Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-1067-2022.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Subarea
14Ek/1067/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D.A.H., s.r.o. Prešov, so sídlom Budovateľská 35, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 152, právne zastúpený JUDr. Branislav Kahanec, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov proti povinnému: ibplus.sk, s.r.o., so sídlom Pavlovičovo námestie 45, 080 01 Prešov, IČO: 36 502 537, o vymoženie 326,09 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, pod sp. zn. 145EX/538/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.05.2022 domáhal od povinného vymoženia 326,09 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 21Cb/216/2014 zo dňa 29.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2018 a vykonateľnosť dňa 18.12.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 06.06.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka, so sídlom exekútorského úradu 1.mája 223/25, 05801 Poprad (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 145EX/538/22. Poverený súdny exekútor vydal dňa 09.06.2022 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 25.06.2022.
3. Dňa 11.07.2022 podal povinný u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom bolo následne dňa 09.11.2022 uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 14Ek/1067/2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník rozhodnuté o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2023.
4. Povinný podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť. O sťažnosti rozhodol zákonný sudca uznesením sp. zn. 14Ek/1067/2022 zo dňa 17.10.2023, ktorým sťažnosť povinného zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2023.
5. Dňa 14.11.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Následne dňa 06.12.2023 súdny exekútor postúpil v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu.
6. Povinný vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) namieta len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej poukázal na ustanovenia § 3 ods.1 písm. e ) zákona 162/2015
Z. z., §3 ods.3 zákona 757/2004 Z. z., §51 ods.1 zákona 757/2004 Z. z, §51 ods.2 zákona 757/2004 Z. z, §51 ods.10 zákona 757/2004 Z. z., §7 ods.2 Vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR 118/2005 Z. z.. Ďalej uviedol, že ,,princíp legality štátnej moci znamená, že pre štátne orgány platí zásada ,,čo nie je dovolené, je zakázané“. Touto zásadou sa pre fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako základná hodnota právneho štátu, spočívajúca v ich možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a jeho zmysel (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 58 /2001). Kasačný súd Najvyššieho správneho súdu vo svojich rozhodnutiach presne vymedzil definičné znaky iného zásahu organu štátnej správy ako napr. v uznesení 1S~k/31/2020 zo dňa 27.10.2021 12.Správny súdny poriadok vymedzuje definitívne znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e/. Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Orgány riadenia a správy Okresného súd Banská Bystrica ( ale aj správa Okresného súdu Banská Bystrica) PRIDELIL VEC 14Ek/1067/2022 sudcovi JUDr. Vladimír Hudzík mimo elektronickej podateľne, čím došlo k porušeniu § 51 ods.1 a ods.2 zákona 757/2004 Z. z. čoho následkom je , že došlo ku konaniu NEZÁKONNÉHO SUDCU Mgr. Vladimír Hudzík. Na základe právneho princípu - Iudicium a non suo iudice datum nullius est momenti – Rozsudok vydaný nepríslušným sudcom je neplatný (bezúčinný, ničotný). Okresný súd Banská Bystrica tvrdí v bode 4 citujem: ďalej súd uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva súdu povinnosť poprieť tvrdenie účastníka (v potvrdení o pridelení veci), že vo veci údajne koná nezákonný sudca, ako to tvrdí povinný s tým, že je to súd neurobí, tak to povinný považuje za svoje preukázané tvrdenie. Povinný ďalej podotýka, že dôkazné bremeno, že koná zákonný sudca zaťažovalo orgány riadenia a správy Okresného súdu Banská Bystrica, keďže od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo sa nestalo, čo neexistuje). Na základe obráteného dôkazného bremena je Okresný súd Banská Bystrica ako orgán štátnej správy povinný preukázať zákonnosť konania sudcu A. B. C. čo nevykonal aj keď povinný požadoval Okresný súd Banská Bystrica o preukázanie zákonnosti konajúceho sudcu Mgr. Vladimír Hudzík. Nielen obrátené dôkazné bremeno ale aj §51 ods.10 zákona 757/2004 Z. z. prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica preukázať, že sudca Mgr. Vladimír Hudzík je zákonným sudcom. Preto neobstojí tvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica citujem: ,,Pokiaľ ide o špekulatívnu, resp. hypotetickú časť sťažnosti povinného, že existuje možnosť zasahovania do náhodného prideľovania vecí, tak na uvedenú časť sťažnosti súd nemôže reagovať, nakoľko zo strany povinného neboli podané žiadne relevantné dôkazy, že v danej veci došlo k nezákonnému zásahu, ktorá mala spôsobiť zmenu pridelenej veci do senátu 14Ek. Sudca preskúmaním veci nezistil, že by vec bola pred pridelením veci pridelená do iného senátu a až následne po „nejakom ovplyvnení i zásahu“ pridelená do senátu 14Ek. Podľa názoru povinného Okresný súd Banská Bystrica nepreukázal, že vec bola pridelená zákonným spôsobom elektronickou podateľňou sudcovi Mgr. Vladimír Hudzík, ale v predchádzajúcom odseku len tvrdil a snažil sa preniesť dôkazné bremeno na povinného. Okresný súd Banská Bystrica je podľa názoru povinného viazaný obráteným dôkazným bremenom. Povinný poukázal ešte na jedno tvrdenie Okresného súdu s tým súvisiace citujem: ,,Súd nemá možnosť zasiahnuť ani do potvrdenia o pridelení veci, nakoľko aj potvrdenie o pridelení veci je generované priamo elektronicky a nepíše ho fyzicky žiadny človek. Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica je to nepravdivé tvrdenie lebo elektronickú podateľňu ovláda oddelenie informatiky a administrátor, ktorý má právo prepisu, úpravy zápisu, doplnenie zápisu t.j. systém ovláda človek čo je uvedené v odpovedi na žiadosť o podanie informácii uvedených v prílohe. V konaní vo veci 14Ek/1067/2022 v časti konania podľa § 51 ods.1 a ods. 2 zákona 757/2004 Z. z. je Okresný súd Banská Bystrica stranou konania a rozhoduje Správny súd Banská Bystrica a Okresný súd Banská Bystrica nemá právomoc rozhodnúť, ale má povinnosť preukázať zákonnosť konania sudcu Mgr. Vladimír Hudzík. Povinný v ďalšom bode svojho návrhu informuje Okresný súd Banská Bystrica o podaní správnej žaloby podľa tretej časti správneho súdneho poriadku, správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podanej voči Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu nezákonného pridelenia veci 14Ek/1067/2022 sudcovi A. B. C. a to na základe rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu kde Kasačný súd Najvyššieho správneho súdu vo svojich rozhodnutiach presne vymedzil definičné znaky iného zásahu orgánu štátnej správy ako napr. v uznesení 1Sžk/31/2020 zo dňa 27.10.2021. Na základe namietania povinného, že v konaní 14Ek/1067/2022 koná nezákonný sudca, nepredloženého dôkazu
Okresným súdom Banská Bystrica, z ktorého by preukázateľným spôsobom bolo zrejmé, že koná vo veci 14Ek/1067/2022 zákonný sudca, konal sudca Mgr. Vladimír Hudzík v postavení nezákonného sudcu. Povinný k bodu 19 uznesenia o rozhodnutí sťažnosti uviedol, že zjavne Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval v súlade s princípom legality štátnej moci, z ktorej je zrejmé, že pre štátne orgány platí zásada ,,čo nie je dovolené, je zakázané“. Orgány riadenia a správy Okresného súdu Banská Bystrica nedisponujú slobodnou voľou a preto tvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica uvedené v bode 19 uznesenia o rozhodnutí sťažnosti je v rozpore so zásadou legality štátnej moci, ktorou si protirečí s § 7 ods. 2 Vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR 118/2005 Z. z. Povinný poukázal aj na Ústavu Slovenskej republiky a to ods. 1 l 48 Ústavy Slovenskej republiky na svoju procesnú obranu. Poukázal tiež aj na zákon 400/2015 Z. z. § 2 ods. 2 písm. b), na predpojatosť ods. 1 čl. 48 Ústavy SR s § 51 ods. 1, ods. 2 a ods. 10 zákona 757/2004 Z. z. Na základe právneho princípu – iudicium a non suo datum nullius est momenti – rozsudok vydaný nepríslušným sudcom je neplatný (bezúčinný, ničotný). Na záver povinný uviedol, že na základe hore uvedených skutočností žiada súd zastaviť exekúciu a to z dôvodu nepreukázania dôkazmi zo strany Okresného súdu Banská Bystrica, že koná zákonný sudca, pričom súd mal preukázať dôkazmi zákonnosť konajúceho sudcu v danej veci a to na základe obráteného dôkazného bremena.
7. Oprávnený sa v poradí k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že poukázal na ustanovenia § 61k ods. 1 ako aj § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktoré by mohlo byť exekučné konanie zastavené. Rovnako tak argumentáciu povinného o ,,nezákonnosti" sudcu Mgr. Vladimíra Hudzíka považuje oprávnený za nedôvodnú. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.21C.b/216/20L4-L55 zo dňa 29.06.20L7, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 326,09 EUR, ako aj jej príslušenstvo. Keďže však povinný predmetný dlh nezaplatil, je jeho vymoženie predmetom exekučného konania. Pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní po začatí exekučného konania žiadnym spôsobom nezanikli, resp. nedošlo ani k zániku exekučného titulu. So zreteľom na vyššie uvedené, preto nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. zákona č. 233/1995 z.z. o štátnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
8. Súdny exekútor sa v poradí k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
17. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
18. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote pätnásť dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota pätnásť dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo ďalší v poradí. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí pätnásťdňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie. Ak právna skutočnosť tvrdená povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne.
19. Pokiaľ ide o opätovné námietky povinného, ktoré uvádza v poradí k druhému návrhu na zastavenie exekúcie, súd odkazuje povinného na právne závery, ktoré uviedol súd už v odôvodnení uznesenia sp. zn. 14Ek/1067/2022 zo dňa 09.11.2022 a tiež zákonný sudca v uznesení sp. zn. 14Ek/1067/2022 zo dňa 17.10.2023 pričom, povinný neuvádza žiadne nové skutočnosti v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.