Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-36-2016.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W., o zaplatenie sumy 1.826,79 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodne žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, sa domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 1.826,79 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.06.2004 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ďalej žalobca (pôvodný žalobca) uviedol v žalobe, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 697,07 EUR a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 23,24 EUR.
2. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Konečný zostatok na úhradu predstavoval sumu vo výške 1.826,79 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania, keďže žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.11.2016. Preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.11.2016 do zaplatenia, podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
3. Žalobca svojim podaním doručeným dňa 06.10.2021 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.650,47 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd konanie v tejto časti
zastavil a vrátil žalobcovi časť nespotrebovaného súdneho poplatku. Žalobca si teda uplatnil iba rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil, pričom suma čerpaného úveru bola vo výške 940,- EUR a suma úhrad žalovaným 763,68 EUR, pričom rozdiel predstavuje istinu 176,32 EUR. Žalobca preto žiadal zaviazať žalovaného sumou vo výške 176,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 176,32 EUR od 16.11.2016 do zaplatenia.
4. Dňa 28.06.2004 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“. V písomnej zmluve v kolónke „výška mesačnej splátky“ sa neuvádza žiadna konkrétna suma. V kolónke „výška úverového rámca“ sa neuvádza tiež žiadna konkrétna suma. Napriek tomu žalobca uvádza v žalobe, že bol dohodnutý medzi účastníkmi Zmluvy úverový rámec vo výške 697,07 EUR a žalovaný bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 23,24 EUR. Zo žiadneho dokladu nachádzajúceho sa v spise nie je možné zistiť takéto skutočnosti. Pôvodný žalobca k žalobe priložil ešte výpis z pôžičkovej karty žalovaného za zúčtovacie obdobie od 01.07.2004 do 31.10.2016.
5. V priebehu konania bolo súdu oznámené, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o.
6. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Súd žalovanému doručoval písomnosti na adresu posledného hláseného trvalého pobytu (Kostolište č. 195, resp. Obec Kostolište). Žalovaný poštu súdu nepreberal. Súd preto vydal Oznámenie o podanej žalobe v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. zo dňa 23.07.2019.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., s výpisom pôžičkovej karty Quatro PREMIUM č. 5486 za obdobie od 01.07.2004 do 31.10.2016 a s ďalším obsahom spisu.
8. Pôvodný žalobca a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 28.06.2004 Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ pod č. XXXXXXXX, pod ktorým aj viedol právny predchodca žalobcu pre žalovaného číslo kartového účtu - variabilný symbol. Číslo kreditnej karty podľa výpisu z pôžičkovej karty bolo XXXX. V uzavretej Zmluve sa neuvádzajú okrem osobných dát žalovaného a predtlačených podmienok zmluvy vydaných pôvodným žalobcom už žiadne údaje. Najmä sa v Zmluve neuvádza výška úverového rámca, ani výška mesačnej splátky, napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádza, že úverový rámec bol vo výške 697,07 EUR a žalovaný bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 23,24 EUR. Takéto skutočnosti sa však z obsahu spisu nedajú zistiť.
9. Súd z obsahu spisu nezistil, že by žalovaný žiadal o stanovenie výšky úverového rámca, pritom v žalobe sa uvádza, že mu bol poskytnutý konkrétny úverový rámec. Žalobca napokon aj tvrdí, že žalovaný uhradil sumu 763,68 EUR spolu.
10. Podľa § 37 ods. 1 Ob. Zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
11. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
16. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
18. Zo žiadneho ustanovenia občianskeho zákonníka prípadne obchodného zákonníka nevyplýva povinnosť uzatvoriť zmluvy o úvere písomne. V prejednávanej veci však sa nesporne jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Zmluvu pripravil žalobca, resp. jeho právny predchodca a túto mal predložiť k odsúhlaseniu a k podpisu žalovanému. V Zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., nie je uvedená žiadna výška úverového rámca, žiadna výška mesačnej splátky. Podľa názoru súdu takýto právny úkon je priamo v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Obč. zák. Podľa názoru súdu právny úkon, Zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ nebola uzavretá slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a je preto neplatná. Z týchto dôvodov súd musel žalobu zmietnuť.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný, trovy konania mu však nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).