Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-65C/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: R. D., narodená XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v J., G. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., so sídlom v Čadci, M. R. Štefánika 2618, IČO: 47 258 055, a ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom v Púchove, Dvory 1932, IČO: 36 867 454, proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, so sídlom v Pezinku, Na Bielenisku 4, IČO: 00 170 364, 2/ EX - FIN Slovakia s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Záhumenská 1806/3, IČO: 47 631 198, zastúpenej Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou v Trenčíne, Palárikova 7, a 3/ B. C., narodený XX. marca XXXX, trvalým pobytom v Q., D. XXX/X, zastúpeného JUDr. Zuzanou Flakovou, advokátkou v Bratislave, Mesačná 9, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný 1/, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, a to každý z nich v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 21. októbra 2021 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná 21. júla 2021 v priestoroch notárskeho úradu I.. X. T., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 44, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou notárkou I.. X. T. z 21. júla 2021 sp. zn. N XXXXXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX v T., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 166 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na zastavanom pozemku vo veľkosti 1456/10000 k celku, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres D., vedeným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetný byt“), je neplatná. 1.1. Vo svojej žalobe uviedla, že vykonanú dražbu, ktorou bol žalovanou 2/ ako licitátorom udelený príklep v prospech žalovaného 3/, ktorý tak nadobudol predmetu dražby do svojho výlučného vlastníctva za sumu najvyššieho podania urobeného na dražbe vo výške 20 100 eur, považuje za neplatnú. Cena predmetu dražby bola odhadnutá znaleckým posudkom č. 20/2021 z 1. júna 2021 vypracovaným znalcom W.. C. P. z odboru Stavebníctvo vo výške 20 100 eur. Žalobkyňa nebola po dátume udelenia príklepu licitátorom k predmetu dražby stotožnená s takto určenou cenou predmetu dražby a predovšetkým má za to, že medzi výškou zabezpečenej pohľadávky žalovaného 1/ z titulu nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a skutočnou hodnotou predmetu dražby je hrubý nepomer, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Trhová cena dvojizbových bytov v podobnej lokalite v obci T. či susedných obciach J. a V. sa pohybujú vo výške 50 000 eur.

1.2. Žalobkyňa svoje právo podať repliku k doručeným vyjadreniam žalovaných a uviesť ďalšie skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi nevyužila. 1.3. Na pojednávaní konanom 9. mája 2024 svoju námietku spochybňujúcu platnosť právneho úkonu dobrovoľnej dražby spočívajúcu v neprimeranosti výšky dlhu, pre ktorú bola dražba vykonaná, a hodnote draženej nehnuteľnosti, ktorá slúžila na bývanie a pohybovala sa podľa jej názor vo výške cca 90 000 eur tak, ako bola táto hodnota zistená v dedičskom konaní po jednom zo spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti v čase vykonania predmetnej dobrovoľnej dražby p. G. H., doplnila o ďalšie námietky, a to že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby nemal oprávnenie uskutočniť vyhlásenie podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože hlasovanie vlastníkov bytov ohľadom otázky, či súhlasia s výkonom záložného práva k predmetnému bytu dobrovoľnou dražbou nemohlo byť platné, keďže z predložených hlasovacích lístkov vyplnených jednotlivými vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome a prezenčnej listiny z účasti na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov nie je zrejmé, či sa títo vlastníci skutočne zúčastnili tohto hlasovania a či hlasovacie lístky a prezenčnú listinu skutočne vlastnoručne podpísali. Podľa jej názoru neplatnosť dobrovoľnej dražby zakladá aj samotná vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu žalobkyne a ďalších spoluvlastníkov predmetného bytu, ktoré je v T., okres D., a miestom konania dobrovoľnej dražby v P.. Žalobkyňa a ostatní bývalí spoluvlastníci predmetného bytu S. H., C. H. a G. H. nemalo možnosť sa kvôli vážnym zdravotným problémom zúčastniť predmetnej dobrovoľnej dražby konanej v geografickej vzdialenosti viac ako 100 km.

2. Žalovaný 1/ ako zákonný záložný veriteľ a navrhovateľ dražby, žalovaná 2/ ako dražobník a žalovaný 3/ ako vydražiteľ vo svojich vyjadreniach k žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedli, že žalobou uplatnený procesný nárok žalobkyne považujú za nedôvodný, pretože podľa ich názoru dobrovoľná dražba prebehla riadne so splnením všetkých formálnych a materiálnych predpokladov vyžadovaných pre tento právny úkon. 2.1. Predmetný byt bol v čase vykonania dobrovoľnej dražby v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1/8 k celku, S. H. v podiele 5/8 k celku, C. H. v podiele 1/8 k celku a G. H. v podiele 1/8 k celku. Títo podieloví spoluvlastníci si dlhodobo a napriek viacerým písomným či ústnym výzvam neplnili riadne a včas spoju povinnosť platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a predmetný byt v rozpore s dobrými mravmi užívali bez akejkoľvek snahy o čo i len čiastočné a postupné vyrovnanie tohto dlhu. Preto žalovaný 1/ vykonávajúci správu predmetného bytového domu a zastupujúci ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v prospech ktorých zo zákona vzniklo záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v bytovom dome [porov. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], po odsúhlasení výkonu tohto zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou v písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 22. do 28. marca 2021 uzavrel so žalovanou 2/ zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby na predmetný byt. 2.2. Pohľadávka prihlásená do dražby čo do istiny v sume 2 689,63 eur a spolu s príslušenstvom v sume 2 849,03 eur spĺňala zákonom stanovenú výšku presahujúcu 2 000 eur, a teda bola spôsobilá na výkon záložného práva spôsobom vykonania dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa túto pohľadávku do dňa konania dobrovoľnej dražby nijako nespochybňovala, vo vzťahu k pohľadávke žalovaného 1/ nebolo nariadené žiadne neodkladné opatrenie ani neprebiehalo žiadne konanie, v ktorom by táto pohľadávka bola predmetom sporu, čo teda znamená, že neboli zistené žiadne zákonné dôvody pre upustenie od dražby. 2.3. Znalecký odhad všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti bol uskutočnený v súlade s , a Žalovaná 2/ ako dražobník za týmto účelom si obstaral znalecký posudok znalca W.. C. P., ktorý po sprístupnení predmetného bytu žalobkyňou a ostatnými vtedajšími spoluvlastníkmi k obhliadke odhadol jeho všeobecnú cenu na 20 100 eur. Tento znalecký posudok potom doručila žalobkyni 21. júna 2021, ako aj ostatným spoluvlastníkom predmetného bytu, ktorí ale nevyužili v zákonnej lehote svoje právo vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, a preto ho následne použila pre stanovenie najnižšieho podania. 2.4. Námietku žalobkyne o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky 2 689,63 eur bez príslušenstva a skutočnou hodnotou predmetného bytu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, považovali za účelovú a neopodstatnenú. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňou tvrdená všeobecná hodnota predmetného bytu v sume 50 000 eur nebola žiadnym dôkazom preukázaná, podľa znaleckého posudku znalca W.. C. P. bol predmetný byt v pôvodnom technickom stave s minimálnymi úpravami, so značne zanedbanou údržbou a bez kúrenia, ktoré bolo provizórne riešené elektrickými ohrievačmi.

Žalobkyňa a ostatní bývalí spoluvlastníci predmetného bytu boli dlhodobo vedení ako tzv. „neplatiči“ a už viackrát im hrozil výkon zákonného záložného práva formou dobrovoľnej dražby, avšak vždy nakoniec aspoň časť dlhu na zálohových platbách uhradili, čím však ich dlh nezanikol, ale aspoň sa ponížil. Pred konaním predmetnej dobrovoľnej dražby využil žalovaný 1/ najprv možnosť podania žaloby o zaplatenie nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, ale ani toto nepriviedlo pôvodných spoluvlastníkov ani len k čiastočnej úhrade dlhu, ale práve naopak, dlh aj naďalej každý mesiac narastal. V tejto súvislosti tiež treba vziať na zreteľ, že výška pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorý má len 7 bytových jednotiek, voči žalobkyni a ostatným vtedajším spoluvlastníkom predmetného bytu vznikala postupne od roku 2018, t. j. skoro tri roky do realizácie dražby, nakoľko v tom čase bola zálohová platba za predmetný byt predpísaná v sume 63,32 eur. To teda znamená, že ostatní vlastníci sa museli tri roky „platiť“ aj za predmetný byt žalobkyne, pričom pri tak malom počte bytových jednotiek je dlh jedného bytu na zálohových platbách takmer vo výške 3 000 eur veľmi citeľný pre spoločný fond údržby, opráv a prevádzky bytového domu. Od septembra 2018 do apríla 2021 zaplatili pôvodní spoluvlastníci predmetného bytu len dve platby, a to 27. novembra 2018 v sume 63,32 eur a 6. mája 2019 v sume 100 eur; v rokoch 2020 a 2021 nevykonali ani len jedinú čo i len čiastočnú úhradu dlhu. V kontexte všetkých týchto skutočností a individuálnych okolností daného prípadu je potom výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby absolútne v súlade s dobrými mravmi, legitímny, oprávnený a z pohľadu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome jediným možným riešením vzniknutej situácie, aby dlh nenarástol do vysokých rozmerov. 2.5. Napokon namietli nedostatok vecnej legitimácie v konaní, keďže žalobkyňa v rozpore s za subjekty predmetného súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby neoznačila všetkých štyroch (t. j. okrem nej ešte ďalších troch) predchádzajúcich spoluvlastníkov predmetu dražby, a to či už na žalujúcej alebo žalovanej strane, ktorí tvoria nerozlučné a nútené spoločenstvo. Dražba nemôže byť určená za neplatnú len o vzťahu k jednému alebo len niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva a účinok súdneho rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to

- sumárnou analýzou platieb úhrad za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. septembra 2018 do 30. apríla 2021, z ktorého vyplýva, že výška mesačnej zálohovej platby do novembra 2019 bola predpísaná v sume 63,32 eur a od decembra 2019 v sume 92,56 eur, žalobkyňa a ostatní spoluvlastníci tohto bytu v danom období vykonali len dve úhrady z 27. novembra 2018 v sume 63,32 eur a 6. mája 2019 v sume 100 eur a že výška ich dlhu od septembra 2018 v sume 218,66 eur narástla do apríla 2021 na sumu 2 372,37 eur;

- zápisom z 29. marca 2021 z vyhodnotenia písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v T. XXX, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 22. až 28. marca 2021, a to spolu s prezenčnou listinou z účasti na tomto písomnom hlasovaní a hlasovacími lístkami vyplnenými jednotlivými vlastníkmi, z ktorých vyplýva, že s výnimkou žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov predmetného bytu sa písomného hlasovania zúčastnili všetci ostatní vlastníci šiestich bytov v tomto bytovom dome a hlasovali za súhlas s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetného bytu, vo vzťahu ku ktorému dlžná čiastka presiahla sumu 2 000 eur;

- vyhlásením žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby z 5. mája 2021 o spôsobilosti predmetu dražby - t. j. predmetného bytu, ktorí je v spoluvlastníctve žalobkyne a S., C. a G. H., z titulu zákonného záložného práva a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby, ktorá ku dňu podania tohto návrhu predstavovala čo do istiny sumu 2 689,63 eur a spolu s príslušenstvom sumu 2 849,03 eur;

- vyjadrením znalca W.. C. P. z 1. decembra 2021 k svojmu znaleckému posudku č. 20/2021 vypracovanému 1. júna 2021, z ktorého vyplýva, že znalec miestnu obhliadku spojenú s miestnym šetrením a fotodokumentáciou ohodnocovaných nehnuteľností vykonal osobne 27. mája 2021, pričom obhliadky sa zúčastnili osobne spoluvlastníčka S. H. a jej dvaja synovia C. a G. H., všeobecná hodnota ohodnocovaných nehnuteľností je stanovená k termínu obhliadky 27. mája 2021, pričom znalec vychádzal z podkladov konfrontovaných so skutočným jestvujúcim technickým stavom so zreteľom na vek stavby a vyhlásil, že pri stanovení všeobecnej hodnoty použil koeficienty v súlade s platnou legislatívou podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a na odhadnutej všeobecnej hodnote trvá;

- doručenkami, z ktorých vyplýva, že žalobkyni boli zo strany žalovanej 2/ dňa 21. júna 2021 osobne doručené oznámenie o dražbe s poučením a prílohami a vypracovaný znalecký posudok W.. C. P. s poučením a prílohou;

- odpoveďou starostu obce Kaplna z 25. marca 2022 na žiadosť žalovaného 3/ o povahe a správaní obyvateľky predmetného bytu S. H., z ktorého vyplýva, že počas svojho 22-ročného pôsobenia vo funkcii starostu obce sa ani raz nestretol s kladným postojom susedov, ktorí bývali s dotyčnou v predmetnom bytovom dome, ktorá svojím neprispôsobivým a agresívnym správaním vyvolávala rôzne problémy a konflikty pri spolunažívaní, ktoré boli na sťažnosti susedov opakovane, cca na mesačnej báze riešené pred orgánmi obce resp. privolanou políciou;

- inzerátmi o predaji kompletne rekonštruovaného rodinného domu s podlahovou plochou 110 m2 v Kaplne za sumu 169 000 eur, o predaji „nadštandardného rodinného domu s veľkou garážou a úplným súkromím“, ktorý je novostavbou v Kaplne s podlahovou plochou 179 m2 a pozemkom vo výmere 959 m2 za sumu 440 000 eur a o predaji novostavby rodinného domu v Kaplne s podlahovou plochou 111 m2 a pozemkom vo výmere 588 m2 za sumu 329 900 eur, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. 4.2. Podľa ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. 4.3. Podľa vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 4.4. Podľa na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. 4.5. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (). 4.6. Podľa účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

5. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti dražby, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote ustanovenej v , a to v lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. V danom prípade bol licitátorom udelený príklep 21. júla 2021, z čoho následne vyplýva, že trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby uplynula dňom 21. októbra 2021. Pokiaľ žalobkyňa podala predmetnú žalobu 21. októbra 2021, súd konštatuje, že žalobkyňou bola podaná včas (t. j. v zákonom ustanovenej lehote).

6. Následne súd skúmal, či predmetná určovacia žaloba smeruje proti všetkým osobám uvedeným v , ktoré spolu tvoria nútené spoločenstvo, a teda či účastníkmi tohto konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach v dôsledku porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. 6.1. Zistil pritom, že žalobkyňa, ktorá je jednou z predchádzajúcich spoluvlastníkov predmetu dražby, ako jediný subjekt na žalujúcej strane označila za žalované subjekty len žalovaného 1/ ako záložného veriteľa

(resp. zákonného zástupcu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako záložných veriteľov) a navrhovateľa dražby, žalovanú 2/ ako dražobníka a žalovaného 3/ ako vydražiteľa predmetu dražby. 6.2. Z vykonaných dôkazov avšak vyplýva, že ku dňu konania predmetnej dobrovoľnej dražby 21. júla 2021 boli ďalšími spoluvlastníkmi okrem (i) žalobkyne, ktorej patril spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu vo veľkosti 1/8 k celku, ešte aj (ii) S.S. v podiele 5/8 k celku, (iii) C. H. v podiele 1/8 k celku a (iv) G. H. v podiele 1/8 k celku, ktorí však v žalobe neboli označení ako subjekty konania ani na žalujúcej, ani na žalovanej strane. 6.3. Z takto vymedzeného okruhu subjektov (účastníkov) konania je zrejmé, že v predmetnom konaní nevystupujú všetci predchádzajúci vlastníci predmetu dražby, t. j. všetci bývalí spoluvlastníci predmetného bytu. V danom prípade bol predmetný byt dražený v celosti, a nielen v určitom spoluvlastníckom podiele (pričom podľa je spoluvlastnícky podiel v zásade vylúčený z možnosti vykonania dražby), a preto je potrebné trvať, aby subjektmi konania o určenie neplatnosti dražby boli všetci jeho predchádzajúci spoluvlastníci, a to buď ako aktívne legitimované subjekty na žalujúcej strane, alebo pasívne legitimované subjekty na žalovanej strane, pretože predmet konania sa dotýka ich práv a povinností ako spoluvlastníkov draženej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Pre prípad možnej reštitúcie pomerov nemôže byť dobrovoľná dražba určená za neplatnú len vo vzťahu k jednému alebo len niektorým účastníkom nerozlučného (a zároveň núteného) spoločenstva, ale práve naopak, z právnej povahy dobrovoľnej dražby sa musí účinok rozhodnutia o žalobe vzťahovať na všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. 6.4. Konkludujúc uvedené, súd konštatuje, že predmetná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nesmeruje proti všetkým osobám uvedeným v , ktoré spolu tvoria nútené spoločenstvo. To teda znamená, že procesnú podmienku účasti všetkých podľa zákona vecne legitimovaných subjektov nemožno v rozhodovanom spore považovať za splnenú, čoho procesným následkom v zmysle (ďalej len „“) je zamietnutie žaloby bez jej vecného prejednania. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobkyne zamietol.

7. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ani ďalšie námietky žalobkyne spochybňujúce platnosť dobrovoľnej dražby uskutočnenej 21. júla 2021 neboli spôsobilé privodiť jej v spore úspech.

8. Námietku žalobkyne o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v sume 2 689,63 eur bez príslušenstva a skutočnou všeobecnou hodnotou predmetného bytu súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných (porov. bod 2.4. odôvodnenia tohto rozsudku). 8.1. Skutočná všeobecná hodnota predmetného bytu bola v konaní preukázaná vo výške 20 100 eur, tak ako bola odhadnutá znaleckým posudkom č. 20/2021 vypracovaným znalcom W.. C. P. k termínu vykonania jeho obhliadky 27. mája 2021. Tvrdenia žalobkyne o výške všeobecnej hodnoty predmetného bytu v sume 50 000 eur či 90 000 eur neboli v konaní podopreté žiadnym relevantným dôkazom, a preto ich nemožno považovať za dostatočne spravdepodobnené, a teda za preukázané. Žalobkyňou predložené inzeráty na predaj nehnuteľností nie sú na prejednávaný spor dostatočne skutkovo priliehavé, pretože sa týkajú rodinných domov (vrátane novostavieb) v cene aktuálnej ku dňu konania pojednávania 9. mája 2024, a nie dvojizbového bytu v cene v čase konania predmetnej dobrovoľnej dražby 21. júla 2021. 8.2. Pri porovnaní týchto hodnôt je síce zrejmé, že preukázaná výška všeobecnej hodnoty predmetu dražby 20 100 eur je takmer sedemapolkrát vyššia než výška zabezpečenej pohľadávky 2 689,63 eur, avšak tento nepomer nie je podľa úvahy súdu tak výrazný, aby ho bolo možné kvalifikovať ako „hrubý“ nepomer, v dôsledku ktorého by sa potom vykonanie predmetnej dobrovoľnej dražby priečilo dobrým mravom resp. princípu proporcionality (primeranosti), ktorý možno považovať za všeobecný princíp slovenského súkromného práva. Táto skutočnosť totižto nie je jediným kritériom pre testovanie platnosti dobrovoľnej dražby korektívom dobrých mravov či primeranosti práva. Pri tomto posudzovaní proporcionality medzi právom žalobkyne vlastniť majetok a právom ostatných vlastníkov šiestich bytov a nebytových priestorov nebyť zaťažení dlhom jedného z vlastníkov, ktorý si neplní svoju povinnosť riadne a včas platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, v dôsledku čoho sú tak nútení vykryť tento cudzí dlh z vlastných finančných prostriedkov, je totiž potrebné vziať do úvahy aj ďalšie relevantné skutočnosti, a to dobu trvania porušovania povinností žalobkyne platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu v relatívne nízkej výške (do novembra 2019 v sume 63,32 eur a od decembra 2019 v sume 92,56 eur), ktorá bola preukázaná v trvaní najmenej troch rokov, počas ktorých žalobkyňa

s výnimkou dvoch čiastočných úhrad nedoplatku (naposledy vykonaných pred vyše dvoma rokmi od konania predmetnej dobrovoľnej dražby) nemala nijakú snahu ani len o čiastočné vyrovnanie svojho dlhu resp. o úhradu aktuálnych mesačných zálohových platieb, aby tento dlh postupne nenarastal. Toto dlhodobé a niekoľko rokov nepretržité porušovanie povinnosti žalobkyne platiť tieto úhrady a vyrovnať vzniknuté nedoplatky bez akejkoľvek čo i len minimálnej snahy o nápravu tohto existujúceho protiprávneho stavu - pričom zo strany žalobkyne nebolo tvrdené ani preukázané, že by k tomuto stavu došlo v dôsledku nezavinenej alebo nepredvídateľnej mimoriadnej negatívnej životnej situácie -, tak možno kvalifikovať čo do intenzity a rozsahu ako „hrubé“ porušenie právnej povinnosti, a preto sa v kontexte týchto skutkových okolností nejaví ako spravodlivé, aby sa na jej prospech a na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov zohľadňoval nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou z titulu nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a všeobecnou hodnotou predmetného bytu, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou, na užívanie ktorého sa jej ostatní vlastníci počas omeškania so zaplatením dlhu finančne „skladajú“. Takýto záver by bolo potrebné považovať za priečiaci sa zásade nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (protiprávneho konania).

9.1. V týchto súvislostiach takisto nemožno opomenúť ani fakt, že žalobkyňa (resp. ostatní bývalí spoluvlastníci predmetného bytu) po tom, čo jej bol 21. júna 2021 riadne doručený znalecký posudok znalca W.. C. P., nevyužila svoje právo vzniesť v zákonnej lehote námietky proti tomuto ohodnoteniu predmetu dražby a požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, pokiaľ odhadnutú výšku všeobecnej hodnoty týmto znalcom považovala za podhodnotenú. Žalovaná 2/ ako dražobník - ktorý nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca - preto postupovala správne a v súlade so , ak túto znalcom odhadnutú hodnotu, ktorá vlastníkom (spoluvlastníkmi) predmetu dražby nebola nijakým spôsobom spochybňovaná či rozporovaná, použila pre stanovenie najnižšieho podania na konanej dobrovoľnej dražbe. Toto zistenie potom vylučuje záver o naplnení predpokladu existencie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý je jedným z kumulatívnych hmotnoprávnych predpokladov pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 9.2. Napokon je potrebné ešte podotknúť, že znalecké ohodnotenie predmetu dražby je len procesným podkladom pre dražobníka pre určenie najnižšieho podania a nemá priamy vplyv na skutočnú trhovú cenu, pretože tú generujú samotní dražitelia až pri dražbe samotnej. Vydražená cena teda závisí len od záujmu trhu, resp. od vôle dražiteľov, ktorí majú právo si predmet dražby obhliadnuť a v dôsledku toho môžu sami zhodnotiť, či predmet dražby je hodný znalecky odhadovanej ceny. V závislosti od záujmu dražiteľov môže byť cena predmetu dražby vyššia ako znalecky odhadovaná cena - vtedy sa vec predá za drahšie -, ako aj nižšia či rovnaká tomuto odhadu - ako sa stalo aj v predmetnom prípade -, alebo sa môže stať, že účastníci dražby nemajú vôbec žiadny záujem o predmet dražby, čo ale neznamená, že tento predmet je celkom bezcenný. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom tak vyjadruje len určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu, avšak neznamená, že takto určená hodnota veci sa za každých okolností na voľnom trhu aj dosiahne. Dražba je miestom, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a jej výsledkom je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet v čase jej konania možné predať. Skutočná cena predmetu dražby je teda závislá od záujmu dražiteľov, a nie od jej znaleckého odhadu, a preto nemôže byť príčinná súvislosť medzi všeobecnou hodnotou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom a cenou, za ktorú je tento predmet skutočne vydražený. Nedostatok tejto príčinnej súvislosti potom rezultuje do záveru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti samo osebe nemôže mať za následok neplatnosť dražby (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

10. Neopodstatnenou bola takisto námietka žalobkyne, že žalovaný 1/ nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie v zmysle o tom, že predmet dražby je možné dražiť a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pretože - ako tvrdí - hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadom otázky, či súhlasia s výkonom záložného práva k predmetnému bytu dobrovoľnou dražbou nemohlo byť platné, keďže z predložených hlasovacích lístkov vyplnených jednotlivými vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome a prezenčnej listiny z účasti na písomnom hlasovaní vlastníkov bytov nie je zrejmé, či sa títo vlastníci skutočne zúčastnili tohto hlasovania a či hlasovacie lístky a prezenčnú listinu skutočne vlastnoručne podpísali. 10.1. Žalovaný 1/ ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome pri tomto právnom úkone zo zákona zastupovalo ostatných vlastníkov bytov a nebytových

priestorov a bolo oprávnené tak konať, keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v písomnom hlasovaní uskutočnenom v dňoch 22. až 28. marca 2021 nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov rozhodli o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetného bytu na uspokojenie pohľadávky podľa , čo mal súd preukázané listinným dôkazmi (hlasovacími lístkami jednotlivých vlastníkov, prezenčnou listinou z účasti na písomnom hlasovaní a zápisom z vyhodnotenia písomného hlasovania), ktorých existenciu a pravosť považoval za dostatočne vierohodnú a zo strany žalobkyne žiadnym relevantným dôkazom alebo skutkovým tvrdením dostatočne nespochybnenú. 10.2. Samotná skutočnosť, že žalobkyni resp. jej právnemu zástupcovi sa „nezdá“, že by sa ostatní vlastníci skutočne zúčastnili písomného hlasovania a vlastnoručne vyplnili hlasovacie lístky a podpísali sa do prezenčnej listiny, resp. že má subjektívny pocit, že uvedené sa tak nestalo či nemuselo stať, ktorý ale nevedela zdôvodniť žiadnou takou relevantnou skutočnosťou alebo okolnosťou, z ktorej by objektívne vyplynula aspoň minimálna pochybnosť o uskutočnenom konaní (t. j. čo konkrétne aspoň v minimálnej možnej miere objektívne nasvedčuje tomu, že napr. podpisy vlastníkov boli skutočne sfalšované alebo že hlasovanie sa vôbec neuskutočnilo - pričom žiadna takáto skutočnosť nebola zo strany žalobkyne tvrdená), nie sú postačujúce pre vyvrátenie skutočnosti, ktoré spomenuté listinné dôkazy potvrdzujú. Zmyslom dokazovania je totižto odstraňovanie reálnej spornosti v konkrétnych už tvrdených skutkových tvrdeniach sporových strán a nie absurdné potvrdzovanie skutočností, ktoré sú dostatočne hodnoverne preukázané inými doposiaľ vykonanými dôkazmi, pokiaľ ich opak ani len náznakom počas konania nevyšiel najavo.

11. Za nenáležitú súd vyhodnotil aj námietku žalobkyne o tom, že neplatnosť dobrovoľnej dražby zakladá aj samotná geografická vzdialenosť viac ako 100 km medzi miestom trvalého pobytu žalobkyne a ďalších bývalých spoluvlastníkov predmetného bytu, ktoré je v T. (okres D.), a miestom konania dobrovoľnej dražby v Trenčíne. Zákon o dobrovoľných dražbách ani iný osobitný predpis jednak nespája s touto skutočnosťou neplatnosť dobrovoľnej dražby, a jednak uvedená geografická vzdialenosť sama osebe nepredstavuje tak závažnú a neprekonateľnú alebo ťažko prekonateľnú prekážku, ktorá by mohla rezultovať do záveru, že žalobkyni bol znemožnený výkon jej patriacich práv. Obec Kaplna s mestom Trenčín sú pomerne dobre dostupné verejnou hromadnou dopravou s časom trvania cesty jednej až jeden a pol hodiny. Zároveň pri tom platí, že ak fyzickej osobe nedovoľuje zdravotný stav zúčastniť sa určitého právneho úkonu či konania (dobrovoľnej dražby), mala právo nechať sa pri tomto úkone zastúpiť splnomocneným zástupcom. Skutočnosť, že žalobkyňa tak neučinila, nemôže ísť na ťarchu platnosti predmetnej dobrovoľnej dražby.

12. V konaní teda nebolo zistené žiadne porušenie niektorého z ustanovení o dobrovoľných dražbách, čo je jedným z hmotnoprávnych predpokladov pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a preto ani z tohto dôvodu nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť.

13.1. Súd v konaní nevykonal žalovanými 2/ a 3/ navrhované dôkazy vyžiadaním správy z polície o udalosti, kedy sa mala jedna z bývalých spoluvlastníčok predmetného bytu S.S. vyhrážať spôsobením škody na zdraví a majetku ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ani pripojením spisu vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou vo veci uloženia povinnosti bývalým spoluvlastníkom predmetného bytu zaplatiť dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a vzniknutých nedoplatkoch z ročných vyúčtovaní, a to z dôvodu ich nadbytočnosti pre absenciu relevantnej súvislosti s meritom sporu. 13.2. Z totožného dôvodu nadbytočnosti súd zamietol tiež návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom odhadu všeobecnej hodnoty predmetného bytu v čase vykonania predmetnej dobrovoľnej dražby, keďže táto skutočnosť bola zistená na základe znaleckého posudku č. 20/2021 vypracovaného znalcom W.. C. P. k 27. máju 2021. Ak žalobkyňa tento znalecký odhad všeobecnej hodnoty predmetného bytu považovala za podhodnotený, mala možnosť vzniesť proti tomu námietky a požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku - o čom bola aj náležite poučená -, čím by vyvolala povinnosť žalovanej 2/ ako dražobníka vysporiadať sa s jej námietkami a zabezpečiť ďalší znalecký posudok vypracovaný iným znalcom. Využitie tohto práva teda poskytovalo relevantný priestor na verifikovanie správnosti prvotného znaleckého odhadu všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobkyňa toto právo odignorovala, žalovaná 2/ ako dražobník bola podľa kogentnej normy v povinná vychádzať z tejto hodnoty pre určenie najnižšieho podania na konanej dobrovoľnej dražbe a akékoľvek následné resp. dodatočné verifikovanie tejto skutočnosti už nemôže byť relevantné (k tomu tiež porov. body 9.1. a 9.2. odôvodnenia tohto rozsudku).

13.3. Napokon súd zamietol aj návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a znaleckým dokazovaním za účelom overenia pravosti podpisov týchto vlastníkov na prezenčnej listine z účasti na písomnom hlasovaní a hlasovacích lístkoch, a to jednak z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže žalobkyňa nedokázala pomenovať jediný relevantný dôvod, z ktorého by aspoň náznakom objektívne vyplynula pochybnosť o ich pravosti (k tomu tiež porov. bod 10.2. odôvodnenia tohto rozsudku), a jednak išlo o dôkazy, ktorých vykonanie mohla žalobkyňa navrhnúť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Keďže vykonanie týchto dôkazov by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a realizovanie ďalších úkonov súdu, súd ich vykonanie aplikujúc svoje právo tzv. sudcovskej koncentrácie konania nepripustil (porov. a ).

14. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení . Žalovaní 1/, 2/ a 3/ mali v konaní plný procesný úspech, preto každému z nich proti neúspešnej žalobkyni - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania ( ), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania každého zo žalovaných, ktorú im bude žalobkyňa povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.