Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-60-2018.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného Y.Š. Š., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 09.05.2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. Š., W.. XX.XX.XXXX U. Š., M. F. L., T. Č.. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 30.09.2016 v čase o 14:45 hod. na ceste 11/507 pri križovatke pri Ranči v katastri mesta J. v úseku s maximálnou povolenou rýchlosťou 70 km/h obžalovaný Y. Š. pod vplyvom drogy (amfetamín, metamfetamín) viedol v smere od obce W. ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi evidenčné číslo R. rýchlosťou cca 144,5 km/h, čím podstatne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, pričom od obce J. vykonávala jazdu poškodená Y. T. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Superb evidenčné číslo R., kde na križovatke chcela odbočiť s vozidlom doľava, následne dávala prednosť oproti idúcim vozidlám, pričom došlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla Škoda Octavia Combi ev. č. R. do prednej časti vozidla Škoda Superb ev. č. R., následkom čoho vodička Y. T. utrpela zranenia vo forme pohmoždenia s podliatinou v oblasti ľavej kľúčnej kosti, pohmoždenia ľavej časti hrudníka, pohmoždenia s odierkou a podliatinou v hornej časti ľavého predkolenia, pohmoždenia pravého členka s podliatinou a obmedzením hybnosti, pohmoždenia pravého kolena s opuchom a podliatinou, pohmoždenia s odierkou na ľavom kolene, čiastočné roztrhnutie vonkajšieho kolaterálneho väzu ľavého kolena a pohmoždenia ľavého jabĺčka v prednej a vnútornej časti s infrakciou s dobou liečenia 4 týždne, pričom obžalovaný svojím konaním závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., pričom akútnym toxikologickým vyšetrením na zistenie alkoholu v krvi a na zistenie drog a liečiv v krvi bol výsledok analýzy p.č. Ž-1436/16 pozitívny na amfetamíny a metamfetamíny, čím porušil § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
t e d a :
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l :
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 324 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 36 písmeno k) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018, sp. zn. 5To/68/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú Y. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M.. U. XXX/XX, J., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného U. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Z. XXX/XX, L., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 543/16/2202 zo dňa 24.05.2018, podanej na tunajší súd dňa 29.05.2018 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného Y. Š., W.. XX.XX.XXXX U. Š. (ďalej len „obžalovaný“).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2018 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti.
Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, v spoločnej domácnosti žije s matkou, pred výkonom väzby bol zamestnaný v gastronómii s mesačným príjmom 800,- eur, alkohol nepožíva, drogy užíva príležitostne, sporadicky. Spôsobenú škodu uhradil, skutok ľutuje.
Z vyčíslenia liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť č.l. 65-68 vyplynulo, že celková suma vynaložených liečebných nákladov Union zdravotnej poisťovne na poistenca Y. T., W.. XX.XX.XXXX je 423,11 eur.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne č.l. 69 súd zistil, že Sociálna poisťovňa sa nepripája k trestnému konaniu, poškodená Y. T., W.. XX.XX.XXXX nebola v čase udalosti poistencom Sociálnej poisťovne a v súvislosti s dopravnou nehodou nemala vyplatené žiadne dávky sociálneho poistenia.
Z potvrdenia o zaplatení dlhu č.l. 580 vyplynulo, že Kooperativa Vienna Insurance potvrdzuje, že dlh obžalovaného vo výške 3.786,52 eur z titulu poistnej udalosti zo dňa 30.09.2018 bol v plnom rozsahu uhradený.
Z potvrdenia o zaplatení dlhu č.l. 581 vyplynulo, že Kooperativa Vienna Insurance potvrdzuje, že dlh obžalovaného vo výške 423,11 eur z titulu poistnej udalosti zo dňa 30.09.2018 bol v plnom rozsahu uhradený.
Z aktuálneho odpisu Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný. Naposledy bol tuzemských súdom odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.05.2019, sp. zn. 2T/95/2016, právoplatný dňa 15.05.2019 pre drogovú trestnú činnosť.
Z aktuálneho výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 10 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/292/2017 vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý skutok bol spáchaný dňa 15.12.2017.
Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.08.2016, doručený obžalovanému dňa 07.09.2016 uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.05.2019, sp. zn. 2T/95/2016, právoplatný dňa 15.05.2019 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.07.2015, sp. zn. 0T/110/2015, ktorý skutok bol spáchaný dňa 07.07.2015.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie vyvstala potreba ukladania súhrnného trestu, nakoľko v predmetnej veci súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin ( skutok spáchaný dňa 30.09.2016), ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (dňa 13.03.2018). U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona napriek vyhláseniu o vine obžalovanému súd nepriznal, keďže pre jej priznanie sa v prípade ukladania súhrnného trestu vyžaduje, aby sa obžalovaný priznával k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť aj oľutoval. Súd vzhliadol u obžalovaného aj dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 trestného zákona a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona) a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. V zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu súd trest ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým bol prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písm. b) Trestného zákona, za ktorý možno potrestať páchateľa trestom odňatia slobody až na tri roky. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona pristúpil k modifikácii dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na tri roky) a túto zvýšil o jednu tretinu (dvanásť mesiacov až tri roky).
Súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, teda v rovnakej výmere, ako mu bol uložený skôr vyhláseným rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/292/2017. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ľútosť prejavenú na hlavnom pojednávaní.
Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Základná trestná sadzba trestu zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Povinnosť súdu podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad
ukladania iného druhu trestu s odstupňovanou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu zákazu činnosti, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozpätí 4 roky až 10 rokov. Obžalovanému následne uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky, teda na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, pričom takto uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Uloženie tohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu. Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti súd prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a na ním prejavenú ľútosť nad spáchaním trestného činu.
Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. Uložený súhrnný trest zároveň nie je miernejší, ako bol trest uložený skorším rozsudkom, keďže popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, hoci aj v rovnakej výmere, bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti. Zároveň súd z dôvodu ukladania súhrnného trestu samostatným výrokom zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 0T/292/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018, sp. zn. 5To/68/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodený U. W. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak na rozhodnutie o ním uplatnenom nároku a o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie konanie, ktoré presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedeného dôvodu súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z rovnakých dôvodov súd aj poškodenú Y. T. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.