Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobkyne: W. D., O.. D., L..XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX M. XX, štátna občianka SR, právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovaným v rade 1/: S. P., L. E., E. O. X/: J. P., L. E., E. O. X/: X. P., L. E., E. O. X/: I. P.Q., L. E., E. O. X/: J. P., O.. Y., L. E., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným v rade 1/ až 5/ sa nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Ž. elektronicky dňa 10.10.2019 domáhala určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na Okresnom úrade T. L. C., katastrálny odbor, obec a k.ú. M. na B. Č.. XXXX ako R. XXXX - orná pôda o výmere 260 m2, na B. Č.. XXXX ako R. XXXX - orná pôda o výmere 3629 m2, na B. Č.. XXXX ako R. XXXX - orná pôda o výmere 679 m2, na B. Č.. XXXX ako R. XXXX - orná pôda o výmere 104 m2 a na B. Č.. XXXX ako R. XXXX/X - orná pôda o výmere 787 m2, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 - ina. Žalobný návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré kúpila v roku 2008 od I. C., ktorý predmetné nehnuteľnosti užíval výlučne sám ako svoje vlastné, pričom I. C. ju uistil, že žalované nehnuteľnosti vždy vlastnili a užívali len jeho právni predchodcovia. Žalovaní sa ešte v roku 1861 odsťahovali do A. a pred vysťahovaním darovali žalované nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom, pretože títo im pomohli peniazmi v tom čase pri vysťahovaní. Právni predchodcovia I. C. žalované nehnuteľnosti vždy užívali v celosti, z týchto nehnuteľností platili dane, odvádzali štátu kontingenty a boli si vedomí, že sú výlučnými vlastníkmi žalovaných nehnuteľností. Žalované nehnuteľnosti žalobkyňa užíva od roku 1990 a to na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom I. C. a jeho matkou S. C.. Takto prakticky od roku 1990 žalované nehnuteľnosti užíva len žalobníčka. Žalobkyňa citovala ust. a a ust. . Keďže žalované nehnuteľnosti užíva pokojne, nerušene a dobromyseľne a to aj s jej právnymi predchodcami od roku 1861, nadobudla vlastnícke práva k žalovaným nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania. Keďže nemá vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam vysporiadané, má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností.

2. SPF ako správca žalovaných v rade 1/ až 5/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že z listov vlastníctva je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy len spoluvlastnícke podiely, nie celé parcely. SPF nie je jasné, od akého právneho titulu odvodzuje žalobkyňa svoje vlastnícke právo, a preto na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

3. Dňa 03.11.2020 bolo súdu doručené doplnenie vyjadrenia D. ako správcu žalovaných v rade 1/ až 5/, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nepreukázala v konaní podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Už len tvrdenie, že nehnuteľnosti užívala na základe nájomnej zmluvy a následné uzatvorenie kúpnej zmluvy na 1 - inu spoluvlastníckeho podielu dokazuje, že si je vedomá, že nebola vlastníčkou žalovaných parciel. V žiadnom prípade nepreukázala dobromyseľnosť držby. Taktiež nepreukázala dĺžku trvania dobromyseľnej držby nakoľko kúpnu zmluvu uzatvorila v roku 2009 aj to na 1 - inu nehnuteľnosti a z pripojeného súdneho spisu je zrejmé, že už v roku 2012 prebiehal súdny spor o určenie vlastníckeho práva, z čoho jej muselo byt' jasné, že jej vlastníctvo je dosť pochybné. Okrem toho kúpnu zmluvu uzatvorila s I. C., ktorý vlastnil spoluvlastnícky podiel na žalovaných parcelách len v spoluvlastníckom podiele 1 - ina. Aj keď I. C.S. tvrdil, že je vlastníkom žalovaných parciel v celej výmere t.j. v spoluvlastníckom podiele 1/1 po svojich právnych predchodcoch, ani to nebolo preukázané, nakoľko neprebehlo dedičské konanie. Dedičstvo sa podľa a nasl. (ďalej len ) prejednáva v konaní o dedičstve, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu, a to akonáhle sa príslušný súd na prejednanie dedičstva dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho ( a ), a ktoré podľa končí vydaním uznesenia podľa , ktorým súd potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, alebo potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič pripadlo štátu, alebo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, alebo schváli dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. poprípade neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykonaná vyporiadanie medzi dedičmi. Uznesením podľa sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Tento zákonný postup pri prejednaní dedičstva nie je možné obchádzať určovacou žalobou podľa , pretože takouto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. Osobitné druhy konania (podľa ), tzv. nesporové konania. sú konaniami, na ktorých je zvýšený záujem spoločnosti vyjadrený osobitnou úpravou: v ktorej je dispozitívny princíp konania obmedzený uplatňovaním zásady oficiality a vyšetrovacej zásady. Rozhodnutia, na ktoré je príslušný súd podľa ustanovení , upravujúcich napr. konanie o dedičstve, konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých atď., nemôže byť vykonávané v tzv. sporovom konaní. Rozhodnutím, v ktorom by bolo v spornom konaní (ako je predmetné konanie) podľa určené, že dedič je vlastníkom Nehnuteľnosti (de facto predmetu dedičstva). by sa tak nahradzovalo uznesenie o potvrdení nadobudnutia dedičstva dedičom podľa , čo v súvislosti s vyššie uvedeným nie je možné pripustiť (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 4.októbra 2004 sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX. publikovaný pod č. Q. XXXX Súboru rozhodnutí najvyššieho súdu ČR). Aj keď tento spor nie je o určení vlastníckeho práva I. C., de facto, ak by súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou, ktorá nespĺňa podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nepriamo by určil, že I. C.Č. je dedičom po svojich právnych predchodcoch, čím by sa obchádzalo dedičské konanie.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 02.10.2020, ktoré sa v súlade s ust. konalo v neprítomnosti strán sporu a za účasti právneho zástupcu žalobkyne a zákonného zástupcu žalovaných v rade 1/ až 5/, ktorí zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal výsluch svedka navrhnutého žalobkyňou, a to G. D., L..XX.XX.XXXX, J. M. XXX.

5. V podaní doručenom tunajšiemu súdu krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 15.12.2020 zákonný zástupca žalovaných v rade 1/ až 5/ uviedol, že namieta nesprávny zápis katastra nehnuteľností pri prepise G. E. Č.. XXX pri žalovaných v rade 1/ až 5. Na listoch vlastníctva v k.ú. M. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX S. Č.. XXXX sú v G. E.. Č.. XXX zapísané predmetné žalované nehnuteľnosti v časti A, ktoré sú zhodné a súhlasia so zápisom v katastri nehnuteľností. Avšak ako vlastníci sú prepísaní pôvodní podieloví spoluvlastníci z G. E.. XXX, teda žalovaný v 1. rade pod A2, žalovaný v 2. rade pod A3a, žalovaný v 3. rade pod A3b, žalovaný v 4. rade pod A3c a žalovaný v 5. rade pod A3d. D. ako zákonný zástupca žalovaných v rade 1/ až 5/ namieta tento nesprávny prepis katastra z G. E.. Č.. XXX nakoľko v časti B Vlastníctvo nie sú rešpektované ďalšie prevody, ku ktorým postupne z pôvodných vlastníkov prechádzalo, a to pod bodom 1. je zápis v maďarčine, kde je zapísaný vlastník „C. M. C.“. Ide o osobu, ktorú žalobkyňa uvádza v inom konaní pred súdom sp. zn. XC/XX/XXXX. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 07.09.2017, v jeho odôvodnení z pripojenej zápisnice napísanej dňa 21.08.1937 v obci Ochodnica na verejnom pojednávaní ohľadne náležitosti zápisu vlastníckeho

práva skutočných držiteľov, a to C. C. a manželka C. C. - N. k nehnuteľnostiam vedeným v pozemkovej knihe katastra Ochodnica bola spísaná zápisnica v znení: (str. 4 rozsudku veta 2) „V protokole obce M. pod bodom A 2 P. I. S.; S. X P. I. J. D., J. Y., I. S. D. C. ešte pred rokom 1870 postúpili na základe darujúcej zmluvu a peňažného zaplatenia čiastky 15 florin. celé svoje podiele na ich mene uvedené v protokole XXX obsiahnuté v prospech C. M. C.. Ten aj hneď do skutočnej držby a užívania role vstúpil. Takto ich v celistvosti užíval až do svojej smrti. Po smrti toto vlastníctvo znášal syn C. C.. Darujúca a vyrovnajúca zmluva bola na tomto pojednávaní predložená k nahliadnutiu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že zápis v G. E.. XXX T.. Ú.. M., korešponduje skutočnostiam tvrdeným žalobkyňou, na čo poukazuje zhoda mien a aj čas zápisu, v zápisnici sa uvádza, že k tejto skutočnosti došlo pred rokom 1870, pričom v G. E.. XXX je udávaný „1872 november 13 alebo 1842 november 13.“ Ďalej je v G. E.. XXX zapísaný prevod 26. februára 1924 pod čísl. 1089 a to: „... na mene C. M. C. pod B 1 zavedený podiel titulom dedičnosti v prospech 2. C. C. na 3/4, 3. C. C. O.. N. C. na 1.“ Ďalší zápis v G. E.. XXX je prevod „ došlo 11. novembra 1929, č.d. XXXX. „Na základe zápisnice vyhotovenej dňa 22. novembra 1929 a obecného svedectva, zaznačuje sa vlastnícke právo na príslušnosť zapísanú na meno Š. I. /. N., titulom dedičnosti, kúpy a na základe skutočného užívania v prospech: 4./ad 1. a. C.Ú. C. v 3 a jeho ženy b. C. O.. N. v 1.“ Posledný prevod zapísaný v PKN vl. XXX je prevod pod 5./ ad 2,3,4/ab.: „ došlo 27. marca 1941 č.d. XXXX Na podiely C. C. S. C.. C. O.. N. J.,X,X/ab Na základe kúpnopredajnej zmluvy danej v T.. L.. C. dňa 24. marca 1941 vkladá sa vlastnícke právo G. C., L..XX.XX.XXXX, X..XX.X.XXXX (žen. s S. T., L..XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX), obaja naposledy bytom M. Č.. XXX.“. Na základe vyššie uvedených skutočností citovaných z PKN vl. XXX D. ako zákonný zástupca žalovaných v rade 1/ až 5/ mal za to, že došlo k nesprávnemu zápisu vlastníkov na listoch vlastníctva v k. ú. M. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX S. Č.. XXXX, nakoľko posledným zapísaným vlastníkom je G. C., L..XX.XX.XXXX, X..XX.XX.XXXX ženatý s S. T., a preto treba žiadať opravu zápisu v katastri nehnuteľností. Ďalej na základe uvedených skutočností žiadal súd, aby preskúmal okruh dedičov G. C., L..XX.XX.XXXX, X..XX.XX.XXXX, posledného zapísaného vlastníka E. G. E.. XXX T.. Ú.. M., a teda či I. C., ktorý previedol Kúpnou zmluvou žalované nehnuteľnosti, resp. svoj zapísaný podiel na žalovaných nehnuteľnostiach na žalobkyňu; bol dedičom po G. C.. Ak I. C. bol dedičom po G. C., je jeho vlastnícke právo nepochybné na základe zápisov v G. E.. XXX a chýbajúci zrejme neprededený podiel nesprávne zapísaných vlastníkov by mal byť dodatočne prededený v dedičskom konaní. D. vo svojom vyjadrení ďalej citoval ust. a a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že žalovaný v rade 1/ až 5/ sú nesprávne zapísaní vlastníci na listoch vlastníctva v k. ú. M. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX S. Č.. XXXX, a preto žalovaní ani nemajú byť. D. mal za to, že nakoľko ide o prepis vlastníkov z G. E.. Č..XXX, správne zapísaným vlastníkom podľa uvedenej G. E.. má byť namiesto týchto osôb G. C., L..XX.XX.XXXX, X..XX.X.XXXX ženatý s S. T.. A teda v tomto konaní nejde o neznámych vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Nakoľko uvedení neznámi vlastníci žalovaný v rade 1/ až 5/ zapísaní na listoch vlastníctva v k. ú. M. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX S. Č.. XXXX, na týchto listoch vlastníctva ako vlastníci nemajú byť zapísaní, žiadal súd, aby žalobu na základe vyššie uvedených skutočností v plnom rozsahu zamietol.

6. Okresný súd o žalobnom návrhu rozhodol rozsudkom č. k. -154 zo dňa 15.12.2020, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe podaného odvolania žalobkyňou Krajský súd v Ž. uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobkyňa svoju dobromyseľnosť, ako jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, odvodzuje len od kúpnej zmluvy, ktorou v roku 2008 od I. C. kúpila štvrtinový spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností. V rámci predmetnej kúpy ju mal predávajúci ubezpečiť, že sporné nehnuteľnosti užívali i vlastnili len jeho právni predchodcovia. Na základe uvedených skutočností pri absolútne elementárnej (doslova až „detskej“) znalosti praktického života sa nik konajúci čo i len s minimálnou dávkou obvyklej starostlivosti nemôže domnievať, že sa stáva vlastníkom celých nehnuteľností (a nielen kupovaného štvrtinového podielu). Zároveň - bez ohľadu na pravdivosť daných tvrdení - právni predchodcovia I. C. nie sú právnymi predchodcami žalobkyne. Na vyslovenom konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení fakt, že v inom konaní (sp. zn. Okresného súdu Žilina XC/ XX/XXXX) konajúce súdy - mimo ustálenú súdnu prax - akceptovali obdobnú argumentáciu žalobkyne.

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 08.10.2021, ktoré sa v súlade s ust. konalo v neprítomnosti strán sporu, právneho zástupcu žalobkyne a za účasti zákonného zástupcu žalovaných v rade 1/ až 5/. Žalobkyňa a jej právny zástupca súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich

neprítomnosti a na pojednávaní navrhli opätovný výsluch svedka G. D., J. M. Č.. XXX, ktorý sa mal vyjadriť k okolnostiam odkúpenia predmetných nehnuteľností žalobkyňou od I. C.. Zotrvali na podanej žalobe a žiadali jej vyhovieť, pretože I. C. a následne žalobkyňa Iveta Slížová sa stala nástupníčkou všetkých práv a povinností svojich právnych predchodcov a nadobudla vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania.

8. Súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal a rozhodol. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.

9. Súd z listov vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX S. Č.. XXXX T.. Ú.. M. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností sú vedení žalobkyňa v podiele 1 - ina k celku a žalovaná v rade 1/ v podiele 1 - ina k celku, žalovaná v rade 2/ v podiele 1/8 - ina k celku, žalovaná v rade 3/ v podiele 1/8 - ina k celku, žalovaný v rade 4/ v podiele 1/8 - ina k celku a žalovaná v rade 5/ v podiele 1/8 - ina k celku (č.l. 38 - 45 spisu).

10. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel 1 - ina na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XXXX zo dňa 07.11.2008 a na základe kúpnej zmluvy č. E. XXXX/ XXXX zo dňa 07.10.2008.

11. Podľa žalobou možno požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.

13. Podľa z. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

14. Podľa fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

15. Podľa ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

16. Podľa fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

17. Podľa fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v a cit. zák..

18. Podľa (ďalej len ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

20. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má v súčasnej právnej úprave osobitný význam, pretože občianske právo sa striktne pridržiava zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má a dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pripúšťa iba výnimočne. Vydržanie je osobitný

originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, práva zo zákona pri nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

- Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda aj ideálny spoluvlastnícky podiel, s výnimkou vecí, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.

- Držba musí byť oprávnená.

- Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. U hnuteľných vecí je držba 3 ročná, u nehnuteľností 10 ročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci.

21. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnosti sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Vychádzajúc z uvedených citovaných ustanovení súd skúmal, či žalobný návrh žalobkyne, čo sa týka vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je oprávnený alebo nie. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Ž. ako odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2021, ktorým je okresný súd viazaný. V prvom rade žalobkyňa nepreukázala dobromyseľnosť držby. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby, i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod. Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávajúcej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (k obdobnému záveru dospel NS SR v ďalších rozhodnutiach - sp. zn. XCdo XX/XXXX. XCdo XXX/XXXX, XCdo XX/XXXX, XMCdo X/XXXX, XMCdo X/XXXX, XMcdo X/XXXX S. XCdo XX/XXXX). V každom prípade súd podotýka, že žalobkyňa kúpila nehnuteľnosti od I. C. v roku 2008, a to spoluvlastnícky podiel 1 - ina na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XXXX zo dňa 07.11.2008 a na základe kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XXXX zo dňa 07.10.2008. Predmetné listiny si súd vyžiadal z príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru. Následne sa určovacou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v celosti. Tvrdenie žalobkyne, že uvedené nehnuteľnosti predávajúci I. C. užíval výlučne sám ako vlastné, pričom žalobkyňu uistil, že žalované nehnuteľnosti vždy vlastnili a užívali len jeho právni predchodcovia, od čoho žalobkyňa odvodzuje svoje právo, neobstoja. Na základe uzatvorených kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol len prevádzaný podiel vo výške 1 - ina, nemohla žalobkyňa byť v domnení (pri absolútne elementárnej doslova až „detskej“ znalosti praktického života sa nik konajúci čo i len s minimálnou dávkou obvyklej starostlivosti nemôže domnievať, že sa stáva vlastníkom celých nehnuteľností (a nielen kupovaného štvrtinového podielu), že sa stáva vlastníčkou celej nehnuteľnosti len na základe uistenia predávajúceho, že nehnuteľnosti vlastnili a užívali len jeho právni predchodcovia, pričom právni predchodcovia I. C. nie sú právnymi predchodcami žalobkyne. A teda nemôže tu ísť o omyl žalobkyne právny a ani domnelý. Ak bol predávajúci I. C.Č. presvedčený o tom, že jemu vec alebo právo patrí a teda, že je výlučným vlastníkom po svojich predkoch, mal všetky zákonné možnosti na to, aby tieto nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a následne previedol v celosti na žalobkyňu. Tvrdenie, že žalobkyňa na základe takýchto zmlúv vstúpila do držby žalovaných nehnuteľností a tieto aj vydržala na základe uistenia predávajúceho, že on užíval nehnuteľnosti v celku, pričom na ňu previedol len 1 - inu je taktiež v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného (pravého) vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke práva právny nástupca, ak

subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. V tomto prípade nešlo zo strany žalobkyne o dobromyseľné užívanie týchto nehnuteľností, najmä vo vzťahu k právnemu titulu nadobudnutia, pričom nadobudnutie nehnuteľností len na základe uistenia predávajúceho, že on užíval nehnuteľnosti v celku i keď na žalobkyňu previedol len 1 - inu, je v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať jej dobrú vieru týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak sa teda žalobkyňa chopila držby nehnuteľností ako celku, na takúto držbu nemala právny titul a jej držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná. Samotné užívanie na konštatovanie dobromyseľnosti a poctivosti nadobudnutia nestačia. Žalobkyňa teda nemohla nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemožno u nej konštatovať, že bola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, nemala titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladala ako so svojím vlastníctvom v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd taktiež z týchto dôvodov návrh žalobkyne na opätovný výsluch svedka G. D., J. M. Č.. XXX, ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia a v spojení s . Nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaní v rade 1/ až 5/ boli úspešnou stranou sporu. Pretože si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili, súd im nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.