Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-106-2020.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W. XXX, zastúpený Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 11, proti žalovanej: U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W. XX, zastúpená JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 84, o zaplatenie 4.390 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. mája 2020 č. k. 12C/79/2019-95, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (OS Nitra) rozsudkom zo dňa 18. 05. 2020 č. k. 12C/79/2019-95 pri právnom posúdení podľa § 657, § 558, § 559 ods. 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.390 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.400 eur od 01. 10. 2018 do 09. 01. 2019, s 5 % úrokom z omeškania ročne a zo sumy 4.390 eur od 10. 01. 2019 do zaplatenia, všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) tak, že náhradu týchto trov v plnej výške priznal žalobcovi voči žalovanej, pretože žalobca mal v danom spore plný úspech. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania bude s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodovať súdy úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením.
3. Čo sa týka námietky žalovanej, že daný spor by mal prejednať a rozhodnúť súd v rámci rozhodcovského konania, ktorú námietku žalovaná uplatnila včas, t. j. najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý jej patril, tak súd prvej inštancie takto vznesenú námietku zo strany žalovanej nepovažoval za dôvodnú. Základom rozhodcovského konania je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, pričom v danom prípade medzi stranami sporu k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky nedošlo a uvedenú skutočnosť ani žiadna strana sporu netvrdila. Žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na samotné znenie (obsah) textu svojho uznania dlhu zo dňa 24. 08. 2018, ktorý obsahuje ustanovenie v tom znení, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke budú riešené rozhodcom a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava.
4. Uvedené ustanovenie však prvoinštančný súd nevyhodnotil ako platne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, pričom skonštatoval, že ide o neplatný právny úkon kvôli nedodržaniu písomnej formy. Taktiež absentuje podpis obidvoch zmluvných strán, pričom uzatvorenie rozhodcovskej doložky nevyplýva ani z obsahu vzájomnej písomnej komunikácie zmluvných strán. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky podľa § 4 zák. č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní je jej obligatórnou náležitosťou. V prípade nedodržania tejto formy sa právny úkon nepovažuje za platný. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie na vznesenú námietku žalovanej ohľadne vecnej nepríslušnosti OS Nitra na prejednanie tohto sporu neprihliadal, resp. ju nepovažoval za dôvodnú, pretože s poukazom na obsah ust. § 7 ods. 2 CSP mal za to, že predmetný spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd mal s poukazom na vykonané dokazovanie preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke s tým, že zároveň došlo aj k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej. Tieto skutočnosti považoval súd za nesporné, žalovaná ich nenamietala, naopak, sama potvrdila uzatvorenie pôžičky na sumu 4.000 eur ako aj prijatie tejto sumy, t. j. 4.000 eur.
6. Samotné poskytnutie pôžičky vo výške 4.000 eur preukazuje aj uznane dlhu zo dňa 24. 08. 2018 podpísané žalovanou, ktoré vôbec nerozporovala. Predmetné uznanie dlhu iba opakovane preukazuje existenciu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Predmet pôžičky predstavuje suma 4.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi do 30. 09. 2018. Skutočnosť, že žalovaná následne požičala tieto peniaze tretej osobe, t. j. X. U., ktorý jej ich mal vrátiť, je v prejednávanej veci bezpredmetná. Žalobca je totiž v právnom vzťahu iba so žalovanou, ako s dlžníčkou z titulu, že jej ako veriteľ požičal finančný obnos 4.000 eur.
7. Zo samotného obsahu inštitútu dlhu v zmysle § 558 OZ vyplýva, že ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a aj výšky, predpokladá sa, že v čase uznania takto uznaný dlh trval.
8. Skutočnosti ohľadne poskytnutia pôžičky v sume 4.400 eur ako aj ohľadne vrátenia 10 eur z tejto sumy žalobcovi dňa 10. 01. 2019 považoval súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné, pretože tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela.
9. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na odcitované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.390 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.400 eur od 01. 10. 2018 do 09. 01. 2019, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.390 eur od 10. 01. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
10. Výšku úroku z omeškania ročne určil súd v súlade s nar. vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená ECR. Počiatok omeškania 01. 10. 2019 je deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky, ktorá mala byť vrátená do 30. 09. 2019, pričom vrátená bola iba suma 10 eur dňa 10. 01. 2019 a od tohto dňa bola žalovaná v omeškaní s plnením sumy 4.390 eur.
11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že konanie zastaví a žalovanej prizná náhradu trov konania vo výške 100 %.
12. Z obsahu samotnej listiny označenej ako uznanie dlhu podľa názoru žalovanej vyplýva, že strany sporu si platne dohodli riešenie sporu pred konkrétnym rozhodcovským súdom. V danom uznaní dlhu je uvedené, že zmluvné strany svojím podpisom prehlasujú, že tento dokument podpísali slobodne, vážne, pričom sú v ňom uvedené aj údaje oboch strán, t. j. veriteľa a dlžníka. Rozhodcovská doložka ako jedna z foriem rozhodcovskej zmluvy sa považuje za platnú ak žalobca takúto listinu podpísal. Ak žalobca tvrdí, že takúto listinu nepodpísal, resp. to vyplýva z obsahu samotnej listiny, že takúto nepodpísal, nič to nemení na skutočnosti, že podľa názoru žalovanej došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Z dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom konaní okrem iného vyplýva, že formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma. Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom nezmluvnom dokumente, pričom môže byť zrealizovaná listom, telefaxom a emailovou správou. Návrh a akceptácia nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. V tomto prípade žalobca poslal žalovanej emailom na podpis listinu označenú ako uznanie dlhu a táto obsahovala aj jeho meno. Aj keby predmetný email nenapĺňal písomnú formu podľa § 40 ods. 4 OZ a ani podľa § 4 ods. 3 písm. b/ Zák. o rozhodcovskom
konaní, stále by ešte mohol napĺňať písomnú formu podľa § 4 ods. 3 písm. a/ Zák. o rozhodcovskom konaní.
13. Žalovaná so žalobcom vedie ešte dve aktuálne konania (sp. zn. 36C/108/2019 pred Okresným súdom Nitra a sp. zn. 29Up/863/2019 pred Okresným súdom Banská Bystrica), kde je predmet zmluvného vzťahu obdobný a v obidvoch prípadoch zatiaľ neprávoplatne bolo konanie zastavené práve z dôvodu existencie platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje na odvolanie žalovanej neprihliadnuť, alternatívne navrhol odvolaniu žalovanej nevyhovieť, prvostupňový rozsudok potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu rov odvolacieho konania v plnej výške.
15. S poukazom na ust. § 125 ods. 1, 2 CSP by odvolací súd nemal na odvolanie žalovanej prihliadnuť, pretože predmetné odvolanie podané jej právnym zástupcom nespĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 ods. 1 CSP, konkrétne chýba podpis podľa § 127 ods. 1 písm. e/ CSP.
16. Žalobca už predtým poprel uzatvorenie dohody o osobitnej príslušnosti súdu vo forme rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi konania. Argumentácia žalovanej použitá v tomto odvolaní sa stotožňuje s argumentáciou odôvodenia zatiaľ neprávoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 36C/108/2019-62 zo dňa 30. 03. 2020, ktorým súd konanie zastavil. Žalobca uznanie dlhu zo dňa 24. 08. nepodpísal. Uznanie dlhu v danom prípade predstavuje uznanie dlhu zo strany žalovanej ako dlžníčky titulom uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 22. 08. 2018 a nie je svojím obsahom zmluvou o pôžičke ako tvrdí vo svojom odvolaní žalovaná.
17. Žalobca nezaslal žalovanej na podpis žiadne uznanie dlhu v listinnej forme na podpis, ale jej emailom zo dňa 24. 08. 2018 zaslal iba odkaz, na ktorej internetovej stránke je ponúkaná možnosť vytvoriť si vlastné uznanie dlhu rýchlo a správne a prípadne si ho nechať skontrolovať advokátom. Žalovaná túto možnosť využila, sama vypracovala znenie uznania dlhu ktoré podpísala a svoj podpis overila, pričom následne uznanie dlhu zaslala žalobcovi. Skutočnosť, že predmetné uznanie dlhu vypracovala samotná žalovaná preukazuje aj prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 12C/23/2020, v ktorom konaní žalovaná ako dlžníčka vyhotovila dňa 14. 11. 2018 obdobné uznanie dlhu znejúce na sumu 3.500 eur voči veriteľke T. B..
18. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu písomne vyjadrila a uviedla, že jej odvolanie bolo realizované v súlade s § 125 CSP. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam obsiahnutým vo vyjadrení žalobcu pod bodmi 4, 5, 6. 7, 8 zotrváva na tých skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní.
19. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej predložil odvolaciemu súdu 4x uznanie dlhu žalovanej preukazujúce systematickosť správania sa žalovanej v iných sporoch. V spore na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/863/2019 bolo na základe sťažnosti žalobcu zrušené uznesenie tohto súdu zo dňa 15. 05. 2020 sp. zn. 29Up/863/2019, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu nepríslušnosti všeobecného súdu v celom rozsahu s následným vrátením veci na ďalší procesný postup. V ďalšom žalobca zotrváva na správnosti skutočností uvedených v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2021 k podanému odvolaniu žalovanej.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné, rozhodnúc o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu týkajúcom sa zaplatenia sumy 4.390 eur s príslušenstvom voči žalovanej, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení OZ. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo medzi stranami tohto sporu k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky zakladajúcej funkčnú príslušnosť rozhodcovského súdu, pretože takáto listina nebola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami (absencia podpisu žalobcu). S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v písomnom uznaní dlhu žalovanej zo dňa 24. 08. 2018 za neplatný právny úkon. Takisto dôvodom zakladajúcim neplatnosť rozhodcovskej doložky je aj tá skutočnosť, že z obsahu spisu v prejednávanej veci nevyplýva ani vzájomná komunikácia medzi stranami tohto sporu, ktorá by svojím obsahom preukazovala vôľu strán sporu vôbec rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku uzavrieť. S prihliadnutím na esenciálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy, tak ako sú zakotvené v ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., prvoinštančný súd v danom prípade rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku ako jej súčasť) považoval správne za neplatný právny úkon.
24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 7 ods. 2 CSP správne prejednal a rozhodol daný spor, ako súd funkčne a miestne príslušný, akceptujúc najmä obsah jednostranného uznania dlhu žalovanej zo dňa 24. 08. 2018, ktorým žalovaná, čo do základu a aj výšky uznala uplatnený nárok žalobcu z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke v celom rozsahu. Následne takto uplatnenému žalobnému nároku žalobcu súd dôvodne v celom rozsahu vyhovel.
25. Pokiaľ ide o samotný text (obsah) uznania dlhu žalovanej zo dňa 24. 08. 2018, tak tento vypracovala pravdepodobne žalovaná, pretože aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/23/2020 o zaplatenie 3.500 eur, kde v pozícii žalobkyne vystupuje T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. 5, O., voči tej istej žalovanej U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W. XX vypracovala dňa 14. 11. 2018 obdobné uznanie dlhu znejúce na sumu 3.500 eur ako dlžníčka vo vzťahu k T. B. ako veriteľke. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by emailové podanie žalobcu zo dňa 24. 08. 2018 malo byť akýmsi návrhom na uznanie dlhu spolu s uzatvorením rozhodcovskej doložky, pretože predmetné emailové podanie od žalobcu je potrebné vnímať ako odkaz na príslušnú webovú stránku, na ktorej je ponúkaná možnosť vytvorenia si vlastného uznania dlhu rýchlo a správne s prípadnou kontrolou zo strany advokáta. V súvislosti s uzatvorením rozhodcovskej doložky správne prvoinštančný súd poukázal na nepreukázanú vzájomnú komunikáciu obidvoch zmluvných strán.
26. V konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 36C/108/2019, na ktoré v podanom odvolaní poukázala žalovaná, vydal KS v Nitre dňa 31.03.2021 pod č.k. 7Co/88/2020-101 uznesenie, ktorým v rámci odvolacieho konania zrušil a vrátil zastavujúce uznesenie OS Nitra zo dňa 30.03.2020 č.k. 36C/108/2019-62. Hlavným dôvodom tohto procesného postupu bola tá skutočnosť, že súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať vôľu zmluvných strán uzatvoriť rozhodcovskú doložku.
27. Námietku žalobcu prezentovanú v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej spočívajúci v tom, že na odvolanie žalovanej by sa podľa § 125 ods. 2 CSP nemalo prihliadať kvôli absencii podpisu podľa § 127 ods. 1 písm. e/ CSP, považoval odvolací súd za nedôvodnú.
28. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd podané odvolanie žalovanej vyhodnotil za nedôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 a § 396 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi proti žalovanej, pretože to bol žalobca majúci v odvolacom konaní plný úspech. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).