Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-7-2024.pdf
PDF · 145.21 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému insolva, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 257 172, správca konkurznej podstaty úpadcu BIOTEC, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 387 818 o určenie popretej pohľadávky vo výške 10.494,13 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/3/2023 -109 zo dňa 2. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/3/2023 -109 zo dňa 2. augusta 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 6K/8/2022 na majetok úpadcu spoločnosti BIOTEC, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 387 818 (ďalej aj „úpadca“), v celkovej výške 10.494,13 Eur, priznaná platobným rozkazom Okresného súdu zo dňa 22.11.2022 sp.zn. 7Up/577/2022 , prihlásená prihláškou zo dňa 12.01.2022 a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 77 je v celom rozsahu zistená, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žalobu odôvodnil tým, že okresný súd Banská Bystrica dňa 21.11.2022 vyhlásil uznesením konkurz na majetok úpadcu BIOTEC, s.r.o. (ďalej „úpadca“). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 227/2022 dňa 28.11.2022. Žalobca dňa 12.01.2023 podal prihlášku do konkurzu na majetok úpadcu a pripojil doklad o právoplatnom a vykonateľnom platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Up/577/2022 zo dňa 22.11.2022, ktorou prihlásil pohľadávku žalobcu vo výške 10.494,13 Eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 77. Správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pravosť uplatnenej pohľadávky z dôvodu, že prihlásená pohľadávka neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie právneho dôvodu vzniku. V oznámení zo dňa 14.02.2023 správca tvrdil, že uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky definovaním skutočnosti, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.11.2022 platobný rozkaz, nezakladá právny dôvod vzniku pohľadávky, pretože ani v rámci odôvodnenia platobného rozkazu nie je bližšie definovaný právny základ, v zmysle
ktorého sa veriteľ domáha priznania pohľadávky a správca nemal možnosť preskúmať opodstatnenosť a právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky. Žalobca tvrdil, že si svoju pohľadávku prihlásil riadne, prihláška spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým bol platobný rozkaz zo dňa 22.11.2022 a bola pripojená aj doložka o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Tvrdil, že Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz na základe riadne preukázaných skutočností, ktoré boli súčasťou návrhu na jeho vydanie. Nie je podstatné, že v platobnom rozkaze chýba uvedenie dôvodu a skutočností, na základe ktorých Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, keď vydal platobný rozkaz, keďže súd vychádzal z riadne predložených dôkazov, o ktorých nemal pochybnosti. Podľa žalobcu preto v prihláške musí postačovať uvedenie právoplatného platobného rozkazu ako uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky.
3. V priebehu konania žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a zopakoval, že ním podaná prihláška do konkurzného konania úpadcu spĺňa zákonné náležitosti. Zopakoval, že právoplatný platobný rozkaz je v zmysle exekučného poriadku riadnym exekučným titulom a v rámci exekučného konania nie je potrebné preukazovať právny dôvod vzniku pohľadávky, stačí jeho predloženie. Znamená to, že aj v rámci konkurzného konania postačuje ako právny dôvod vzniku pohľadávky právoplatný platobný rozkaz. Exekučné konanie ako aj konkurzné konania spadajú pod právnu oblasť civilného práva procesného, v ktorých sa zasahujú do majetkovej sféry dlžníka, resp. úpadcu a povinného a rozdielny prístup pri vymedzení právneho dôvodu vzniku pohľadávky, t.j. že v exekučnom konaní stačí na jeho začatie platobný rozkaz s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ale v rámci konkurzného konania takýto postup nie je postačujúci, zakladá zbytočné a nedôvodné rozdiely. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 11.01.2013 sp.zn. 30Cbi/6/2012 , ktorý rozhodol, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou do reštrukturalizačného konania je nesporná čo do pravosti a výšky a pokladá sa za zistenú, pričom v uvedenom konaní žalobca prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania a ako právny dôvod uviedol exekučný titul, ktorým bol právoplatný platobný rozkaz. Podľa žalobcu by bolo neúčelné a nehospodárne opätovne preukazovať dôvodnosť prihlásenej pohľadávky a predložil dokumentáciu a faktúry odôvodňujúce existenciu predmetnej pohľadávky.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný poukázal na postup v rámci konkurzného konania, keď v rámci prieskumu prihlásených pohľadávok žalovaný zistil, že žalobcom prihlásená pohľadávka pod poradovým číslom 77 neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie právneho dôvodu vzniku. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej veriteľovi vznikla pohľadávka, pričom žalobca v prihláške pohľadávky ako právny dôvod uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.11.2022 platobný rozkaz, avšak podľa žalovaného táto skutočnosť nezakladá právny dôvod vzniku pohľadávky. Pretože ani v rámci odôvodnenia vydaného platobného rozkazu nie je bližšie definovaný právny základ, na základe ktorého sa žalobca domáha priznania pohľadávky, žalovaný nemal možnosť preskúmať opodstatnenosť a právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky. Správca úpadcu preto poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku, čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia v celom rozsahu. Táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi oznámením zo dňa 14.02.2023, ktoré prevzal toho istého dňa. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/71/2007 , v zmysle ktorého je možné poprieť aj pohľadávku prihlásenú veriteľom, ktorá bola priznaná právoplatným alebo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu. Podľa žalovaného prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania na základe právoplatného rozhodnutia nezakladá žalobcovi automatickú nespornosť takejto pohľadávky. V rámci prihlášky bolo doručené žalobcom iba rozhodnutie súdu s doložkou právoplatnosti a nebolo zrejmé, o aké pohľadávky žalobcu sa konkrétne jedná. Nebolo možné preskúmať, či sa nejedná o zmluvné pokuty, ktoré boli žalobcovi priznané súdnym rozhodnutím a v takom prípade by bolo nevyhnutné poprieť poradie prihlásených pohľadávok. Pretože žalovaný nemal dostatok informácií na preskúmanie prihlásených pohľadávok, ktoré by vyplývali z doručenej prihlášky, nemal inú možnosť ako poprieť prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
5. V priebehu konania žalovaný uviedol, že právny dôvod, ktorý musí byť uvedený v prihláške, musí byť hmotnoprávny, t.j. napríklad zmluva o pôžičke, dodanie tovaru alebo služby. Právnym dôvodom pohľadávky nie je procesné deklaratórne rozhodnutie súdu, ktorým je platobný rozkaz, keďže takéto rozhodnutie iba deklaratórne konštatuje, že veriteľ má voči úpadcovi pohľadávku, ale neuvádza, z akého právneho dôvodu. Je nesprávne tvrdenie žalobcu, že ak na základe platobného rozkazu je možné viesť exekúciu, potom konštatovanie o existencii platobného rozkazu je dostačujúce ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky a preto nie je možné pohľadávku poprieť. Exekučné konanie má vlastné
mechanizmy preskúmania existencie vymáhaného nároku, napr. návrh na zastavenie konania, pričom v konkurze sa pravosť posudzuje v rámci popierania pohľadávok. Aj pohľadávka priznaná exekučným titulom môže byť premlčaná, resp. od jej priznania súdom môže zaniknúť a aj preto je daná právomoc správcu poprieť prihlásenú pohľadávku priznanú exekučným titulom. Pri platobných rozkazoch je táto právomoc správcu o to dôležitejšia, že súd vydá platobný rozkaz len na základe tvrdení jednej strany a ak je žalovaný pasívny, platobný rozkaz sa stane exekučným titulom. Bez prieskumnej právomoci správcu by uvedená skutočnosť mohla byť zneužitá osobami spolupracujúcimi s úpadcom na vytvorenie „fiktívnych“ nepopierateľných pohľadávok za účelom ovládnutia konkurzu. Právny dôvod pohľadávky, v danom prípade dodanie zemného plynu, je potrebné uviesť aj z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému zisteniu tej istej pohľadávky, keď veriteľ by si prihlásil pohľadávku výlučne na základe exekučného titulu a následne by ten istý nárok prihlásil opätovne a preukazoval ho faktúrami a dodacími listami. Správca by v takom prípade nemal odkiaľ vedieť, že ide o ten istý nárok ako bol priznaný exekučným titulom. Nie je úlohou správcu zisťovať, čo bolo predmetom súdneho konania, t.j. aký bol právny titul pohľadávky, ale povinnosť tvrdenia a preukázania právneho titulu pohľadávky je výlučne na ťarchu veriteľa, ktorý si pohľadávku do konkurzu prihlasuje. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď právny titul nešpecifikoval. Pohľadávku preto nebolo možné riadne posúdiť a musela byť popretá. To, že veriteľ v rámci incidenčného konania dodatočne doložil faktúry za dodávky plynu na veci nič nemení, pretože právny dôvod pohľadávky nie je možné špecifikovať neskôr v rámci incidenčného konania, keďže správca v konaní nemôže uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky. Ak veriteľ riadne nešpecifikuje právny dôvod prihlásenej pohľadávky v rámci prihlášky, toto pochybenie už nie je možné konvalidovať v incidenčnom konaní. Žalobca uviedol aj nesprávny petit žaloby, keď v rámci označenia pohľadávky, ktorá má byť zistená, neuviedol všetky jej atribúty, a to najmä právny dôvod pohľadávky, keďže platobný rozkaz nie je právnym dôvodom pohľadávky.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd po vykonanom dokazovaní s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 1 písm. c) , § 32 ods. 1 , 9 9 a 14 14 z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR “) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, pričom v žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
7. Okresný súd z konkurzného spisu sp.zn. 6K/8/2022 zistil, že posledným dňom na popieranie pohľadávok bol deň 13.02.2023, v ktorý deň správca žalobcom prihlásenú pohľadávku aj poprel a preto bolo popretie v zákonnej lehote a bolo účinné. Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 14.02.2023 bolo žalobcovi tohto istého dňa doručené a žalobca podal žalobu dňa 16.03.2023, t.j. v posledný deň zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie incidenčnej žaloby. V konaní nebolo sporné, že v prihláške žalobca ako právny dôvod svojej pohľadávky uviedol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.11.2022 a ani to, že správca, t.j. žalovaný v zákonnej lehote poprel pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že pohľadávka pod poradovým číslom 77 neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie právneho dôvodu vzniku.
8. V napadnutom rozhodnutí okresný súd konštatoval, že predmetom konania je len právne posúdenie, či správca správne vyhodnotil, či takto uvedený právny dôvod vzniku zakladá spornosť pohľadávky takým spôsobom, že správca bol povinný pohľadávku žalobcu poprieť podľa § 32 ods. 1 ZoKR . Okresný súd dospel k záveru, že správca postupoval správne, pokiaľ pohľadávku z takto vymedzeným právnym dôvodom poprel. Odkázal na ustanovenie § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR , podľa ktorého jednou zo základných náležitostí prihlášky je právny dôvod pohľadávky. Pohľadávka môže vzniknúť na základe právneho úkonu, t.j. napríklad zo zmluvy alebo zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a odkázal na ustanovenie § 488 a § 489 Občianskoho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Podľa okresného súdu preto pohľadávka nevzniká na základe exekučného titulu, právoplatné rozhodnutie o pohľadávke znamená len to, že o pohľadávke, ktorá vznikla jedným zo spôsobom podľa § 489 OZ bolo právoplatne rozhodnuté, t.j. rozhodnutie súdu existenciu pohľadávky v konkrétnej výške deklarovalo a je možné na základe neho viesť voči dlžníkovi exekúciu. Z hľadiska vzniku pohľadávky je preto existencia právoplatného rozhodnutia súdu irelevantná a znamená len to, že pohľadávka sa stala pre veriteľa vymáhateľnou v rámci exekučného konania. Pokiaľ správca pohľadávku poprel, pričom veriteľ v prihláške ako právny dôvod vzniku uviedol len exekučný titul, podľa okresného súdu sa môže takýto postup správcu javiť ako príliš formalistický, keďže vydaním súdneho rozhodnutia sa v rámci súdneho konania a následne vydaného rozhodnutia vo veci samej odstránili akékoľvek
pochybnosti o právnom základe, výške a vymáhateľnosti pohľadávky (či už z dôvodu vykonaného dokazovania alebo pasivity dlžníka, t.j. napr. nepodanie odporu proti platobnému rozkazu) a právoplatné súdne rozhodnutie teda definitívne deklarovalo právny stav vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky. Napriek uvedenému však okresný súd dospel k záveru, že správca postupoval správne, pokiaľ túto pohľadávku poprel.
9. Okresný súd sa stotožnil so správcom, že pohľadávku s takto vymedzeným právnym dôvodom nebolo náležite možné preskúmať podľa § 32 ods. 1 ZoKR , keďže v prípade pohľadávky priznanej exekučným titulom, sa môže jednať napríklad o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, ktorá sa podľa § 95 ods. 3 ZoKR uspokojuje ako podriadená pohľadávka, čo však správca v takýchto prípadoch nemá ako zistiť, zvlášť v prípade, ak bolo o pohľadávke právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom, t.j. bez odôvodnenia uplatneného nároku. Okresný súd poukázal aj na to, že taktiež mohla byť predmetná pohľadávka predmetom postúpenia, mohla byť prihlásená do konkurzu duplicitne postupníkom ako aj postupcom, čo nie je možné zistiť v prípade, že veriteľ neuvedie právny dôvod vzniku pohľadávky, ale len existenciu právoplatného platobného rozkazu. Okresný súd konštatoval, že preskúmavaniu a teda postupu podľa § 32 ods. 1 ZoKR podliehajú všetky pohľadávky prihlásené veriteľmi, nielen nejudikované a správca je oprávnený poprieť aj judikovanú pohľadávku veriteľa. Týmto sa konkurzné konanie ako generálna exekúcia odlišuje od exekučného konania, v rámci ktorého pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, nepodlieha žiadnemu prieskumu osobou oprávnenou viesť exekúciu, keď v rámci exekučného konania platia osobitné mechanizmy za účelom zabránenia prípadnej neoprávnenej exekúcie majetku povinného zákonom stanoveným spôsobom. Podľa okresného súdu, pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I, toto rozhodnutie nie je rozhodnutím najvyšších súdnych autorít a teda nebol dôvod aplikovať článok 2 základných princípov CSP .
10. Okresný súd preto dospel k záveru, že správca postupoval správne, keď pohľadávku žalobcu ako veriteľa z ním uvedených dôvodov poprel. Okresný súd nemohol akceptovať ani žalobcom dodatočne predložené faktúry, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok, pretože veriteľ sa môže v žalobe v incidenčnom konaní domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške podľa § 32 ods. 14 ZoKR , kedy predmetné faktúry neboli prílohou prihlášky žalobcu do konkurzu a neboli ani v prihláške uvedené ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky. Okresný súd preto žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, trovy nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
11. Proti prvému výroku uvedeného rozhodnutia o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Podľa žalobcu pohľadávka v konkurze bola uplatnená riadne, keď prihláška spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, riadne bol uvedený aj dôvod vzniku pohľadávky, ktorým bol platobný rozkaz zo dňa 22.11.2022 a doložka o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz na podklade riadne preukázaných skutočností, ktoré boli súčasťou návrhu na jeho vydanie a preto nie je podstatné, že v platobnom rozkaze chýba uvedenie dôvodov, na základe ktorých Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, keďže vychádzal z predložených dôkazov, o ktorých nemal pochybnosti. Platobný rozkaz vydaný v rámci upomínacieho konania má rovnakú váhu ako akýkoľvek rozsudok vydaný všeobecným súdom. Prekážkou nie je ani to, že nie je v ňom uvedené odôvodnenie. V zmysle § 29 ods. 6 ZoKR k prihláške žalobca pripojil listiny preukazujúce v nej uvádzané skutočnosti, ktorým bol vyššie uvedený platobný rozkaz a doložka o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Žalobca v odvolaní citoval časť bodu 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd poukázal na postup správcu pri popretí žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorý sa môže javiť ako príliš formalistický, keďže žalobcom predložené právoplatné súdne rozhodnutie definitívne deklarovalo právny stav vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky. Podľa žalobcu sa však okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia od tohto názoru odklonil, čím došlo k akceptácii nedôvodnej formálnosti zo strany správcu, t.j. žalovaného a okresný súd vytvoril potrebu dvojitého prieskumu súdneho rozhodnutia, čo však je nežiadúce. Podľa žalobcu nie je logické ani hospodárne podrobovať ďalšiemu prieskumu rozhodnutie a z neho vyplývajúci nárok, ktorý bol už právoplatne priznaný rozhodnutím súdu. Jedná sa o porušenie princípu hospodárnosti konania podľa článku 17 CSP .
12. Žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, že nedošlo k porušeniu článku 2 CSP , keď okresný súd neprihliadol na rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 11.01.2013 sp.zn. 30Cbi/6/2012 , keďže čl. 2 ods. 2 CSP stanovuje, že v prípade, ak neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, považuje sa za právnu istotu stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa žalobcu stav, v ktorom jeden okresný súd žalobe vyhovie a potvrdí, že uvedenie exekučného titulu ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky je dostatočné a na druhej strane ďalší okresný súd z rovnakých dôvodov žalobu zamietne, nie je možné považovať za spravodlivé rozhodnutie. Opätovne poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice I. Podľa žalobcu je preto jeho prihláška preskúmateľná a pohľadávka bola popretá nedôvodne.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.11.2023, v ktorom uviedol, že trvá na skutočnostiach ním uvedených v priebehu doterajšieho konania. Zdôraznil, že pohľadávka prihlásená žalobcom bola popretá z dôvodu nepreskúmateľnosti prihláseného právneho dôvodu pohľadávky. Zopakoval tvrdenia z priebehu konania, že tento právny dôvod musí byť hmotnoprávnym a právnym dôvodom pohľadávky nie je procesné deklaratórne rozhodnutie súdu, ktorým je platobný rozkaz, keďže toto iba deklaruje, že veriteľ má voči úpadcovi pohľadávku, avšak neuvádza, z akého právneho dôvodu. Táto skutočnosť potom znemožňuje právne posúdenie pravosti prihlásenej pohľadávky a musela byť preto popretá. Zopakoval tvrdenia z priebehu konania, že žalovaným nárokom mohla byť aj zmluvná pokuta, ktorá sa však uspokojuje ako podriadená pohľadávka, z platobného rozkazu charakter pohľadávky nevyplýva, pričom aj nároky priznané súdnym rozhodnutím podliehajú prieskumu v konkurze a môžu byť správcom popreté. Zopakoval, že exekučné konanie má vlastné mechanizmy preskúmavania skutočnej existencie vymáhaného nároku a v rámci konkurzného konania je upravená iným spôsobom právomoc správcu poprieť aj pohľadávky priznané exekučným titulom. Zopakoval povinnosť uviesť právny dôvod pohľadávky, ktorým je dodanie zemného plynu aj z dôvodu zabránenia duplicitného zistenia tej istej pohľadávky, pričom je povinnosťou veriteľa uviesť a preukázať právny dôvod ním prihlásenej pohľadávky, túto povinnosť žalobca nesplnil a preto musela byť pohľadávka správcom popretá. Ani dodatočné doloženie faktúr za dodávky plynu na uvedenej skutočnosti nič nemení, pretože dodatočným špecifikovaním právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky by došlo k obchádzaniu popieracieho práva správcu. Zopakoval, že v žalobe je uvedený nesprávny petit, keď pri označení pohľadávky, ktorá má byť zistená, neboli uvedené jej všetky atribúty, a to najmä právny dôvod pohľadávky, keďže platobný rozkaz nie je takýmto právnym dôvodom. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.12.2023, v ktorom uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že predmetný platobný rozkaz bol úpadcovi doručený, ktorý voči nemu nepodal odpor, t.j. mal vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu a túto nepopieral. Vo vzťahu k možnosti premlčania uplatnenej pohľadávky uviedol, že z platobného rozkazu a dňa jeho vydania je zrejmé, že neuplynulo viac ako 10 rokov od jeho vydania a nemohlo dôjsť k premlčaniu. Ak by došlo k zániku pohľadávky plnením, nedošlo by k prihláseniu pohľadávky do konkurzu.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP “) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Predmetom konania bolo určenie pravosti žalobcom prihlásenej pohľadávky, t.j. určenie, že ním prihlásená pohľadávka do konkurzu na majetok úpadcu pod poradovým číslom 77 je v celom rozsahu zistená, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Spornou medzi stranami sporu bola otázka žalobcom uvedeného právneho dôvodu vzniku pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania, keď ako právny dôvod uviedol platobný rozkaz okresného súdu zo dňa 22.11.2022 sp.zn. 7Up/577/2022 . Správca poprel takto žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu nesprávne uvedeného právneho dôvodu, keď právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka a žalobcom označený platobný rozkaz nie je skutočnosťou zakladajúcou právny dôvod vzniku pohľadávky. Sporným bolo teda posúdenie žalobcom uvedeného právneho dôvodu v prihláške uplatnenej pohľadávky a postupu správcu, ktorý z vyššie uvedených dôvodov žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel.
17. Podľa § 29 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2025 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR “) prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: právny dôvod vzniku pohľadávky.
18. Podľa § 32 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
19. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
20. Podľa § 32 ods. 14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ “) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o zamietnutí žaloby z dôvodu nesprávne a nedostatočne uvedeného právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške žalobcu, ktorý neumožňoval správcovi náležite preskúmať pohľadávku z hľadiska právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky. Okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol a odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Vzhľadom na dôvody žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
24. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. Odvolací súd považoval okresným súdom zistený skutkový stav za dostatočný, ktorý nebol medzi stranami sporný, z ktorého pri rozhodnutí o odvolaní žalobcu vychádzal a preto nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.
25. Žalobca podal odvolanie výslovne voči prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Druhá výroková veta, ktorou okresný súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania nebola odvolaním napadnutá žiadnou stranou sporu a preto nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
26. Základnou spornou otázkou v predmetnej veci bolo posúdenie, či v prihláške žalobcom uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky - platobný rozkaz vydaný okresným súdom je postačujúci a zodpovedajúci zákonnej požiadavke o náležitostiach prihlášky, keď ustanovenie § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR vyžaduje, aby veriteľ v prihláške pohľadávky uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky.
27. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v prihláške uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, t.j. táto náležitosť prihlášky splnená bola, a preto nebol dôvod na túto prihlášku neprihliadať. Predmetom sporných tvrdení strán sporu bolo posúdenie správnosti a dostatočnosti žalobcom uvedeného právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ktorý bol uvedený ako platobný rozkaz vydaný okresným súdom.
28. Okresný súd správne identifikoval, že predmetom sporu je posúdenie, či takto uvedený právny dôvod zakladá takú spornosť pohľadávky, ktorá oprávňovala správcu úpadcu, t.j. žalovaného poprieť žalobcom prihlásenú pohľadávku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že takto žalobcom uvedený právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky takúto spornosť zakladá, ktorá skutočnosť odôvodňovala správcu úpadcu, t.j. žalovaného poprieť žalobcom prihlásenú pohľadávku a žalobcom uvedený právny dôvodu vzniku pohľadávky odkazom na právoplatné rozhodnutie súdu je nepostačujúci na taký postup správcu, ktorý by bez ďalšieho mohol prihliadnuť na takúto pohľadávku a považovať ju za zistenú.
29. Ako vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 ZoKR povinnosťou správcu úpadcu je posúdiť a preskúmať každú prihlásenú pohľadávku. Znamená to, že z takejto prieskumnej činnosti správcu nie sú vyčlenené ani také pohľadávky veriteľov, ktoré im boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu, či už vo forme rozsudku alebo platobného rozkazu. Tento záver, že aj prihlásené pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu podliehajú prieskumnej činnosti správcu a sú spôsobilé na jej popretie správcom vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Z rozhodnutia R 53/2019 napr. vyplýva: „Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany správcu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.“ K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 3Obo/71/2007 , z ktorého vyplýva: „Prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným alebo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade, či prebieha dosiaľ neskončené konanie. Znamená to, že pravosť pohľadávky alebo jej výška môže byť popretá i vtedy, ak je pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu. Nesporným teda je, že v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu aj vykonateľné pohľadávky, teda pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, čo znamená, že ich pravosť možno preskúmať v spore o určenie dôvodnosti popretia, a to bez ohľadu na účinky rozhodnutia súdu, ktorým preskúmavaná pohľadávka bola priznaná.“
30. Z uvedeného vyplýva, že aj pohľadávka prihlásená veriteľom, ktorému bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu podlieha prieskumnej činnosti správcu, ako aj možnosti jej popretia. Otázka možnosti popretia pohľadávky priznanej právoplatným rozhodnutím súdu je rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít vyriešená.
31. V predmetnom prípade bola sporná otázka posúdenia jednej z podstatných náležitostí prihlášky pohľadávky, a to posúdenie, či právny dôvod uvedený žalobcom ako veriteľom v prihláške odkazom na platobný rozkaz vydaný súdom zakladá spornosť pohľadávky odôvodňujúci jej popretie správcom. Okresný súd správne dospel k záveru, že uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky len označením platobného rozkazu je nepostačujúce a správca postupoval správne, keď žalobcom prihlásenú pohľadávku z tohto dôvodu poprel a teda jej popretie bolo správne.
32. Z doktrinálneho výkladu ust. § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka, napr. kúpna zmluva na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť správca, prípadne súd v incidenčnom konaní. V žalobe o určenie pohľadávky, ak ju správca poprie, sa veriteľ môže domáhať len toho právneho dôvodu vzniku, ktorý uviedol v prihláške (Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
Komentár, 4. vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 256). Právny dôvod vzniku zahŕňa konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla, napr. kúpna zmluva a pod. (citované dielo, str. 293). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2008 okrem iného vyplýva, že je vecou veriteľa, aby si zvolil z ktorého akcesorického vzťahu bude realizovať svoje oprávnenia, t.j. z akého právneho titulu, resp. právneho dôvodu sa rozhodne uplatniť svoj nárok na uspokojenie pohľadávky v rámci konania o reštrukturalizácii vedenej proti reštrukturalizačnému dlžníkovi. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zverejneného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR pod č. R 74/2000 okrem iného vyplýva, že právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu tejto pohľadávky. Aj keď sa v tomto prípade nejedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority SR, avšak vzhľadom na totožné použitie pojmu „právny dôvod vzniku pohľadávky“ je toto rozhodnutie a jeho závery použiteľné aj na území Slovenskej republiky.
33. Dôvody vzniku záväzkov upravuje ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka pre celú sféru súkromného práva, vrátane obchodno-záväzkových vzťahov, t.j. uvedená úprava ako lex generalis v sfére súkromného práva sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použije aj na právne vzťahy medzi podnikateľmi. Citované ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka definuje dôvody vzniku záväzkov, a to tak, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Jedná sa o vymedzenie právnych skutočností definovaných zákonom, na základe ktorých dochádza k vzniku záväzkov, pričom na prvom mieste citované ustanovenie upravuje vznik záväzku na základe právnych úkonov, najmä zo zmlúv a následne aj na základe spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo iných právnych skutočností. Medzi iné právne skutočnosti zakladajúce vznik záväzkov, t.j. ako právny dôvod ich vzniku pripadá do úvahy vo výnimočných prípadoch aj konštitutívne rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré má povahu inej skutočnosti, a to napr. súdne rozhodnutie o vysporiadaní BSM (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, 2. vydanie, C. H. Beck, 2019, str. 1835).
34. Pokiaľ preto žalobca uviedol v prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky platobný rozkaz, okresný súd správne uviedol, že toto súdne rozhodnutie len deklaruje existujúcu, t.j. vzniknutú pohľadávku. Jedná sa teda o rozhodnutie, ktoré deklarovalo existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla jedným zo spôsobov podľa § 489 OZ , avšak nie na základe konštitutívneho rozhodnutia súdu. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Žalobca v priebehu konania ani len netvrdil, že právoplatný platobný rozkaz, ktorý označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky je takým rozhodnutím, ktoré má konštitutívnu povahu a ktoré samotné je inou právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik ním prihlásenej pohľadávky. Obsahom záväzkovo právneho vzťahu je súhrn subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov. Právo veriteľa na plnenie je definované a nazvané v Občianskom zákonníku ako pohľadávka, v užšom zmysle ako peňažná pohľadávka, pokiaľ predmetom plnenia sú peniaze. Od pohľadávky ako práva na plnenie je nevyhnutné terminologicky odlíšiť právny nárok, pričom nárok predstavuje súdne vymáhateľné právo. Pohľadávka sa stáva nárokom odo dňa jej splatnosti až po zánik. Za predpokladu, pokiaľ o pohľadávke rozhodne právoplatne súd tak, že ju prizná, dochádza ku kvalitatívnej zmene pohľadávky, a to k vzniku exekučného titulu umožňujúceho veriteľovi ako oprávnenej strane požadovať plnenie a domôcť sa uspokojenia aj proti vôli dlžníka na základe donucujúcej moci štátu. Jedná sa teda o vynútiteľnosť subjektívneho práva veriteľa donucujúcou mocou štátu, t.j. štátnymi orgánmi.
35. Vo všeobecnosti doktrinálny výklad pri definovaní vlastností súdnych rozhodnutí rozlišuje medzi súdnymi rozhodnutiami konštitutívnymi a deklaratórnymi, t.j. podľa účinkov, ktoré vyvolávajú vo sfére materiálneho práva s tým, že vo väčšine prípadov súdne rozhodnutia majú deklaratórnu povahu, tzn. že deklarujú existenciu už predtým vzniknutého práva. Konštitutívne rozhodnutia sú také, ktoré svojou povahou zakladajú, menia alebo rušia určitý právny vzťah (napr. vyššie uvedené vyporiadanie BSM) a sú samostatnou hmotnoprávnou skutočnosťou (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 787).
36. V prejednávanej veci pri posudzovaní pohľadávky žalobcu sa jednalo o pohľadávku na peňažné plnenie priznanej žalobcovi rozhodnutím súdu, a to platobným rozkazom. Nejednalo sa teda o rozhodnutie súdu s konštitutívnymi účinkami, na základe ktorého by bolo priamo rozhodnutie súdu právnym dôvodom vzniku priznanej pohľadávky. Naopak, jednalo sa o rozhodnutie, ktoré deklarovalo existenciu už predtým vzniknutej pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. V danom prípade preto uvedenie
právneho dôvodu označením platobného rozkazu nezodpovedá zákonnej požiadavke podľa § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR , t.j. splneniu povinnosti veriteľa uviesť v pohľadávke (skutočný) právny dôvod vzniku pohľadávky.
37. Okresný súd preto správne právne vyhodnotil, že žalobcom uvedený právny dôvod je nepostačujúci, t.j. nesprávny, ktorý neumožňuje správcovi v celom rozsahu preskúmať žalobcom prihlásenú pohľadávku. Správca je povinný skúmať pohľadávku v celom rozsahu, t.j. právny dôvod, existenciu, výšku, rozsah, zabezpečenie, poradie a pod. Samotný odkaz v prihláške na platobný rozkaz ako právny dôvod vzniku pohľadávky je nesprávny, pretože platobný rozkaz nie je právnym dôvodom vzniku žalobcom prihlásenej pohľadávky a neumožňuje v celom rozsahu vyššie uvedenej prieskumnej činnosti správcovi posúdiť veriteľom prihlásenú pohľadávku. V rámci konkurzného konania má správca oprávnenie skúmať aj pohľadávky priznané veriteľom právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, keďže od času ich priznania po okamih uplatnenia vo forme prihlášky môže dôjsť k zániku alebo zmene rozsahu tejto pohľadávky (úplnou alebo čiastočnou úhradou), k zmene oprávneného veriteľa (postúpenie pohľadávky), môže sa jednať o pohľadávky, ktoré sa uspokojujú osobitným spôsobom v konkurze (napr. zmluvná pokuta ako podriadená pohľadávka), alebo sa môže jednať aj o duplicitné prihlásenie pohľadávky tým istým alebo rôznymi veriteľmi. V prejednávanej veci nešlo o posúdenie, či k týmto skutočnostiam aj došlo. Predmetom konania bolo posúdenie žalobcom uvedeného právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky v súlade s právnou úpravou tak, aby bola rešpektovaná zákonom uložená povinnosť správcu na prieskum každej prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu, t.j. aby správca mal možnosť posúdiť a identifikovať prihlásenú pohľadávku, okrem iného aj na základe právneho dôvodu jej vzniku tak, aby mohol takúto pohľadávku považovať za zistenú a nespornú. Keďže v danom prípade chýbalo označenie skutočného právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, ktorým nie je platobný rozkaz, potom správca postupoval správne, keď uvedenú pohľadávku poprel, keďže nesprávne uvedený právny dôvod mu neumožnil preskúmať prihlásenú pohľadávku v rozsahu celej jeho prieskumnej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď postup správcu, ktorý poprel pohľadávku, posúdil ako správny, keďže žalobca neuviedol ako veriteľ v prihláške skutočný právny dôvod vzniku pohľadávky podľa § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR .
38. Odvolací súd dodáva, že je na veriteľovi, aby relevantným spôsobom určil právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, pričom sa od neho nevyžaduje právna kvalifikácia, ale taký opis skutkových okolností, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu ním prihlásenej pohľadávky, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou, alebo aby sa predchádzalo duplicite prihlásených pohľadávok, či už tým istým veriteľom alebo rôznymi subjektami.
39. Pokiaľ preto v odvolaní žalobca tvrdil, že jeho prihláška pohľadávky spĺňa zákonom požadované náležitosti, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
40. Žalobca vytýkal v odvolaní, že na jednej strane okresný súd uviedol, postup správcu sa môže javiť ako príliš formalistický, avšak na druhej strane sa odklonil od tohto záveru a akceptoval nedôvodnú formálnosť zo strany správcu a vytvoril potrebu dvojitého prieskumu súdneho rozhodnutia. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
41. Ako bolo uvedené, správca má povinnosť prieskumu prihlásených pohľadávok podľa § 32 ods. 1 ZoKR , vrátane tých, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Ako už bolo uvedené, táto prieskumná činnosť správcu je odôvodnená existenciou rôznych skutkových a právnych situácií. Účelom takto upravenej prieskumnej činnosti správcu, vrátane prieskumu pohľadávok priznaných právoplatným rozhodnutím súdu, je zamedziť duplicite prihlásených pohľadávok a ich uspokojenia ako aj správne posúdiť poradie prihlásených pohľadávok, a to na základe identifikácie pohľadávky v prihláške, ktorá je určená jej výškou, subjektami medzi ktorými vznikla, ako aj právnym dôvodom. Nejedná sa teda o duplicitu prieskumu súdneho rozhodnutia, ale o posúdenie prihlásenej pohľadávky, ktoré má zásadný význam na správny rozsah a poradie uspokojenia pohľadávok veriteľov, vzhľadom na uvedené do úvahy pripadajúce skutkové a právne alternatívy. Ako bolo uvedené nie je úlohou správcu preverovať opätovne súdne rozhodnutie, ktoré priznalo veriteľovi pohľadávku, úlohou správcu je zistiť, či nedošlo k vzniku takých okolností, ktoré bránia buď priznať pohľadávku v konkrétnej výške alebo v celom rozsahu (čiastočné alebo úplné splnenie, premlčanie) alebo konkrétnemu veriteľovi (v prípade duplicitného uplatnenia) alebo v konkrétnom poradí, čo zabezpečuje okrem iného aj uvedenie správneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky.
42. Žalobca vytýkal okresnému súdu porušenie princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 CSP , keď okresný súd v prejednávanej veci nezohľadnil rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 11.01.2013 sp. zn. 30Cbi/6/2012 , ktorý prihlásenie pohľadávky s uvedením právneho dôvodu odkazom na existujúci platobný rozkaz považoval za dostačujúce a pohľadávku veriteľa považoval za zistenú. Žalobca považoval za nesprávny názor okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, ktorý neprihliadol na uvedené odlišné rozhodnutie Okresného súdu Košice I z dôvodu, že sa nejedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority.
43. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva nasledovné. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobcom označené rozhodnutie Okresného súdu Košice I nie je rozhodnutím najvyššej súdnej autority podľa čl. 2 ods. 2 CSP , s takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil. Najvyššími súdnymi autoritami sa rozumie Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie. Odvolací súd však v súlade s tvrdením žalobcu musí doplniť, že princíp právnej istoty nie je možné reštriktívne vykladať len vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.
44. V zmysle § 378 ods. 3 CSP odvolací súd dodáva, že posledná časť vety čl. 2 ods. 2 CSP predpokladá, že v prípade absencie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, princípu právnej istoty zodpovedá stav, v ktorom je možné legitímne očakávať, že spor bude rozhodnutý spravodlivo. Teda princípu právnej istoty, t.j. predvídateľnosti súdnych rozhodnutí zodpovedá aj stav, pokiaľ v skutkovo a právne obdobnej, resp. totožnej veci už boli vydané rozhodnutia iných všeobecných súdov (mimo najvyšších súdnych autorít), kedy má strana sporu oprávnené očakávania, že v obdobnej skutkovo a právnej veci rozhodne súd rovnako, resp. obdobne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/2-4/2019 , sp. zn. 3Obdo/46/2019 , sp. zn. 4Obdo/7/2018 ). Z posledne uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že ak existujú v obdobnej skutkovo a právnej veci rozhodnutia iného súdu s iným názorom, potom je povinnosťou konajúceho súdu presvedčivo a dôkladne zdôvodniť odklon od právnych záverov prijatých v skorších rozhodnutiach vydaných v analogickom prípade.
45. Znamená to, že všeobecné súdy môžu rozhodnúť v obdobnej a skutkovej právnej veci odlišne od predchádzajúcich rozhodnutí všeobecných súdov za predpokladu, pokiaľ odklon od takéhoto odlišného rozhodnutia v obdobnej, resp. totožnej skutkovo a právnej veci náležite odôvodnia. Podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie takúto požiadavku spĺňa, keď okresný súd zrozumiteľne a náležite odôvodnil v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia svoje úvahy a postup, na základe ktorých dospel k záveru o správnom postupe správcu, pokiaľ poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku, keď tento v prihláške uviedol ako právny dôvod platobný rozkaz vydaný súdom.
46. Aj keď teda okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že rozhodnutie Okresného súdu Košice I, ktoré posúdilo obdobnú skutkovú a právnu vec odlišne, nie je rozhodnutím najvyššej súdnej autority, pričom sa nezaoberal aj ďalším aspektom princípu právnej istoty, t.j. predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, avšak vzhľadom na náležité a presvedčivé odôvodnenie prečo rozhodol inak, potom napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky riadneho zdôvodnenia s náležitým uvedením dôvodov odlišného rozhodnutia od predchádzajúceho rozhodnutia iného okresného súdu v obdobnej a skutkovo a právnej veci.
47. Pokiaľ teda žalobca namietal, že princípu právnej istoty zodpovedá aj legitímne očakávanie a predvídateľnosť rozhodnutí súdov, ktoré majú rozhodovať v skutkovo a právnych veciach rovnako, ktorému aspektu právnej istoty sa napadnuté rozhodnutie nevenovalo, avšak vzhľadom na dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie svojho odlišného rozhodnutia od predchádzajúceho rozhodnutia iného všeobecného súdu, nebol napadnutým rozhodnutím porušený princíp právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 CSP . Okresný súd dostatočným spôsobom a aj vecne správne odôvodnil svoje odlišné rozhodnutie od predchádzajúceho rozhodnutia iného všeobecného súdu. Ani táto výhrada žalobcu v odvolaní preto nemala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
48. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
49. Pretože žiadna strana sporu nepodala odvolanie voči druhému výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania a pretože nedošlo k zmene rozhodnutia vo veci samej a keďže výrok o trovách konania je závislý od výroku rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd nepodrobil prieskumu druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia, ktorou okresný súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP . Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP , avšak v odvolacom konaní žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu nárok na ich náhradu nepriznáva.
51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).