Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-92-2019.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: ESA LOGISTIKA, s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 12, 903 01 Senec, IČO: 35 751 622, zastúpenej: CLS Čavojský & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: M. N., narodenému XX. X. XXXX, trvale pobytom N. C., o zaplatenie 581 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 581,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 4. 2019 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 13. 11. 2019 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 581,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, ako i náhrady trov konania, a to titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 a jej splatenia. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobkyne, ktorému žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 požičala 1 000,- eur, a to v čase trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobkyne. Na základe zmluvy (článok 2 bod 3 zmluvy sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že poskytnutú pôžičku bude žalovaný splácať jednotlivými dohodnutými splátkami pôžičky, ktoré mu bude žalobkyňa ako zamestnávateľ zrážať zo mzdy. Zrážky zo mzdy žalovaného prebehli v mesiacoch júl, august, september, október a november 2018. Dňa 5. 2. 2019 zaslala žalobkyňa žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dňa 20. 2. 2019 bola zásielka vrátená žalobkyni ako nedoručená, nakoľko si ju žalovaný neprevzal v odbernej lehote na pošte. V súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa zásielka považuje za doručenú dňom, kedy ju poštový podnik vrátil žalobkyni ako zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, t. j. 20. 2. 2019 došlo k skončeniu pracovného pomeru. V súlade s článkom 2 bod 4 zmluvy, v prípade skončenia pracovného pomeru je žalovaný povinný splatiť nesplatenú časť pôžičky najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Nakoľko pracovný pomer žalovaného skončil dňa 20. 2. 2019, žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni nesplatenú časť pôžičky vo výške 581,- eur najneskôr do 7. 3. 2019. Žalovaný dlžnú sumu pôžičky do dnešného dňa žalobkyni aj napriek výzve jeho právneho zástupcu zo dňa 8. 3. 2019 neuhradil. Podľa článku 2 bod 5 zmluvy vzniká žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 20 % p. a., a to z neuhradenej časti pôžičky. Žalobkyňa si uplatnila
úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni kedy sa žalovaný dostal do omeškania - t.j. od 8. 3. 2019.
2. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 7. 5. 2019 vyzval žalobkyňu, aby súdu oznámila, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 581,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia (§ 8 ods. 1 veta prvá zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Žalobkyňa podaním zo dňa 14. 5. 2019 adresovaným súdu oznámila, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka. Z tohto dôvodu sa má za to, že vo zvyšnej časti žalobkyňa vzala návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo (§ 8 ods. 1 veta druhá zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 15. 5. 2019 pod sp. zn. 28Up/465/2019 platobný rozkaz, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa doručenia toto platobného rozkazu 581,- eur, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a náhradu trov konania alebo v tej istej lehote podať odpor. Tento platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, pričom sa platobný rozkaz zrušil v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
3. Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 581,- eur, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a náhrada trov konania.
4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Oznámenie o podanej žalobe v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bolo zverejnené dňa 17. 1. 2020. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel, dôkazy neoznačil a v konaní ostal nečinný.
5. Súd v súlade s § 322 CSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný zásielku obsahujúcu termín pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Táto sa súdu vrátila dňa 10. 8. 2021, ktorý deň sa považuje za doručenie predvolania (§ 116 ods. 3 v spojení s § 111 ods. 3 CSP). Preto súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 5. 2. 2019, výzvou na úhradu zo dňa 8. 3. 2019, podacím lístkom a doručenkami, výpisom z účtu žalobkyne, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako zamestnávateľ, poskytla žalovanému ako zamestnancovi, bezúročnú pôžičku vo výške 1 000,- eur (čl. 1). V záhlaví zmluvy je pri žalovanom uvedené bankové spojenie: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa čl. 2, bod 3 zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár nasledovne: 1. splátka vo výške 87,- eur bude zrazená zo mzdy za júl a 2. - 12. splátka vo výške 8,- eur bude zrazená zo mzdy počnúc mzdou za mesiac august. Podľa čl. 2, bod 4., bolo dohodnuté: V prípade ukončenia pracovného pomeru dlžníka s veriteľom pred splatením celej sumy pôžičky, je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nesplatenú časť pôžičky jednou splátkou, najneskôr do 15 dní odo dňa ukončenia pracovného pomeru. V zmysle čl. 2, bod. 5 zmluvy sa strany dohodli, že ak dlžník neuhradí veriteľovi zostatok pôžičky v lehote stanovenej podľa bodu 4. tohto čl., veriteľovi vzniká právo na úroky z omeškania vo výške 20 % p. a. (ročne).
8. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovanému žalobkyňou zo dňa 5. 2. 2019 súd zistil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti od 17. 12. 2018 až do 5. 2. 2019 svojvoľne, bez ospravedlnenia a bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa nenastúpil do práce.
9. Z výzvy na úhradu zo dňa 10. 3. 2019 súd zistil, že právny zástupca žalobkyne dňa 8. 3. 2019 vyzval žalovaného na úhradu neuhradených záväzkov zo zmluvy o pôžičke v sume 581,- eur, ktorá sa stala splatnou 7. 3. 2019, a to do piatich kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z doručenky k tejto výzve je zrejmé, že výzva sa vrátila právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 3. 4. 2019 ako neprevzatá v odbernej lehote.
10. Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 20. 7. 2018 bola z jej účtu poukázaná suma 1 000,- eur na účet číslo: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
11. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a dodal, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku, ale táto bola vrátená len z časti.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Po vykonanom dokazovaní súd žalobe v celom rozsah vyhovel opierajúc sa o § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom spore ide o konanie podľa tretieho dielu druhej hlavy Civilného sporového poriadku, kedy súd môže vo veci vykonať dôkazy, aj keď ich zamestnanec nenavrhol (§ 319 CSP). Takéto konanie zo strany súdu však predpokladá, aby sa zamestnanec aspoň k veci vyjadril, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, aby súd mohol posúdiť, aké dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutkového stavu. Žalovaný však zostal úplne pasívny, v konaní sa k žalobe nevyjadril, a to aj napriek výzve súdu, ktorú prevzal a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Súd teda považoval skutkový stav tvrdený žalobkyňou za preukázaný a ňou predložené dôkazy, za nesporné. Žalobkyňa poskytla žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 7. 2018 pôžičku v sume 1 000,- eur, pričom žalovaný uhradil splátky len za obdobie júl až november 2018 a ďalšie splátky neuhradil. Dňa 5. 2. 2019 zaslala žalobkyňa žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni vrátené ako nedoručené dňa 20. 2. 2019, pričom tento deň považovala za deň skončenia pracovného pomeru. V súlade s čl. 2 bod 4 zmluvy bol žalovaný povinný splatiť nesplatenú časť pôžičky najneskôr do 15 dní od ukončenia pracovného pomeru, teda najneskôr do 7. 3. 2019.
18. Tým, že žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti do 7. 3. 2019, dňom 8. 3. 2019 sa s jej úhradou dostal do omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Pôžička, ako vyplynulo z čl. 1 bod 1 zmluvy, bola bezúročná, avšak žalobkyňa si v konaní neuplatnila úroky z pôžičky v zmysle § 658 Občianskeho zákonníka, ale úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie, na ktoré má nárok priamo zo zákona aj bez osobitnej dohody s dlžníkom. Dňom 8. 3. 2019 sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania v zmysle vyššie cit. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobkyňa popri istine má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania. K prvému dňu omeškania úroková sadzba ECB činila 0 % + 5 percentuálnych bodov, teda zákonné úroky z omeškania boli 5 % ročne, pričom žalobkyňa
si uplatnila úroky z omeškania v sadzbe 10 % ročne, a preto súd žalobu v tejto časti prevyšujúcich úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol a priznal žalobkyni iba zákonné úroky z omeškania.
19. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobkyne v časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil sumu 581,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 581,- eur od 8. 3. 2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v prospech žalobkyne vychádza zo zásady úspechu, a to tak, že úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhala žalobkyňa a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobkyne. V uvedenej veci žalobkyňa žiadala priznať sumu 581,- eur, ktorú jej súd aj priznal, čo predstavuje 100 %, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).