Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5T-56-2018.pdf
PDF · 169.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/56/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Štefana Mirgu a Ing. Dominika Gregušku, v trestnej veci obžalovaného K.. I. E. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 07.10.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa
obžalovaní
1. K.. I. E. W. Š. E. J. , narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom L. R. XXX, R.,
2. K. D. É. A. X. , narodený XX.XX.XXXX C. R.itre, trvale bytom D. XX, R.,
o s l o b o d z u j ú ,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, č. 4Pv 107/15/4403 podanej na Okresný súd Nitra dňa 28.05.2018, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že: dňa 12.11.2014 v čase približne o 14.00 hod. v Nitre v priestoroch podzemných garáží nákupno- zábavného centra Galéria MLYNY Nitra po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou podpísania a vybavenia dokumentov na štátnom orgáne hygieny pre pripravovanú prevádzku záložne v meste Nitra, vylákali na osobné stretnutie S. D., kde mu v osobnom motorovom vozidle značky RANGE ROVER, bielej farby, T.: R. predložili už vypracovanú kúpnopredajnú zmluvu na rodinný dom s pozemkami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území J., I. Č. XXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XX, všeobecnej hodnoty spolu 67.622,76 eur, táto kúpnopredajná zmluva však bola spísaná v prospech I. E. ako kupujúceho predmet zmluvy za sumu 14.000,- eur, ktorá suma mala jednak pokrývať výšku domnelého dlhu S. D. voči I. E. a K. D. a jednak malo ísť o sumu, ktorá nepodlieha povinnosti bankového prevodu, pričom potom ako S. D. s uvedeným predajom svojich nehnuteľností nesúhlasil, S. D. obidvaja pod hrozbami „nepustíme Ťa von z auta, pokiaľ to nepodpíšeš, v opačnom prípade budeš dostávať, kade budeš chodiť, môžeme ísť aj za Tvojou priateľkou K., ktorej keď budeme chcieť, môžeme jej aj ublížiť, a keď to nepôjde po dobrom, tak to budeme riešiť aj cez iných ľudí“ prinútili proti jeho vôli a v obave S. D. o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojej priateľky K. P. podpísať uvedenú kúpnopredajnú zmluvu na notárskom úrade v meste Nitra, pričom po podpise zmluvy chcel S. D.Ý. z ich vozidla vystúpiť, avšak mu v tom fyzicky zabránil K. D. tým spôsobom, že ho chytil za ruku a súčasne mu uviedol „neodídeš domov skôr, pokiaľ to nebude zavkladované na katastri“, s čím nakoniec S. D. v pokračujúcej obave o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojej priateľky K. P. nedobrovoľne súhlasil, na čo bolo zistené, že uvedená zmluva má nedostatky, a preto sa vrátili na totožný notársky úrad v meste Nitra, podpísali opravenú kúpnopredajnú zmluvu s totožným predmetom, na čo S. D. pustili s upozornením zo strany I. E., že tento prepis nehnuteľností je zárukou za dlh, ktorý keď S. D.
vráti, uvedené nehnuteľnosti mu prepíše späť, na čo došlo dňa 03.12.2014 na katastrálnom odbore Okresného úradu v Nitre pod číslom vkladu: C. XXXX/XX k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech I. E., pričom S. D. kúpnu cenu od I. E. nedostal, na čo I. E. dňa 03.03.2015 podal na katastrálnom odbore Okresného úradu v Nitre návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech svojej priateľky K. K., ktorá sa na základe uvedeného právneho úkonu stala vlastníkom predmetných nehnuteľností a s ktorou sa I. E. dohodol, že keď tieto nehnuteľnosti bude predávať, nech je ako prvý oslovený S. D., pričom I. E. a K. D. spôsobujúc a zneužívajúc tieseň S. D. vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, ktorými boli zhoršené vzťahy s jeho priateľkou v dôsledku uvedeného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vysoké mesačné splátky úveru zobratého na kúpu uvedeného rodinného domu, ktoré spláca ako nezamestnaný za pomoci svojho brata, ako aj založenie rodinného domu jeho rodičov v Nitre, časť U., pri braní úveru ako predmetu záložného práva na kúpu uvedených nehnuteľností, opakovane nútili S. D. k peňažnému plneniu vo výške 60.000,- eur s upozorneniami na trhovú cenu domu, a to aj prostredníctvom jeho priateľky K. P. tým spôsobom, aby si menovaná zobrala úver a takto získané peniaze mal následne použiť S. D. na spätnú kúpu uvedeného rodinného domu od K. K., pretože v opačnom prípade môžu prísť vymeniť zámky na dome, aby mali kde bývať a podobne, na čo S. D. v obave, že predmetné nehnuteľnosti budú priateľkou I. E., K. K. predané inej osobe za trhovú cenu, podal na Okresný súd Nitra žalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o čom bola katastrálnym odborom Okresného úradu v Nitre vyznačená poznámka na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, na čo I. E. a K. D. upustili od požiadavky peňažného plnenia vo výške 60.000,- eur S. D., došlo k vzájomnej dohode medzi S. D.K., I. E. a K. D., ktorej výsledkom bolo uznanie dlhu S. D. vo výške 13.000,- eur, vyplatenie uznaného záväzku S. D. vo výške 13.000,- eur a následné prepísanie predmetných nehnuteľností z K. K. na S. D., čím I. E. a K. D. prinútili poškodeného S. D. k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo všeobecnej hodnote spolu 67.622,76 eur ako zábezpeku za domnelý dlh S. D. voči I. E. O. K. D., ktorý dlh bol následne vzájomne uznaný vo výške 13.000,- eur, čím poškodenému S. D. spôsobili škodu vo výške 54.622,76 eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní v 1. a 2. rade stíhaní.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 4 Pv 107/15/4403 podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 28.05.2018, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému K.. I. E. a obžalovanému K. D. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K.. I. E. a obžalovaného K. D., výsluchom svedka poškodeného S. D., svedkyne K. P., K. D., výsluchom znalkyne K.. K. G., prečítaním výpovedí ostatných svedkov vypočutých v prípravnom konaní, a tiež prečítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením pripojených spisov a prehratím zvukových záznamov.
Obžalovaný K.. I. E. (ďalej len ,,obžalovaný E.“) na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2019 vypovedal, že s poškodeným S. D. (ďalej len „poškodený“) sa poznal asi v roku 2013, zoznámil ich K. D., mali spolu dobré priateľské vzťahy. Spolu s K. D. začínali podnikať v oblasti prenájmu vozidiel, auto požičali aj poškodenému, s ktorým sa dohodli, že za auto nemusí platiť. Táto dohoda trvala asi desať mesiacov až rok. Súčasťou dohody bolo aj to, že poškodený bude autá servisovať a vykonávať základnú údržbu. Spočiatku to tak aj bolo, no problém nastal, keď prišiel k poškodenému domov a zistil, že auto zn. Audi A8 malo búranú prednú a bočnú časť. Chcel si to s ním vysvetliť, zistil, že poškodený s autom narazil do stromu, keď sa opitý snažil dostať na U.. Dohodli sa, že buď to opraví alebo im zaplatí škodu, cca 1.000,- eur. Následne sa dohodli na mesačnom nájme za auto vo výške 400,- eur. Poškodený auto neopravil, ani nezaplatil škodu, preto auto opravili na vlastné náklady a následne ho predali a dohodli sa, že zaplatí neskôr, keď bude mať peniaze. Poškodený škodu neplatil, nájom platil sporadicky, preto sa dohodli, že poškodený im vyrobí retiazky a cena jeho práce sa odráta od dlhu. V tom čase sa poškodený dal dokopy s priateľkou K. P. a jeho správanie sa začalo meniť. Na stretnutí na bowlingu, kam ich poškodený pozval, ich žiadal o požičanie sumy 4.000,- eur, aby mohol priateľke kúpiť auto zn. MiniCooper. Peniaze mu nepožičali, ale on ich niekde zohnal a auto jej kúpil. Ďalej vypovedal, že poškodený s K. išli na dovolenku a od nich mal požičané auto zn. I., pričom cestou z dovolenky im S. volal, že auto nešlo naštartovať. Po servisnej prehliadke vozidla sa zistilo, že motor v aute bol zadretý. Tvrdil, že S. chcel od nich auto odkúpiť a v tom čase sa S. rozhodol, že kúpi dom v J., hoci naň nemal peniaze, preto poškodený vymyslel,
že založí rodičovský dom a peniaze, ktoré mu zaň banka dá, použije na kúpu nehnuteľnosti. Keďže na rodičovskej nehnuteľnosti (rodičov poškodeného) viazla ťarcha v podobe exekúcie vo výške 1.000,- eur, poškodený od neho žiadal, aby mu tých 1.000,- eur požičal. Preto sa spolu s D. a s poškodeným dohodli, že poškodený si navýši hypotéku a z navýšených peňazí im vráti všetko, čo dlhoval a plus im dá 500,- eur navyše, v mesačných splátkach v sume 35,- eur. Poškodenému to vyšlo a kúpil dom v J.. Sumu 1.000,- eur vrátil, lebo poškodeného mama si na to zobrala pôžičku, ostatné peniaze nie. S poškodeným sa dohodli, že jemu poškodený vyrobí zlatú retiazku, on poškodenému dal 2.500,- eur na nákup zlata a tým, že následne poškodenému cenu práce odráta z dlhu. Výroba retiazky trvala dlho a nakoniec zistil, že poškodený mu odovzdal jeho pôvodnú striebornú retiazku, ktorá mala slúžiť ako vzor pri výrobe tej zlatej, nastriekanú zlatou farbou. Okrem toho s poškodeným uzavreli dohodu, že spolu s D. investujú 2.000,- eur s tým, že poškodený za túto sumu kúpi zlato a zhotoví z neho reťaz v hodnote 2.700,- eur, ktorú predá a zisk 700,- eur si rozdelia. Tento zámer bol zrealizovaný iba raz, keď mu poškodený priniesol sumu 300,- eur. Riešenie celej situácie, teda vyrovnanie dlžoby, navrhol poškodený tak, že dom v J. prepíše na neho a bude mu mesačne splácať peniaze alebo ak peniaze zoženie naraz, dá mu ich v kope, a keď všetko splatí, dom sa prepíše naspäť na poškodeného. V tomto čase rozbiehali spoločné podnikanie, on, poškodený a D. ohľadne prevádzkovania záložne. Pamätal si, že jeden deň, keď bol v škole, mu volal D., či by poobede nevybavili hygienu. Dohodli sa, že vybavia hygienu, aj ten dom a notára. Išli spolu do K., kde zaparkovali auto a na druhom aute prišiel poškodený, ktorý si k ním prisadol na zadné sedadlá. Riešili, či majú všetko potrebné k prevádzkovaniu záložne a potom sa pýtali poškodeného, či mal peniaze. Povedal, že nie a že jediné riešenie vidí to, s tým domom. On ukázal poškodenému kúpnu zmluvu, ktorú stiahol z internetu a doplnil do nej poškodeného a svoje údaje, poškodený sa spýtal prečo bola na kúpnej zmluve uvedená suma 14.000,- eur, poškodenému ozrejmil, že to bolo 2.500,- eur za jeho zlato, 2.000,- eur za zlato na zárobkovú činnosť, 1.500,- eur vzniknutá škoda za prenajaté auto plus neuhradený nájom a 8.000, - eur za I., ktoré si mal poškodený odkúpiť. Následne vypovedal, že spolu s D. a poškodeným išli k notárke S.. O. K. na A. ulici v R., ktorá im povedala, že zmluva nebola dobrá, neboli tam správne údaje o nehnuteľnosti. Notárka im vypracovala novú zmluvu pod svojou hlavičkou, spolu s návrhom na vklad do katastra, všetko podpísali, notárka overila podpisy a odišli. S S. sa dohodli na mesačnej splátke 200-250,- eur. Po tomto boli ich vzájomné vzťahy dobré. Následne D. dal poškodenému sumu 4.000,- eur na výrobu retiazky, pričom sa zopakoval ten istý scenár a retiazku mu poškodený nevyrobil. Medzičasom poškodený rozbil aj auto Audi A8, na ktorom bola škoda 2.000,- eur. Dlh sa vyšplhal na sumu 20.000,- eur. Časom ho začala kontaktovať aj K. P., ktorá chcela dlh za poškodeného vyplatiť s tým, aby sa dom v J. prepísal na ňu. Vyhrážala sa, že im narobí kopu problémov. Ďalej podrobne vypovedal, ako mu pomoc ponúkla jeho priateľka K. K. spôsobom, že dom v J. od neho kúpila za sumu 14.000,- eur, spísali zmluvu a peniaze mu previedla na účet a dom jej predal. Poškodený mu následne začal vypisovať správy, telefonovať a chcel sa s ním stretnúť, stretnúť sa s ním chcela aj poškodeného mama. Pri ich spoločnom osobnom stretnutí, spolu s D. a s poškodeným, ho poškodeného mama provokovala, obviňovali ho z toho, že mal poškodeného v minulosti vydierať, poškodeného mama ho chytila aj pod krk a vyhrážali sa trestným oznámením. Následne sa poškodený stretol s K. a povedal jej, že by vedel dať dokopy sumu 17-20.000,- eur. K. súhlasila s tým, aby to celé urovnal, avšak chcela naspäť peniaze, ktoré do toho dala. Po viacerých stretnutiach s poškodeným, sa dohodli na sume 13.000,- eur. Nakoniec uzavreli dohodu, že poškodený vráti 13.000,- eur a vráti aj dve nepojazdné autá. S týmto súhlasila aj K. K., ktorej prisľúbili, že rozdiel 1.000,- eur jej doplatia spolu s D., keď budú mať peniaze. Poškodený napísal kúpnu zmluvu, išli všetci k notárke, ktorá spravila notárske úkony, vzala sumu 13.000,- do úschovy, keď prebehol vklad do katastra, K. si vybrala sumu 13.000,- eur a pokladali vec za uzavretú. Pár dni nato sa dozvedel, že poškodený naňho podal žalobu a trestné oznámenie. Pripustil, že kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy poškodenému nezaplatil, pretože išlo o výšku škody.
Obžalovaný K. D. (ďalej len ,,obžalovaný D.“) na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2020 urobil vyhlásenie o svojej nevine a využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal.
Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného D. z prípravného konania zo dňa 09.10.2017, z ktorej vyplývalo, že obžalovaný využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal. Z výpovede zo dňa 26.02.2018 vyplývalo, že s S. D. boli priatelia, poznali sa z diskotéky. So I. E. sa poznali asi štyri roky, prevádzkovali autopožičovňu a záložňu. Obžalovaný vo výpovedi popísal udalosti týkajúce sa vzťahu s poškodeným S. D. a inkriminovaného skutku a jeho predpolia totožne ako obžalovaný E..
Svedok - poškodený S. D. (ďalej len ,,poškodený“) na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2020 vypovedal, že v mesiaci november 2014 mu volal I., aby sa stretli, že pôjdu vybaviť nejaké veci na hygienu. Stretli sa v K. v podzemných garážach, kde ho zavolali do auta, dali mu do rúk kúpnu zmluvu, ktorú odmietol podpísať, na čo mu začali hovoriť, že bude dostávať, kade bude chodiť, pôjdu aj za jeho rodičmi a priateľkou, a že keď to nepodpíše, budú to riešiť aj cez iných ľudí. Predmetom kúpnej zmluvy bol dom v J., ktorý kúpil v júni roku 2014 za sumu 55.000,- eur. Nakoľko sa bál, tak zmluvu u notárky S.. K. podpísal. Po podpise chcel odísť, ale obžalovaní ho nepustili, kým nebola zmluva zavkladovaná. Na katastri obžalovaný E. zistil, že zmluva bola zle napísaná, preto sa vrátili k notárke, ktorá napísala novú zmluvu. Zmluvu podpísal, obžalovaní ho nechali odísť a dali mu druhé auto. Po prepise domu na obžalovaného E. kľúče od domu neodovzdal ani sa z domu neodsťahoval. Potom sa s obžalovanými stretávali len občasne. V roku 2015 sa s nimi stretla priateľka K., ktorej uviedli, že žiadajú 60.000,- eur a sú ochotní za túto sumu dom predať, rovnakú sumu od neho žiadala aj I. priateľka K.. Po viacerých stretnutiach sa dohodli na sume 13.000,- eur, čo bol reálny dlh a došlo k prepisu domu z K. K. na jeho osobu. Dom on následne prepísal na priateľku K. P.. Poškodený uviedol, že pred týmito udalosťami sa mu obžalovaní nikdy nevyhrážali, nevydierali ho ani ho nijako fyzicky nenapadli. Priznal, že s obžalovanými prevádzkoval záložňu a požičovňu áut, že od roku 2013 bezplatne užíval obžalovaných autá, následne obžalovaní začali od neho požadovať za požičanie áut 400,-eur mesačne a že obžalovaným dlhoval v rozhodnom čase 10.250,-eur, ktoré im chcel splatiť tým, že zarobí na práci so zlatom. Tiež uviedol, že dňa 12.11.2014 mu nikto fyzicky nebránil z auta odísť a že auto nebolo zamknuté.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítal časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 07.09.2017, z ktorej vyplývalo, že poškodený kúpil rodinný dom v J. v šiestom mesiaci v roku 2014 za sumu 35.000,- eur, ďalších 25.000,- eur do neho investoval a bolo do neho investované aj po prepise na I. E. cca 3-4.000,- eur. Poškodený k rozporom uviedol, že suma 35.000,- eur bol preklep a po prepise sa investovali peniaze do vonkajších úprav.
Svedkyňa K. P., priateľka poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2020 vypovedala, že v júni roku 2014 jej priateľ (poškodený) kupoval dom v J. za 55.000,- eur s tým, že to bude ich spoločné bývanie. Od novembra 2014 tam bývali, dom bol kompletne prerobený okrem fasády a strechy. Na základe toho, že u nich bol D. od F. N., ktorý tvrdil, že S. žiadal o úver vo výške 10.000,- eur, nakontaktovala F. N., že o žiadny úver nežiadali a následne sa od svedka F. dozvedela, že nehnuteľnosť v J. bola prevedená na obžalovaného E.. Následne kontaktovala obžalovaného E., stretli sa pri kruhovom objazde po U., kde ju čakali obaja obžalovaní. V aute jej obžalovaní povedali, že S. im dlhoval približne 60.0000,- eur, presviedčali ju, že S. droguje, preto ho žiadala, aby si išiel urobiť test na drogy, ktorý bol negatívny. S. jej tvrdil, že obžalovaným dlhoval len cca max. 10.000,- eur za zlato a za nájom áut. Na ďalší deň prišili za ňou do práce, obaja obžalovaný a M. K., vyhrážali sa, že ich môžu dať vysťahovať z domu, ak situáciu nebudú riešiť. S. jej následne popísal celú situáciu, že transakcia domu prebehla pod nátlakom, že ho vylákali do K., kde už mali pripravenú zmluvu, ktorú pod nátlakom podpísal a nechceli ho pustiť, kým prevod vlastníctva nezavkladovali. Ďalej vypovedala, že ďalšie stretnutie s obžalovanými sa odohralo na čerpacej stanici OMV pri McDonalde v Nitre, kde chcela s obžalovanými vyriešiť situáciu, ale suma, o ktorej hovorili bola absolútne nereálna. Potom videla obžalovaného E., keď viezla S. za ním na OMV do Krškán, ona z auta nevystúpila, len ich odfotila ako sa spolu bavia. Vtedy počula ako obžalovaný E. žiadal S., aby prepísal na neho nejaký Golf. Uviedla, že obžalovaní prepisovali na poškodeného autá, jednalo sa o cca 50 áut a napísali na neho aj záložňu. Potom ako celú vec začali riešiť s právnikom a podali žalobu na súd, boli obžalovaní ochotní pristúpiť na sumu 13.000,- eur. Obdobie do marca 2015 popísala ako stresujúce, S. zle spával a veľmi schudol.
Svedkyňa K. D. na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2020 vypovedala, že syn S. (poškodený) jej povedal, že ich dom v J. musel pod nátlakom prepísať na obžalovaného E., priznal sa jej, že predal zlato a že obžalovaným dlžil peniaze. Stretla sa s obžalovanými, ktorí žiadali sumu 60.000,- eur za ich dom. Jej druhý syn S. si zobral úver, aby syn S. mohol vrátiť obžalovaným sumu 13.000,- eur.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 20.04.2015, z ktorej vyplývalo, že syn S. si v roku 2014 kúpil dom v J., na ktorý si zobral úver z V. D., a.s. vo výške XX.XXX,- eur, pričom ručil ich domom v R. na U.. Dom kúpil za 55.000,- eur, pričom ona spolu s manželom si zobrali ďalší úver vo výške 10.000,- eur z Poštovej banky, a.s., aby pomohli synovi s prerobením domu. R. v roku 2015 mal S. haváriu na vozidle zn. Audi, ktoré mal požičané od obžalovaného E. a D. a vtedy sa to celé začalo. S. začal byť veľmi čudný, nejedol, viackrát
skončil na infúziách. Raz sa priznal, že ho obžalovaní v roku 2014 donútili predať dom v J. za sumu 14.000,- eur, nakoľko im dlhoval peniaze, a že keď by vrátil, čo im dlhoval, tak prepíšu dom naspäť na S.. S. im dlhoval cca 8.200,- eur. Následne sa stretla s obžalovanými, ktorí jej povedali, že S. im dlhoval XX.XXX,- eur, a že ho nijako nenútili, aby im prepísal dom v J.. Obžalovaný E. povedal, že keď zaplatia M. K. 60.000,- eur za dom, prepíše sa dom naspäť na S.. Nakoniec sa dohodli na sume 13.000,- eur, ktoré si požičal jej syn S. a vyplatili ich obžalovaným a následne prepísali dom od M. K. na S.. Svedkyňa k rozporom uviedla, že to čo uviedla pred vyšetrovateľom, bola pravda, ale uplynula už dlhá doba, preto si to už na hlavnom pojednávaní nepamätala.
Znalkyňa K.. K. G., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2020 predniesla znalecký posudok č. 30/2018 v zhode s jeho písomným vypracovaním, ktorý podala vo veci a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že osobnosť poškodeného je integrovaná, s intelektom v pásme populačného priemeru, egocentrická, nezrelá, ovplyvniteľná, so zúženým rozhľadom a neujasnenosťou vlastných prioritných životných cieľov, sústredená na potrebu uznania, ocenenia vlastnej dôležitosti, neraz až s prvkami naivne - infantilnými, kompenzatórnymi mechanizmami v snahe preukazovať istý status, je u neho prítomná nezodpovednosť, má poddimenzované postoje smerom k povinnostiam a väzbám, je subjektivisticky orientovaný v problémových situáciách, v rámci ktorých má tendenciu k situačným únikom a ponechaniu si ,,zadných vrátok“. Poškodený vyberá prekotnú voľbu riešení, s dosahom na krátkodobú úľavu, bez stratégie racionálne zvážených dlhodobejších riešení, kde je možné uvažovať aj o pravdepodobnosti použitia mechanizmu klamstva ako úniku pri neschopnosti zrelšieho vysporiadania sa s aktuálnym problémom. Poškodený má nižšiu mieru sebareflexie a sebakritiky, jeho emotivita je plytšia, je schopný fungovať v pozitívnych interpersonálnych vzťahoch, tieto sú však poznačené subjektivizmom. U poškodeného neboli identifikované forenzne významné patologické rysy osobnosti. Znalkyňa vysvetlila, že ak by, z psychologického hľadiska, mala uvažovať o možných motívoch účelovej výpovede voči obvineným, potom by do úvahy spadala motivácia návratu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v situácii, kedy obvinení požadovali za tento krok pre neho neúmerne vysoké, dlhu nezodpovedajúce finančné plnenie. Motív konania poškodeného v podobe prepisu nehnuteľnosti do vlastníctva obvinených psychologicky zhodnotila ako konanie pod tlakom intrapsychickej tenzie, táto mohla byť potencovaná aj strachom pri prípadnom vydieraní, ako i strachom z toho, že by sa o celej jeho situácii dozvedela jeho partnerka, čo by viedlo ku krachu vzťahu. Výpoveď poškodeného, podľa názoru znalkyne, neniesla známky vopred naučeného, pripravovaného textu, či vplyvu inej osoby, napriek tomu vyhodnotila, že poškodeného všeobecná a špecifická hodnovernosť nenesú znaky plného psychologického potvrdenia, čo vyplynulo z toho, že poškodený napriek udávanému strachu z možného fyzického ublíženia zo strany obvinených, sa dopustil ďalšej sprenevery, že pri konfrontáciách s obvinenými odmietol na mnohé otázky odpovedať, že trestné oznámenie nepodal hneď po skutku, ale že tento oznámila priateľka poškodeného nejakému policajtovi, že poškodený klamal partnerke ohľadne vybavovania pôžičky od nebankovky s obranou, že sa bál, že by ho kvôli tomu opustila, že poškodený priznal, že obžalovaných oklamal ohľadne výroby retiazky, lebo sa bál, aby neboli na neho nahnevaní a napokon z toho, že deklarovaná situácia hmotnej núdze v danom čase bola spochybnená výletmi a aktivitami v spoločnosti partnerky, na ktoré bola jeho partnerka zvyknutá pred jeho finančnými problémami a pre poškodeného nebolo prijateľné, aby sa jeho partnerka o problémoch dozvedela, lebo by sa s ním rozišla. U poškodeného znalkyňa nezistila konfabuláciu, ale u poškodeného identifikovala tendenciu k fabulácii, vedomému, účelovému klamstvu, zakomponovaného do nezrelého adaptačného procesu pri riešení problémových situácií a záťaže, v snahe dopady takejto situácie oddialiť. Na psychike a osobnosti poškodeného sa neprejavilo žiadnym spôsobom prípadné protiprávne konanie obvinených.
Súd postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, prečítal výpovede svedkov z prípravného konania, a to:
- svedka K. K. zo dňa 28.08.2015 a dňa 11.10.2017, kamaráta obžalovaných a poškodeného, ktorý vypovedal, že poškodený mu mal vyrobiť zlatú retiazku, na ktorú mu dal staré zlato a 1.000,- eur v hotovosti, avšak poškodený mu retiazku nevyrobil, vrátil mu 1.700,- eur. Uviedol, že poškodený bol dlžný obžalovaným sumu 13.000,- alebo 14.000,- eur, pýtal sa obžalovaného E., či od poškodeného pýtajú 60.000,- eur, na čo mu povedal, že či sa zbláznil, že chce len sumu uvedenú na zmluve na dom;
- svedka Bc. A. I. zo dňa 28.08.2015 a dňa 11.10.2017, kamaráta poškodeného, ktorý uviedol, že poškodený mu mal vyrobiť zlatú retiazku, z jeho rozprávania poškodeného počul o stretnutí v K. v Nitre, vedel o tom, že poškodený si požičiaval od obžalovaného E. autá, obžalovaní si u poškodeného dali
urobiť zlato a poškodený ich oklamal, tak isto ako jeho a ostatných ľudí. O stretnutí v K. a ďalších okolnostiach poškodený každému rozprával inú verziu;
- svedkyne Q. D. zo dňa 04.11.2015 a dňa 13.10.2017, kamarátky poškodeného, ktorá vypovedala, že pracuje v Quatre v OC-NCentro Nitra, pričom poškodený za ňou prišiel niekedy v roku 2014 a chcel si vybaviť úver, mala pocit, že žiadosť bola zamietnutá. Následne sa s poškodeným stretla koncom roka 2014, kedy prišiel s nejakým chalanom a pýtali sa na úver. Povedala im podmienky a odišli preč;
- znalca Ing. K. H. zo dňa 25.10.2017, ktorý vypovedal, že vypracoval znalecký posudok č. 14/2017, v ktorom v závere uviedol všeobecnú hodnotu stavby, t.j. rodinného domu v J. č. XXX a pozemku vo výške 67.600,- eur. Zotrval na závere posudku;
- svedka O. T. zo dňa 27.05.2015 a dňa 23.08.2017, ktorý vypovedal, že je kamarát s obžalovanými, vedel o ich spoločných aktivitách s poškodeným, on sám mal na seba prepísané nejaké autá a robil pre obžalovaných prepisy áut. Vedel o dohode, že za peniaze, ktoré poškodený dlhoval obžalovaným, im prepíše dom a pokiaľ poškodený nesplatí dlh, bude dom napísaný na obžalovaného E.;
- svedka V. zo dňa 27.05.2015 a dňa 24.08.2017, otca obžalovaného E., ktorý využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal;
- svedka S. D. zo dňa 29.05.2015 a dňa 24.08.2017, konateľa spoločnosti F. N. s.r.o., ktorý vypovedal, že v roku 2015 mu volal známy N. F. z R., že či by nemohol poskytnúť úver jednému jeho známemu. S týmto sa nažil telefonicky skontaktovať, telefón nezdvihol, preto sa zastavil u neho na adrese v J., kde mu otvorila jeho priateľka, ktorá bola prekvapená, pretože o žiadnom úvere nevedela. Následne sa poškodený spolu so svojou priateľkou dostavili priamo za ním do kancelárie v N., kde rozoberali ich situáciu, teda že potrebovali úver na nehnuteľnosť, ktorá už nebola v ich vlastníctve. Svedok im preto vysvetlil, že nespĺňali podmienky a úver im nemohol poskytnúť;
- svedka N. F. zo dňa 11.06.2015 a dňa 11.09.2017, kamaráta poškodeného, ktorý vypovedal, že poškodený mu volal začiatkom roku 2015 a žiadal ho, či by mu nevedel vybaviť úver. Svedok zavolal známemu S. D. z N., ktorý sa zaoberal poskytovaním finančných pôžičiek. Svedok sprostredkoval zaslanie listu vlastníctva a kópie občianskeho preukazu poškodeného pre S. D., pričom zistil, že dom v J. bol napísaný na obžalovaného E.. Pri spoločnom stretnutí za prítomnosti poškodeného a jeho priateľky, mu poškodený povedal, že mal podlžnosti voči obžalovaným a tento dlh chcel vyplatiť, tak prepísal dom na obžalovaného E. ako zábezpeku, pokiaľ tento dlh nevyrovná. Poškodený sa mu priznal ako to celé bolo, že obžalovaných oklamal o peniaze a rozbil aj nejaké autá a že niekedy koncom roka 2014 obžalovaní poškodeného zavolali na stretnutie do K. v R., odkiaľ išli k notárovi podpísať doklady potrebné k prevodu nehnuteľnosti. Uviedol, že poškodený mu nespomenul, že by ho obžalovaní mali nútiť násilím k podpísaniu týchto dokladov alebo že by ho nejako vydierali. Na ďalší deň išli za S. D. do N., avšak úver vo výške 10.000,- eur poškodenému neposkytli;
- svedkyne S.. O. K. zo dňa 22.06.2015 a dňa 13.10.2017, notárky, ktorá potvrdila, že dňa 12.11.2014 osvedčovala podpis poškodeného na kúpnej zmluve. Uviedla, že obžalovaný E. prišiel s kúpnou zmluvou, ktorá mala určité nedostatky, preto mu zmluvu opravila a následne ju prišiel poškodený za prítomnosti obžalovaného E. podpísať. Nemala pocit, že by poškodený konal pod nátlakom, všetko prebehlo štandardným postupom. Prehlásila, že keby mala, čo i len malé podozrenie, že zmluva nebola podpísaná slobodne a dobrovoľne, neoverila by podpisy. Uviedla aj, že niekedy v roku 2015 prišla na úrad K. D., ktorá kričala a obviňovala ju ako notárku, že napomohla prevodu domu na obžalovaného E.. Dodala, že o niekoľko týždňov prišiel obžalovaný E. s poškodeným a treťou osobou, žiadali o úschovu peňazí, ale po negatívnej skúsenosti toto odmietla urobiť;
- svedkyne X. zo dňa 22.06.2015 a dňa 13.10.2017, administratívnej pracovníčky notárskeho úradu notárky S.. O. K., ktorá vypovedala zhodne ako svedkyňa S.. O. K.;
- svedkyne K. K. zo dňa 02.02.2018, priateľky obžalovaného E., ktorá vypovedala, že poškodený dlhoval obžalovanému E. za rozbitú Audinu a za nájom auta predtým, ako mu vyrábal retiazky. Potvrdila, že obžalovaný E. dal poškodenému 2.500,- eur na výrobu retiazky, následne 2.000,- eur na kúpu zlata, medzitým poškodený pokazil auto zn. I., ktoré si mal od obžalovaného kúpiť. Poškodený sľuboval, že získa peniaze a dlh vyrovná. Peniaze stále nevracal, preto poškodený prišiel za obžalovaným E. s nápadom, že by bol rád, keby naňho prepísal dom v J., aby mal istotu, že svoj dlh splatí, čo sa aj stalo. N. tiež, že obžalovaný D. dal poškodenému 4.000,- eur na výrobu zlatej retiazky. Na spoločnom stretnutí obžalovaní žiadali od poškodeného vrátenie dlhu vo výške XX.XXX,- eur, že mu prepíšu naspäť dom. Poškodený sa potom prestal ozývať. Nakoľko obžalovaní boli vo finančnej tiesni, svedkyňa im ponúkla, že dom v J. kúpi za XX.XXX,- eur. Nakoniec sa obžalovaní s poškodeným dohodli, že mu prepíšu dom za sumu 13.000,- eur a jej obžalovaní sami doplatia zvyšných X.XXX,- eur;
- a tiež zápisnice o konfrontáciách medzi obžalovaným E. a poškodeným zo dňa XX.XX.XXXX, medzi obžalovaným E. a svedkyňou K. P. zo dňa XX.XX.XXXX, medzi svedkyňou K. K. a poškodeným zo
dňa 02.02.2018 a medzi obžalovaným D. a poškodeným zo dňa 26.02.2018, z ktorých vyplývalo, že sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach konfrontovaných strán, konfrontácie prebehli bez emócií, na položené otázky odpovedali konfrontované strany plynule bez prípravy a dlhého premýšľania, bez použitia písomných poznámok.
I. postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok X.. K. H., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo záverov ktorého vyplynulo, že ku 12.11.2014 hodnota nehnuteľností, a to rodinného domu aj s pozemkami, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., súpisné číslo XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XX bola stanovená na sumu 67.600,- eur (z toho stavby 55.486,76- eura a pozemky XX.XXX,- eur).
I. vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním nižšie rozpísaných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to:
- listiny predložené obžalovaným E., ktoré dokumentovali fotografie, príspevky poškodeného zverejnené na sociálnej sieti Facebook v období rokov XXXX-XXXX;
- zápisnica o vydaní veci zo dňa 16.04.2015, že poškodený dobrovoľne vydal CD nosič s nahrávkami jedného telefonického rozhovoru s obžalovaným D., jednu nahrávku z osobného stretnutia s obžalovaným D. a tri telefonické nahrávky s obžalovaným E.; zápisnica o vydaní veci zo dňa 17.04.2015, že svedkyňa K. Czaniková dobrovoľne vydala kúpnu zmluvu zo dňa 31.03.2015 medzi predávajúcim K. K. a kupujúcim poškodeným, kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim poškodeným a kupujúcim obžalovaným E., nepodpísané čestné vyhlásenie bez dátumu medzi obžalovaným E. a poškodeným, späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 07.04.2015, žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, návrh na nariadenie predbežného opatrenia a zákaz nakladania s nehnuteľnosťami zo dňa 09.03.2015, kúpnu zmluvu medzi predávajúcim K. K. a kupujúcim poškodeným bez dátumu, zápisnicu o prijatí peňazí do notárskej úschovy č. N 303/2015 zo dňa 31.03.2015; zápisnica o vydaní veci zo dňa 16.07.2015 a dňa 03.09.2015, že obžalovaný E. dobrovoľne vydal fotokópie kúpnej zmluvy medzi obžalovaným E. a M. K. zo dňa 03.03.2015, návrhu na povolenie vkladu zo dňa 03.03.2015, prevodného príkazu z Tatra banky, a.s. na sumu 14.000,- eur a výpis z listu vlastníctva č. XX, 2 ks splnomocnenia poškodeného na O. T., splnomocnenia obžalovaného E. na poškodeného, XX ks faktúr T-mobile na meno A. T., XX ks prefotených SMS z obdobia pred spreneverením posledného zlata pre obžalovaného D., komunikácia obžalovaný E. a poškodený, 6 ks prefotených SMS po spreneverení posledného zlata pre obžalovaného D., komunikácia obžalovaný E. a P., XX ks prefotených SMS po spreneverení posledného zlata pre obžalovaného D., komunikácia obžalovaný E. a poškodený;
- kúpna zmluva zo dňa 12.11.2014, že predávajúci poškodený a kupujúci obžalovaný E. uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísané na liste vlastníctva č. XX (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom), ktoré kupujúci kúpil za kúpnu cenu 14.000,- eur, ktorú sa zaviazal vyplatiť predávajúcemu v hotovosti dňa XX.XX.XXXX. Podpisy na zmluve boli notársky overené notárkou S.. O. K. dňa 12.11.2014;
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 03.12.2014, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J., L.V. č. XX v prospech obžalovaného E., na základe kúpnej zmluvy medzi poškodeným a obžalovaným E.;
- kúpna zmluva medzi obžalovaným E. a M. K. zo dňa 03.03.2015, že obžalovaný E. predal M. K. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom) za kúpnu cenu 14.000,- eur, ktorú mala kupujúca vyplatiť vkladom v hotovosti v prospech účtu predávajúceho;
- potvrdenie T. banky, a.s., že M. K. dňa 03.03.2015 podpísala príkaz na úhradu sumy 14.000,- eur;
- návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 03.03.2015, že navrhovatelia obžalovaný E. a M. K. navrhli Okresnému úradu R., katastrálnemu odboru, aby bol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2015 (popísanej vyššie) povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v predmetnej zmluve v prospech M. K. do katastra nehnuteľností;
- žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami zo dňa XX.XX.XXXX, že navrhovateľ - poškodený sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území J., L.V. č. XX a vydania predbežného opatrenia v podobe zákazu pre odporcu M. K. nakladať s týmito nehnuteľnosťami;
- kúpna zmluva zo dňa 31.03.2015, že predávajúca M. K. predala nehnuteľnosti v katastrálnom území J., L.V. č. XX (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom) kupujúcemu poškodenému za kúpnu cenu XX.XXX,- eur, s tým, že úhrada kúpnej ceny v celosti bude zabezpečená vložením do notárskej úschovy u notárky S.. S., a to bezhotovostným vkladom na účet v T. banke, a.s. Podpisy boli notársky overené notárkou S.. S. dňa 31.03.2015;
- zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy č. N XXX/XXXX zo dňa 31.03.2015, že poškodený zložil sumu 13.000,- eur do notárskej úschovy v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2015 uzavretej medzi poškodeným a M. K.;
- čestné vyhlásenie obžalovaného E. bez dátumu o tom, že obžalovaný E. vyhlásil, že úhradou kúpnej ceny vo výške 10.250,- eur na základe kúpnej zmluvy medzi M. K. a poškodeným, predmetom ktorej bolprevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, zaniká dlh poškodeného voči jeho osobe vo výške 10.250,- eur;
- späťvzatie návrhu na začatia konania zo dňa 07.04.2015, že poškodený vzal späť návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi K. K., nakoľko medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody;
- mailové správy, že K. P. prostredníctvom mailu komunikovala s K. H., popisovala stretnutia s obžalovaným E. a D., preposlala sms komunikáciu medzi ňou a obžalovaným E.;
- výpis zo Živnostenského registra zo dňa 05.02.2015, že obžalovaný E. mal evidované tri predmety podnikania (poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, kúpa tovaru na účely predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živností a prenájom hnuteľných vecí), s tým, že prvé oprávnenie mu vzniklo 21.11.2012;
- lustrácia vozidla zo dňa 02.02.2015, že držiteľom a vlastníkom vozidla zn. Q. W. W. W. s EČ: R bol O. T.;
- zoznam vozidiel subjektu zo dňa XX.XX.XXXX, že poškodený vlastnil 47 rôznych osobných aj nákladných vozidiel, z toho na dve vozidlá bola evidovaná exekútorská blokácia;
- kúpna zmluva zo dňa 20.06.2014, že O. C., U. C., X. K., S. J., P. I., C. C. ako predávajúci a poškodený ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom) za kúpnu cenu 55.000,- eur;
- protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, že poškodený dňa 26.06.2014 prevzal od O. C., P. I. a C. C. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX;
- návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa priloženej kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2014, že účastníci konania O. C., U. C., X. K., S. J., P. I., C. C. ako predávajúci a poškodený ako kupujúci navrhovali Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX, ktoré poškodený nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX;
- dodatok k návrhu na vklad zo dňa 31.07.2014, že poškodený žiadal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor o opravu údajov účastníkov konania;
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 04.08.2014, že kataster povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX v prospech poškodeného;
- osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 25.09.2014, že poškodený získal osvedčenie na vykonávanie živnosti - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných vecí a záložne, s tým, že živnostenské oprávnenia vznikli dňa 24.09.2014;
- potvrdenie mesta Nitra zo dňa 26.01.2015, že mesto vydalo poškodenému potvrdenie o prevádzkovom čase pre prevádzku záložne s adresou Nitra, B. R. XXX/XX;
- zmluva o V. easy úvere zo dňa 19.06.2014, že banka poskytla poškodenému spotrebný úver vo výške 70.000,- eur na účel nadobudnutia a rekonštrukciu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., L.V. č. XX (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom);
- výpis listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie J., že dňa 11.02.2015 a dňa 04.03.2015 bol vlastníkom nehnuteľností (pozemok, parcelné číslo XXX/X, záhrady, pozemok, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom) obžalovaný E., dňa 06.03.2015 a dňa XX.XX.XXXX bola vlastníkom M. K.;
- úradný záznam KR PZ, V. zo dňa 17.03.2015, že z čerpacej stanici OMV v R. na R. ulici nebol z taktického hľadiska vyžiadaný kamerový záznam z dôvodu vzťahov obžalovaných s obsluhou stanice.
- oznámenie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 06.03.2015, že úrad oznámil poškodenému, že zápis poznámky o nariadení predbežného opatrenia a zákaz nakladania s nehnuteľnosťou nemožno vykonať, nakoľko návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je predmetom zápisu do katastra nehnuteľností;
- výsledkový list na prítomnosť omamných a psychotropných látok zo dňa 23.02.2015, že poškodený mal negatívny výsledok na prítomnosť týchto látok,
- informácie z Centrálneho registra exekúcií, že obžalovaní nemali evidované exekúcie, poškodený mal evidované dve exekúcie, celkovo do sumy 5.000,-eur.
Z odpisu registra trestov obžalovaného E. súd zistil, že mal evidovaný jeden záznam, a to rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 452/2003 o podmienečnom zastavení trestného stíhania za prečin pytliactva so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra I. republiky zo dňa 22.05.2018 vyplývalo, že obžalovaný mal za obdobie od 26.09.2013 do 22.05.2018 evidovaných 14 priestupkov v doprave. V lustrácii v W. priestupkov zo dňa 08.04.2019 mal evidovaných sedem priestupkov. Z lustrácie STA zo dňa 08.04.2019 neboli zistené žiadne prebiehajúce súdne konania. Z lustrácie Generálne prokuratúry zo dňa 08.04.2019 súd zistil, že obžalovaný mal evidované tri záznamy, v jednom prípade prokurátor postúpil vec, v ďalšom vec podmienečne zastavil a v poslednej boli zrušené obvinenia.
Z odpisu registra trestov obžalovaného D. súd zistil, že bol štyrikrát súdne trestaný, v prvom prípade pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, uložený mu bol podmienečný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V druhom prípade pre trestný čin poškodzovania cudzej veci, v treťom prípade pre trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdraví a v poslednom prípade pre trestný čin ublíženia na zdraví, pričom mu boli uložené tresty povinnej práce, s tým, že vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov K. vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2018 vyplývalo, že obžalovaný mal za obdobie od 08.05.2013 do 22.05.2018 evidovaných 39 priestupkov, z toho väčšina bola v doprave, v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti majetku a v jednom prípade išlo o priestupok proti verejnému poriadku. V lustrácii v Registri priestupkov zo dňa 08.04.2019 mal evidovaných 21 priestupkov. Zo správy mesta Nitra zo dňa 06.09.2017 súd zistil, že obžalovaný D. nebol bližšie hodnotený. Z lustrácie STA zo dňa 08.04.2019 boli zistené dve súdne konania vedené na Okresnom súde Nitra. Z lustrácie Generálnej prokuratúry zo dňa 08.04.2019 súd zistil, že obžalovaný mal evidovaných sedem záznamov, štyri odsúdenia popísané vyššie, jedno postúpenie veci prokurátorom a jeden záznam o zrušení obvinení.
Zo správ o povesti na poškodeného S. D. súd zistil, že tento bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný, a to na úseku dopravy, súdne riešený v trestnom konaní nebol, ale prokuratúrou mu bolo uznesením pod č. 3Pv 733/17/4403 z 20.02.2018 podmienečne zastavené trestné stíhanie, právoplatne dňa 06.03.2018 za pokračovací prečin sprenevery (8.500,-eur), ktorý spáchal voči obžalovaným v presne nezistenom období roku 2014, pričom mu bola uložená skúšobná doba na 48 mesiacov do 06.03.2022 (aj pripojený spis Okresnej prokuratúry Nitra č. 3Pv/733/17). Z uvedeného spisu bolo zrejmé, že obžalovaní v procesnom postavení svedkov poškodených uvádzali ohľadne prepisu domu v J. rovnaké skutočnosti ako v tomto trestnom konaní.
Z pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. 15C/102/2015 a 17C/102/2015 súd zistil rovnaké skutočnosti ako z listinných dôkazov týkajúcich sa inkriminovaných kúpnych zmlúv a konaní, ktoré sa ohľadne nich viedli na tunajšom súde.
Z prehratého záznamu z monitorovaného stretnutia medzi poškodeným, obžalovanými a svedkyňou K. D. dňa 10.03.2015 vyplynulo, že poškodený opakoval, že obžalovaní ho donútili prepísať dom v J., že ho v aute vydierali, vyhrážali sa mu bitkou, jeho matka tomu pritakávala, pričom obžalovaní opakovane uvedené tvrdenia poškodeného popierali a vyvracali ich tým, že ho nikdy nezbili, že sa ho nikdy nedotkli, že ho do auta nesotili, že nikdy sa mu nevyhrážali, že aj k notárke išiel poškodený dobrovoľne a že prepis bol zo strany poškodeného z jeho vlastnej vôle s tým, že poškodený im potom peniaze vráti. Počas tohto stretnutia všetci zúčastnení riešili, ako dospieť k tomu, aby sa dom v J. prepísal znova na poškodeného, poškodený tvrdil, že obžalovaní chceli od neho 60.000,-eur, obžalovaní tvrdili, že dom je predaný a že jeho trhová hodnota bola 60.000,-eur a že oni o tom dome už nerozhodujú. N. stretnutia sa tiež zaoberali tým, že akú sumu bol poškodený dlžný obžalovaným, resp. koľko v skutočnosti obžalovaní od poškodeného žiadali peňazí. V. stále tvrdili, že poškodený ich oklamal ohľadne zlatých retiazok, že
mi dlhoval peniaze za rozbité autá a že oni v podstate od neho teraz už nič nechcú, lebo obžalovaný E. dom predal svedkyni K., lebo nemal peniaze, ktorá mu zaň zaplatila. Obžalovaný E. tiež spomínal, že poškodený chcel založiť dom a že takto ich chcel poškodený vyplatiť, o čom nikomu nepovedal, lebo sa poškodený bál, aby ho neopustila K..
Z prehratého záznamu z monitorovaného stretnutia medzi poškodeným a svedkyňou K. K. dňa 11.03.2015 vyplývalo, že títo dvaja riešili odkúpenie domu v J., že koľko vlastne poškodený dlhoval obžalovaným, že poškodený tvrdil, že im dlhoval 8.200,-eur, na čo svedkyňa K. kontrovala, že sa o 10 tisícoch ani nemusia baviť, že sa nedohodnú ani na 20 tisíc, opakovala, že ona kúpila dom, že ho môže predať aj 70-80 tisíc, že tam môže nasťahovať aj P., že obžalovaný E. ju nabádal, aby poškodenému navrhla nejakú prijateľnú cenu, aby mu to nepredávala za trhovú cenu a že poškodeného nechcela tlačiť do kúta. Zo stretnutia odchádzali s tým, aby sa doma s poškodený s K. dohodli.
Z prehratých záznamov z monitorovaných stretnutí medzi poškodeným a obžalovaným E. v dňoch 16.03.2015 a 23.03.2015 vyplývalo, že poškodený s obžalovaným riešili, koľko poškodený obžalovaným dlhoval, že 10 tisíc bolo málo, tvrdil obžalovaný, pričom poškodený navrhoval, že vie dať dokopy 10 tisíc, načo obžalovaný hovoril, že by mal dať poškodený dokopy 13 tisíc, že to bude férové, že on od neho chcel 13 tisíc, že od neho nechcel 60 tisíc, že K. chcela trhovú hodnotu, že si myslel, že dlh bol 14 tisíc ako na zmluve, ale súhlasil aj s 13 tisícmi s tým, aby poškodený dal opraviť poškodené autá. Poškodený hovoril, že to nechcel podpísať, obžalovaný mu na to uviedol, že ho nikto nenútil.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, pričom v danej veci výsledky vykonaného dokazovania odôvodnili postup podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia súd poznamenal, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.
Z rozhodovania súdov Slovenskej republiky je zrejmé, že objektom trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona, tzn. záujmom chráneným týmto ustanovením, je „slobodné rozhodovanie človeka“, ktoré je však treba chápať v kontexte s chránenými právami a oprávnenými záujmami fyzických a právnických osôb, aj so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. Preto v právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s ústavou a zákonmi, teda len na základe zákonov a len právnymi, respektíve zákonnými prostriedkami. Objektom pri trestnom čine vydierania je sloboda rozhodovania vôbec. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným konaním. P. páchateľa musí byť vždy adresovaný poškodenému, pričom nie je podstatné, či páchateľ tento cieľ dosiahne, teda ani to či spôsobí niekomu majetkovú škodu. Trestný zákon pri trestnom čine vydierania nekladie žiadne výslovné nároky na konkrétnosť alebo všeobecnosť vyhrážky, musí ísť buď o vyhrážku násilím, hrozbou násilia alebo spôsobením inej ťažkej ujmy alebo jej hrozbou.
Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaní mali poškodeného S. D. vydierať spôsobom uvedeným v skutkovej vete - t.j. nútiť ho pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy v podstate v skratke tak, že dňa 12.11.2014 obžalovaní poškodenému, ktorého pod zámienkou vybavenia dokumentov na hygiene, vylákali do garáží v OC K. do auta, kde mu mali povedať, že ak nepodpíše kúpnopredajnú zmluvu na dom, ktorý poškodenému patril, tak ho nepustia z auta von a bude dostávať kade bude chodiť, že môžu ublížiť aj jeho priateľke a tak poškodený v obave o svoj život a život svojej družky podpísal kúpnopredajnú zmluvu, ktorou previedol svoje nehnuteľnosti na I. E. za 14 tisíc eur bez protihodnoty, ktorá mala pokrývať domnelý dlh poškodeného voči obžalovaným s tým, že ak poškodený 60 tisíc eur zaplatí, budú nehnuteľnosti prepísané na poškodeného späť.
V prejednávanom prípade boli zadovážené dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného a jeho družky a jeho matky, ktorí obžalovaných usvedčovali zo spáchania skutku. Na druhej strane výpovede obžalovaných, ktorí spáchanie skutku v celom rozsahu popreli a tvrdili, že obvinenia poškodeného boli reakciou na to, že partnerka poškodeného, ktorý na obžalovaného E. previedol dobrovoľne nehnuteľnosti v J. kvôli svojej dlžobe, ktorú mal voči obžalovaným, sa dozvedela
o tom, že poškodený bol bez peňazí a že ešte aj dom, ktorý plánovali ako spoločné bývanie už nebol poškodeného, a preto aby poškodeného partnerka neopustila, začal poškodený tvrdiť, že ho obžalovaní vydieraním „pripravili“ o dom v J.. V. celý čas zotrvali na tom, že poškodený tým, že dobrovoľne prepísal svoj dom na obžalovaného E., chcel obžalovaným zagarantovať splatenie svojej dlžoby, resp. sprenevery, tak ako vyplynulo aj z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Nitra. Z uvedeného spisu bolo jednoznačné, že prokuratúrou bolo poškodenému podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin sprenevery, ktorého sa dopustil voči obžalovaným.
C. obžalovaných potvrdzovala aj svedkyňa K., partnerka obžalovaného E., ktorá síce nebola účastná udalosti dňa 12.11.2014, ale bola súčasťou okolností, ktoré sa udiali následne a ktorá bola v tejto veci aj pôvodne obvinená. Táto svedkyňa potvrdila, že poškodený dlhoval peniaze obžalovaným, preto poškodený na nich prepísal svoj dom, kým nezaplatí pôžičku, preto keď poškodený nevracal peniaze a obžalovaný boli vo finančnej tiesni, tak dom kúpila za XX tisíc eur, ktoré aj zaplatila.
K. svedkovia vypočutí ohľadne skutkových okolností, ktoré sa diali po dni 12.11.2014 neboli síce priamymi svedkami konfliktu a verziu poškodeného nepotvrdili, ale napríklad svedok T. uviedol, že vedel, že poškodený okradol obžalovaných o zlato, čo tvrdil aj svedok I. a že preto sa dohodli, že poškodený za zlato prepíše svoj dom na obžalovaného E. a pokiaľ nesplatí svoj dlh, dom ostane prepísaný stále na obžalovaného E..
I. F. tiež potvrdil, že poškodený mu povedal, že obžalovaných okradol o zlato, že im rozbil dve autá a keďže sa termín vrátenia blížil, tak sa dohodli, že pokým poškodený nevráti obžalovaným peniaze, tak sa prepíše dom na obžalovaného E., obdobne vypovedal aj svedok K., že dom bol prepísaný so súhlasom poškodeného na obžalovaného E. a že tento bude naspäť napísaný, ak poškodený peniaze vráti.
I. K. zas uviedla, že keby zmluva nebola u nej ako notárky podpisovaná slobodne a dobrovoľne, tak by podpisy na zmluve neoverila, že poškodený sa jej nevyjavil vystrašený, to by si všimla, čo potvrdila aj jej zamestnankyňa svedkyňa H..
I. - blízke osoby poškodeného zas boli len svedkami „z druhej ruky“, pretože títo vypovedali to, čo im o okolnostiach „vydierania“ vypovedal poškodený, ktorý svojej družke klamal o žiadaní úveru (výpoveď svedka D., psychologický znalecký posudok).
V podstate žiaden z vypočutých svedkov nevedel k udalosti, ktorá sa odohrala dňa 12.11.2014, nič bližšie uviesť nevedel a v tomto konaní žiadne iné usvedčujúce dôkazy produkované neboli.
A. ani zvukové záznamy, ktoré boli monitorované políciou, o čom obžalovaní nevedeli a ktoré zaznamenávali stretnutia poškodeného s obžalovaným v marci XXXX, prípadne aj so svedkyňou D., nepreukázali, že obžalovaní mali poškodeného vydierať, pričom zo záznamov z nahrávania bolo evidentné, že poškodený sa snažil obžalovaných primäť k tomu, aby potvrdili, že ho v aute dňa 12.11.2014 vydierali, čo ale obžalovaní kategoricky zakaždým odmietli, dokonca z nahrávok bolo zrejmé, že obžalovaní na nahrávkach nikdy od poškodeného sumu XX.000,- eur, tak ako bolo uvedené v obžalobe, nežiadali. V. E. na nahrávkach hovoril, že nechcel 60 tisíc, a že on už v podstate od poškodeného nič nechcel, že K. chcela trhovú hodnotu domu a že si myslel, že dlh bol 14.000 eur ako na kúpnej zmluve, ale nakoniec pristúpil na 13.000 eur.
R. podstatné pri hodnotení vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynul záver o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, bol fakt, že poškodený podal trestné oznámenie s odstupom času vyše troch mesiacov a že sa naďalej s obžalovanými po skutku stretávali, stýkali, kamarátili a že poškodený, hoc by mal mať z nátlaku vydierania psychickú traumu a mal byť podľa obžaloby v tiesni, ako to tvrdil poškodený a jeho blízki, po dátume 12.11.2014 vykonával rôzne spoločné aktivity a výlety so svojou partnerkou (predložená SMS komunikácia od E. a statusy na FB).
Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
N. hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. T. je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
V danom prípade bolo nepochybné, že obžalovaní a poškodený mali medzi sebou nevyrovnané účty, že poškodený obžalovaným dlhoval najmenej XXXX,-eur, za čo mu bolo aj podmienečne zastavené trestné stíhanie, ktoré im v podstate vrátil až tým, že K. K. poškodenému predala naspäť dom za sumu XX.XXX, -eur. O uvedenom svedčili listinné dôkazy, kúpne zmluvy, pripojené civilné spisy, LV, listiny z katastra nehnuteľností.
Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym usvedčujúcim dôkazom boli výpovede svedka poškodeného. T. dôkaz však súd považoval za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaných. Výpovede poškodeného vzhľadom na neodkrytie skutočného obrazu o svojej životnej situácii pred svojimi blízkymi hneď po skutku (obžalovaných poškodený trestne oznámil až tri mesiace po skutku, pričom dovtedy sa obžalovanými bez problémov stretával - sms komunikácia), ale až potom ako jeho partnerka zistila, že poškodený žiadal o úver od nebankovej inštitúcie (výpovede svedkov D., F., D.), ktorá vtedy zistila, že ich dom už nebol vlastne ich domom, a tak sa jej poškodený priznal, že dom previedol na obžalovaného E. pod nátlakom, vyzneli v ich súhrne nevierohodne a nepresvedčivo, čo napokon vyplynulo aj z nestrannej psychologickej expertízy, predmetom ktorej bolo psychologické vyšetrenie poškodeného.
U. psychologická expertíza poškodeného totiž uzavrela, že všeobecná a špecifická vierohodnosť u poškodeného nenesie známky plného psychologického potvrdenia, že poškodený napriek tomu, že je schopný primerane uchovávať v pamäti, vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti, jeho všeobecná hodnovernosť je čiastočne znížená pre nedostatok sebakritiky a sebapozorovania pre tendenciu k prekotným reakciám na záťaž s vedomím účelového klamstva a že jeho špecifická výpoveď, je napriek tomu, že v nej nie sú nezrovnalosti a nedochádza v nich k zásadným dejovým zvratom, je znížená (túto vierohodnosť znižuje to, že poškodený sa dopustil ďalšej sprenevery po tom, ako mal obavu z možného fyzického ublíženia, že pri konfrontácii s obžalovanými nechcel odpovedať alebo vyjadriť sa k sumám, ktoré si nechal, že svoju situáciu chcel riešiť pôžičkou od nebankovky poza chrbát družky, ktorej o tom klamal, čo sa z psychologického hľadiska hodnotí ako obrana v snahe plne neodkryť skutočný obraz o svojej životnej situácii z daného obdobia a neodkryť vlastnú nezodpovednosť v strachu neprísť o družku). Tiež bolo znalecky dokázané, že motívom účelovej výpovede poškodeného by mohla byť motivácia návratu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, že u poškodeného bola identifikovaná tendencia k fabulácii, vedomému, účelovému klamstvu zakomponovaného do nezrelého adaptačného procesu pri riešení problémových situácií a záťaže v snahe dopady takejto situácie oddialiť.
V tejto súvislosti súd pripomenul, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený, tak ako tomu bolo v tomto prípade. I. presvedčila obrana obžalovaných, že obvinenie z vydierania popísaného poškodeným prišlo preto, lebo svedkyňa P. sa dozvedala o tom, že poškodený prepísal nehnuteľnosti na obžalovaného E. bez jej vedomia a súhlasu kvôli dlžobám, ktoré mal voči obžalovaným a poškodený sa bál, že keby to povedal svojej priateľke,
tak táto by ho kvôli tomu opustila, pretože bolo dokázané, že poškodený má tendenciu k fabulácii a vedomému a účelovému klamstvu, teda bolo z dokazovania vysoko pravdepodobné, že uvedený sklon sa prejavil aj vo vzťahu k prejednávanému skutku.
V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, súd poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z § 2 odsek 4 Trestného poriadku, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.