Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Sa-17-2020.pdf
PDF · 188.92 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Y. proti žalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/1365/Dan zo dňa 18.02.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/1365/Dan zo dňa 18.02.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „úrad práce“) rozhodnutím č. TT1/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2019/45601-14 zo dňa 08.10.2019 podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „zákon č. 447/2008 Z. z.“, príp. „kompenzačný zákon“) nevyhovel žiadosti žalobkyne, podanej dňa 27.02.2019 a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou.
2. Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvého stupňa bol posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2019/8813 zo dňa 17.07.2019, vypracovaný posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v zmysle ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ZŤP“) a bola jej stanovená miera funkčnej poruchy 50 %. V tomto lekárskom posudku sa konštatuje, že žalobkyňa je orientovaná primerane veku, postoj a chôdzu zvláda samostatne, pri chôdzi máva nestabilitu s potrebou doprovodu. Nie sú zdokumentované žiadne kompenzačné pomôcky pri chôdzi, nie sú zdokumentované poruchy pohyblivosti na horných a dolných končatinách ani poruchy úchopu na rukách. Nie sú zdokumentované iné zmyslové poruchy, ani poruchy kontinencie.
3. Ďalším podkladom, z ktorého pri vydaní rozhodnutia prvého stupňa vychádzal úrad práce, bol komplexný posudok č. 2019/45739/KK zo dňa 18.09.2019, vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, v zmysle ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %.
4. Správny orgán prvého stupňa s poukazom na § 34 ods. 6 kompenzačného zákona konštatoval zistenie posudkového lekára, že žalobkyňa nemá ťažkú poruchu mobility, chodí samostatne, nemá duševnú
poruchu ani ťažkú poruchu zvieračov, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pre poruchy rovnováhy potrebuje sprievodcu.
5. V nadväznosti na uvedené správny orgán prvého stupňa dal do pozornosti, že na základe uvedených skutočností peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou nebol v komplexnom posudku navrhnutý, čo bol dôvod na nevyhovenie žiadosti žalobkyne vo veci priznania predmetného kompenzačného príspevku.
6. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s vydaným rozhodnutím, lekárskymi posudkami a postupom úradu pri posudzovaní. Namietala, že jej zdravotný stav je chronický, trvalý, bez možnosti zlepšenia, čo je potvrdené aj odbornými lekármi. Uviedla, že jej už v minulosti bol navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý bol schválený na základe nepriaznivého zdravotného stavu, a ten je taký istý, ako bol pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013 a 2014. Žalobkyňa dôvodila, že sa nemôže riadne premiestňovať peši, pretože sa jej točí hlava, má narušenú stabilitu, pri chôdzi ju hádže do strán, na prepravu využíva prenajaté osobné motorové vozidlo alebo ju do práce vozí majiteľ, niekedy musí ísť peši, ale musí odpočívať. Má problém udržať menšie predmety v rukách, pretože v nich nemá citlivosť. Uviedla, že pri diagnózach, ktorými trpí, sa jej mesačne, niekedy týždenne mení ostrosť videnia a musí mať vždy iné okuliare alebo musí používať lupu na zväčšenie písma.
7. O odvolaní žalovaný ako odvolací orgán rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2020/1365/Dan zo dňa 18.02.2020 tak, že odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol a administratívne rozhodnutie prvého stupňa č. TT1/OPPNKŤZPaPČ/SOC/2019/45601-14 zo dňa 08.10.2019 potvrdil.
8. Žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie komplexným posudkom č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2020/1308 zo dňa 10.02.2020, vydaným podľa § 15 kompenzačného zákona Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Komplexný posudok okrem iného vychádzal z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a z dodatočne doložených lekárskych nálezov. Poukázal tiež na lekársky posudok zo dňa 04.02.2020, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % podľa zákona č. 447/2008 Z. z., prílohy 3 časti VII. 7.b) - poškodenie ORL orgánov (sluchový, rovnovážny orgán, dýchacie a hltacie orgány) a ďalšie ORL postihnutia. Poruchy rovnováhy (objektivizovateľné poruchy vestibulárneho ústroja), stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi). Ďalšia diagnóza bola zaradená podľa kompenzačného zákona prílohy 3 do časti V.2.D. b) - nervový systém, periférne neurogénne poruchy, porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, stredná porucha so stanoveným rozpätím miery funkčnej poruchy 30 - 40 %, pričom konečná miera funkčnej poruchy bola určená podľa § 12 ods. 2 kompenzačného zákona podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
9. Posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že žalobkyňa trpí kombinovaným zdravotným postihnutím. Pri iniciálnom spracovaní lekárskeho posudku dňa 30.11.2019 bolo konštatované, že v aktuálne predloženej zdravotnej dokumentácii z roku 2019 nie je diagnóza demyelinizačného ochorenia uvádzaná. Pre správne posúdenie zdravotného stavu bolo potrebné doložiť vyjadrenie neurológa o druhu demyelinizačného ochorenia uvádzaného v odvolaní žalobkyne, ktoré mala zistené v minulosti a bolo hlavným druhom zdravotného postihnutia s najvyššou mierou funkčnej poruchy pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013 a 2014. K posúdeniu odkázanosti na kompenzáciu deficitov mobility bolo potrebné predložiť aktuálne vyšetrenie fyziatrom, k posúdeniu stupňa zraku bolo potrebné predložiť aktuálne očné vyšetrenie s vyšetrením perimetra. Taktiež bolo potrebné dokumentovať duševnú poruchu s uvedením stupňa závažnosti v odbornom náleze psychiatra na základe objektívneho vyšetrenia a bola skonštatovaná potreba doložiť vyšetrenie gastroenterológa a hematológa.
10. Pri posúdení zdravotného stavu boli zistené viaceré rozpory medzi objektívnymi zisteniami z odborných lekárskych nálezov a lekárskymi posudkami posudkových lekárov vo veci miery funkčnej poruchy a odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013 a 2014.
11. V doloženej zdravotnej dokumentácii je dokumentovaná polyneuropatia, avšak nie demyelinizačnej príčiny, stupeň je charakterizovaný ako stredne ťažký, zodpovedajúca miera funkčnej poruchy je najviac 40%. Druhom zdravotného postihnutia s najvyššou mierou funkčnej poruchy sú t. č. stredne ťažké závraty. Ošetrujúci neurológ navrhuje invalidizáciu, s adekvátnym sociálnym zabezpečením, uviedol, že pre multisenzorické vertigo u pacientky je nevyhnutná asistencia pri dlhšej chôdzi, resp. v sťaženom teréne a pri transporte je vhodná individuálnu preprava namiesto MHD pre opakované pády a poruchu stability. Tento návrh nie je návrhom v zmysle zákona čo peňažných príspevkoch, nezohľadňuje podmienky určené v uvedenom právnom predpise. Napriek požiadavke posudkového lekára nie je v predloženom odbornom náleze neurológa spresnený počet atakov vertiga, frekvencia komplikácií - pádov. V dokumentácii je potvrdená stredne ťažká duševná - depresívna porucha, glaukóm so skotómom 30 % - 40 %.
12. Chôdza je možná samostatne. Z doloženej zdravotnej dokumentácie nezistil posudkový lekár ťažký stupeň pohybového, alebo iného postihnutia ktorý by dostatočne odôvodňoval neschopnosť žalobkyne na rovnakom základe z dôvodu ťažkej poruchy mobility, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalobkyňa nie je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo transplantačného programu, ani sa jej neposkytuje akútna onkologická liečba pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
13. S poukazom na ustanovenie § 55 ods. 6 kompenzačného zákona žalovaný dôvodil, že záväzným podkladom pre rozhodnutie o odvolaní bol komplexný posudok žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPCI/ SOC/2020/1308 zo dňa 10.02.2020, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa nie je na základe aktuálne predložených lekárskych nálezov odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch, a preto jej nebol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou navrhnutý.
14. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu je uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 kompenzačného zákona žalovaný dôvodil záväznosť podkladov rozhodnutia (komplexného znaleckého posudku), pričom odbornosť posudkového lekára nemožno spochybňovať z dôvodu, že nevyhovie žiadosti fyzickej osoby o poskytnutie nejakej formy kompenzácie. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lekári príslušných lekárskych odbornosti poskytujú zdravotnú starostlivosť a medicínsky riešia subjektívne problémy, pocity a bolesti pacientov. Posudkový lekár je odborne spôsobilý zhodnotiť ochorenia, resp. diagnózy a zaradiť ich podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, pričom nie je povinný v posudkovej činnosti rešpektovať odporúčania odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácíí. Lekárske správy majú pre posudkovú činnosť podkladový účel.
15. Záverom napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil fakultatívny charakter kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaných podľa kompenzačného zákona, pričom na tieto peňažné kompenzačné príspevky fyzickej osobe nevzniká právny nárok a tieto sa poskytujú len za podmienok ustanovených kompenzačným zákonom. Žalovaný ustálil, že odvolacie námietky nemajú oporu v platných právnych predpisoch, a preto ich nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť.
16. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 02.03.2020.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
18. Žalobkyňa zopakovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a namietala, že rozhodnutie žalovaného neakceptovalo odborné lekárske nálezy ani odporúčania odborných lekárov doložené žalovanému k posúdeniu v januári 2020. Mala za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Rovnako tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, preto je rozhodnutie neplatné a v rozpore s dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
19. Žalobkyňa dala do pozornosti, že na základe výzvy žalovaného zo dňa 03.12.2019 absolvovala požadované odborné lekárske vyšetrenia, z ktorých lekárske nálezy doložila žalovanému ku konaniu ako podklady pre rozhodnutie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že ku konaniu doložila odborný lekársky nález od neurológa MUDr. E. zo dňa 26.11.2019 s EMG meraním, ktoré potvrdilo rovnaký (nezmenený) zdravotný stav žalobkyne ako v roku 2014, teda jej zdravotný stav bol ku dňu 26.11.2019 nezmenený. Vzhľadom k tomu, že uvedené vyšetrenie sa vykonáva raz do roka, nemohlo byť doložené novšie. Ďalej žalobkyňa doložila lekárske vyšetrenie od psychiatra MUDr. P. zo dňa 11.12.2019, ktoré potvrdilo predošlú diagnózu ako aj poberanie liekov na polyneuropatiu diabetickú, síce ňou žalobkyňa netrpí, ale lieky pomáhajú zmierňovať bolesti nôh pri chronickej polyneuropatii demyelinizačnej. Taktiež žalobkyňa doložila ku konaniu odborné lekárske potvrdenie od očnej lekárky MUDr. A. zo dňa 16.01.2020, v ktorom odborná lekárka potvrdila, že stav je nezmenený oproti predchádzajúcim vyšetreniam, teda v rokoch 2011 a 2014. Síce lekárka odmietla vydať pre účely konania perimetre, z dôvodu, že ich potrebuje, ale všetko je vysvetlené v liste zo dňa 23.01.2019, ktorý bol poslaný žalovanému. Ďalej žalobkyňa ku konaniu doložila potvrdenie z odborného lekárskeho vyšetrenia - nález OCT RNFL z nemocnice Trnava od MUDr. O. aj s popisom nálezu zo dňa 22.01.2020. Taktiež žalobkyňa doložila oznámenie zo Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, podľa ktorého je stav žalobkyne nezmenený od roku 2014, čo potvrdili odborní lekári v odborných potvrdeniach doložených v roku 2018 a zároveň doložila Odborný posudok Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, v ktorom sú uvedené nasledujúce choroby žalobkyne: Polyneuropatia SM axonálne demyelinizačná chronická G 63, Retrobulbárna neuritída 2011, Megaloblastická anémia, Dorzalgia, Chronická gastrodoudenitída, Celková asténia ťažkého stupňa. V nadväznosti na uvedené dala žalobkyňa do pozornosti, že žalovanému zaslala listom zo dňa 23.01.2020 upozornenie, v ktorom žalovaného informovala, že niektorí lekári nemohli stihnúť vystavenie odborných vyšetrení (zrealizovať odborné lekárske vyšetrenie
- poznámka súdu) do dátumu stanoveného žalovaným vo výzve na doplnenie odborných lekárskych nálezov ku konaniu. Zároveň žalobkyňa týmto listom informovala žalovaného, že niektorí lekári odmietli poskytnúť niektoré nálezy komisii, konkrétne išlo o očného lekára ako aj vyjadrenie odborného lekára MUDr. E. k žiadosti žalovaného na doplnenie lekárskych správ z odborných vyšetrení.
20. Žalobkyňa vyjadrila názor, že rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov a ich postupom boli porušené jej práva garantované dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržal napadnutého rozhodnutia odkazujúc na jeho skutkové a právne závery. Zastal názor, že pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a mal za to, že dôvody uvedené žalobkyňou v žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
22. Zopakoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí a s poukazom na obsah administratívneho spisu a na podklady rozhodnutí dôvodil, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. V odvolacom konaní posudkový lekár pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu. Postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu a vydal nový lekársky posudok,
mieru funkčnej poruchy určil podľa najzávažnejšieho ochorenia a posúdil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár zohľadnil všetky znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z diagnostických záverov. Pre posúdenie sú relevantné objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch.
23. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobkyne, napádajúcimi vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, pretože lekársku posudkovú činnosť v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na príslušnom správnom orgáne vykonáva posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Odbornosť posudkového lekára nemožno spochybňovať z dôvodu, že nevyhovie žiadosti fyzickej osoby o poskytnutie nejakej formy kompenzácie. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lekári príslušných lekárskych odbornosti poskytujú zdravotnú starostlivosť a medicínsky riešia subjektívne problémy, pocity a bolesti pacientov. Posudkový lekár je odborne spôsobilý zhodnotiť ochorenia, resp. diagnózy a zaradiť ich podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, pričom nie je povinný v posudkovej činnosti rešpektovať odporúčania odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácií. Lekárske správy majú pre posudkovú činnosť podkladový účel.
24. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že peňažné príspevky na kompenzáciu v zmysle zákona o peňažných príspevkoch sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami. Znamená to, že na ich priznanie neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia a priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok možno fyzickej osobe s ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu poskytnúť.
25. Svoju argumentáciu podporil žalobca poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 9Sžso/179/2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že príspevky podľa kompenzačného zákona sú dávkami fakultatívnymi, teda na tieto nie je právny nárok, ale možno ich priznať na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. V rámci súdneho prieskumu súd nenahrádza voľné uváženie správneho orgánu svojím vlastným rozhodnutím, ani neskúma účelnosť vydaného rozhodnutia. Preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom. Nárok na kompenzáciu vzniká iba potom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutie založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak by vybočovali z medzi a hľadísk stanovených zákonom. V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že dodržiavanie ustanovení zákona o peňažných príspevkoch, ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za porušovanie práv fyzickej osoby s ŤZP. Argumentoval, že žalovaný rozhoduje vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu v zmysle § 51 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. V prípade žalobkyne vypracoval žalovaný komplexný posudok č. UPS/USt/SSVOPPKPCI/SOC/2020/1308 zo dňa 10.02.2020, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
26. Mal za to, že lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočnosti, a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani nemôže zohľadniť želania tejto osoby, ani nemôže zohľadňovať neobjektívne, resp. neodborné tvrdenia, nakoľko nemá odborné kvalifikačné predpoklady pre posúdenie obsahového významu lekárskych nálezov.
27. V súvislosti s namietaným porušením Dohovoru OSN žalovaný poukázal na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/88/2014 zo dňa 27.01.2016, v zmysle ktorého „Slovenská republika uznala sociálne a hospodárske práva za hodné ochrany priamo v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich konkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony, tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Sociálne práva
sú závislé predovšetkým na ekonomickej situácii štátu, pričom úroveň ich poskytovania reflektuje nielen hospodársky a sociálny vývoj štátu, ale aj vzťah štátu a občana, založený na vzájomnej zodpovednosti a uznaní princípu solidarity. Listina (základných práv a slobôd) zaväzuje v oblasti sociálnych práv štát k pozitívnemu konaniu a k zaisteniu ochrany týchto práv. Obsahom tejto povinností štátu je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované.“
28. K uvedenému žalovaný poznamenal, že Dohovor OSN je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t. j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Týka sa to najmä prístupu ku vzdelávaniu, zamestnanosti, dopravy, infraštruktúry a budov, otvorených pre verejnosť, poskytnutia volebného práva, zlepšenia účasti na politickom živote a zabezpečenia plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v súlade s Dohovorom OSN realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
29. Záverom žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Žalovaný dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Zastal názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo nebolo vyhovené jej žiadosti a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej relevantným námietkam uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu úradu.
30. Žalobkyňa repliku na vyjadrenie žalovaného v súdom stanovenej lehote nepodala.
IV. Relevantná právna úprava
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 34. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 36. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 37. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „kompenzačný zákon“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu
so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 1 ods. 2 kompenzačného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 2 ods. 1 vety prvej kompenzačného zákona kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 2 ods. 2 kompenzačného zákona sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 43. Podľa § 2 ods. 3 kompenzačného zákona ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 44. Podľa § 2 ods. 4 kompenzačného zákona funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. 45. Podľa § 11 ods. 2 kompenzačného zákona lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 46. Podľa § 11 ods. 3 kompenzačného zákona pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. 47. Podľa § 11 ods. 4 kompenzačného zákona, ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. 48. Podľa § 11 ods. 5 kompenzačného zákona posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. 49. Podľa § 11 ods. 6 kompenzačného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 50. Podľa § 11 ods. 8 kompenzačného zákona posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. 51. Podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. 52. Podľa § 11 ods. 10 kompenzačného zákona posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 53. Podľa § 11 ods. 11 kompenzačného zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
54. Podľa § 14 ods. 1 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
55. Podľa § 14 ods. 6 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
56. Podľa § 14 ods. 10 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).
57. Podľa § 34 ods. 1 kompenzačného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
58. Podľa § 34 ods. 6 kompenzačného zákona peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania, b) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna služba v domove sociálnych služieb 1a) alebo špecializovanom zariadení, 1a) zabezpečuje najmenej jedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb 1a) alebo špecializovaného zariadenia 1a) a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb 1a) alebo špecializovaného zariadenia, 1a) alebo c) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školu najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný plán alebo je ubytovaná v internáte.
59. Podľa § 34 ods. 7 kompenzačného zákona peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je najviac 6 638,79 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou je najviac 8 298,48 eura, a ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu osobného motorového vozidla, ktorou je automatická prevodovka. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou možno poskytnúť, ak má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím oprávnenie na vedenie osobného motorového vozidla.
60. Podľa § 34 ods. 16 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol peňažný príspevok na základe preukázania, že bude zamestnaná alebo sa jej bude poskytovať sociálna služba uvedená v odseku 6 alebo bude navštevovať školu a bude spĺňať podmienku využívania osobného motorového vozidla uvedenú v odseku 6, je povinná vrátiť pomernú
časť peňažného príspevku, ak do 12 kalendárnych mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla sa nezamestná alebo sa jej neposkytuje sociálna služba uvedená v odseku 6 alebo nenavštevuje školu a nespĺňa podmienku využívania osobného motorového vozidla uvedenú v odseku 6. Ak v tejto lehote bolo osobné motorové vozidlo odcudzené alebo havarované, platí odsek 18 rovnako.
61. Podľa § 34 ods. 17 kompenzačného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peňažný príspevok, sa nevyužíva na jej individuálnu prepravu.
62. Podľa § 15 ods. 1 kompenzačného zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
63. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
64. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
65. Podľa § 55 ods. 6 kompenzačného zákona podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
66. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
67. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
68. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
69. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
70. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
71. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
72. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
73. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
74. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
75. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
76. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
77. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
78. Podľa článku 1 vety prvej Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zverejnenom Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, publikovaným v Zbierke zákonov č. 317/2010 Z. z., cieľom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
79. Podľa článku 4 bodu 1. Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú a) prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; b) prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; c) zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; d) zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto dohovorom; e) prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku; f) uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj univerzálne navrhovaných tovarov, služieb, zariadení a vybavenia v zmysle definície uvedenej v článku 2 tohto dohovoru, ktoré by vyžadovali minimálne prispôsobenie a najnižšie náklady na uspokojenie špecifických potrieb osôb so zdravotným postihnutím, podporovať ich dostupnosť a využívanie a presadzovať univerzálny dizajn pri vytváraní noriem a usmernení; g) uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj a podporovať dostupnosť a využívanie nových technológií vrátane informačných a komunikačných technológií, pomôcok na mobilitu, zariadení a podporných technológií vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím a zároveň uprednostňovať cenovo dostupné technológie; h) poskytovať osobám so zdravotným postihnutím prístupné informácie o pomôckach na mobilitu, o zariadeniach a podporných technológiách vrátane nových technológií, ako aj o iných formách pomoci, o podporných službách a zariadeniach; i) podporovať vzdelávanie odborníkov a pracovníkov, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, v oblasti práv uznaných v tomto dohovore s cieľom zlepšiť poskytovanie pomoci a služieb zaručených týmito právami.
V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
80. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
81. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
82. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 10.08.2012 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vydal úrad dňa 11.01.2013 lekársky posudok, v ktorom bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa zákona o peňažných príspevkoch prílohy č. 3 časť V.2.D.c - „Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy. Porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, ťažká porucha“. Na základe lekárskeho posudku bol dňa 05.02.2013 vydaný komplexný posudok, v ktorom bol žalobkyni uvedený peňažný príspevok navrhnutý. Predmetný komplexný posudok bol podkladom prvostupňového rozhodnutia č. TT1/OPPNKŤZP/SOC/2013/3477 zo dňa 08.02.2013, ktorým bol žalobkyni s účinnosťou od 01.08.2012 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
83. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov vo veci nepriznania peňažného príspevku žalobkyni na kúpu osobného motorového vozidla boli vydané na podklade komplexných posudkov vypracovaných príslušnými orgánmi správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 15 kompenzačného zákona. Išlo o komplexný posudok č. 2019/45739/KK zo dňa 19.09.2019, vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a o komplexný posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/1308 zo dňa 10.02.2020, vydaný podľa § 15 kompenzačného zákona Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu administratívneho spisu a oboch komplexných posudkov vyplýva, že tieto boli vypracované na základe doplnených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne, predložených predovšetkým v súvislosti s konaním o jej žiadosti zo dňa 27.02.2019, ktorou požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou.
84. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala rozhodnutiami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pobočka Trnava v roku 2013 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, v rámci zabezpečenia podkladov (zistenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a jej miery funkčnej poruchy) pre účely rozhodovania o jej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, boli úradom práce posudzované pri vyhotovení komplexného posudku aj podmienky trvania nároku na už skôr priznané peňažné príspevky kompenzácie, teda príspevky na zvýšené výdavky na hygienu ako aj príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
85. Keďže podľa § 38 ods. 2 kompenzačného zákona odkázanosť na každé vyššie uvádzané zvýšenie výdavkov sa posudzuje samostatne, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Trnava po vyhodnotení predložených aktuálnych lekárskych nálezov, zdravotnej dokumentácie žalobkyne a novo vypracovaných lekárskych posudkoch vydal na základe komplexného posudku tri samostatné rozhodnutia, ktorými rozhodol o odňatí a zastavení výplaty peňažných príspevkov na hygienu ako aj na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň
o nepriznaní žalobkyňou požadovaného peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou.
86. Predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia oboch stupňov vo veci nepriznania peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Žalobkyňa správnou žalobou napadla aj rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia a zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorých zákonnosť bola správnym súdom preskúmavaná v samostatných súdnych konaniach, pretože ide o samostatné administratívne rozhodnutia vydané v rámci samostatných administratívnych konaní, ktorými sa rozhodovalo o samostatne posudzovaných nárokoch žalobkyne podľa kompenzačného zákona.
87. Pokiaľ ide o nevyhovenie žiadosti, resp. nepriznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, správne orgány oboch stupňov na základe vykonaného dokazovania, tvoreného predovšetkým žalobkyňou predloženými lekárskymi nálezmi z odborných lekárskych vyšetrení, závermi z lekárskeho posudku (zo dňa 04.02.2020) a z komplexných posudkov, ustálili, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, a to podľa zákona č. 447/2008 Z. z., prílohy 3 časti VII. 7.b) - poškodenie ORL orgánov (sluchový, rovnovážny orgán, dýchacie a hltacie orgány), ďalšie ORL postihnutia, poruchy rovnováhy (objektivizovateľné poruchy vestibulárneho ústroja), stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi). Ďalšia diagnóza bola zaradená podľa kompenzačného zákona prílohy 3 do časti V.2.D. b) - nervový systém, periférne neurogénne poruchy, porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, stredná porucha so stanoveným rozpätím miery funkčnej poruchy 30 - 40 %, pričom konečná miera funkčnej poruchy bola určená podľa § 12 ods. 2 kompenzačného zákona podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Zároveň z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobkyňa je orientovaná primerane veku, postoj a chôdzu zvláda samostatne, pri chôdzi máva nestabilitu s potrebou doprovodu. Neboli zdokumentované žiadne kompenzačné pomôcky pri chôdzi, taktiež neboli zdokumentované poruchy pohyblivosti na horných a dolných končatinách ani poruchy úchopu na rukách, neboli zdokumentované iné zmyslové poruchy, ani poruchy kontinencie.
88. Na základe komplexného posudku žalovaný ustálil, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, pretože žalobkyňa nie je na základe aktuálne predložených lekárskych nálezov odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
89. Vo vzťahu k posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely preskúmavaného administratívneho konania vo veci nároku žalobkyne na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou žalovaný žalobkyni písomne oznámil, že má možnosť doložiť odborné lekárske nálezy a bola predvolaná na stretnutie s posudkovým lekárom dňa 08.12.2019, na ktorý sa nedostavila, preto bol určený nový termín stretnutia na 15.01.2020. Nakoľko pre nepriaznivý zdravotný stav žalobkyňa nemohla prísť a ďalší termín sa nepodarilo stanoviť, posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní vychádzal z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a dodatočne doložených lekárskych nálezov. Dňa 04.02.2020 vyhotovil lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50% podľa zákona o peňažných príspevkoch prílohy č. 3 časti VII.7.b) - „Poškodenie ORL orgánov (sluchový, rovnovážny orgán, dýchacie a hltacie orgány) a ďalšie ORL postihnutia. Poruchy rovnováhy (objektivizovateľné poruchy -5- vestibulárneho ústroja). Stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi)“. Ďalšia diagnóza bola zaradená podľa zákona č. 447/2008 Z. z. prílohy č. 3 do časti V.2.D.b). -„Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy. Porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, stredná porucha“ - rozpätie miery funkčnej poruchy 30 - 40 %. Posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že žalobkyňa trpí kombinovaným zdravotným postihnutím. Pri iniciálnom spracovaní lekárskeho posudku dňa 30.11.2019 bolo konštatované, že v aktuálne predloženej zdravotnej dokumentácii z roku 2019 nie je diagnóza demyelinizačného ochorenia uvádzaná. Pre správne posúdenie zdravotného stavu bolo potrebné doložiť vyjadrenie neurológa o druhu demyelinizačného ochorenia uvádzaného v odvolaní žalobkyne, ktoré mala zistené v minulosti a bolo hlavným druhom zdravotného postihnutia s najvyššou
mierou funkčnej poruchy pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013 a 2014. K posúdeniu odkázanosti na kompenzáciu deficitov mobility bolo potrebné predložiť aktuálne vyšetrenie fyziatrom, k posúdeniu stupňa zraku bolo potrebné predložiť aktuálne očné vyšetrenie s vyšetrením perimetra. Taktiež bolo potrebné dokumentovať duševnú poruchu s uvedením stupňa závažnosti v odbornom náleze psychiatra na základe objektívneho vyšetrenia a bola skonštatovaná potreba doložiť vyšetrenie gastroenterológa a hematológa.
90. Žalovaný zároveň konštatoval, že pri posúdení zdravotného stavu boli zistené viaceré rozpory medzi objektívnymi zisteniami z odborných lekárskych nálezov a lekárskymi posudkami posudkových lekárov vo veci miery funkčnej poruchy a odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013, 2014. Žalovaný dôvodil, že v doloženej zdravotnej dokumentácii je dokumentovaná polyneuropatia, avšak nie demyelinizačnej príčiny, stupeň je charakterizovaný ako stredne ťažký, zodpovedajúca miera funkčnej poruchy je najviac 40%. Druhom zdravotného postihnutia s najvyššou mierou funkčnej poruchy sú t. č. stredne ťažké závraty. Ošetrujúci neurológ navrhuje invalidizáciu, s adekvátnym sociálnym zabezpečením, uviedol, že pre multisenzorické vertigo u pacientky je nevyhnutná asistencia pri dlhšej chôdzi, resp. v sťaženom teréne a pri transporte je vhodná individuálnu preprava namiesto MHD pre opakované pády a poruchu stability. Tento návrh nie je návrhom v zmysle zákona o peňažných príspevkoch, nezohľadňuje podmienky určené v uvedenom právnom predpise. Napriek požiadavke posudkového lekára nie je v predloženom odbornom náleze neurológa spresnený počet atakov vertiga, frekvencia komplikácií - pádov. V dokumentácii je potvrdená stredne ťažká duševná - depresívna porucha, glaukóm so skotómom 30 % - 40 %.
91. Uvedený spôsob odôvodnenia správnej úvahy žalovaným je z hľadiska zrozumiteľnosti a presvedčivosti pre účastníka konania nepostačujúci, pretože nedáva jednoznačne odpoveď na otázku žalobkyne, v čom spočíva zlepšenie jej zdravotného stavu oproti rokom 2012 až 2014, kedy jej bol úradom práce poskytnutý príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s prevádzkou osobného motorového vozidla. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil rozdiely diagnostiky zdravotného stavu žalobkyne odbornými lekármi oproti diagnostike jej zdravotného stavu z roku 2014, pričom neuviedol, na základe akých zákonných kritérií a akých zákonných ustanovení bolo potrebné získať od ošetrujúceho neurológa vyjadrenie, resp. spresnenie počtu atakov vertiga, teda frekvencie komplikácií - pádov žalobkyne, keď v predloženom náleze neurológ konštatoval opakované pády a v rámci objektívneho vyšetrenia ataktickú chôdzu žalobkyne s lateropulziami, pričom z lekárskeho nálezu nie je odborným lekárom výslovne konštatované zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne. Rovnako tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, aké upresnenie, resp. aký druh demyelinizačného ochorenia (či vyliečiteľného alebo s možnosťou stabilizácie so zlepšením zdravotného stavu alebo nezvratne degeneratívneho charakteru diagnostikovaného zdravotného postihnutia) bol uvedený v lekárskych nálezoch použitých pre účely vypracovania komplexného posudku ako podkladu prvostupňového rozhodnutia č. TT1/OPPNKŤZP/SOC/2013/3477 zo dňa 08.02.2013, ktorým bol žalobkyni s účinnosťou od 01.08.2012 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a teda v nadväznosti na uvedené ochorenie, resp. deklarovanú odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, prečo bolo potrebné toto potvrdiť upresnením neurologického vyšetrenia, ktoré žalovaný požadoval vo výzve zo dňa 03.12.2019 zaslanej žalobkyni za účelom doplnenia dôkazov pre účely odvolacieho konania.
92. Zároveň žalovaný zrozumiteľne neuviedol dôvody, pre ktoré v predchádzajúcom lekárskom posudku zo dňa 11.01.2013 určil žalobkyni mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 kompenzačného zákona časť V.2.D.c - „Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy. Porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, ťažká porucha“, a naproti tomu v preskúmavanom administratívnom konaní vo vzťahu periférnym neurogénnym poruchám predmetné zdravotné postihnutie žalobkyne už podradil pod funkčné poruchy časti V.2.D.b) prílohy č. 3 citovaného zákona „Nervový systém. Periférne neurogénne poruchy. Porucha viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov, stredná porucha“, pričom mieru funkčnej poruchy žalobkyne v preskúmavanom konaní určil 50% podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 kompenzačného zákona, časti VII.7.b) - „Poškodenie ORL orgánov (sluchový, rovnovážny orgán, dýchacie a hltacie orgány) a ďalšie ORL postihnutia. Poruchy rovnováhy (objektivizovateľné poruchy -5- vestibulárneho ústroja). Stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi)“, ako mieru funkčnej poruchy zodpovedajúcu druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
93. V rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne žalovaným zistené a konštatované rozpory medzi objektívnymi zisteniami z odborných lekárskych nálezov a lekárskymi posudkami posudkových lekárov vo veci miery funkčnej poruchy a odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pri posudzovaní v rokoch 2012, 2013, 2014, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí taktiež nekonkretizoval a neuviedol, v čom vzhliadol pre rozhodnutie vo veci podstatné rozpory a ako ich vo vzťahu k požadovanému kompenzačnému príspevku vyhodnotil.
94. Odhliadnuc od uvedeného možno konštatovať, že hoci žalovaný v súvislosti s určením 50 % miery funkčnej poruchy žalobkyne, túto považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pri vyhodnotení všetkých diagnostikovaných zdravotných postihnutí, resp. ochorení žalobkyne žalovaný postupoval formálne, bez ich vyhodnotenia v ich vzájomných súvislostiach a ich vplyvu (dopadu) na kvalitu života žalobkyne a jej možností začlenenia sa do pracovného, spoločenského a rodinného života.
95. Pokiaľ mal žalovaný, resp. posudkový lekár pochybnosti o výpovednej hodnote predložených lekárskych nálezov (mal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo bolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru) podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona bolo potrebné, za účelom riadneho a úplného zistenia skutkového stavu pre účely posúdenia miery odkázanosti žalobkyne na požadovaný druh kompenzácie jej ťažkého zdravotného postihnutia, žalobkyňu predvolať na osobné stretnutie a vyšetrenie, na ktorom bolo možné upresniť frekvenciu atakov vertiga, prípadne overiť schopnosti samostatnej a neataktickej chôdze žalobkyne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil príčiny, pre ktoré nebolo možné predvolať žalobkyňu na iný termín v čase protipandemických opatrení súvisiacich so zamedzením čírenia ochorenia COVID-19, kedy doplnenie dokazovania pre účely odvolacieho konania malo prebiehať, resp. neuviedol, prečo nepredvolal žalobkyňu v čase po zmiernení protipandemických opatrení. Rovnako tak nevysvetlil, ako sa vysporiadal s doplnenými podkladmi a ako vyhodnotil všetky lekárske nálezy a potvrdenia predložené žalobkyňou spolu so sprievodným listom zo dňa 23.01.2020 k odvolaciemu konaniu na výzvu žalovaného zo dňa 03.12.2019.
96. Správny súd dáva do pozornosti, že z podania žalobkyne zo dňa 23.01.2020 vyplýva, že žalovaným požadované doplnenie lekárskeho očného vyšetrenia (spolu s vyšetrením perimetra) ošetrujúca lekárka odmietla žalobkyni pre účely predmetného administratívneho konania výsledky vyšetrenia perimetrom vydať.
97. Preto bolo potrebné, aby posudkový lekár postupom podľa § 11 ods. 5 kompenzačného zákona žalobkyňou uvádzaného odborného lekára požiadal o kompletizáciu lekárskeho nálezu alebo aby si pre účely úplného zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci od tohto lekára vyžiadal zaslanie podkladov potrebných pre vyhodnotenie miery funkčnej poruchy žalobkyne a jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže zmeranie rozsahu zrakového poľa pacienta a zistenie rozsahu jeho periférneho videnia každým okom ako aj prípadných zmien zorného poľa, je v kontexte s dokumentovanou axonálnou polyneuropatiou DK potrebné k posúdeniu objektivizovanej miery problémov s chôdzou, udržaním rovnováhy a s tým súvisiacimi atakmi vertiga u žalobkyne, a teda aj s jej reálnou schopnosťou napr. cestovať samostatne v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, čo v podstate znamená pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti jej schopnosť nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy ako aj vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb.
98. Taktiež bolo namieste z rovnakého dôvodu uvedený postup aplikovať aj v prípade požiadavky na doplnenie lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia. Hoci žalovaný žalobkyňu vyzval na doplnenie vyjadrenia neurológa o druh demyelinizačného ochorenia, práve on sám by najlepšie vedel s uvedením zákonných dôvodov erudovane objasniť dôvody a účel požiadavky na doplnenie alebo upresnenie odborného lekárskeho nálezu.
99. Možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby nie je právny nárok a tieto sa poskytujú podľa kritérií a podmienok stanovených v kompenzačnom zákone, a nie podľa želania účastníka správneho konania v postavení žiadateľa o priznanie toho ktorého peňažného príspevku
na kompenzáciu alebo len podľa odporúčania odborného lekára, ktoré uvedie v lekárskom náleze z vyšetrenia žiadateľa o kompenzačný príspevok, obzvlášť, ak odporúčania odborného lekára sa javia byť v rozpore zo zisteným zdravotným postihnutím žiadateľa o kompenzačný príspevok alebo nekorešpondujú s diagnostikou uvedenou v lekárskom náleze z odborného lekárskeho vyšetrenia.
100. V tejto súvislosti správny súd vo všeobecnosti pripomína, že orgány verejnej správy (teda aj úrady práce ako štátne orgány podľa zákona kompetentné rozhodovať o uplatnených nárokoch fyzických osôb na poskytnutie peňažných príspevkov podľa kompenzačného zákona) sú pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzický osôb povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o zásadu legality ovládajúcu administratívne konanie, zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda pre účely posudzovania kompenzačných nárokov fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sú príslušné správne orgány povinné postupovať v súlade s kompenzačným zákonom, teda nie sú oprávnené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím priznať viac práv, ako zákon pripúšťa.
101. Pochopiteľne, aj k negatívnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na poskytnutie požadovaného peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia však môže správny orgán dospieť len na základe takého správneho konania, v ktorom rešpektuje a dodržiava jeho zásady, medzi ktoré okrem vyššie uvádzanej zásady legality nepochybne patria aj zásada materiálnej pravdy, zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, precedenčná zásada, resp. legitímnych očakávaní, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov správnym orgánom.
102. V prejednávanom prípade správny súd na základe vyššie uvádzaných nedostatkov správneho konania predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že hoci žalovaný výrok rozhodnutia druhého stupňa dôvodil vymenovaním podkladov rozhodnutia, tvorených predovšetkým závermi komplexného posudku (§ 55 ods. 6 kompenzačného zákona), vypracovaného z doložených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne, napriek tomu výrok rozhodnutia, predovšetkým vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na nepriznanie predmetného kompenzačného príspevku, vychádza jednak z formálneho vyhodnotenia predložených lekárskych nálezov a jednak z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a to aj vo vzťahu k presvedčivej a zrozumiteľnej odpovedi na otázku, či došlo k podstatnému zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne oproti predchádzajúcemu stavu v rokoch 2012 až 2014 (ak je to vôbec možné pri prípadne diagnostikovanom nevyliečiteľnom zdravotnom postihnutí žalobkyne) natoľko, že nie je odkázaná na poskytovanie predmetného kompenzačného príspevku.
103. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v sebe zahŕňa nevyhnutné vykonanie všetkých šetrení / zistení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností prípadu a pre posúdenie veci samej (úplnosť zistenia), ako aj s použitím správnej úvahy vyhodnotenie získaných dôkazov a podkladov pre rozhodnutie, t. j. v rámci ich voľného hodnotenia, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach podľa zásad logického myslenia tieto získané dôkazy a podklady vyhodnotiť tak, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania, i keď v prejednávanom prípade ide o návrhové konanie a na požadované kompenzačné príspevky nie je právny nárok. Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie, a to i v prípade, ak je účastník konania z objektívnych dôvodov nečinný, alebo sa nachádza v dôkaznej núdzi.
104. Preto v ďalšom konaní žalovaný buď v rámci odvolacieho konania alebo v rámci svojej právomoci odvolacieho orgánu zabezpečí doplnenie podkladov na rozhodnutie vo veci v naznačenom smere, a to s využitím súčinnosti so žalobkyňou a s príslušnými odbornými lekármi (vo vzťahu k doplneniu lekárskych nálezov) tak, aby bolo možné na základe presného a úplného zistenia skutočného stavu veci vyhodnotiť reálnu odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
105. S prihliadnutím na účel a zákonné podmienky stanovené pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 34 kompenzačného zákona, ako aj s prihliadnutím na zistený aktuálny zdravotný stav žalobkyne,
predovšetkým vo vzťahu k stupňu a charakteru vyskytujúcich sa problémov mobility a orientácie, bude potrebné zo strany správneho orgánu vyhodnotiť, či vôbec v prípade zdravotných postihnutí žalobkyne, i keby bola zistená jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, objektívne spĺňa, príp. či v zákonom stanovenej lehote by mohla objektívne spĺňať taxatívne určené podmienky na poskytnutie požadovaného kompenzačného príspevku podľa § 34 ods. 6 písm. a) až c) kompenzačného zákona v spojení s ustanoveniami § 34 ods. 7 vety druhej a tretej vety kompenzačného zákona a § 34 ods. 16 a 17 kompenzačného zákona. Je potrebné mať na zreteli, že pre účel poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla (obzvlášť s automatickou prevodovkou), splnenie podmienky podľa 34 ods. 1 kompenzačného zákona (teda preukázanie odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle záverov komplexného posudku) nie je jedinou zákonnou podmienkou, ktorej splnenie kompenzačný zákon pre poskytnutie uvedeného kompenzačného príspevku stanovuje.
106. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu porušenie práv žalobkyne vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vydaním napadnutých rozhodnutí vo veci odňatia predmetného peňažného príspevku na kompenzáciu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
107. Preskúmavanými administratívnymi rozhodnutiami nebolo zasiahnuté do plného a rovnakého využívania všetkých ľudských práv a základných slobôd žalobkyňou ani nebola spôsobená a v tomto konaní nebola preukázaná diskriminácia žalobkyne na základe jej zdravotného postihnutia. Predmet a účel kompenzačného zákona č. 447/2008 Z. z. predstavuje napĺňanie záväzku Slovenskej republiky prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím, pričom stanovuje jasné podmienky pri posudzovaní nárokov fyzických osôb na priznanie a vyplácanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ich zvýšených výdavkov súvisiacich s rôznymi oblasťami ich života. Tieto zákonné podmienky vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní upravujú ustanovenia kompenzačného zákona, pričom vo všeobecnosti možno konštatovať, že zákonnosť rozhodnutí vydaných v rámci administratívneho konania o žiadostiach fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na vyplácanie kompenzačných príspevkov je zabezpečená podmienkami konania podľa kompenzačného zákona, s možnosťou využitia a zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov žiadateľov o kompenzačné príspevky podaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam vydaným príslušnými úradmi práce, ktoré pripúšťa Správny poriadok, prípadne s využití právnej ochrany podaním správnej žaloby v sociálnych veciach podľa Správneho súdneho poriadku, ako tomu je i v tomto prípade.
108. V nadväznosti na uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v danom prípade nebolo zistenie skutkového stavu dostatočné na riadne posúdenie veci, a preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
109. V konaní úspešnej žalobkyni správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože toto konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov, trovy právneho zastúpenia žalobkyni v tomto konaní nevznikli a ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by jej boli nejaké iné vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).