Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., IČO: 46 262 121, so sídlom v Košiciach, Inžinierska 4, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom v Košiciach, Krivá 3, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100062477/2021 zo dňa 15.01.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 01.04.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 07.04.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100062477/2021 zo dňa 15.01.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 101478533/2020 zo dňa 28.09.2020, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 4.153,46 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016.

2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (, , a ; ďalej len ). Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušiť.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len ). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti začne správca dane podľa ustanovenia a nasl. daňového poriadku výkon daňovej exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že správca dane pristúpi k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu podľa a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného bude znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca tiež poukázal na to, že v súčasnosti zamestnáva niekoľko zamestnancov, a prípadným výkonom daňovej exekúcie existuje dôvodné riziko, že žalobca bude mať k dispozícii omnoho nižší finančný objem peňažných prostriedkov, čo sa prejaví v majetkovej sfére jeho zamestnancov, rovnako je tak dané dôvodné riziko, že žalobca bude nútený znížiť stav svojich zamestnancov, a to prípadne aj výrazne, čo bude mať za následok odkázanie týchto zamestnancov na štát (sociálne dávky), čo bude znamenať záťaž aj pre samotný štát. Žalobca je toho názoru, že podaná správna žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho právneho

a skutkového stavu veci. Dodal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.09.2021. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil skutočnosťami uvedenými odseku 3 tohto uznesenia.

13. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu hrozí žalobcovi závažná ujma na majetku. Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

14. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).