Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: T.. T. L., bytom C. XX/XX, XXX XX P. nad O., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o sociálnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 20623-9/2021-BA zo dňa 08.04.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou v sociálnych veciach zo dňa 02.06.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 20623-9/2021-BA zo dňa 8.4.2021, ktorým správny orgán podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre zastavil konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 579/19/1100-7 zo dňa 13.januára 2020, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23407-2/2018-BA zo dňa 8.janára 2018 v nadväznosti na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 16092-5/2017-VT zo dňa 23.5.2017, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pána MUDr. Milana Pidaniča, pretože prokurátor vzal podaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Žalobca napadnuté rozhodnutie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Namietal, že prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR č.VI/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5.1.2021, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením o prokuratúre a v dôsledku uvedeného došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR k porušeniu práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pretože v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.7.2021uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, ak zastavil konanie o proteste prokurátora, nakoľko v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví. Vzhľadom na podané späťvzatie protestu prokurátora č.Kd 579/17-1100-11 zo dňa 6.4.2021, ktoré je dispozičným právom prokurátora podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, bol žalovaný povinný postupovať v zmysle §24 ods. 15 zákona o prokuratúre. Žalovaný poukázal na to, že zo späťvzatia nevyplýva, že by prokurátor vzal protest späť na základe pokynu Generálnej prokuratúry SR ale poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020. Čo sa týka žalobcom predloženého pokynu GP SR, žalovaný uviedol, že z jeho obsahu je zrejmé, že

tento bol doručený inému právnemu zástupcovi inej účastníčky konania a zároveň sa nejedná o záväzný pokyn ale o usmernenie. Žalovaný zároveň poukázal na fakt, že žalobca voči samotnému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho právach a povinnostiach, správnu žalobu nepodal, hoci mal na to právo. Poukazujúc na uvedenú argumentáciu mal žalovaný za to, že správna žaloba žalobcu nie je preskúmateľná súdom podľa , keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy. V tejto súvislosti poukázala na uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. -19, sp.zn.23Sa/27/2021-18 a sp.zn. -20, všetky zo dňa 26.4.2021.

3. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

7. Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca sa podanou správnou žalobou v sociálnych veciach domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, t.j. Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 20632-9/2021-BA zo dňa 8.4.2021, ktorým žalovaný zastavil konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 579/19/1100-7 zo dňa 13.1.2020, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 23407-2/2018-BA zo dňa 8.1.2018, z dôvodu späťvzatia predmetného protestu prokurátorom predtým, ako bolo o podanom proteste rozhodnuté.

8. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného má procesnú povahu, prestavuje procesné rozhodnutie vo veci samej, vydané na základe toho, že v dôsledku dispozitívneho úkonu navrhovateľa konania (späťvzatia protestu prokurátora) došlo k procesnej situácii, kedy správny orgán nemá oprávnenie na rozhodnutie vo veci. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že konanie o proteste prokurátora je možné začať len na základe návrhu, t.j. protestu prokurátora a nejedná sa o konanie, ktoré môže začať správny orgán z úradnej činnosti. Na základe uvedeného v prípade, ak je vzatý takýto návrh späť, je nevyhnutné predmetné konanie zastaviť z dôvodu neexistencie procesných podmienok na konanie vo veci. Vzhľadom na uvedené závery je nevyhnutné posúdiť napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie procesnej povahy.

9. Čo sa týka naplnenia ďalšej podmienky, ktorá musí byť simultánne splnená podľa predmetného ustanovenie je podmienka, že uvedené rozhodnutie nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že ani len rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým by mohli byť porušené subjektívne práva účastníka konania, teda ani v prípade rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora nemožno logickým výkladom dospieť k záveru o možnosti spôsobenia ujmy tohto rozhodnutia na subjektívnych právach účastníka konania.

10. V rozhodnutí sp.zn. zo dňa 22.3.2016 Najvyšší súd SR uviedol: „Aj keď Správny poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti právoplatnému

rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť, alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak bezprostredne nadriadený orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste. Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu účastník nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.“

11. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. vyplýva: „Jednou z podmienok preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti je, že rozhodnutím správneho orgánu došlo k ukráteniu na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva ( ), ďalej že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté ( ). Z týchto podmienok vyplýva, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinnosti netýka. Preto ustanovenie dáva iba prokurátorovi právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnictve, ak nebol protest prokurátora úspešný. Prokurátor takýto návrh nepodal a žalobca, ktorý predmetnú žalobu podal, takéto právo nemá, lebo po nevyhovení protestu prokurátora zostalo vykonateľné právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému bol protest podaný neúspešne.“

12. Taktiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.6.2021, tento súd vyslovil nasledujúce právne závery: „20. V tejto súvislosti vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.12.2010; sp. zn. zo dňa 31.08.2010; sp. zn. zo dňa 31.08.2010; sp. zn. zo dňa 29.11.2017) uviedol, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet... 21. Zároveň kasačný súd dodáva, že nakoľko preskúmavaným rozhodnutím (ako ani prvostupňovým rozhodnutím) nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho sťažovateľ nebol dotknutý na svojich právach, ani na týchto právach ukrátený.“

13. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, správny súd konštatuje, že žalobcom napadnuté rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy zastavil konania o proteste prokurátora na základe využitia dispozičného oprávnenia samotného prokurátora, ktorým

vzal podaný protest podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre späť, predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemohlo spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Čo sa týka žalobcom namietaného zmarenia možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde, k uvedenému správny súd konštatuje, že žalobca si nemôže prostredníctvom prokurátora uplatňovať právo na ochranu jeho subjektívnych práv, nakoľko všeobecná správna žaloba prokurátora podľa v spojení s nie je takýmto prostriedkom. Žalobca ako fyzická osoba ani nemá nárok na domáhanie sa, aby prokurátor predmetnú žalobu podal. Žalobca na ochranu svojich subjektívnych práv mal možnosť podať voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 23407-2/2018-BA zo dňa 8.1.2018 správnu žalobu, ktorou by sa domáhal ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, avšak uvedené právo žalobca nevyužil. Právo chrániť svoje subjektívne práva nemôže žalobca prenášať ako povinnosť na iný subjekt práva a žiadať, aby tento nahradil jeho pasívne konanie.

14. Poukazujúc na vyslovené závery má správny súd za to, že žaloba žalobcu je neprípustná s poukazom na ustanovenie , preto správny súd žalobu postupom podľa ako neprípustnú odmietol.

15. náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).