Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-98-2020.pdf
PDF · 93.62 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.568,25 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 23.12.2020 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 2.568,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.568,25 eura od 16.06.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že 17.12.2018 došlo na aktívnom železničnom priecestí NŽST Úľany nad Žitavou - NŽST Šurany ku vzniku vážnej nehody kategórie A3 - nehoda na priecestí, pri ktorej došlo k zrážke vlaku R 832 ZSSK s motorovým vozidlom L. J. S.: I Pri nehode došlo k usmrteniu dvoch spolujazdkýň a k ťažkému zraneniu vodičky motorového vozidla. Súčasne bolo poškodené aj železničné koľajové vozidlo č. 91 56 6 363 147
- 0 (ďalej aj „ŽKV“) vo vlastníctve žalobkyne. Poškodenie ŽKV zároveň spôsobilo prerušenie železničnej prevádzky medzi NŽST Úľany nad Žitavou - NŽST Šurany od 08:57 do 12:31, došlo k meškaniu vlakov žalobkyne celkom o 82 minút, jeden vlak bol odrieknutý a bola nasadené náhradná autobusová doprava. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom žalobkyne. Podľa tejto správy príčinou vzniku nehody bolo vojdenie motorového vozidla L. J. S.: I na železničné priecestie v čase, keď na bola dávaná výstraha červenými striedavo prerušovanými svetlami, zvuková výstraha a k priecestiu prichádzalo ŽKV. Nehoda bola zavinená V. N. - vodičkou motorového vozidla L. J. S.: I pričom spomenuté motorové vozidlo bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovanej. Poistná udalosť bola žalovanej nahlásená a evidovaná pod č. 9566676502. Predbežná škoda bola vyčíslená na 10.397,50 eura. Poškodené železničné koľajové vozidlo bolo opravené žalobkyňou. Po oprave železničného koľajového vozidla vystavila žalobkyňa vinníkovi nehody faktúru č. 2200000494 znejúcu na sumu 593,10 eura so splatnosťou 04.03.2019 a faktúru č. 2200001759 znejúcu na sumu 7.515,25 eura so splatnosťou 31.05.2019. Predmetné faktúry boli zároveň doručené aj žalovanej. Z celkovej uplatnenej sumy ale žalovaná nezaplatila sumu 2.568,25 eura z dôvodu odpočtu amortizácie. S týmto postupom žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že pri oprave železničného koľajového vozidla vznikli náklady, ktoré uhradila a ich vynaloženie žalovanej preukázala. Tieto finančné prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s nehodou vlaku R 832 ZSSK. Výsledkom opravy bolo uvedenie veci do pôvodného stavu pred poškodením t. j. do stavu, v ktorom táto vec plní rovnakú funkciu ako pred poškodením. Svoje tvrdenia podporila odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013. Keďže žalovaná žalobkyni zvyšnú sumu
neuhradila, uplatnila si preto nárok na zaplatenie sumy 2.568,25 eura na súde. Z dôvodu, že žalovaná suma nebola žalobkyni uhradená, uplatnila si aj o úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy a počítala ho od 16.06.2019, t. j. po uplynutí 15 dní po ukončení šetrenia zo strany žalovanej, ku ktorému došlo 31.05.2019.
2. Okresný súd Bratislava I na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal 26.01.2021 platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/98/2020, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala na to, že k nehode došlo 17.12.2018 a hneď nasledujúci deň bola nehoda hlásená pracovníkom žalobkyne, pričom z hlásenia bola zrejmé čo bolo nehodou spôsobené a kto za spôsobenú nehodu zodpovedá. Dňa 20.12.2018 bol vykonaný zápis z komisionálnej prehliadky ŽKV za prítomnosti dvoch pracovníkov žalobkyne, v ktorom bola stanovená predpokladaná výška škody. Samotná žaloba bola podaná 23.12.2020, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 20.12.2020, pretože 20.12.2018 mala žalobkyňa vedomosť o výške škody a aj o tom, kto za škodu zodpovedá.
3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Argumentovala tým, že zo zákona (zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov) má manažér infraštruktúry (v danom prípade Železnice Slovenskej republiky) povinnosť vykonať vyšetrovanie na zistenie príčiny vzniku nehody. Tieto závery určujú, kto z hľadiska prevádzky železničnej infraštruktúry spôsobil nehodu. Pri každej nehode prichádza do úvahy niekoľko príčin - zlyhanie železničnej infraštruktúry, zlyhanie na strane rušňovodiča, zlyhanie na strane vodiča iného motorového vozidla, alebo okolnosti nesúvisiace s vymenovanými príčinami. Až do skončenia vyšetrovania nie je známe, kto nehodu spôsobil a aké boli jej okolnosti. Samotné hlásenie vzniku škody u žalovanej neznamená, že žalobkyňa sa dozvedela kto škodu spôsobil, ale znamená to, že došlo k eliminovaniu do budúcnosti možných námietok žalovanej o vzniku škody. Vyšetrovanie sa skončilo 30.01.2019, a teda týmto dňom sa žalobkyňa dozvedala o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, a preto bola žaloba podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Ku komisionálnej prehliadke uviedla, že táto slúži len na prvotné zdokumentovanie rozsahu poškodenia ŽKV a určenie predpokladanej ceny opravy, presný rozsah škody sa určil až po demontáži poškodených dielov ŽKV. Zotrvala preto na žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že nerozporuje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázala ale na to, že 18.12.2018 Okresný dopravný inšpektorát v Nových Zámkoch k tejto nehode uviedol, že k nej podľa doterajších zistení došlo tak, že vodička XXX. vošla na železničné priecestie aj napriek tomu, že na priecestnom zabezpečovacom zariadení sa dávala výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami v dôsledku čoho došlo k zrážke s rýchlikom R 832. V tento deň bola nehoda žalovanej zo strany žalobkyne nahlásená a boli uvedené údaje o škodcovi dopravnej nehody. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania a žiadala žalobu žalobkyne zamietnuť.
5. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 06.10.2021, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je otázka premlčania nároku žalobkyne.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
8. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
9. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaná namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
14. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobkyňa) zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
15. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.
16. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o osobe škodcu dozvedela 18.12.2018. Súd nespochybňuje povinnosti, ktoré príslušným subjektom vyplývajú zo zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým povinnosť vyšetriť nehodu a vyhotoviť správu zo zisťovania príčin vzniku vážnej nehody kategórie A3. Táto správa z 30.01.2019, ktorá za škodcu definitívne označila vodičku motorového vozidla L. J. S.: I ale podľa súdu predstavuje nespochybniteľnú istotu o zodpovedajúcom subjekte, kedy dôjde k vylúčeniu všetkých možných príčin (tak ako ich popísala žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej - bod 3. tohto rozsudku a na pojednávaní) pripadajúcich do úvahy a ustáli sa jednoznačný škodca. Na začiatok plynutia premlčacej doby ale táto správa nemá žiadny vplyv. Relevantným okamihom je podľa súdu deň, kedy žalobkyňa si mohla urobiť dostatočný úsudok o osobe škodcu a týmto dňom je 18.12.2018 a následne správa zo zisťovania príčin z 30.01.2019 tento úsudok potvrdila. Ale tu ide, majúc na mysli predmetnú správu, len o zabezpečenie dostatočného počtu dôkazov a vytvorenie priaznivejšej procesnej situácie na podanie žaloby, čo pre posúdenie premlčania nemá význam. Žalobkyňa predložila zápis z telefonického hlásenia o nehode, mimoriadnej udalosti zo 17.12.2018 o 09:00, pričom k hláseniu došlo v ten istý deň. V tomto hlásení sa ako príčina nehody uvádza „zisťuje sa“. Na druhý deň t. j. 18.12.2018 ale už žalobkyňa žalovanej nahlásila, že vinníkom dopravnej nehody je E. N. - vodička L. J. S.: I Žalovaná predložila súdu prepis telefonického hlásenia nehody, v rámci ktorého zamestnanec žalobkyne žalovanej nahlásil, že škodcom je L., vozidlo škodcu
označil ako S. a k popisu vzniku nehody uviedol, že vodička vošla pod vlak a poškodila lokomotívu. Dňa 18.12.2018 žalobkyňa mala podľa súdu dostatočné informácie o skutkových okolnostiach nehody, aby ako škodcu nahlásila V. N. a tento deň je dňom relevantným pre posúdenie premlčania nároku žalobkyne z hľadiska vedomosti o osobe škodcu. Okrem toho žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že je prizvaná aj k vyšetrovaniu, ktoré nezávisle od žalobkyne vedie aj polícia. Polícia v relácii o priebehu dopravnej nehody z 18.12.2018 uviedla, že podľa dostupných informácií vodička N. pri jazde vozidla I vošla na železničné priecestie aj napriek výstrahe dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami v dôsledku čoho došlo k zrážke s vlakom R 832. Ak teda žalobkyňa ako uviedla mala vedomosť o tejto správe polície, aj z tejto listiny nadobudla vedomosť o osobe škodcu.
17. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobkyne o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
18. V danom spore sa podľa súdu žalobkyňa o škode dozvedela 20.12.2018, pretože v tento deň prebehla komisionálna prehliadka ŽKV. Podľa predloženej listiny „Zápis z komisionálnej prehliadky ŽKV“ bola táto vykonaná ako už bolo spomenuté 20.12.2018 o 9:00 v RD Nové Zámky za prítomnosti dvoch zamestnancov žalobkyne. Dôvodom prehliadky bola zrážka ŽKV s osobným motorovým vozidlom S.: I Komisia podľa predloženej listiny konštatovala, že bol poškodený pluh, konzoly pluhu, schodík posunovača, vzduchojem, uchytenie hlavného vzduchojemu, snímače VZ, kabeláž, zásuvka vlakového kúrenia, vzduchové hadice brzdového a napájacieho potrubia, nárazník a napokon bola konštatovaná aj potreba lakovania poškodených častí. Komisia nevylúčila aj prípadné ďalšie poškodenia, ktoré sa pri vizuálnej prehliadke nezistili. Škoda bola odhadnutá na 10.397,50 eura, pričom 7.150 eur predstavoval materiál a 3.247,50 eura pracnosť. Výsledná suma za opravu ŽKV bola v konečnom dôsledku nižšia, pretože podľa predloženej zostavy interných PM zákaziek s nákladmi z 26.03.2019 bola suma za prácu 3.050,12 eura a za materiál 3.424,34 eura. Z výslednej sumy žalobkyňa odpočítala sumu 64,78 eura za kovový šrot ako výzisk. Táto listina tak predstavuje konečnú výšku škody, avšak z hľadiska posúdenia premlčania nie je táto listina smerodajná. Smerodajným je v tomto smere dátum 20.12.2018, kedy žalobkyňa nadobudla na základe komisionálnej prehliadky ŽKV dostatočnú vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy v peniazoch, a to v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia, ktoré sa následne udialo na základe zostavy interných PM zákaziek s nákladmi z 26.03.2019. Hoci bola škoda prvotne nadhodnotená a konečná škoda bola vyčíslená nižšou sumou, treba zohľadniť, že opravu ŽKV realizovala žalobkyňa sama a komisionálnu prehliadku robili odborníci žalovanej - technici, a preto súd tento odhad považuje za taký, kedy je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode z hľadiska premlčania s tým, že túto sumu môže následne spresniť.
19. Sumarizujúc predchádzajúce body, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť 20.12.2018 a pri vedomosti o osobe škodcu 18.12.2018, a teda ak bol nárok uplatnený až 23.12.2020 je potom premlčaný. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
20. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobkyňa dozvedela o škode 20.12.2018 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 18.12.2018 a nárok uplatnila žalobou až 23.12.2020 je tento nárok celkom zjavne premlčaný, pretože k premlčaniu došlo 20.12.2020 - po uplynutí dvoch rokov od kedy sa žalobkyňa
dozvedela o škode a o osobe škodcu. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je, ako bolo v predchádzajúcom bode naznačené, právne irelevantné zaoberať sa správnosťou odpočtu amortizácie, úrokmi z omeškania, prípadne hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Navyše podaním z 12.07.2021 žalovaná súdu uviedla, že trovy konania si neuplatňuje.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).