Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/30/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zast.: AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 14.07.2021 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100140645/2021 zo dňa 28.01.2021, ktorým správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 745,75 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 32 559,67 EUR na sumu 31 813,92 EUR.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej aj „“). Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z daňovej kontroly, v ktorej správca dane kontroloval spolu 8 zdaňovacích období, výsledkom čoho je 8 rozhodnutí, pričom proti každému z nich podal správnu žalobu. Celkový súčet vyrubeného rozdielu dane v zmysle týchto rozhodnutí je 60 362,92 EUR, čo je podľa žalobcu pre jeho spoločnosť absolútne likvidačná povinnosť, nakoľko za rok 2020 dosiahol zisk 36 710, -EUR a za rok 2019 46 562,- EUR. Na preukázanie uvedeného predložil správnemu súdu 8 napadnutých rozhodnutí žalovaného, ročnú účtovnú závierku za rok 2020, finančno-ekonomickú analýzu a potvrdenie Sociálnej poisťovne o evidencii zamestnancov. Uviedol, že v prípade, ak žalovaný pristúpi k vymáhaniu predmetnej sumy, dôjde k zablokovaniu účtov a žalobcovi bude obmedzená možnosť nakladania s jeho aktívami, čo povedie k nemožnosti uhrádzať záväzky voči ostatným obchodným partnerom, k platobnej neschopnosti a nakoniec ku konkurzu a zániku žalobcu. Rozdiel dane predstavuje sumu, ktorá viac ako 1,6 násobne prevyšuje minuloročný zisk. Žalobca uviedol, že v zmysle finančno-ekonomickej analýzy ku dňu 31.12.2020 má veľmi nízke ukazovatele likvidity a prekročil hranicu optimálnej zadlženosti. Okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí by bez pochyby viedol k ďalšiemu zníženiu likvidity a zvýšeniu zadlženosti žalobcu, čo by smerovalo k jeho úpadku. Ku dňu podania žaloby žalobca zamestnáva 74 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 13 zamestnancov na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Všetci títo zamestnanci v prípade nepriznania odkladného účinku prídu v krátkom časovom horizonte o svoje zamestnanie a živobytie. Aj v prípade povolenia platenia uvedenej sumy v splátkach podľa Daňového poriadku bude mať táto skutočnosť za následok vznik značnej hospodárskej škody žalobcu, nakoľko v zmysle Daňového poriadku splatenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov

odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. Uvedené podľa žalobcu znamená, že žalobca by bol povinný splatiť v priebehu 2 rokov sumu, ktorá prevyšuje jeho čistý zisk z roku 2020 1,6-násobne. Aj v prípade schválenia splátkového kalendára by žalobca musel utlmiť podnikateľskú činnosť a prepustiť desiatky zamestnancov. Žalobca zároveň poukázal, že v obdobnej skutkovej veci priznal správny súd správnej žalobe odkladný účinok (sp. zn. až všetky zo dňa 13.06.2019). S prihliadnutím na obdobný skutkový a právny stav má žalobca za to, že aj v tejto veci by mal byť v súlade s princípom právnej istoty priznaný odkladný účinok, nakoľko jeho nepriznaním dôjde k zmareniu právnej ochrany, ktorej sa správnou žalobou domáha a k závažnému odmietnutiu spravodlivosti.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

4. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, spočívajúca v povinnosti uhradiť sumu vyrubeného rozdielu dane v zmysle ôsmich rozhodnutí žalovaného za celkovo 8 zdaňovacích období toho istého kalendárneho roka v celkovej výške 60 362,92 EUR. Správny súd po preskúmaním predložených listinných dôkazov (8 rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobie toho istého roka, účtová závierka za rok 2020, finančno-ekonomická analýza za rok 2020 k 31.12.2020 a potvrdenie Sociálnej poisťovne o počte zamestnancov) a tvrdení žalobcu však nedospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil, že by mu výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s ďalšími rozhodnutiami žalovaného hrozila závažná ujma. Predložené listinné dôkazy preukazujú okrem počtu zamestnancov žalobcu len výšku čistého zisku za rok 2020. Samotná informácia o dosiahnutom zisku s predloženou účtovnou závierkou nie je dostatočnou informáciou o hospodárení žalobcu a o celkovej príjmovej a výdavkovej časti podnikateľskej činnosti žalobcu. Z uvedeného tak nie je možné vyvodiť záver, že by výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mal pre žalobcu za následok závažnú

ujmu. Rozdiel dane v prípade všetkých rozhodnutí žalovaného, vychádzajúcich z jednej daňovej kontroly, predstavuje 60 362,92 EUR, t.j. 1,6 násobok minuloročného zisku žalobcu. Na základe uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade ide o odlišnú situáciu ako v žalobcom odkazovaných rozhodnutiach (sp. zn. , , , , , , , , a ), kde bol správnym žalobám priznaný odkladný účinok, nakoľko tam predstavovala výška rozdielu vyrubenej dane celkovo sumu 21 9085,75 EUR, ktorá 8,6- násobne a 5,5-násobne prevyšovala dosiahnutý zisk, čo predstavuje značný rozdiel.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca poukazoval na pokles jeho príjmov, avšak nijako neosvedčil výdavkovú časť jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je pre osvedčenie závažných dopadov preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Taktiež nebolo osvedčené ani to, že by hrozila závažná ujma žalobcovi ako zamestnávateľovi. Žalobca neuviedol také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu ujmou. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd zastáva názor, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).