Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-133-2023.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/133/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletej R. B., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. za účasti rodičov I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, Y., zast. JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, Třebíčska 12, pracovisko Štefánikova 18, Humenné a C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P.D. XXXX/XX, Y., zast. JUDr. Karin Bilou, advokátkou, Kukorelliho 1505/52, Humenné o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/246/2022 - 249 zo dňa 20.09.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a VIII.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti otca. Rozhodol, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Výrokom III. určil matke prispievať na výživu maloletej R. sumou 200 eur mesačne od 29.09.2022 k rukám otca. Výrokom IV. určil dlžné výživné za obdobie od 29.09.2022 do 20.09.2023 na sumu 2 606,66 eur a povolil ho matke splácať v mesačných splátkach po 75 eur mesačne spolu s bežným výživným. Výrokom V. upravil styk matky s maloletou R.. Ďalšími výrokmi rozhodol o trovách konania štátu a trovách konania účastníkov konania, pričom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka sa návrhom domáhala zverenia maloletej R. do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného od otca. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v súčasnosti maloletá R. matku odmieta a naopak, medzi ňou a otcom je vytvorená hlboká pozitívna citová väzba. V konaní bol vykonaný ako dôkaz znalecký posudok, zisťovaný bol aj názor maloletej a na základe týchto dôkazov bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca. Súd zároveň určil matke výživné, keď uviedol, že matka podniká na základe živnostenského oprávnenia. Po zohľadnení výdavkov, ktoré matka má v súvislosti s podnikaním, a je to suma 698 eur mesačne, zohľadnil aj jej ostatné výdavky, ktoré sú vo výške 717 eur mesačne a po odpočítaní týchto výdavkov od príjmu matky zistil, že matkin príjem za rok 2021, 2022 predstavuje priemerne sumu cca 1364 eur.
3. Uviedol ďalej, že „Matka maloletej podniká na základe živnostenského oprávnenia. Podľa daňového priznania za rok 2021 bol príjem matky 27 631 eur a výdavky vo výške 19598,66 eur, za rok 2022 bol príjem vo výške 21 871 eur a výdavky vo výške 16 397,63 eur. Od septembra do konca novembra 2022 matka hradila náklady za byt, v ktorom býval otec a maloletá R. vo výške - nájom 246,71 eur, internet 36 eur, elektrina 54 eur, plyn 8 eur, platila R. obedy vo výške 26 eur mesačne. Ako ďalšie výdavky uviedla
sporenie R. 10 eur, sporenie S. 10 eur, oblečenie R. cca 40 eur, oblečenie matka cca 40 eur, drogéria 30 eur, strava 500 eur, výlety cca 200-700 eur, školské poplatky - na začiatku školského roka cca 100 eur, v júni škola v prírode 70 eur + vreckové 40 eur, skladanie sa na konci roka cca 20 eur), poistka matka 46,20 eur + 17,05 eur, splátka úveru 45,81 eur - spotrebný úver na vykrytie životných nákladov, ktorý spláca, poistka byt 59 eur, dovolenka v J. 2 700 eur + 400 eur vreckové, pobyt v P., ktorý matka vyhrala v práci, výlet v G., ktorý financovala matka a stál 700 eur, iné výdavky pre rodiny 1 500 eur mesačne. Výdavky na výlety a dovolenky sa týkajú obdobia, kedy ešte rodičia žili v spoločnej domácnosti. Pri určovaní výšky výživného však súd nebral do úvahy náklady na úver z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. K obdobiu určenia výživného za september až november 2022 súd uvádza, že pokiaľ v tomto období matka platila náklady na bývanie za byt, kde ostal bývať otec s maloletou, tak otec maloletej v tomto období platil poistku pre matku a deti a matka poberala aj rodinné prídavky na maloletú. Preto súd pri určovaní výživného tieto náklady matky nezohľadnil. Začiatkom decembra 2022 si matka zakúpila dvojizbový byt, ktorý zrekonštruovala a v ktorom má maloletá vlastnú izbu. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.6.2023 uviedla, že jej príjem za rok 2022 bol vo výške 21 871 eur. Jej výdavky v súvislosti s podnikaním predstavujú sumu 293,22 eur - odvody na zdravotné a sociálne poistenie, sumu 45 eur mesačne za telefón, sumu 260 eur mesačne za leasing za auto, sumu 100 eur mesačne ako náklady na benzín. Spolu je to suma 698 eur mesačne. Mesačné výdavky v súvislosti s chodom domácnosti predstavujú sumu 130 eur za nájom, 25 eur za internet, 10 eur za elektrinu, 7 eur za plyn, 6,25 eur za odpad a daň, 20 eur sporenie R., 60 eur oblečenie matka, 50 eur drogéria, 300 eur strava, 46,20 + 17,05 eur poistka matka, 45,81 eur spotrebný úver. Spolu výdavky matky predstavujú sumu 717 eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky matka predstavujú sumu 1415 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2021 bol jej hrubý príjem vo výške 27 631 eur t.j. 2302,58 eur, za rok 2022 bol jej hrubý príjem vo výške 1822,58 eur mesačne. S poukazom na výdavky matky jej čistý príjem presahuje sumu 1415 eur (matka uvádza výdavky v tejto výške). Pokiaľ by súd od hrubého príjmu za rok 2021 vo výške 2 302,58 eur odpočítal výdavky uvádzané matkou na podnikanie vo výške 698 eur mesačne, tak jej príjem v čistom by bol vo výške 1604,58 eur a za rok 2022 by bol jej čistý príjem vo výške 1124,58 eur. Priemerne za oba roky je príjem vo výške 1364,58 eur. Po odpočítaní matkou vypočítaných výdavkov vo výške 717 eur je príjem matky postačujúci na platenie výživného vo výške 200 eur a aj keby súd vychádzal len z príjmu za rok 2022 t.j. sumy 1124,52 eur (po odpočítaní sumy 717 eur, ostáva suma 407,52 eur) je tento príjem matky dostačujúci na platenie výživného vo výške 200 eur mesačne, čo pokrýva polovicu nákladov na maloletú. Otec maloletej požadoval na výživnom sumy 500 eur mesačne, súd však jeho návrhu nevyhovel a určil výživné vo výške 200 eur mesačne z dôvodov, ako boli vyššie uvedené. Sume 200 eur mesačne zodpovedá príjem matky, aj odôvodnené potreby maloletej. „
4. Súd odôvodnil aj výšku dlžného výživného a umožnil matke tento dlh splácať v splátkach po 75 eur mesačne. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom III. a IV, odvolaním je napadnutý aj súvisiaci výrok o trovách konania. Otec uviedol, že súd nesprávne ustálil výšku výživného. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné povinného rodičia by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Je potrebné pri vyhodnocovaní uviesť koľko vyživovacích povinností má povinný rodič. S poukazom na to, že matkin čistý príjem je v sume 1 364,58 eur a má len jednu vyživovaciu povinnosť, potom výživné na maloletú by malo predstavovať sumu 409,37 eur mesačne (30 % z príjmu). Aj z toho dôvodu otec považuje výživné v sume 200 mesačne za nízke. Uviedol, že pri určovaní výživného je treba zohľadniť aj predpoklad, či sa bude v budúcnosti výživné zvyšovať. Poukázal aj na to, že návrh v predmetnom konaní bol podaný v čase, keď maloletá R. nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého výdavky na maloletú predstavujú sumu 415 eur mesačne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napríklad náklady na zubára. Maloletá potrebuje ortodontický aparát. Cena zubného strojčeka sa pohybuje okolo 1500 eur. Výdavky na okuliare sú 10 eur mesačne. Daný prípad je špecifický aj tým, že maloletá je už viac ako rok v osobnej starostlivosti otca, ktorý svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových, kultúrnych potrieb maloletej. Otec vyčíslil ďalšie výdavky maloletej súvisiace so školskými výletmi, sladkosťami pre spolužiakov a rodinu a uviedol, že matka maloletej pracuje ako realitná maklérka s príjmom za rok 2021 priemerne 2 300 eur mesačne. Domnieva sa, že k zníženiu príjmu v roku 2022 došlo účelovo, mohol by
vysloviť aj domnienku, že s matkou maloletej pracuje ako realitný maklér aj jej syn a od septembra 2022, teda od podania návrhu na súd mohli byť provízie patriace matke vyplácané jemu. Okrem maloletej R. nemá matka žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a od septembra 2022 sa mohla ešte viac venovať realitnej činnosti, keďže nezabezpečovala starostlivosť o maloletú. Poukázal na to, že matka predala jeden byt a kúpila si druhý byt, pričom predaj jej bytu bol inzerovaný predajnou cenou 115 000 eur. Požadovaná výška výživného zodpovedá potrebám maloletej a možnostiam matky, ktorá dlhodobo vykonáva podnikateľskú realitnú činnosť. Požadovaná suma výživného korešponduje aj s nezáväznou odporúčacou tabuľku, ktoré vytvoril české ministerstvo spravodlivosti. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil matke prispievať na výživu maloletej R. sumu 400 eur mesačne.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu matka skôr poukázala na to, že nepodala odvolanie proti výroku o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti otca, aj keď sa s ním nestotožňuje. K samotnému odvolaniu voči výroku o výživnom uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázala na pokles príjmov súvisiacich s poklesom na realitnom trhu a poukázala na to, že za rok 2023 sa predaj realít úplne spomalil a matka má vystavených len 13 faktúr v celkovej sume 9 242 eur, čo predstavuje za 11 mesiacov čistý príjem 840 eur. Poprela tvrdenia, že matka svoje obchody realít realizuje cez svojho syna a uvidela, že tento syn odišiel pracovať na 3 mesiace do L., po návrate mal vážne zdravotné problémy a bol aj operovaný. Fakturoval si voči spoločnosti v tomto období len dva obchody v celkovej výške 1 220 eur. Od septembra 2023 už začal pracovať v úplne inej oblasti. Uviedla, že predala svoj trojizbový byt a kúpila si menší dvojizbový, ušetrený rozdiel však použila na rekonštrukciu predmetného bytu. Uviedla, že má záujem zvyšovať životnú úroveň svojej dcéry a na jej zvyšovaní sa chce podieľať spolu s dcérou tak, ako to bolo doteraz, napríklad absolvovaním spoločných dovoleniek. Poukázala na to, že prestala kupovať dcére veci, pretože dcéra ich začala až agresívne odmietať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
9. Príjem matky bol v konaní dostatočným spôsobom zistený a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval. Odvolacie tvrdenia otca o tom, že matka svoju podnikateľskú činnosť mohla fakturovať cez svojho syna, neboli v konaní preukázané. Taktiež je všeobecne známou skutočnosťou, že realitný trh podlieha výkyvom a v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy svedčiace o „umelom“ znižovaní príjmu matkou. Nadobudnutie bytu a majetkové pomery s tým súvisiace matka vysvetlila, predaj a nadobudnutie bytu nemali vplyv na majetkovú situáciu matky. To, že matka nemá maloletú v svojej starostlivosti, neznamená, že matka môže viac pracovať a zvýšiť si príjem. Matkin príjem nezávisí len od toho, koľko môže pracovať, ale od uzavretých obchodov.
10. Z odôvodnenia rozhodnutia aj z vykonaných dôkazov vyplýva, že podľa daňového priznania za rok 2021 bol hrubý príjem matky vo výške 2302,58 eur mesačne, za rok 2022 bol jej hrubý príjem vo výške 1822,58 eur mesačne. Matka deklarovala mesačné výdavky v sume 1415 eur. Z daňového priznania matky vyplýva, že jej čistý príjem z podnikania za rok 2021 bol 8.032 eur (čo je cca 670 eur mesačne), za 2022 bol 5.473 eur (čo je cca 460 eur mesačne). S prihliadnutím na to, že maloletá R. je jedinou vyživovacou povinnosťou matky, výživné vo výške 200 eur mesačne bolo určené správne, resp. nie v neprospech odvolateľa. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné a sa v zásade určuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodiča. Tabuľky, ktoré medzičasom vypracovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sú len určitou pomôckou na štandardizovanie rozhodovania súdov, nenahrádzajú zákonné kritériá. V danom prípade je v možnostiach matky vzhľadom na jej príjem platiť výživné v sume 200 eur mesačne.
11. Správne vyčíslené je aj dlžné výživné. Otec v podanom odvolaní nenamieta výpočet súdu prvej inštancie.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).