Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-19-2019.pdf
PDF · 128.88 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne X.. J. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., J. 341/86, zastúpenej Mgr. Evou Máťašovou, advokátkou so sídlom v Chorvátskom Grobe, Suché Miesto 14, IČO 52 347 052 proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO 31 320 155 právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Remedium Legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 53 255 739, o zaplatenie 5 542,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.193,94 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.08.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 384,20 eur s a z a s t a v u j e .
III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 86,2 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 5 542,14 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 8. 8. 2019 do zaplatenia. Uviedla, že so žalovaným ako dlžník uzatvorila nasledovné spotrebiteľské úverové zmluvy:
- Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 001254511220212 (ďalej len zmluva 1) zo dňa 8. 6. 2011, išlo o bezúčelový úver vo výške 10 700,00 eur, s lehotou splatnosti 120 mesiacov v 120 mesačných splátkach vrátane poistného po 155,46 eur, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky úveru (termín konečnej splatnosti) boli 8. 7. 2011 a 8.6.2022, s výškou úrokovej sadzby 10,90 % ročne, z toho poistné 8,67 eur, RPMN 12,38 %, celkové náklady dlžníka 7 368,27 eur (vrátane mesačných poplatkov za vedenie úverového účtu 2,00 eurá, poplatku za poskytnutie úveru 214,00 eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátane poplatkov zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 18 068,27 eur, priemerná RPMN 12,52 %, spôsob splácania bankovým inkasom z osobného účtu 4241348372/0200 (SK62 0200 0000 0042 4134 8372) na účet 196797321/0200 (SK49 0200 0000 0001 9679 7321),
- Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 001254511220212 (ďalej len zmluva 2) zo dňa 28. 2. 2012, išlo o bezúčelový úver vo výške 5 400,00 eur, s lehotou splatnosti 120 mesiacov v 120 mesačných splátkach vrátane poistného po 21,54 eur, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky úveru (termín konečnej splatnosti) boli 28. 3. 2012 a 28. 2. 2022, s výškou úrokovej sadzby 10,90 % ročne, z toho poistné 4,37 eur, RPMN 12,90 %, celkové náklady dlžníka 3 889,73 eur (vrátane mesačných poplatkov za vedenie úverového účtu 2,50 eur, poplatku za poskytnutie úveru 108,00 eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátane poplatkov zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 9 289,73 eur, priemerná RPMN 18,77 %, spôsob splácania bankovým inkasom z osobného účtu 4241348372/0200 (SK62 0200 0000 0042 4134 8372) na účet 5106329421/0200 (SK76 0200 0000 0051 0632 9421),
- Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 00402011260512 (ďalej len zmluva 3) zo dňa 29. 5. 2012, išlo o bezúčelový úver vo výške 1 500,00 eur, s lehotou splatnosti 120 mesiacov v 119 mesačných splátkach po 21,54 eur, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky úveru (termín konečnej splatnosti) boli 2. 7. 2012 a 2. 5. 2022, s výškou úrokovej sadzby 11,90 % ročne, RPMN 16,38 %, celkové náklady dlžníka 1 418,01 eur (vrátane mesačných poplatkov za vedenie úverového účtu 2,99 eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátane poplatkov zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 2 918,01 eur, priemerná RPMN 26,58 %, spôsob splácania bankovým inkasom z osobného účtu 4241348372/0200 (SK62 0200 0000 0042 4134 8372) na účet 5111761921/0200 (SK59 0200 0000 0051 1176 1921).
2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú definované zákonom o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Predmetné zmluvy boli zo strany žalovaného ako dodávateľa vopred pripravené a ona ako spotrebiteľ nemala možnosť zmeniť alebo ovplyvniť ich obsah a nemala tiež možnosť podieľať sa na tvorbe ich obsahu, možnosť odmietnuť uzavrieť ďalší právny vzťah, ktorý bol do nich včlenený. Ak by tak urobila, úver by jej nebol poskytnutý. Pokiaľ mal veriteľ skutočný záujem uzavrieť poistnú zmluvu tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o dobrovoľnosti jej uzatvorenia, nič mu nebránilo, aby jej predložil dve verzie úverovej zmluvy, jednu s poistením a druhú bez poistenia a výslovne ju na možnosť dobrovoľne uzavrieť poistnú zmluvu upozornil. Na možnosť odmietnuť poistenie ju nikto neupozornil, na odmietnutie poistenia nedostala žiadny priestor pri osobnom rokovaní ani pri podpise predmetných zmlúv, ktorých formulácie takýto priestor neposkytli. Preto dospela k záveru, že poistné malo byť zahrnuté do RPMN a aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za úver, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Úverové zmluvy teda obsahujú nepravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú ako spotrebiteľ za úver musí zaplatiť a tiež nepravdivý údaj o výške RPMN, pretože obidva údaje nezohľadňujú všetky náklady spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa namietala, že podľa jej výpočtov, realizovaných prostredníctvom internetových kalkulačiek, RPMN úveru vo všetkých troch prípadoch je nesprávna, hoci s minimálnou odchýlkou. Následkom je, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov a má povinnosť vrátiť len poskytnuté finančné prostriedky. Do podania žaloby zaplatila nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov 3 928,90 eur, 1 265,04 eur a 348,20 eur, čo celkom predstavuje žalovanú sumu.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že v prípade zmluvy č. 004226511080611 sa poistné do výpočtu RPMN nezahrnulo, nakoľko poistenie schopnosti splácať úver bolo v tomto konkrétnom prípade fakultatívne, t. j. nie povinné. Išlo o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia, čo vyplýva z časti 3., označenej ako Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere (priamo formulované, že "Na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru: NIE, alebo ďalšia Zmluva o doplnkovej službe: NIE."). Poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné, bolo možné ho odmietnuť. Keďže nebolo povinné (záležalo len od preferencie žalobkyne), zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Takto "fakultatívne" koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere): ,,Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok". Rovnaké okolnosti boli aj pri úvere č. 001254511220212. Tvrdenie žalobkyne ohľadne nesprávnej výšky RPMN úveru č. 00402011260512 nepovažoval žalovaný za správne. Pri výpočte RPMN vo všetkých troch prípadoch postupoval podľa daného vzorca, dosadil zákonom určené hodnoty tak, ako boli uvedené v jednotlivých zmluvách a ak došlo k odchýlke proti výpočtom žalobkyne, bolo to v dôsledku matematického zaokrúhľovania čísel a nedokonalosti internetovej kalkulačky, ktorá nie je schopná pojať všetky konkrétne údaje z jednotlivých zmlúv.
4. Žalovaný mal ďalej za to, že priemerne informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť. Pokiaľ by sa totiž žalobkyňa pred podpisom zmluvy nezaujímala o jednotlivé súčasti zmluvy, minimálne by sa informovala o výške mesačnej splátky. V takom prípade by si všimla, že súčasťou mesačnej splátky je aj poistné a k takému zneniu zmluvy nemusela pristúpiť. Takýmto ľahkovážnym spôsobom sa správala opakovane v roku 2012, keď opätovne uzatvorila úverovú zmluvu. Práve z týchto dôvodov možno konštatovať, že za vznik údajnej ujmy žalobkyne ako spotrebiteľa zodpovedá výlučne ona sama a žalobca k vzniku tejto ujmy žiadnym spôsobom neprispel, v dôsledku čoho za ňu nemôže byť ani zodpovedný. Okrem Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré rovnako ako v prípade Zmluvy o úvere č. 1 obsahujú jasný údaj o fakultatívnosti poistenia, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 2 bola Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu. V zmysle predmetných informácií bolo požiadavkou klienta zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity, práceneschopnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa, ako adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom EÚ aj SR. Dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany
- tak v prostredí práva SR, ako aj práva EÚ - je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný (reasonably well-informed), zároveň všímavý (observant) a rovnako tiež obozretný (circumspect) [JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.: Aktuálne otázky občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa v právnom styku s podnikateľmi, Zborník k 16. Slovenským dňom obchodného práva, rok 2010, Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora]. Často však skutočnosti uvádzané v spotrebiteľských žalobách nasvedčujú tomu, že spotrebiteľ spadá možno práve do tejto zmieňovanej skupiny absolútne neinformovaných spotrebiteľov (ktorých neinformovanosť je spôsobená nevšímavosťou a ľahkomyseľnosťou). Je potrebné si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavierať, prípadne pred podpisom iniciatívne: i) klásť otázky a ii) žiadať "dovysvetliť" skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo SR. Z podanej žaloby vyplýva len jediný záver, a to ten, že žalobkyňa spadá práve do kategórie neinformovaných spotrebiteľov, ktorí v čase uzavierania zmluvy neboli ani len priemerne všímavými a obozretnými (v dôsledku svojej ľahostajnosti) a vôbec ich nezaujímalo, aké záväzky by na seba mali prevziať podpisom predloženého návrhu zmluvy. Považujeme za nesporné (takmer za notoriétu), že priemerne informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť. Pokiaľ by sa totiž žalobca pred podpisom zmluvy nezaujímal o jednotlivé súčasti zmluvy, minimálne by sa informoval o výške mesačnej splátky. V takom prípade by si všimol, že súčasťou mesačnej splátky je aj poistné a k takému zneniu zmluvy nemusel žalobca pristúpiť. Žalobkyňou predkladané absurdné tvrdenia o tom, že jej neboli odovzdané všetky potrebné informácie, pričom jej neostávalo iné, než zmluvu o úvere podpísať, vystihujú podľa názoru žalobcu celkový motív žaloby, a to snahu (protiprávne, cez zneužitie ochrany poskytovanej zákonom spotrebiteľovi) sa vyviazať z dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý navyše žalobca riadne plnil a plní, súd by žalobu mal posudzovať aj cez základný princíp zákazu zneužitia práva zakotvený v článku 5 Civilného sporového poriadku; zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
5. Žalobkyňou tvrdený obsah úverových zmlúv súd nepovažoval za sporný, nebol namietaný a zodpovedal predloženým listinným dôkazom.
6. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou, súd ďalej zistil, že zmluvy 1 a2 sú obsahovo takmer totožné (s výnimkou konkrétnych údajov, týkajúcich sa úveru) a obsahujú v bode 8 okrem možnosti zabezpečenia úveru formou zrážok zo mzdy "pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať
flexipôžičku". Z textu tejto časti zmlúv 1 a 2 vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) podpisom úverovej zmluvy súhlasí s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať splátky Flexipôžičky č. VUB2030 a prijíma základný balík poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti. Zároveň zmluvy 1 a2 obsahovali bod 2, kde je uvedené, že čerpanie úveru nie je podmienené osobitnými podmienkami. Štandardné európske informácie k zmluvám 1 a 2 v bode 3 o nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom uvádzajú dvakrát odpoveď nie na otázky, či na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru resp. ďalšiu zmluvu o doplnkovej službe. Z ich obsahu tiež vyplýva, že do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistné. Žalobkyni boli tiež odovzdané Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať splátky flexipôžičky (s uvedenou možnosťou zániku poistenia z viacerých dôvodov) a Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu). Na rozdiel od zmlúv 1 a 2 zmluva 3 neobsahuje bod 2 a v bode 8 je uvedená len možnosť zabezpečenia úveru formou zrážok zo mzdy, časť o poistení chýba. Možno konštatovať, že všetky tri zmluvy majú rovnaký vizuál.
7. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.06.2020 žalobu zamietol.
8. Z dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že žalovaný ako dodávateľ preukázal, že dohodnutie poistného nebolo v prípade zmlúv 1 a 2 podmienkou poskytnutia úveru, ale že išlo o individuálne dohodnutú dodatkovú službu. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, je zjavné, že poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, v Informácii finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu sú obsiahnuté základné podmienky poistenia, žalobkyňa mala k dispozícii aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať splátky flexipôžičky. Žalobkyňa poukazovala na to, že pokiaľ mal veriteľ skutočný záujem uzavrieť poistnú zmluvu tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o dobrovoľnosti jej uzatvorenia, nič mu nebránilo, aby jej predložil dve verzie úverovej zmluvy, jednu s poistením a druhú bez poistenia a výslovne ju na možnosť dobrovoľne uzavrieť poistnú zmluvu upozornil. V prípade zmlúv 1 a 2, obsahovo okrem konkrétnych úverových údajov totožných, je v bode 8 "pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku", v bode 2 text o tom, že čerpanie úveru nie je podmienené osobitnými podmienkami. V zmluve 3, rovnako vopred pripravenej ako predchádzajúce, bod 2 nie je a v bode 8 nie je uvedené "pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku". Zmluvy 2 a 3 boli pritom uzavreté v rozmedzí troch mesiacov, 28. 2. 2012 a 29. 5. 2012. Z toho možno dovodiť, že žalovaný ako veriteľ mal pripravené dve verzie úverovej zmluvy, jednu s poistením a jednu bez poistenia. Je nedôvodné požadovať, aby obe možné verzie boli obsiahnuté na jednej listine tak, aby si spotrebiteľ zaškrtol možnosť, ktorú chce. Je evidentné, že žalovaný nepodmieňoval vo všetkých prípadoch poskytnutie úveru poistením, keďže zmluvou 3 poskytol úver bez poistenia. Žalobkyňa tvrdiac, že k poisteniu bola pri zmluvách 1 a 2 "nútená" a bez poistenia by k uzavretiu zmlúv 1 a 2 nedošlo, žiadnym spôsobom nevysvetlila, ako mohlo dôjsť k tomu, že pri zmluve 3 žalovaný od nej poistenie nežiadal. Súd mal za to, že v podobných prípadoch ide vždy o vopred pripravené formuláre zo strany veriteľa, je nepredstaviteľné, aby sa takýto dokument "tvoril" za prítomnosti veriteľa a dlžníka, resp. v spolupráci medzi finančným poradcom v zastúpení veriteľa a dlžníkom. Podstatné je vždy, či takýto formulár bol spracovaný po predchádzajúcich rokovaniach. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si sama vybrala úvery aj s poistením, súd vzhľadom na predložené listinné dôkazy nemal dôvod v prípade zmlúv 1 a 2 o tom pochybovať. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca dôvodne poistné do výpočtu RPMN pri zmluvách 1 a 2 nezahrnul. Išlo o "fakultatívne" koncipované poistenie, potom v zmysle § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nemuselo byť zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN. Pri zmluve 3 poistné dohodnuté nebolo vôbec.
9. V dôsledku odvolania sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej inštancie a uznesením zo dňa 28.06.2021, č. k. CoCsp/35/2020-224, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd mal z obsahu uzatvorených zmlúv za to, že ak by žalovaný mienil posudzovať zmluvu o úvere a uzavretú poistnú zmluvu samostatne, túto skutočnosť by prejavil aj v zmluvách, a to rozčlenením splátky na splátky zo zmlúv o úvere a splátky z poistnej zmluvy. Žalovaný v zmluvách uvádzal iba výšku splátky s poistením a samostatne výšku splátky poistenia. K výške splátky bez poistenia bolo možné dôjsť len výpočtom rozdielu žalovaným uvádzanej výšky splátky s poistením a výšky splátky poistenia.
V prípade zmluvy 1 je takáto výška splátky 146,79 eur, v prípade zmluvy 2 je splátka bez poistenia vo výške 74,01 eur. Zmluva 3 bola bez poistenia. Je potrebné konštatovať, že predmetné zmluvy sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, majú charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalovaný ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretých formulárových zmlúv nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa mohla odmietnuť ponúkané poistenie, nemala možnosť voľby úveru bez poistenia. Vo vzťahu k zmluvám 1 a 2 nemožno odvodiť dobrovoľnosť poistenia ani z toho, že zmluva 3 bola bez poistenia. Ani zo zmluvy 3 nevyplývalo, že by si spotrebiteľ mohol vybrať, či túto zmluvu uzavrie s poistením alebo bez poistenia. V kontexte ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany nie je možný taký záver, že žalovaný ponúkol viacero návrhov na uzatvorenie zmluvy, jednak s poistením a jednak bez poistenia a spotrebiteľ mal možnosť voľby, keď táto skutočnosť nebola preukázaná. Ak by sa vychádzalo z toho, že poistenie bolo dobrovoľné, a teda sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, potom je pre výpočet celkových nákladov úveru potrebné násobiť počtom splátok, t. j. v zmluve o úvere uvedený počet 120 (zmluva 1 a 2) sumou 146,79 eur zmluva 1, v prípade zmluvy 2 sumou 74,01 eur, a teda splátkami bez poistenia. V prípade zmluvy 1 by tak išlo o celkovú čiastku 17.614,18 eur a v prípade zmluvy 2 o čiastku 8.881,20 eur. Pokiaľ do tejto sumy započítame výšku mesačného poplatku za poskytnutie úveru 2,00 eur a výšku poplatku za poskytnutie úveru 214,00 eur, výsledná suma po zaokrúhlení zodpovedá sume, ktorú uviedol žalovaný v zmluve 1. Pre zmluvu 2, pri započítaní poplatku za vedenie účtu 2,50 eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 108,00 eur, tiež dostaneme sumu, ktorú po zaokrúhlení uviedol žalovaný v zmluve 2 ako celkovú čiastku úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný do výpočtu celkovej čiastky nezarátal náklady na poistenie, hoci ako je uvedené vyššie, poistenie nebolo dobrovoľné a malo byť do poistnej zmluvy zarátané. Ak by sa poistenie zarátavalo do celkových nákladov spotrebiteľa, išlo by pre zmluvu 1 o čiastku 18.655,20 eur (155,46x120) navýšenú o výšku mesačného poplatku za poskytnutie úveru 2,00 eur (2x120) a výšku poplatku za poskytnutie úveru 214,00 eur, teda celkom 19.109,20 eur. Pre zmluvu 2 o čiastku 9.405,60 eur (78,38x120) navýšenú o sumu mesačného poplatku za vedenie účtu 2,50 eur (2,5x120) a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 108,00 eur, teda celkom 9813,60 eur. Takúto celkovú čiastku úveru žalovaný vo svojich zmluvách 1 a 2 neuvádzal. V prípade zmluvy 3 bez poistenia, žalovaný po zaokrúhlení uvádzal správnu celkovú čiastku 2.918,01 eur. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie ako je to v zmluve o úvere výslovne uvedené, odvolací súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkovej čiastky úveru (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný nesprávne uvádzal celkovú výšku úveru, nesprávne uvádzal aj výšku RPMN a to v neprospech spotrebiteľa . Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti J., ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti J.j). Rovnako slúži na ochranu záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi. Preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvy 1 a 2 obsahovali správnu hodnotu RPMN úveru a správnu hodnotu celkovej čiastky, ktorú má žalobkyňa zaplatiť, tento záver nebol správny. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie zameral svoje dokazovanie len na posúdenie náležitostí predmetných zmlúv podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nezaoberal sa ďalšími aspektmi uplatneného nároku, najmä výškou uplatneného nároku, odvolací súd nepovažoval za účelné doplniť dokazovanie v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní bude vzhľadom na bezúročnosť a bez poplatkovosť zmlúv 1 a 2 posúdenie uplatneného nároku žalobkyne, najmä určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ak sa preukáže, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
11. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
15. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Na základe vyššie popísaných zmlúv o úvere žalovaný poskytol žalobkyni na jej požiadanie peňažné prostriedky a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok v zmluvách dohodnutých. Zmluvy spĺňajú náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
19. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetné zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Predmetné zmluvy sú zároveň zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
20. Žalobkyňa sa domáhala bezdôvodného obohatenia na základe toho, že podľa jej názoru sú poskytnuté spotrebiteľské úvery bez úrokov a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedenej hodnoty RPMN úverov, k čomu malo dôjsť nesprávnym výpočtom a nezahrnutím splátok poistného do tohto výpočtu. Túto otázku spôsobom ako je vyššie uvedené posúdil súd druhej inštancie. Súdu prvej inštancie zostalo zaoberať sa výškou uplatneného nároku.
21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. K Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 004226511080611 zo dňa 08.06.2011 žalobkyňa uviedla, že jej bola poukázaná suma 10 700,00 eur, k 08.08.2019 zaplatila sumu 14 414,90 eur plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 214,00 eur. Uhradené platby preukázala prehľadom zaúčtovaných platieb za obdobie od 08.11.2013 do 08.08.2019 a výpismi z úverového účtu č. 196797321/0200 za obdobie od 08.07.2011 do 08.10.2013. Z prehľadu úhrad a Dodatku k úverovej zmluve zo dňa 06.11.2013 vyplýva, že v čase od 08.11.2013 do 08.04.2014 úver nesplácala, nakoľko jej bola schválená žiadosť o odklad splátok 6 mesiacov, čím došlo aj k zmene výšky mesačnej splátky na 154,79 eur. Do povolenia odkladu splátok a aj po odklade splátok bol úver splácaný pravidelne. Bezdôvodné obohatenie tak predstavovalo sumu (14 414,90 + 214) - 10 700 = 14 628,90 - 10 700 = 3 928,90 eur.
24. K Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 001254511220212 zo dňa 28.02.2012 žalobkyňa uviedla, že jej bola poukázaná suma 5 400,00 eur, k 28.08.2019 zaplatila sumu 6 557,04 eur plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 108,00 eur. Uhradené platby preukázala prehľadom zaúčtovaných platieb za obdobie od 28.05.2014 do 28.08.2019 a výpismi z úverového účtu č. 5106329421/0200 za obdobie od 28.03.20]2 do 28.04.2014. Z prehľadu úhrad a Dodatku k úverovej zmluve zo dňa 06.11.2013 vyplýva, že v čase od 28.11.2013 do 28.04.2014 úver nesplácala, nakoľko jej bola schválená žiadosť o odklad splátok 6 mesiacov. čím došlo aj k zmene výšky mesačnej splátky na 77.96 eur. Do povolenia odkladu splátok a aj po odklade splátok bol úver splácaný pravidelne. Bezdôvodné obohatenie tak predstavovalo sumu (6 557,04 + 108) - 5 400 = 6 665,04 - 5 400 = 1 265,04 eur.
25. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.08.2019 až do zaplatenia. Dňa 07.08.2019 bola žalovanému doručená predžalobná výzva pod podacím číslom RE713966431 SK s návrhom uzatvoriť spor zmierom, ku ktorému ale nedošlo, nakoľko žalovaný sa k predžalobnej výzve nevyjadril. Dňom 08.08.2019 sa teda žalovaný dostal do omeškania.
26. V nadväznosti na obsah rozhodnutie súdu druhej inštancie žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v rozsahu sumy 5 193,94 eur, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v súvislosti s realizovanými
splátkami zo zmluvných vzťahov 1 a 2. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie z tretieho zmluvného vzťahu, zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 384,20 eur späť.
27. Vzhľadom na to, že pre nesprávne uvedenú výšku RPMN pre nezahrnutie poplatku za poistné do výpočtu RPMN boli úvery č. 004226511080611 a č. 001254511220212 bez úrokov a bez poplatkov, domáhala sa žalobkyňa zaplatenia sumy 5 193,94 eur (3 928,90 eur + 1 265,04 eur) dôvodne. Výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia doložila žalobkyňa prehľadom zaúčtovaných platieb a výpismi zo svojho úverového účtu, obsah týchto listín nebol z jej tvrdeniami v rozpore. Žalovaný sa k samotnej výške uplatneného nároku žiadnym spôsobom nevyjadril, jeho výšku nespochybnil, preto tvrdenia žalobkyne ohľadne výšky uplatneného nároku nepovažoval súd za sporné. Dôvodné bolo aj uplatnenie nároku na úroky z omeškania, tieto boli uplatnené v zákonnej výške a správne vzhľadom na vyššie uvedené od 08.08.2019.
28. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
29. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie 384,20 eur zastavil.
30. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, teda žalovaný, a podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v rozsahu 6,9 %, v zostávajúcej časti nároku bola plne úspešná (93,1 %). Súd jej preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 86,2 % (93,1 - 6,9).
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.