3/2019-CA zo dňa 14. januára 2019 podľa §178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) rozhodla tak, že pánovi J. Q., nar. XX. Z. XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o., od 01. septembra 2012 podľa slovenskej legislatívy. Na odôvodnenie poukázala na úpravu podľa článku 16 ods. 1, 2, 3 tzv. vykonávacieho nariadenia (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ďalej ,,vykonávacie nariadenie“). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zisťovala, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Konkrétne v tejto veci zistila, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Poznaniu (ďalej len ,,ZUS“) listom č. 540900/511/14638/2014-UBS, ktorý bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 2. januára 2015 určila, že zamestnanec (žalobca v 1/ rade) od 1. septembra 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, a tým sa toto určenie v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym. Z uvedených skutočností prvostupňový orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
Na základe včas podaného odvolania žalobcu v 1/ rade rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ,,správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný“), ktorý rozhodnutím Číslo: 39198-3/2019-BA zo dňa 21. júna 2019 (ďalej ,,rozhodnutie odvolacieho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamestnanca (žalobcu v 1/ rade) ako zamestnanca zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., IČO: 46 550 291, v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo doručené aj zamestnávateľovi zamestnanca, ktorý je v zmysle úpravy § 173 ods. 1 Zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 01. januára 2005 tiež účastníkom konania. Zamestnávateľovi bolo rozhodnutie č. 33425-3/2019-CA doručené dňa 30. januára 2019, odvolanie zamestnávateľ nepodal. Žalovaný poukázal na to, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom ADVERTON, s.r.o., s dňom zápisu 17. februára 2012. Tento zamestnávateľ je od 1. marca 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01. septembra 2012. Žalovaný zdôraznil záväznosť koordinačných nariadení, ktoré ako nariadenia Európskeho spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Konkrétne poukázal na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - základné nariadenie a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 - vykonávacie nariadenie, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia. Žalovaný poukázal na článok 11 odsek 1, ods.3 písm. a), článok 13 ods. 1, ods. 3, článok 76 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný uviedol, že Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie č. A1 zo dňa 12. júna 2009 o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa základného nariadenia (rozhodnutie č. A1), ktorým stanovila pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa použijú aj v prípade, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bolo dňa 2. januára 2015 v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Oddział w Poznaniu doručené oznámenie číslo: 540900/511/14638/2014-UBS, ktorým ZUS určila, že pán J. Q. podlieha od 01. septembra 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym, a preto nebol dôvod na začatie dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska pána J. Q. v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia určila, že menovaný bude v období od 1. septembra 2012 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016. Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Žalovaný zdôraznil, že tak ZUS ako aj príslušná inštitúcia členského štátu bydliska zamestnanca, ako aj Sociálna poisťovňa ako dotknutá inštitúcia členského štátu môžu v rámci jednotlivých fáz určovania uplatniteľnej legislatívy postupovať a uskutočňovať jednotlivé úkony len v rozsahu a spôsobom, ktorý im umožňuje koordinačné nariadenie. Podľa žalovaného námietky zamestnanca (žalobca v 1/ rade) uvedené v odvolaní tak nezaložili dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V zákonnej lehote podali voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca v 1/ rade a pôvodne žalobca v 2/ rade (pozn. správneho súdu, na základe uznesenia č.k. 24Sa/32/2019-42 zo dňa 12. apríla 2021, bolo konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade zastavené, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2021). Žalobca v 1/ rade mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročil svoju právomoc danú jej Zákonom o sociálnom poistení, v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis a zároveň má žalobca za to, že rozhodnutie je v mnohých jeho častiach zmätočné. Ďalej žalobca v 1/ rade uviedol, že otázka aplikácie článku 13 ods. 3 základného nariadenia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia. Z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať článku 13 základného nariadenia. Teda
na určenie uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. Namietal oprávnenie žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Namietal samotnú spornosť ako predpoklad aplikácie tohto ustanovenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016 a tiež na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018, v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Namietal tiež, že z rozhodnutia nie je zrejmé a skutkovo podložené, či, resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp., či prebehla dohoda medzi žalovaným a poľským styčným orgánom. Ďalej namietal zákonnosť procesného postupu žalovanej, a to absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 zo dňa 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytnutia dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Mal za to, že je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátov vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu mal prebehnúť medzi ZUS a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda súčasťou administratívneho spisu. V administratívnom spise však takýto dôkaz absentuje. Namietal, že prerušenie konania rozhodnutím č. 44877-2/2018-CS zo dňa 20.07.2018 bol účelový postup žalovaného, nakoľko žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedol, ani sa nezaoberal tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca (žalobcu v 1/ rade) právoplatne ukončený. Žalovaný mal prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať ZUS, či zamestnanec (žalobca v 1/ rade) využil opravné prostriedky v Poľsku a či v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19. augusta 2020. Poukázal na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,základné nariadenie“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej len ,,vykonávanie nariadenie“), ktorých základnou úlohou je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Spoločenstva. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov v zmysle článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade došlo zo strany ZUS ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k individuálnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym, v zmysle čoho je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. Prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Nakoľko neexistovali protichodné stanoviská, nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009. Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov SR. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu v 1/ rade ako svojho zamestnanca do registra poistencov od 1. septembra 2012 podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky. Z dôvodu, že zamestnancovi bola poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS od 1. septembra 2012 určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky, ktorá sa stala definitívnou, došlo priamo k spornosti údajov v registri poistencov so skutkovým stavom a napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, len Sociálna poisťovňa deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžso/41/2015, v ktorom bolo ustálené, že Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. K rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2015 a uzneseniu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 žalovaný uviedol, že prijaté závery je možné aplikovať len v prípadoch, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležite odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a koordinačnými nariadeniami Európskej únie.
Ďalší účastník sa k doručenej žalobe (doručenka na č.l. 52 spisu) písomne nevyjadril.
Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 04.01.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi v 1/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 36 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť, na ktoré podanie nebolo reagované.
Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 06.10.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/32/2019-67 zo dňa 22.09.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 28.09.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. § 137 ods. 2 a 4 SSP. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom v 1/ rade fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. ods. 4 SSP vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále. Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov
navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddiał w Poznaniu, Inspektorat we Wrześni z 12.12.2014 vrátane jeho prekladu, označený ako ,,Vec: určenie príslušnej legislatívy na základe článku 16 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 týkajúceho sa vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (Z.z. EÚ zo dňa 30.10.2009 č. L 284/1) v súvislosti so zamestnaním na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ“. Podľa tohto listu označený orgán informuje adresáta listu označeného ,,J. Q., Ul. N. XX/XX, XX-XXX . X., že od 01.09.2012 bude podliehať poľskej legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia na základe článku 11 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia ( Z.z. EÚ zo dňa 30.04.2004 č. L166/1). Ďalej v tomto liste bolo uvedené, že ...,,toto určenie legislatívy na obdobie od 01.09.2012 má dočasný charakter a zakladá sa na vami predložených dokladoch...“, ako aj, že ...,,určenie poľskej legislatívy nadobudne svoju platnosť v priebehu 2 mesiacov odo dňa informovania o danom fakte iné inštitúcie, a to v prípade, ak voči legislatíve nebudú mať žiadne námietky (článok 16 ods. 3 Nariadenie č. 987/2009)“. Uvedený list bol preukázateľne dňa 2.01.2015 doručený Sociálnej poisťovni, ústredie. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú registračné listy fyzickej osoby - žalobcu v 1/ rade prihláška a odhláška s vymedzeným dátumom prijatia formuláru prihlášky dňa 20.09.2012 a s vyznačením pracovného pomeru s dátumom vzniku poistenia 01.09.2012 u zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o. s dátumom zániku poistenia podľa odhlášky u rovnakého zamestnávateľa dňa 15.04.2020 a dátumom prijatia formulára dňa 15.04.2020. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v 1/ rade v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával činnosť na vlastný účet v Poľskej republike (list ZUS. druhý odsek, podľa ktorého ...,,zároveň odo dňa 01.11.1995 vykonávate samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľska“) a zároveň mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom ADVERTON, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu v 1/ rade priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu v 1/ rade na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi v 1/ rade určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade.
Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane. V pomeroch prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej ako ZUS) žalobcovi v 1/ rade určila ako uplatniteľnú legislatívu poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu v 1/ rade ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca v 1/ rade a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS zo dňa 12.12.2014 vrátane jeho prekladu, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu určuje dočasne žalobcovi v 1/ rade poľské právne predpisy ako uplatniteľné od 01. 09.2012, a to na základe článku 11 ods. 3 písm. a) a článkom 16 ods. 2 , 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 . Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 12.12.2014 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 2.01.2015, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 2.03.2015 konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 02.03.2015, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn.
ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018). Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukazateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 12.12.2014, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca ďalšieho účastníka (ADVERTON, s.r.o.) odo dňa 1. septembra 2012 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v 1/ rade podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca v 1/ rade. Žalobca v 1/ rade má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi v 1/ rade náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v 1/ rade v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu v 1/ rade a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.